Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-51-2018.pdf
PDF · 148.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/51/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50361368, proti žalovanému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. H. XX/XXXX, XXX XX V., o zaplatenie 851,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný T. Y. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 409 Eur, zmluvné úroky 455,46 Eur, bankové poplatky 4,65 Eur, 5,05% úroky z omeškania ročne do 31.07.2018 vo výške 58,13 Eur a 5,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 409 Eur od 01.08.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) Bratislava žalobou podanou dňa 27.8.2018 sa domáhala voči žalovanému zaplatenia dlhovanej istiny 851,13 Eur, dlhovaných úrokov z istiny vo výške 908 Eur, zmluvného úroku vo výške 31,40% ročne zo sumy 851,13 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, zákonných úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 851,13 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 4,65 Eur a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.4.2014 bola medzi žalobcom Poštová banka, a.s. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. 1499349863, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a Sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000 Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 19.11.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaný ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlhovanú sumu z úveru neuhradil.
2. Súd v spore rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 11Csp/51/2018-65 zo dňa 25.9.2018, ktorý sa nepodarilo doručiť riadne do vlastných rúk žalovanému. Súd preto platobný rozkaz zrušil uznesením sp.zn. 11Csp/51/2018-101 zo dňa 14.2.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.2.2019.
3. Na základe návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov súd uznesením sp.zn. 11Csp/51/2018-105 zo dňa 29.3.2019 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila Poštová banka, a.s. Bratislava a na jej miesto vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. Bratislava.
4. Žalovanému bola žaloba a uznesenie sp.zn. 11Csp/51/2018-115 zo dňa 14.5.2019, ktorým bol vyzvaný na predloženie vyjadrenia k žalobe, doručené podľa § 116 ods.2 CSP a § 106 ods.3 CSP oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
5. Žalovaný sa preto k žalobe nevyjadril.
6. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 23.7.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a žiadala v spore rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.
7. U žalovaného bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods.3 CSP.
8. Súd preto spor prejednal a v spore rozhodol v neprítomnosti sporových strán podľa § 180 CSP.
9. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2019 uviedla, že žalovanému bol na základe úverovej zmluvy zo dňa 10.4.2014 č. 1499349863 poskytnutý úver. Žalovaný od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru splatil svoj záväzok len čiastočne. Jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovený ku dňu 31.7.2018. U žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok. Preto bol úver vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 19.11.2015. Podľa žalobcu žalovaný uhradil celkove sumu vo výške 591 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná vo výške 55 Eur na poplatky, vo výške 387,19 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 148,87 Eur na istinu. Žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 2.11.2015. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 10.5.2014, neuhradením mesačnej splátky riadne a včas. Túto splátku uhradil dňa 10.6.2014.
10. Podľa žalobcu suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 455,46 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 2,39 Eur, čo je spolu 457,85 Eur. Od tejto sumy žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 387,13 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 70,72 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 721,22 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 115,99 Eur, čo je spolu 837,21 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 837,21 Eur. Spočítané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 70,72 Eur spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.7.2018 vo výške 837,21 Eur predstavuje sumu 907,93 Eur. Suma poplatkov vo výške 4,65 Eur pozostáva z poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 2.11.2015 vo výške 1,15 Eur a poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 19.11.2015 vo výške 3,50 Eur.
11. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal okrem iného na to, že napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu SR IV.476/2012 a Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. Mal za to, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania nedochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi stranami sporu a účastníkmi zmluvného vzťahu, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, keď teda nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Žalobca napokon poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 9.11.2016, v zmysle ktorého Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca sa ďalej obšírne venuje citácií z uvedeného súdneho rozhodnutia.
12. Súd v spore vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP. Listinné dôkazy boli predložené a označené žalobcom.
