Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Cb-8-2013.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
7Cb/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 12.08.2019 sudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Lutila, Podhorská 429/12, zastúpenej JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s. r. o., so sídlom Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, o žalobe na úhradu sumy 74 508,61 € s prísl. titulom náhrady škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu na úhradu sumy 48.430,60 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 48.430,60 € od 29.2.2012 až do zaplatenia titulom náhrady škody z a m i e t a .
II. Súd konanie v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 26.078,01 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.078,01 € od 29.2.2012 až do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Súd žalovanej strane p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 19.11.2012 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal od žalovanej úhrady sumy 74.508,61 € titulom náhrady škody žalobu zdôvodnil skutočnosťou, že dňa 03.02.2012 bolo zamestnancami žalobcu zistené na odbernom mieste J. XX, Ž. X. P. (D. J.) porušenie bezpečnostnej plomby na meracom zariadení registrovanom pod číslom XXXXXXXXXXXX v dôsledku čoho v období od 08.11.2011 do 03.02.2012 dochádzalo na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 59 Zákona o energetike 656/2004 Z. z.. Žalobca v žalobe uviedol, že s poukazom na vykonávací predpis a to vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky 155/2005 Z. z. bol žalobcom vyfakturovaný faktúrou XXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2012 ekvivalent neoprávneného odberu vo finančnom vyjadrení 74.508,61 €. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že napriek uplynutiu termínu splatnosti faktúry, žalovaná zostala s úhradou a to i čiastočnou nečinná. Žalobca uplatnený nárok kvalifikoval po právnej stránke ako vzniknutú škodu.
2. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Žiar nad Hronom, odboru živnostenského podnikania zo dňa 17.01.2013 vyplynula pre súd okolnosť, že označená účastníčka konania na strane žalovaného ku dňu 31.12.2012 ukončila súkromnú podnikateľskú činnosť a k zániku živnostenského oprávnenia došlo ku dňu 31.12.2012. Z horeuvedeného dôvodu súd ďalej konal s označeným žalovaným ako s fyzickou osobou.
3. Žalovaná prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnila okolnosťou, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu uplatneného finančného plnenia v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je nutné naplnenie štyroch
základných atribútov. Konštatovala, že v danom uplatnenom nároku na náhradu škody žalobca neuniesol dôkazné bremeno minimálne v rozsahu 3 zo 4 kogentne ustanovených atribútov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Žalovaná konštatovala skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe nepriložil okrem zápisu zo dňa 30.02.2012 žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali poškodenie meracieho zariadenia, respektíve dôkazy o skutočnosti, že by k poškodeniu meracieho zariadenia došlo zásahom žalovanej. Konštatovala okolnosť, že ako v každom inom prípade je v danom prípade meracie zariadenie na odber zemného plynu umiestnené na všeobecne dostupnom mieste v danom prípade mimo ohradeného objektu odberného miesta nazvaného D. J., ku ktorému meraciemu zariadeniu má prístup ktokoľvek. V tomto smere odkázala strana žalovaná na vyšetrovací spis ORPZ ZH pod číslom Č.Y.:S.-XXX/OVK-B.-XXXX, kde konanie bolo prerušené z dôvodu skutočnosti, že okolnosti zistené v trestnom konaní neumožňovali stotožnenie páchateľa trestnej činnosti so skutočnou fyzickou osobou. Žalovaná prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne rešpektujúc ustanovenie § 59 odsek 2.3 zákona číslo 656/2004 Z. z. o energetike konštatovala, že zákonodarca v tomto svojom ustanovení neumožňuje dodávateľovi zemného plynu bez akéhokoľvek ďalšieho uplatniť nárok na náhradu škody a to i rešpektujúc vykonávací predpis k zákonu, ktorým je v danom prípade vyhláška Ministerstva hospodárstva SR 155/2005 Z. z.. Konštatovala, že vznik škody nie je možné odvodzovať len z poškodenia plomby meradla a to akéhokoľvek, ale iba takého, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaná ďalej konštatovala právnu i faktickú skutočnosť, že od roku 2007 konkrétne od 19.05.2007 pokiaľ boli realizované dodávateľom alebo žalobcom odbery zemného plynu na odbernom mieste bez poškodenia meracieho zariadenia pri existencii identických spotrebičov na odbernom mieste množstva odobratého zemného plynu za jednotlivé zúčtovacie obdobia, boli diametrálne odlišné a to až vo výške 1/10 za rok oproti uplatnenému nároku na náhradu škody za obdobie necelých troch mesiacov, ktorá je predmetom žaloby. Žalovaná prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne konštatovala, že vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu nie je možné unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a to minimálne v rozsahu absencie preukázania dôkazov ohľadom porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej, existencie škody so zameraním na jej výšku a taktiež absencie príčiny súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotnou škodou, rešpektujúc objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa odberného miesta v súvislosti so zavinením.
4. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania výsluchom svedkov E. P., E. Š., A. F., oboznámením sa so spisom S. R. B. Č.:S.-XXX/OVK-B.-XXXX, oboznámením sa so znaleckým posudkom XX/XXXX znalca A.. Z.R. L. znalca odboru energetika pod evidenčným číslom XXXXXX, ako i ďalším písomným dôkazným materiálom tvoriacim prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.
5. Na základe horeuvedených skutočností súd konštatuje, že za nesporné skutočnosti v prejednávanej veci považoval okolnosť, že čo sa týka odberného miesta tzv. D. J. v meste Ž. X. P. situovaného do parku Š. H., ktoré odberné miesto je identické s miestom dodávky zemného plynu žalobcom ktoré odôvodňovalo podanie žaloby, v danom prípade zariadenie bolo kolaudované v roku 2006 a v tomto istom roku bolo odovzdané do prevádzky. V čase kolaudácie predmetného zariadenia vzhľadom na okolnosť, že konateľom firmy bol pán A. F., boli vybavené taktiež zmluvy o dodávke energií vrátane dodávok zemného plynu nakoľko zariadenie obsahovalo spotrebiče zemného plynu. Pred kolaudáciou a odovzdaním odberného miesta do užívania, boli vlastníkom identifikované spotrebiče ktoré mali byť a boli pripojené na odber zemného plynu a to práve na podnet dodávateľa zemného plynu na odberné miesto. Čo sa týka spotrebičov na odbernom mieste zemný plyn bol využívaný na bežné vykurovanie samotného objektu odberného miesta, ďalej vykurovanie odberného miesta bolo zabezpečované konkrétne zariadeniami na zemný plyn a to kotlom L. U. D. XX, kotol L. U. U. XX, kotol J. J., tlakový horák K., predmetné spotrebiče tak, ako boli skolaudované na odbernom mieste fungovali i v čase zistenia neoprávneného odberu zemného plynu. Všetky spotrebiče boli namontované do zariadenia certifikovanou firmou W., R.. R. K.. S.., so sídlom K. XXXX/X, B.. Meracie zariadenie na spotrebu respektíve meranie dodávky zemného plynu bolo umiestnené mimo kontrolované územie odberného miesta, mimo oplotenia odberného miesta na všeobecne dostupnom mieste na prechode do parku Š. H. Y. Ž. X. P. vedľa všeobecne dostupnej nespevnenej komunikácie. Všetky tieto skutočnosti vyplynuli zo svedeckej výpovede svedka A. F. a žiadnym spôsobom neboli rozporované zo strany žalobcu. Okrem svedeckej výpovede tieto okolnosti boli preukázané súdu i technickou dokumentáciou namontovaných odberných zariadení zemného plynu. ( Výpoveď svedka A. F. č. l. 282-286.)
6. Dňa 07.11.2011 bola spoločnosti R., C.. R.., R. R. H. X. XX/a, XXX XX L. XX, doručená žiadosť o zmenu odberateľa na odbernom mieste D. J., kde žiadateľkou bola označená žalovaná a dôvodom zmeny odberateľa z pôvodného odberateľa H. H. na odberateľa L. F. bola zmena podnikateľského subjektu. Zmluva o dodávke plynu bola medzi dodávateľom R. J. J., C.. R.., so sídlom H. X. XX/a, XXX XX L. a L. F. s označením miesta trvalého pobytu R. XX, XXX XX Ž. X. P. uzatvorené dňa 05.12.2011. Obe právne skutočnosti súd považoval za relevantné nenapadnuté zo strany účastníkov konania. (Potvrdenie R. J. J., C.. R.., číslo listu 268, zmluva o dodávke plynu číslo listu 254, obchodné podmienky pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu s č. l. 255-258.)
