Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-11-2010.pdf
PDF · 135.56 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-15C/11/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcu: O. O.,D.. XX.XX.XXXX, H. N. W. XXX, D. O., zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, AK, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: O.D. O., F.. D., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W. XXX, D. O., zastúpenej JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom AK, Štúrova 20, Košice, o vyporiadanie BSM takto
rozhodol:
I.Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán sa do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:
- rodinný dom Č.. Z.. XXX, nachádzajúci sa na parcele registra „Y. Č.. XXX/X, pozemok A.. Č.. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o S. XXX O. evidovaný ako parcela registra „C“ , R. D. U. Č.. XXXX G.. Ú.. D. O., P. D. O., P. G. - P.,
- zostatok úveru poskytnutý veriteľom Štátny fond rozvoja a bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory č. 806/313/2000 zo dňa 8.08.2000.
II.Do podielového spoluvlastníctva sporových strán žalobcu a žalovanej sa prikazuje: pozemok, A.. Č.. XXX/X, P. A. S. S. XXX O. evidovaný ako parcela registra „Y., R. D. U. Č.. XXXX G.. Ú.. D. O., P. D. O., P. G. - okolie, v podiele u každého X/X.
III. Žalovaná je na vyrovnanie majetkovej hodnoty povinná zaplatiť žalobcovi sumu 45.719,30 eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok každý v sume 1980 eur na účet tunajšieho súdu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
VI. Náhradu trov konania štátu nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
2.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 3.07.2013 tak, že nehnuteľnosť evidovanú na U. Č.. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a prikázal pohľadávku Štátneho fondu rozvoja a bývania ako aj motorové vozidlo zn. Kadet a za účelom vyrovnania majetkovej hodnoty žalovanú zaviazal vyplatiť žalobcovi sumu 45.587,32 eur, pričom žalobcovi prikázal i pohľadávku Slovenskej sporiteľni v zostatku 2.643,45 eur a žalovanej zostatok pôžičky v stavebnej sporiteľni vo výške 261,98 eur, súd zároveň rozhodol o trovách konania ako i povinnosti žalobcu a žalovanej zaplatiť súdny poplatok v sume 455,- eur.
3.Predmetný rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.05.2015 zrušený a vec vrátená na opätovné prejednanie za účelom doplnenia znaleckého dokazovania z príslušného odboru na zistenie trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu a zároveň vyporiadať aj dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva a ich spoločného hospodárenia s tým, že toto vyporiadavanie sa vykonáva iba medzi manželmi, nie vo vzťahu k tretím osobám, vyporiadať sa s námietkami žalovanej a rozhodnúť o trovách konania nielen medzi stranami, ale aj o trovách štátu.
4.Súd vykonal dokazovania doplnením znaleckých posudkov, písomnými vyjadreniami strán sporu, zisťovaním zostatku pôžičky o poskytnutí podpory zo Štátneho fondu rozvoja a bývania, zmluvou o poskytnutí podpory zo Štátneho fondu rozvoja a bývania, prednesmi žalobcu, žalovanej, výsluchmi znalcov.
5.Žalobca ako i zástupca žalobcu zotrvávali na doposiaľ svojich učinených prednesoch ako i písomných vyjadreniach, zdôraznili, že v prejednávanej veci bola snaha z ich strany o mimosúdne jednanie veci, k čomu však nedošlo, zároveň i na podnet zástupcu žalobcu týkajúci sa možnosti predaja predmetnej nehnuteľnosti boli kontaktované realitné kancelárie, ktoré však vzhľadom k nesúčinnosti žalovanej ako i právneho zástupcu, túto predmetnú nehnuteľnosť nevedeli ponúknuť, resp. dať do ponuky svojej kancelárie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam teda majú za to, že je potrebné rozhodnúť tak, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá predmetnú nehnuteľnosť obýva spoločne s deťmi a ktorá v tejto nehnuteľnosti ostala bývať i po rozvode, resp. odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti, ďalej mala za to, že do BSM okrem nehnuteľnosti patria aj pasíva strán sporu, a to aj zmluva o splátkovom úvere uzavretá v Slovenskej sporiteľni, ktorú uzavrel výlučne iba žalovaný v roku 2006, a to ešte v čase, kedy ich manželstvo fungovalo. Je pravdou, že predmetnú pôžičku uzavrel v N. N., a to z toho dôvodu, že práve v tom období na tomto mieste pracoval, avšak tieto finančné prostriedky mali byť použité na kúpu auta, avšak keďže z kúpy auta vzišlo, finančné prostriedky postupne boli spotrebované na bežný chod domácnosti. Okrem toho v čase, kedy bol žalobca nezamestnaný, si hľadal prácu, zamestnal sa S. V., kde začal pracovať v januári 2008, pričom musel zaplatiť aj finančné prostriedky na sprostredkovanie tejto práce, počas tohto obdobia, kedy pracoval S. V., prispieval žalovanej, zasielal jej v prepočte za obdobie od januára do mája 2008 finančné prostriedky vo výške 90.000,- Sk, po návrate z V. zamenil libry v celkovej výške 22.800,- Sk, ktoré následne poskytol žalovanej na domácnosť, pričom v priebehu roka 2008 uhrádzal od júla až do mesiaca november 2008 náklady spojené so SIPO, ako plyn, elektrika, rozhlas, televízia, zabezpečoval stravu, taktiež vykonal aj úhrady ako nedoplatky na plyne ešte počas trvania manželstva vo výške 9.291,- Sk, ktoré uhradil v mesiaci júl 2008 a tieto platby - inkaso, prestal realizovať od decembra 2008, odkedy už v rodinnom dome nebýval, odsťahoval sa.