13. Podľa predtlačeného formulára Zmluvy o úvere - dobrá pôžička uzavrela Poštová banka, a.s. a žalovaný zmluvu o úvere dňa 10.4.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa dlžníkovi - žalovanému vo výške 1.000 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 37 Eur. Zmluvné strany si dojednali úroky z úveru vo výške 31,40% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach s počtom splátok 48 s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol dojednaný na deň 10.5.2014. Každú ďalšiu mesačnú splátku sa žalovaný zaviazal uhradiť k 10. dňu v mesiaci. Dátum konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 10.4.2018. V zmluve o úvere je uvedená RPMN 36,34% ročne, priemerná RPMN na trhu 46,30% ročne. Celková čiastka úveru bola vyčíslená na 1.761,95 Eur. Touto zmluvou o úvere vznikol právnemu predchodcovi žalobcu Poštovej banke, a.s. záväzok poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky dojednané v Zmluve o úvere, ak splní podmienky stanovené veriteľom do výšky uvedenej v zmluve o úvere. Poskytnutím finančných prostriedkov zo zmluvy o úvere vznikol žalovanému ako dlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a plniť si ostatné povinnosti v zmysle Obchodných podmienok. V zmluve je uvedené, že právne vzťahy neupravené Zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami, oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadbách, informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z. a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
14. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s. účinné od 1.2.2014 a Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička, účinné od 6.1.2014, ktoré žalobca pripojil k žalobe.
15. Listom zo dňa 2.11.2015 označeným ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ banka oznámila žalovanému, že podstatným spôsobom porušil Zmluvu o úvere, keď ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky voči banke. Banka súčasne upozornila žalovaného v zmysle § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka na to, že ku dňu 2.11.2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 131,15 Eur. Banka žalovaného vyzvala preto na zaplatenie uvedenej sumy do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok a žiadať od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky.
16. Listom zo dňa 19.11.2015 označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ banka vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 926,53 Eur, z čoho 851,13 Eur bola istina, 70,75 Eur úroky a 4,65 Eur poplatky za upomienky s tým, že úver sa stal splatným dňom 19.11.2015. Banka žalovaného vyzvala na zaplatenie uvedenej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
17. Podľa listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.7.2018“ bola výška čerpaného úveru žalovaným 1.000 Eur. Na úver bolo splatených 148,87 Eur, preto dlhovaná istina je 851,13 Eur. Z prehľadu úhrad vyplýva, že v období od 10.6.2014 do 3.9.2015 žalovaný uhradil celkove sumu 591 Eur.
18. Žalobca na doplnenie žaloby pripojil ako prílohu aj spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
19. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom, pričom touto zmluvou postúpil postupca na postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v Prílohe č. 1 a č. 2, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok.
20. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných) zo zmluvy o úvere ( § 497).
23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
26. Podľa § 503 ods.2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
27. Podľa § 503 ods.3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
28. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
29. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
35. Podľa § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
36. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, ktorou sa napĺňali ciele Smernice Rady 93/13/EHS z 25.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná úprava citovaného zákonného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Nemali by byť žiadne pochybnosti a žalobca ani nenamietal, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Táto spotrebiteľská zmluva bola síce typovo uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka, avšak nároky z nej sa posudzujú podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale jednak aj podľa všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 a nasl. Sporný vzťah pre treba posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 97/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, v otázke pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. 1Ús 402/2013 zo dňa 19.6.2013).
37. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
38. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
39. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
40. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
41. Podľa § 517 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluva o úvere č. 1499349863 zo dňa 10.4.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.000 Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. Súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole z hľadiska ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. Preto zmluva podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale prednostne právnemu režimu osobitného zákona, ktorým v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol platný a účinný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom a účinnom znení ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy.
47. Súd poukazuje na to, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Ustanovenie § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Toto sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj v tomto ohľade je súdna prax ustálená (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Ncdo/14/2014 zo dňa 21.4.2015).