7. Dňa 03.02.2012 bolo zamestnancami R. - G., C.. R.., na odbernom mieste so sídlom J. XX, Ž. X. P. (ďalej len D. J.) t. j. v mieste podnikania odporkyne zistené porušenie bezpečnostnej plomby na meracom zariadení identifikovanom pod číslom XXXXXXXXXXXX v dôsledku čoho podľa tvrdenia žalobcu v období od 08.11.2011 (posledná kontrola meracieho zariadenia) do 03.02.2012 (deň kontroly a zistenia porušenia plomby na odbernom mieste), dochádzalo na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle kvalifikácie ustanovením § 59 zákona číslo 656/2004 Z. z.. Samotnú túto skutočnosť mal súd taktiež preukázanú a to zápisom zo dňa 03.02.2012 (č. l. 10), kde pracovník žalobcu konštatoval porušenú plombu meracieho zariadenia na odbernom mieste pričom ako zodpovedný pracovník bol podpísaný pán E. P., respektíve pán M.. V skutočnosti mal súd preukázané taktiež z výsluchu svedka E. P. (č. l. 250-251 spisového materiálu). Svedok vo svojej výpovedi potvrdil, že po príchode na odberné miesto D. J. na základe hlásenia o porušení dodávky respektíve neuhradenia dodávky zemného plynu ako pracovník žalobcu zistil otvorené dvierka na merači plynomeru, uzavretie plynomeru len na kľučku bez uzamknutia dvierok, pretrhnuté plombovacie lanko na odtoku ktorý slúži na uzavretie respektíve otvorenie prívodu plynu do objektu a odstránenú plombu. Zo svedeckej výpovedi mal súd preukázanú taktiež skutočnosť že výkonní pracovníci žalobcu oznámili túto skutočnosť nadriadenému na stredisku ktorý sa v čase okolo 11:00 hodiny dostavil na odberné miesto spolu s asistenciou štátnej polície. Súd v tomto smere vykonal ďalej dokazovanie výsluchom svedka E.Ú. Š., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil technický stav meracieho zariadenia tak, ako bol zaznamenaný výkonnými pracovníkmi žalobcu čo potvrdil svojím druhým zápisom o obhliadke odberného miesta.
8. Žalobca v zmysle § 59 Zákona o energetike číslo 656/2004 Z . z. v nadväznosti na vykonávací predpis a to vyhlášku Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pod číslom 155/2005 Z. z. a v zmysle metodiky vyfakturoval neoprávnený odber na odbernom mieste v čase od 08.11.2011 do 03.02.2012 faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14.02.2012 so splatnosťou ku dňu 28.02.2012 v sume 74 508,61 € ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Okolnosť bola nesporne preukázaná a nerozporovaná samotnou faktúrou a metodikou spôsobu výpočtu náhrady škody neoprávneného odberu v zmysle vykonávacieho predpisu a to vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 155/2005 Z. z..
9. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 420 odsek 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 442 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo.
12. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú po a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej súvislosti a škodou, d) zavinenie.
13. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem ktoré mal škodca zachovávať.
14. Podľa § 59 odsek 1 písm. a/, c/ Zákona číslo 656/2004 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, alebo bez určeného meradla alebo s meradlom ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu.