6.Vzhľadom na to, že vo veci však boli predložené znalecké posudky, jednak znalecký posudok predložila i samotná strana žalobcu č.5/2017 Ing. Ľudmilou Jurovou, ktorá celkovo ohodnotila hodnotu nehnuteľnosti na sumu 136.000,- eur, pričom následne bol vypracovaný ďalší znalecký posudok Ing. O. Z., ktorý ohodnotil predmetné nehnuteľnosti na sumu 105.000,- eur, ako i ďalší znalecký posudok Ing. Š., kde všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 167.000,- eur, následne znalecký posudok na aktualizáciu trhovej hodnoty nehnuteľnosti Ing. G., ktorý všeobecnú hodnotu určil sumou 138.000,- eur, mala za to, že je potrebné spriemerovať znalecké posudky a z tejto priemernej ceny určiť sumu, resp. hodnotu nehnuteľnosti, preto žiadala, aby i vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, nemá o ňu záujem, a dlhodobo v nej nebýva od roku 2008, pričom nehnuteľnosť využíva výlučne žalovaná s plnoletou dcérou W. a maloletým V., aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil skutočnosti a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, aby vychádzal z priemeru cien, ktoré stanovili znalci v znaleckých posudkoch, a to najmä z dôvodu, aby sa predišlo ďalším zvýšeným nákladom na znalecké dokazovanie, zároveň nežiadal, aby súd vyporiadaval motorové vozidlo, ktoré je tak, ako uviedla žalovaná, už šrotom, teda neexistuje s tým, aby žalovanej bola prikázaná pohľadávka zo Štátneho fondu rozvoja bývania, žalobcovi prikázaná pohľadávka Slovenskej sporiteľne a pri zistení cien nehnuteľnosti, aby súd vychádzal zo znaleckého A. L.. Š., kde bola ustálená cena nehnuteľnosti na sumu 167.000,- eur a Ing. O. Z., kde bola cena určená vo výške 108.000,- eur tak, že sa tieto spriemerujú, priemerne vychádza na sumu 137.500,- eur a po odpočítaní záväzkov strán sporu Štátneho fondu rozvoja a bývania vo výške 16.779,- eur a Slovenskej sporiteľni 2.623,45 eur, so stavom ku dňu zániku BSM vychádza, že záväzky spolu predstavujú sumu 19.402,45 eur a keď z priemernej ceny nehnuteľnosti odráta výšku záväzkov, čistá
hodnota predstavuje sumu 117.597,- eur, čoho polovica je 58.798,- eur, z ktorej je potrebné odpočítať tú sumu, ktorú žalovaná uhradila na splátkach z pôžičky Štátneho fondu rozvoja a bývania, a teda žalovaná by bola povinná z titulu vyporiadania BSM vyplatiť žalobcovi sumu 51.974,- eur.
7.Zástupca žalovanej zotrval tiež na všetkých učinených výpovediach žalovanej ako i svojich prednesoch, ako i písomných vyjadrení. Mal za to, že vzhľadom na rozdielne hodnoty znaleckých posudkov vypracovaných v súdnom konaní, je potrebné, aby súd vykonal dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva a to najmä z toho dôvodu, že znalci vo svojich znaleckých posudkoch rozdielne pristupovali k hodnote ornej pôdy, a taktiež podľa jeho názoru neboli dostatočne brané do úvahy skutočnosti týkajúce sa poškodenia predmetnej nehnuteľnosti v čase dažďov a taktiež jeho podmáčania spodnou vodou, ďalej mal za to, že do BSM nie je možné, aby súd priradil zmluvu o splátkovom úvere, ktorú uzatvoril žalobca v Banskej Bystrici a nie v Košiciach, pričom žalovaná nebola zmluvnou stranou predmetnej zmluvy a teda ani netušila, že takáto pôžička zo strany žalobcu bola uzatvorená a že z nej čerpal finančné prostriedky a taktiež ani na aký účel, pretože pokiaľ tvrdil, že malo sa kupovať motorové vozidlo, v tom čase strany sporu už vlastnili motorové vozidlo, a to zn. P. G., navyše od januára 2008 strany sporu nežili v spoločnej domácnosti, a teda nie je jej zrejmé, akým spôsobom finančné prostriedky získané zo zmluvy v Slovenskej sporiteľni boli použité a na aký účel, pričom žalobca tieto skutočnosti v priebehu konania ani nepreukázal. Ďalej mal za to, že z tohto dôvodu, tento záväzok žalobcu nepatrí do BSM a je jeho výlučným záväzkom, ďalej mal za to, že je potrebné vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť tak, že táto môže byť prikázaná aj do výlučného vlastníctva žalobcu, pokiaľ bude trvať na hodnote nehnuteľnosti, teda tej najvyššej hodnoty uvádzanej v znaleckom posudku, resp. môže sa pokúsiť sám predmetnú nehnuteľnosť za sumu 137.000,- eur predať, pre účely zrušenia a vyporiadania BSM zástupca žalovanej mal za to, že je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku Ing. O. Z. zo dňa 16.06.2018 č. 13/2018, kde bola hodnota predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. 