48. Medzi sporovými stranami nebolo sporné uzavretie Zmluvy o úvere, na základe ktorej mal žalovaný poskytnutý úver vo výške 1.000 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi na základe zmluvne dojednaných podmienok. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach 37 Eur s tým, že splatnosť 1. splátky bola dojednaná na deň 10.5.2014 a posledná na deň 10.4.2018. Zmluvné strany si zmluvne dojednali aj úrokovú sadzbu za poskytnutie úveru vo výške 31,40%. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 48. pravidelných mesačných splátkach s tým, že splatnosť každej mesačnej splátky bola dojednaná k 10. dňu v mesiaci. Zmluva o úvere obsahuje RPMN 36,34% ročne a priemernú RPMN 46,30% ročne. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo aj to, že žalovaný porušil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, keď prestal splácať poskytnutý úver riadne a včas v dohodnutých mesačných splátkach. Túto skutočnosť žalobca preukázal aj výpisom stavu úveru. Súd po preskúmaní postupu banky zistil, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa. Banka pred zosplatnením úveru vyzvala žalovaného na úhradu dlhovaných splátok výzvou, umožnila žalovanému, aby dlhované splátky zaplatil v dodatočnej lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že žalovaného upozornila aj na oprávnenie využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver za predčasne splatný z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným.
49. Strany zmluvy si dojednali aj úročenie úveru úrokovou sadzbou vo výške 31,40% ročne. Po preskúmaní zmluvy súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok. Súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018.
50. Súd ďalej preskúmal nárok žalobcu z hľadiska výšky uplatnenej pohľadávky, či tento nárok je v súlade so zákonnou úpravou. Žalovaný vyčerpal úver podľa úverovej zmluvy v plnej výške, t.j. vo výške 1.000 Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný doteraz na úver uhradil sumu 148,87 Eur. Suma 55 Eur bola započítaná na poplatky a suma 387,19 Eur na zmluvné úroky. Žalovaný celkove uhradil sumu 591 Eur. Postup započítania úhrad bol v rozpore s § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného záväzku sa plnenie dlžníka započítava najskôr na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Aj keď banka so žalovaným dojednala iný spôsob zápočtu platieb žalovaného, keď platby sa najskôr započítavali na poplatky, potom na úroky z omeškania, potom na úroky z úveru a napokon na splátku istiny úveru, takéto dojednanie je v rozpore s § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka a je preto absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade nepochybne táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, lebo bola dojednaná v rámci obchodných podmienok, ktoré predstavujú formulárové tlačivo veriteľa (banky), ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a dosiahnuť ich zmenu. Je nepochybné, že takéto isté zmluvné podmienky bankou sú uzatvárané v obdobných prípadoch poskytovania úveru spotrebiteľom. Z ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka napokon vyplýva, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V tomto prípade veriteľom opak preukázaný nebol. Preto zmluvnú podmienku z tohto dôvodu nemožno považovať za individuálne dojednanú. Žalobca preukázal, že žalovaný uhradil celkove sumu 591 Eur. Preto žalovaný podľa názoru súdu dlhuje žalobcovi naďalej istinu vo výške 409 Eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000 Eur a vykonanými úhradami vo výške 591 Eur. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie dlhovanej istiny vo výške 851,13 Eur. Preto bol daný dôvod zamietnuť čiastočne žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 409 Eur.
51. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov, keď špecifikoval nárok, že ide o zmluvné úroky z istiny do 31.7.2018 vo výške 908 Eur. Je nepochybné, že strany úverovej zmluvy si dojednali zmluvné úročenie úveru sadzbou 31,40% ročne. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 455,46 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 2,39%. Spolu to predstavuje sumu 457,85 Eur. Žalobca od toho odpočítal sumu 387,13 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 70,72 Eur. Suma úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 837,21 Eur. Spočítané úroky a úroky z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 31.7.2018 predstavuje sumu v celkovej výške 907,93 Eur.