1063 vo výške 108.000,- eur, pričom do BSM má patriť hodnota tejto nehnuteľnosti, ďalej zmluva o poskytnutí podpory zo Štátneho fondu rozvoja a bývania, pričom žalovaná má za to, že je potrebné nárok žalovanej, aby sa jej nahradilo, čo zo svojich výlučných prostriedkov vynaložila na splatenie dlhu, čo ku dňu rozhodovania súdu predstavovalo 133 splátok úveru po 90,55 eur, t.j. sumu 12.586,45 eur a zároveň aj zostatok úveru, ktorý predstavuje uhradiť 133 splátok po 90,55 eur, t.j. sumu 12.004,15 eur. Keďže žalovaná zo svojich výlučných prostriedkov zaplatila dlh, ktorý patril do BSM - už splatený zostatok úveru zmluvy o medziúvere č. 0146786202 a stavebnom úvere č. XXXXXXXXX1 zo dňa 19.07.1999, a to vo výške 1.821,01 eur a zároveň aj jej nárok, aby sa jej nahradili finančné prostriedky, ktoré vynaložila ako investíciu po povodniach v roku 2010 do rodinného domu Č.. XXX vo výške 8.300,- eur, a teda ak aktíva predstavujú 108.000,- eur hodnoty nehnuteľnosti - pasíva 34.750,61 eur, potom zostatková suma, ktorá sa má rozdeliť medzi oboch je 73.949,39 eur, t.j. suma 36.624,70 eur, z týchto je zrejmé, že za účelom vyporiadania resp. vyrovnania majetkovej hodnoty pre žalobcu, je povinná zaplatiť sumu 46.624,90 eur.
8.Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 O.s.p.. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.
9.Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.
11.V prejednávanej veci zo zhodných výpovedí strán sporu, súd určil masu BSM, do ktorej patria nehnuteľnosti evidované na U. Č..XXXX G..Ú.. D. O., a to rodinný dom č. súpisné XXX, nachádzajúci sa na parcele registra „. Č.. XXX/X, pozemok A.. Č.. XXX/X, P. A. P. S. XXX O., evidovaný ako parcela registra „C“, pozemok A.. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX O., evidované ako parcela registra „C“, nesporným bol aj zostatok úveru - zo Štátneho fondu rozvoja a bývania č. XXXXXX/XXXX zo dňa 8.08.2000, ktorý ku dňu rozvodu predstavoval nesplatenú istinu 16.250,84 eur,
a zostatok nesplateného úroku vo výške 6.477,21 eur, ako i splátky na tento úver uhradené výlučne žalovanou, a taktiež i nárok žalovanej na zaplatenie už splateného zostatku zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 19.07.1999 vo výške 1.821,01 eur.
12.Spornými v prejednávanej veci zostal nárok žalobkyne na úhradu finančných prostriedkov, a to investície po povodniach v roku 2010, ktoré vložila do svojho domu vo výške 8.300,- eur, taktiež aj zmluva o úvere, ktorú uzavrel výlučne iba žalobca, a to so Slovenskou sporiteľňou uzavretou v roku 2006 a v konečnom dôsledku i spornou ostala i všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ako i rozdielne ohodnotenie ornej pôdy nachádzajúcej sa na tom istom LV.
13. Po zrušení veci krajským súdom súd uznesením ustanovil znalca Ing. O. Z., ktorý podal znalecký posudok č. 8/2016, ktorý určil celkovú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 105.000,- eur, pričom pri ohodnotení vychádzal z polohovej diferenciácie, rodinný dom súp. Č.. XXX, nachádzajúci sa na parcele F. „. Č.. 252/3 ohodnotil na hodnotu 70.839,96 eur, A. - A.. Č.. XXX/X - P. A. P. S. XXX O. evidovaný ako parcela registra „C“ na sumu 11.629,80 eur a pozemok parc. č. 295/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 738 m2, evidovaný ako parcela registra „C“ na sumu 15.114,24 eur. Nižšou cenou ohodnotil znalec ornú pôdu, a to i napriek tomu, že sa nachádza v zastavanom území obce.
14.V konaní strana žalobcu predložila súkromný znalecký posudok č. 5/2017 vypracovaný znalkyňou Ing. Ľ. M., kde aktuálnu všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určila sumou 136.000,- eur, pričom tiež vychádzala z polohovej diferenciácie pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. súpisné 411 na sumu XX.XXX,XX eur a pozemky - P. A. A.. Č.. XXX/X P. S. XXX O. na sumu 21.615,24 eur a zastavané plochy a nádvoria A.. Č.. XXX/X o výmere 738 m2 na sumu 18.723,06 eur, pričom znalkyňa ohodnotila obe parcely spolu, keďže sa nachádzajú v intraviláne obce a v územnom plánovaní sú vyznačené ako úžitková zeleň. Ďalej žalobca si dal vypracovať súkromný znalecký posudok č. 40/2018 znalcom Ing. Š. za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pričom znalec dospel k záveru, že hodnota predstavuje sumu 167.000,- eur.
15.Za účelom odstránenia rozporov týkajúcich sa hodnoty nehnuteľnosti evidovanej D. U. Č.. XXXX G.. Ú.. D. O. súd vypočul znalca Ing. O. Z. a Ing. Ľ. M..
16.Znalec Ing. O. Z. uviedol, že rodinný dom sa na základe územného plánu obce nachádza ako aj pozemok na hranici stabilizovaného zosuvu, avšak stabilizovaný zosuv podľa jeho názoru je vždy určité riziko, pričom počas ohliadky zistil, že podkrovie a podzemné podlažie je nedokončené, a teda niektoré konštrukcie otvorené a je predpoklad ich skoršieho chátrania, nedajú sa využívať. Zároveň aj po daždi bol suterén zamočený zhruba vo výške 1 metra, ďalej pozemok ako taký je daný tým, že je tam pomerne vysoká hladina podzemnej vody a samotný vstup do garáže do podzemného podlažia vytvára lievik, čiže je predpoklad, že pri topení snehu pri väčšom daždi sa toto podzemné podlažie bude zaplavovať. Čo sa týkalo hodnoty domu, rozdelil ho na dve parcely, jedna tá, na ktorej stojí rodinný dom, ktorý má priamy prístup na obecnú komunikáciu a parcela za domom priamy prístup na obecnú komunikáciu nemá, ďalej parcela za domom, je to orná pôda a pokiaľ by sa táto chcela premeniť na parcelu stavebnú, je potrebné ešte vyplatiť finančné prostriedky a vyňať túto pôdu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a teda toto sú hlavné faktory, ktoré zadnú parcelu podľa jeho názoru znevýhodňujú oproti parcele prednej. Ďalej vychádzal z toho, že obec je blízko mesta Košíc, je to 16 km, ale celé územie obce je v podstate geologicky zložité a za posledné roky bol priamy veľký nárast záujmu o výstavbu v týchto lokalitách, tým pádom je zrejmé, že môže dôjsť aj k ďalšiemu rozširovaniu obce, čiže v priebehu 5 rokov alebo viac by došlo aj k zlepšeniu podmienok v danej oblasti, ďalej uviedol, že dom nie je udržiavaný, o čom svedčia aj dlhodobo neukončené stavebné prvky, ako podkrovie, podzemné podlažie, konštrukcie boli vyrobené z popolčeka betónových tvárnic, ktoré vyrábala pridružená výroba JRD, zateplenie je takisto vykonané len v hrúbke 5 cm, nech sa doporučuje, aby zateplenie mohlo plniť svoju funkciu minimálne 10 cm a toto sú hlavné body, ktoré ho viedli k tomu, že určil všeobecnú hodnotu tak, ako ju určil, pričom stav nehnuteľnosti hodnotil ku dňu právoplatnosti dátumu o rozvode manželstva, technickú ohliadku domu a pozemku vykonal v roku 2017. I keď uviedol, že je ťažké hovoriť o trhovej hodnote nehnuteľnosti, pretože môže prísť kupec, ktorému sa táto nehnuteľnosť bude páčiť tak, ako je, a aj preto ju kúpi a preto v znaleckom posudku hovorí nie o trhovej hodnote, ale o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, aká by sa mohla dosiahnuť v danom čase a priestore.
17. Znalkyňa Ing. Ľ. M. uviedla vo svojej výpovedi, že posudok vypracovala na podnet žalobcu, technický stav tejto nehnuteľnosti teda hodnotila ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, oceňovaný je v zmysle platnej legislatívy podľa platných vyhlášok z roku 2017, koeficienty, ktoré použila, boli aktuálne pre toto obdobie, pozemok ohodnotila - ako dve parcely a stavbu - rodinný dom so Z. Č.. XXX a príslušenstvo k tomuto rodinnému domu, ktoré podrobne opísala vo svojom znaleckom posudku, technický stav, ktorý pri ohliadke bol konštatovaný aj s druhým vlastníkom objektu, konštatoval, že oproti roku 2018, čo sa týka nejakých úprav, technického stavu, k podstatným zmenám nedošlo, čiže technický stav od roku 2018 je podľa jej názoru zhruba rovnaký ako bol od roku 2017, keď vykonávala ohodnotenie nehnuteľnosti, samozrejme s príslušným opotrebením. Z podkladov, ktoré dostala k dispozícii, vyhodnotila technický stav, a to v prvom rade ako dom, z čoho je postavený, ako je vybavený, vnútorné vybavenie, strecha a príslušenstvo, poloha je až ako druhý ukazovateľ, pričom pre posúdenie zvolila metódu polohovej diferenciácie, takže hodnotila obec ako polohovo, ktorá je v blízkosti krajského mesta, je tam doprava dostupná, vybavenie obce, možnosti napojenia na verejné rozvody, čiže všetky tieto parametre majú vplyv na hodnotu nehnuteľnosti s tým, že dôležitým parametrom je rok, kedy bol dom uvedený do prevádzky a samozrejme rok posudzovania - a taktiež aj amortizácia, kde sa predpokladá životnosť týchto rodinných domov murovaných na 100 až 150 rokov.