52. Je nepochybné, že žalobca mal nárok voči žalovanému na úročenie úveru do predčasnej splatnosti úveru, teda do 19.11.2015. Je pravda, že zmluvné strany si dojednali úročenie nesplatenej istiny úveru zmluvnou úrokovou sadzbou vo výške 31,40% ročne aj po vyhlásení úveru za predčasne splatný. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneistujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania a prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru spôsobuje značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, predstavuje značené zhoršenie postavenia
spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Súd v tomto smere poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015.
53. Problematika tzv. platenia zmluvných úrokov z úveru po jeho splatnosti je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR posudzovaná odlišne. Napriek tomu súd konštatuje, že zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, preto v prípade straty nároku na zaplatenie úveru v splátkach, teda v prípade, ak dôjde k zosplatneniu úveru, takáto povinnosť platiť úrok z úveru aj po zosplatnení, zaniká. Ak teda v tejto súdenej veci nastal stav - predčasné zosplatnenie úveru, a súčasne spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľovi patrili úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednorázovým zosplatnením úveru veriteľom vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc 1. dňom omeškania spotrebiteľa už ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). I keď v súdenej veci existuje dohoda medzi veriteľom a spotrebiteľom o určení nezaplatenej istiny aj po predčasnom zosplatnení úveru, takéto dojednanie je absolútne neplatné, lebo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 a ods.5 Občianskeho zákonníka. Úroky veriteľovi patria len do predčasného zosplatnenia úveru. Úroky z úveru patria veriteľovi len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru už nedochádza. Doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Súd pri tomto závere vychádzal z právnych názorov vyslovených v rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/322/2015 zo dňa 12.5.2016, sp.zn. 12Co/409/2017 zo dňa 18.1.2018 a sp.zn. 14Co/79/2017 zo dňa 14.11.2017. Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri úroku z omeškania či iných sankciách už zaoberala. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie obchodno-právneho senátu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/1998 zo dňa 1.7.2000, z ktorého vyplýva, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a vzniká jeho povinnosť platiť úroky z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno ďalej úročiť úrokom z omeškania. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Súd poukazuje aj na záver Krajského súdu Banská Bystrica rozsudku sp.zn. 17Co/354/2015 zo dňa 22.6.2016. Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru sa súd preto nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu v konaní.
54. Na základe vyššie uvedeného potom súd mal za to, že žalobcovi patria len zmluvné úroky do predčasného zosplatnenia úveru, keď potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie týchto úrokov v sume 455,46 Eur podľa vyčíslenia žalobcom, ktoré v konaní nebolo rozporované. Súd nezohľadnil zápočet na tieto úroky sumu 387,19 Eur, lebo táto bola zahrnutá ako splátka na istinu. Žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré podľa predloženého vyčíslenia do 31.7.2018 predstavujú sumu 58,13 Eur. Súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 4,65 Eur. Žalovaný
sa zaviazal platiť bankové poplatky podľa sadzobníka banky v zmluvných podmienkach zmluvy. Žalobca tento sadzobník poplatkov súdu predložil.
55. Posledným uplatnením nárokom bol uplatnený nárok na zaplatenie 5,05% úrokov z omeškania ročne z istiny vo výške 851,13 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia. Súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú vo výške istiny 409 Eur. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj 5,05% úroky z omeškania ročne zo sumy 409 Eur od 1.8.2018.
56. Aktívna legitimácia žalobcu bola v konaní preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávok.
57. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
58. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. S prihliadnutím na to, že súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 409 Eur, pričom zamietnutá bola žaloba v časti žalovanej istiny 442,13 Eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 455,46 Eur a zamietol žalobu v časti 452,54 Eur a zamietol žalobu aj v časti žalovaných 31,40% úrokov ročne zo sumy 851,13 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia, ako aj 5,05% úrokov z omeškania ročne zo sumy 442,13 Eur od 1.8.2018 do zaplatenia vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešnejší. Žalovanému však trovy konania nevznikli, právo na náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).