18. Znalkyňa ďalej uviedla, že na pozemku sú dve parcely, ktoré sú bezprostredne susediace, sú v zastavanom území obce a keď sa oboznámila s územným plánom obce, momentálne parcela č. XXX/ X, kde sa nachádza orná pôda, je vedená ako úžitková zeleň, ale je tam vyznačené - ako rezerva pre výstavbu rodinných domov alebo bytových stavieb, takže je v územnom pláne zaznačené, že aj táto parcela môže byť v budúcnosti využívaná aj ako samostatná parcela, a preto tieto dve parcely hodnotila spoločne s tým, že jedna aj druhá sú v zastavanom území obce a jej využitie je ako využitie stavebného pozemku, čomu zodpovedá aj ňou určená hodnota týchto pozemkov.
19.Znalkyňa ku skutočnostiam týkajúcim sa zosuvu pôdy vychádzala z máp, kde sú takéto oblasti vyznačené, a teda aj prípadne stabilizované zosuvy, pričom predmetná nehnuteľnosť je dosť vzdialená od rieky, a teda táto ulica v zmysle vyjadrení aj obce, ktoré si zaobstaral, nie je zaradená do aktuálneho nejakého výrazného ohrozenia týmito záplavami, pričom je pravdou, že v roku 2010 bola storočná voda, že došlo k podmočeniu pozemku, v čase ohliadky pozemku tieto skutočnosti neboli zistené, avšak v tom čase nebolo nič podmočené, pričom vo svojom znaleckom posudku uvádzala skôr zanedbanie údržby predmetného rodinného domu ako prípadný defekt, klampiarske nedostatky na schodoch, ktoré neboli zabezpečené do odvodňovacieho systému. Pričom, čo sa týkalo možného zosuvu pôdy, tak z mapy územného plánu je zrejmé, že sa jedná o východnú stranu k pozemkom žalobcu a žalovanej, kde sa nachádza svah, kde je zvýšený dom, ale aj tieto skutočnosti sa dajú jednoduchými stavebnými konštrukciami, úpravami a odvodňovacími prácami eliminovať, to znamená urobiť opevnenie základného múra po hranici pozemku, ktoré by výrazne ochránili predmetnú nehnuteľnosť.
20.Čo sa týkalo výšky hladiny spodnej vody v danej lokalite, tak skúma predovšetkým polohu tohto pozemku, či na nížine, na kopci, ďalej ako aj skutočnosť, čo by mohlo spôsobovať zvýšenú hladinu spodnej vody a v tejto lokalite je predpoklad, že blízkosť vodného toku by mohla spôsobovať v určitých obdobiach zvýšenú hladinu vody, bežne sa však realizujú stavby rodinných domov aj na takýchto pozemkoch, kde je hladina vody vyššia, len je potrebné vykonať opatrenia, ktoré aj v tomto danom prípade by určite pomohli vysušeniu okolia domu, aby nebol zamáčaný, čo sa týkalo ohodnotenia parcely, ktorá je určená na výstavbu, táto parcela hodnotí ako stavebný pozemok, ak sa na parcele nachádza dom, tak tiež, jedná sa o zastavanú plochu a nádvorie, umiestnenie pozemku v rámci obce a to buď je pozemok určený na zastavanie, alebo je už zastavaný rodinným domom. Znalkyňa ďalej uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala aj z kópie katastrálnej mapy, pretože tá je pre ňu záväzná a taktiež aj územný plán, pričom hodnotu ornej pôdy ohodnotila i z toho dôvodu, že v územnom pláne obce je už zakreslená prístupová cesta aj k pôde, ktorá je evidovaná doposiaľ ako orná pôda, momentálne tam prístup nie je. Podľa jej názoru je bežné, že klienti kupujú pozemky, ktoré majú rozlohu 2.000 m2 tak, ako to bolo v danom prípade, na pozemku si postavia dom, a teda túto časť pozemku odčlenia a zvyšok pôdy ostane iným spôsobom evidovaný v katastri nehnuteľností, ako v danom prípade orná pôda a v takomto prípade je potrebné len vyňať pôdu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, tak je teda možné, že dôjde k vyňatiu pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a teda táto plocha sa môže stať v budúcnosti zastavanou plochou a nádvorím a zvyšok môže zostať ako
trvalý trávny porast, a teda má za to, že aj takýmto spôsobom možno v minulosti došlo k tomu, že sú na LV evidované dve rôzne kultúry parciel.
21.Z výpovedí oboch znalcov súd však neodstránil základný rozpor, ktorý sa týkal rozdielneho ohodnotenia ornej pôdy, stanovenia rôznej hodnoty ornej pôdy evidovanej ako parcely registra „Y. Č.. XXX/X P. S. XXX O., pozemku parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 738 m2 a v konečnom dôsledku i samotného ohodnotenia rodinného domu Č.. Z. XXX, nachádzajúceho sa na parcele Č..XXX/X, G..Ú.. D. O. I. D. U. Č.. XXXX.
22. Obaja znalci v konaní vychádzali z polohovej diferenciácie, vzali do úvahy i možné zamákanie rodinného domu, ktoré môže spôsobovať jednak hladina spodnej vody a taktiež dlhotrvajúce zrážky, prihliadali však aj ku skutočnostiam, že nie sú dostatočne dobudované prvky, ktoré by chránili predmetný pozemok, a teda aj rodinný dom pred zamáčaním a taktiež zhodne skonštatovali, že dom je neudržiavaný, čo teda môže znižovať hodnotu nehnuteľnosti ako i hodnotu jednotlivých prvkov.
23.Vzhľadom však ku skutočnosti, že v priebehu vedenia sporu, strany resp. právni zástupcovia prejavili záujem o mimosúdne jednania, resp. o možnosť predaja rodinného domu, pojednávania určené na určité termíny boli odročené a teda tým došlo ku skutočnosti, že znalecké posudky vypracované už v čase rozhodovania súdu neboli aktuálne. Zástupca žalovanej vzhľadom k zrejmým rozporom k hodnote nehnuteľností, ktorá bola rozporovaná oboma stranami, žiadal, aby súd nariadil nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom - Ústavom súdneho inžinierstva žilinskej univerzity S. Ž., na základe ktorého bude určená všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných D. U. XXXX s tým, že znalec by vychádzal zo stavu a rozsahu nehnuteľností ku dňu zániku BSM. I v zmysle tohto návrhu súd teda ustanovil tento ústav za účelom podania znaleckého posudku, prípisom (č.l. 638) dňa 7.02.2019 znalecký ústav súdneho inžinierstva písomne súdu oznámil odmietnutie vykonania znaleckého úkonu vo veci. keďže mal za to, že požadované úlohy ústav nepovažuje za zvlášť obtiažne a vyžadujúce si osobitné vedecké posúdenie, naviac zložená záloha by nepostačila na znalečné k celému rozsahu zadaných úloh. Na základe týchto skutočností súd teda ustanovil znalca Ing. G.I., ktorý vypracoval znalecký posudok (č.l. 663) spolu aj s aktualizáciou s prihliadnutím na možné zvýšenie hladín spodnej hladiny vody, s prihliadnutím na opotrebované prvky, s prihliadnutím k okolnostiam, ktoré vyplývajú z podmáčania spodnou vodou a povodňami a stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 138.000,- eur, z toho parcelu č. XXX/X, ornú pôdu o výmere XXX O. ohodnotil sumou 20.149,80 eur a parcelu č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O.2 sumou 17.453,70 eur, pričom pri určení hodnoty parciel v súčasnej dobe XXX/X V. XXX/X, na ktorom stojí ohodnocovaný rodinný dom, bral do úvahy terén, ktorý je rovinatý až mierne svahovitý s orientáciou prístupu na pozemok po spevnení komunikácie na s.v. strane, úzkej slepej ulice, pričom uviedol, že z tejto strany je aj možnosť napojenia na inžinierske siete, pozemok parcela č. XXX/X je v dotyku s územím, ktoré je ohrozované zosuvmi, a je potrebné ho monitorovať, na samotných pozemkoch č. XXX/X V. A. Č.. XXX/X zosuvy pôdy neboli potvrdené, pričom na pozemku je možné rozšírenie zástavby, príslušenstvo hlavnej stavby smerom na západ, resp. stavebné úpravy s odvodnením domu, pozemok č.XXX/ X, orná pôda, v súčasnosti nie je možné využívať na výstavbu, pričom oba pozemky mali pôvodne jedno parcelné číslo, a H. XXX/X, vzhľadom na ich polové usporiadanie k prístupovej komunikácii k inžinierskym sieťam a k samotnému rodinnému domu sa funkčne navzájom dopĺňajú, a preto je hodnota stanovená takou sumou. Zároveň znalec zistil na obecnom úrade, že pozemky na výškovej úrovni parciel č. XXX/X V. XXX/X priamo povodňou z C. ohrozené neboli, pričom vodný tok rieky C. je od ohodnoteného pozemku vo vzdialenosti cca. 500 metrov, a teda nepredpokladá sa ani ohrozenie nehnuteľnosti vyvržením vody z rieky. Po povodniach boli naviac navýšené hrádze, pričom zamákania alebo podmáčania rodinného domu nie sú ustálené podzemné vody, ktoré tu hlavne ovplyvňuje podložie, ale hladina rieky C., ale s vyššou pravdepodobnosťou sú to povrchové dažde a vody, ktoré sa kumulujú tesne pod nasiaknutou ornicou a stekajú zo svahu nad východnou hranicou pozemku do najnižšieho bodu, ktorým je pozemok č. XXX/X s garážou, ktorý je 2 metre pod terénom, pričom pozemok ako celok dvoch parciel má možnosť napojenia aj na média z verejných rozvodov situovaných pred pozemkom, okrem kanalizácie, pričom výhľadovo je uvažovaný pozemok v územnom pláne obce z roku 2016 aj prístup k pozemku Č.. XXX zo severu od hlavnej ulice. To si však vyžaduje aj určité úkony spojené s prípravou investície, ktorá by mohla pomôcť aj riešeniu odvodu dažďových vôd. I z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že i tento znalec sa zaoberal skutočnosťami, ktoré namietali strany sporu, týkajúce sa podmáčania predmetného rodinného domu, ale taktiež aj skutočnosti, že dom nie je dostatočne odizolovaný od stekajúcej vody a taktiež poukázal aj na nedokončené prvky na
rodinnom dome. I napriek tejto skutočnosti, teda vypracovanému znaleckému posudku s aktualizáciou všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zástupca žalovanej trval na ďalšom znaleckom dokazovaní a to Ústavom súdneho inžinierstva.
24. Súd však v konaní takéto ďalšie dokazovanie nepovažoval za vhodné i s poukazom na prípis Ústavu súdneho inžinierstva (č.l.643) , a preto pri určení hodnoty nehnuteľnosti rodinného domu č. súpisné 411 ako aj pozemkov nachádzajúcich sa na LV č. 1063 vychádzal z hodnoty aktualizovanej, stanovenej znalcom, ustanoveným súdom Ing. Pavlom Kuželom.
25. Podľa ust. § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
26. Podľa ust. § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
27.V zmysle zhodných výpovedí strán sporu do BSM určil:
- nehnuteľnosť zapísanú D. U. Č.. XXXX G.. Ú.. D. O., a to rodinný dom č. Z. XXX, nachádzajúci sa na parcele registra „. Č.. XXX/X, A. A.. Č. XXX/X, P. A. P. S. XXX O., evidovaný ako parcela registra „C“, pozemok A.. Č..XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O., evidovaný ako parcela registra „C“ , vo všeobecnej hodnote 138.000,- eur, z toho hodnota pozemku - parcela č. XXX/X P. S. XXX O. na sumu 20.149,80 eur a parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o S. XXX O. sumou 17.453,70 eur, do BSM nezahrnul motorové vozidlo P. G., ktoré podľa zhodných výpovedí strán sporu už nie je, z tohto motorového vozidla je len šrot, ďalej zahrnul do masy BSM - zostatok úveru poskytnutý veriteľom - Štátny fond rozvoja a bývania na základe zmluvy o poskytnutí podpory č. 806313/2000 zo dňa 8.08.2000, nesplatenú istinu 16.250,84 eur a zostatok nesplateného úroku 6.477,21 eur (mesačná splátka 90,53 eur, ktorú od januára 2008 splácala výlučne žalovaná), ďalej zmluvu o medziúvere, ďalej zahrnul už splatený zostatok úveru zo zmluvy o medziúvere č. 0146786202 a stavebnom úvere č. 0146786501 zo dňa 19.07.1999 vo výške 1.821,01 eur, t.j. sumu, ktorú zo svojich výlučných finančných prostriedkov vynaložila na splatenie dlhu patriaceho do BSM žalovaná (a teda pasíva strán).
28. Do masy BSM súd však nezahrnul nárok žalovanej na náhradu investícií po povodniach v roku 2010 v sume 8.300,- eur, nakoľko táto suma v konaní žalovanou preukázaná nebola a zároveň nezahrnul ani nesplatenú časť úveru v Slovenskej sporiteľni č. úveru: XXXXXXXXX/XXXX, kde ku dňu rozvodu zostatok predstavoval sumu 2.151,52 eur + 4,26% úrok, ktorý však bol zosplatnený, a dňa 28.03.2013 zaslaný spoločnosti Intrium na vymáhanie, súd túto pohľadávku nezahrnul do masy BSM, keďže zmluvu o pôžičke uzavrel žalobca iba on sám, pričom žalovaná o tejto pôžičke nemala vedomosť, je pravdou, že táto zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2006, teda počas trvania ich manželstva, avšak žalobca nepreukázal za akým účelom bola predmetná suma požičaná, resp. nepreukázal vec, ktorá z týchto finančných prostriedkov mala byť zakúpená. Žalobca tvrdil, že predmetnú finančnú pôžičku si brali za účelom kúpy auta, čo tvrdenie je v rozpore s tým, čo uviedla žalovaná, keďže už v tomto období boli vlastníkmi motorového vozidla P. G., tvrdil však, keďže vzišlo z kúpy auta, finančné prostriedky boli použité na chod domácnosti. Súd poznamenáva, že v prípade, ak finančné prostriedky z predmetného úveru boli použité na kúpu určitej veci počas manželstva, tak táto vec by patrila do vyporiadania BSM, a teda pri vyporiadaní BSM by sa muselo žalobcovi vrátiť to, čo sa z jeho výlučných finančných prostriedkov, t.j. prostriedkov predmetnej pôžičky na základe zmluvy o úvere, zo dňa 11.08.2006, vynaložil na kúpu predmetnej veci. V konaní však takáto skutočnosť preukázaná nebola, čo vyvrátila vo svoje výpovedi aj žalovaná, keď uviedla a potvrdil túto skutočnosť aj samotný žalobca, pretože v tom období, teda v období, kedy bral úver, žil v N. N., kde aj pracoval a kde pôžičku uzavrel a nepreukázal, že by finančné prostriedky z tejto pôžičky boli použité na chod domácnosti.
29.Bolo na žalobcovi preukázať, že z jeho výlučných finančných prostriedkov bola kúpená vec, ktorá by patrila do BSM a mohla by byť predmetom vyporiadania, čo v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Navyše, žalovaná ani nemala vedomosť o tom, že si požičal predmetnú sumu a vôbec, že uzavrel pôžičku.
30.Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa ust. § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 496 (teraz § 853 OZ) vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 OZ a vykonať teda vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a teda z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetné dlhy existovali ku dňu zániku manželstva, a teda súd rozhodol tak, že nesplatenú časť istiny vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí podpory Štátnym fondom rozvoja a bývania vo výške 16.250,84 eur a zostatok nesplateného úroku vo výške 6.477,21 eur prikázal žalovanej, pričom vychádzal z toho, že žalovaná má nárok na to, aby sa jej uhradilo, čo zo svojich výlučných finančných prostriedkov vynaložila na splatenie dlhu patriaceho do BSM, keďže je zrejmé, že predmetný dlh splácala vo výške 90,55 eur a to od januára 2008 (od doby, kedy nežili v spoločnej domácnosti), kedy ku dňu rozhodovania súdu, vyplatila 139 splátok, čo predstavuje sumu 12.586,45 eur, a teda zostatok tohto úveru, ktorý ostáva žalovanej uhradiť predstavuje 133 splátok, po 90,55 eur, t.j. sumu 12.004,15 eur, a taktiež aj splatený zostatok úveru v Stavebnej sporiteľni vo výške 1.821,01 eur, ktoré taktiež splácala žalovaná výlučne zo svojich finančných prostriedkov.
31.Vzhľadom však ku skutočnosti a rozporom týkajúcim sa najmä ohodnotenia nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/X, P. A. P. S.O. XXX O., ktorá je evidovaná D. U. Č.. XXXX súd mal za to, že je v záujem oboch strán predmetnú nehnuteľnosť rozdeliť rovnakým dielom, a teda určiť ju do podielového spoluvlastníctva, a to i vzhľadom k charakteru tohto pozemku v súčasnosti, kedy je označený na LV ako orná pôda, (i keď v zastavanom území obce a nevyužívaný na poľnohospodárske účely), avšak v budúcnosti môže byť i táto časť pozemku využitá na stavebné účely, a teda môže priniesť aj finančný prospech do budúcna obom stranám, a preto predmetnú nehnuteľnosť súd určil do podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť zapísanú na súp. Č.. XXX, dom nachádzajúci sa na parcele F. „. Č.. XXX/X V. A. A.. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX O., zapísané na U. Č.. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.
32.Pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov konania bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, súd vzal do úvahy najmä skutočnosť, že odporkyňa v predmetnej nehnuteľnosti ostala bývať i po odchode navrhovateľa (v roku 2008), o predmetnú nehnuteľnosť sa riadne starala a taktiež hradila všetky poplatky spojené s bývaním v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú obýva spoločne s deťmi. Od začiatku tohto konania bola uzrozumená s tým, že navrhovateľovi musí vyplatiť hodnotu podielu nehnuteľnosti. Samotný právny zástupca odporkyne ponúkol navrhovateľovi sumu vo výške 30 000 eur s ktorou výškou však navrhovateľ nesúhlasil, a práve kvôli hodnote resp. výške tohto vyrovnávacieho podielu, nedošlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody. Odporca predmetnú nehnuteľnosť neužíval.
33.Je pravdou, že odporkyňa v roku žiadala, aby súd predmetný rodinný dom, v prípade ak nedôjde k dohode, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a zároveň aby navrhovateľ bol povinný vyplatiť jej vyrovnávací podiel, súd však považoval toto jej tvrdenie za účelové, keďže táto mala a má vedomosť o tom, že navrhovateľ nedisponuje so žiadnymi finančnými prostriedkami a teda znamenalo by to len oddialenie rozhodnutia súdu. Zároveň súd poukazuje i na skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo rozvrátené, spolu nekomunikujú a je teda zrejmé, že žiadnu dohodu by neuzavreli.
34.Nehnuteľnosť - dom č.s. XXX R. D. U. Č.. XXXX G..Ú.. D. O., prikázal súd do výlučného vlastníctva odporkyne. Od rozvodu manželstva, resp. od odchodu zo spoločnej domácnosti - v roku 2008, potom užívala výhradne a spolu so svojimi deťmi. Je zamestnaná v Rakúsku s príjmom okolo 800 eur. Navrhovateľ po odchode zo spoločnej domácnosti nemal zabezpečené bývanie, spočiatku to bola
ubytovňa, neskôr si prenajal byt, avšak výška nájmu bola vzhľadom na jeho príjem vysoká, takže v súčasnej dobe býva síce v podnájme, spoločne s ďalším podnájomníkom a teda na polovicu uhrádzajú nájom, avšak vlastné bývanie nemá.
35.Keďže aktíva v prejednávanej veci, t.j. hodnota domu, zastavanej plochy a nádvoria predstavuje sumu 117.850,20 eur - od ktorej je potrebné odrátať sumy, ktoré uhradila odporkyňa (výlučne zo svojich vlastných finančných prostriedkov, pôžička voči PSS ako aj Štátnemu fondu rozvoja a bývania ako aj splatený úver zo Stavebnej sporiteľne vo výške 1.821,01 eur ), teda z tejto sumy 117.850,20 eur je potrebné odrátať sumu 26.411,91 eur = 91.438,59 eur : 2 = 45.719,29 eur, čo predstavuje sumu, ktorú je povinná žalovaná uhradiť žalobcovi z titulu vyrovnania majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržala vo väčšom rozsahu.
36.Na základe takto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň súd rozhodol o povinnosti nahradiť žalovanej túto sumu v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
37.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust.§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody, hodné osobitného zreteľa. V predmetnom konaní súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie BSM je v záujme oboch sporných strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom.
38. O ostatných trovách súd rozhodol v súlade so zákonom č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch, položka 6 písm. b) (3% vyporiadaných aktív, a teda zaviazal strany sporu na náhradu každého v sume po 1.980,- eur na účet tunajšieho súdu (t.j. čiastky 132.000,- eur, t.j. 3.960,- eur).
39. O výške trov konania štátu nie je potrebné rozhodovať samostatne, s ohľadom na skutočnosť, že už boli uhradené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)