15. V súvislosti s týmto základným atribútom úspešného nároku na uplatnenie práva na náhradu škodu súd konštatuje že žalobca kvalifikoval porušenú plombu na meracom zariadení ako neoprávnený odber plynu v zmysle § 59 odsek 1 písm. c/ Zákona 656/2004 Z. z.. Zákonodarca kvalifikáciu neoprávneného odberu plynu viaže na skutočnosť že odber plynu bol bez predpísaného meradla alebo s meradlom ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nesprávne zaznamenáva odber plynu. V súdenej veci súd konštatuje, že napriek okolnosti že pracovníci žalobcu, respektíve kontrolní pracovníci žalobcu konštatovali neoprávnený zásah do meracieho zariadenia vo forme poškodenej plomby na merači dodávky zemného plynu na odbernom mieste v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v zmysle dikcie zákona a to v tom smere, že meradlo bolo poškodené v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa v danom prípade samotnej žalovanej. V tomto smere súd ďalej konštatuje nespornú skutočnosť, že meracie zariadenie dodávky zemného plynu na odbernom mieste bolo umiestnené mimo kontrolovanú zónu samotnou odberateľkou dodávky zemného plynu. Meracie zariadenie bolo umiestnené mimo ohradenú plochu odberného miesta a zabezpečené nedostatočným spôsobom. K meraciemu zariadeniu mal v danom prípade prístup každý, kto mal prístup do parku Š. H., nakoľko meracie zariadenia sa nachádza bezprostredne v blízkosti vstupnej brány do tohto parku. Súd v tomto smere ďalej konštatuje, že v nadväznosti na ďalší dôkazný prostriedok a to znalecký posudok by takéto konanie odberateľa na odbernom mieste bolo značne nelogické a sebapoškodzujúce, nakoľko spotreba zemného plynu na odbernom mieste v predchádzajúcom období 5 rokoch bola pri plnej prevádzke na 1/10 finančného ekvivalentu dodaného zemného plynu. Žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s prvým atribútom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ani v tom zmysle, že zemný plyn bol na odbernom mieste skutočne dodaný.
16. Ďalším predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je existencia škody. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. V súdenej veci z dôvodu kvalifikovania náhrady škody z titulu neoprávneného odberu plynu žalobca vyčíslil vzniknutú škodu na základe vyhlášky číslo 155/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a jej metodického pokynu. V súvislosti s výškou uplatneného nároku na náhradu škody súd konštatuje, že na základe horeuvedeného právneho predpisu žalobca uplatnil nárok na náhradu škody za obdobie od 08.11.2011 do 03.02.2012. Súd teda konštatuje, že ako vyplynulo pre tento, zo zmluvy o dodávke zemného plynu na identickom odbernom mieste, zmluva o dodávke zemného plynu na odbernom mieste bola uzatvorená medzi účastníkmi konania až dňom 05.12.2011, ktorým dňom by teoreticky pripadala do úvahy ako zodpovednostný subjekt samotná žalovaná. Do dňa 05.02.2011 bola zmluva o dodávke zemného plynu uzatvorená medzi dodávateľom a úplne iným subjektom. Súd teda konštatuje, že minimálne za obdobie od 08.11.2011 do 05.12.2011 nie je označená žalovaná nositeľkou pasívnej legitimácie pre uplatnenie takéhoto nároku. V neposlednom rade čo sa týka výšky samotnej škody súd vykonal vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetika A.. Z. L.. Zo záveru znaleckého posudku vyplynula pre súd nesporne okolnosť, že pri rešpektovaní klimatických podmienok v čase vzniku neoprávneného odberu zemného plynu, plnom rešpektovaní všetkých spotrebičov, ktoré pre svoj chod reálne potrebovali dodávku zemného plynu v neposlednej miere zohľadnení finančného ekvivalentu fakturovanej dodávky zemného plynu na odbernom mieste za obdobie ostatných 5 rokov, výška uplatneného nároku a spotreby zemného plynu, ktorá tvorí základ pre finančný ekvivalent formou výpočtu metodickým pokynom predstavuje minimálne 10-násobok maximálne možnej spotreby zemného plynu na odbernom mieste za tento časový úsek. Jedná sa o tak o diametrálny rozdiel, že v prípade priznania tohto nároku žalobcovi by podľa názoru súdu došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Znalec konštatoval pri výpočte finančného ekvivalentu za spotrebu zemného plynu na odbernom mieste pri použití metodického pokynu vyhlášky Ministerstva hospodárstva za obdobie, za ktoré bola náhrada škody vyúčtovaná spotrebu zemného plynu vo výške 99 306,24 m3 , čo podľa záveru znaleckého posudku a ďalšieho pripojeného dôkazného písomného materiálu fakturácie spotreby zemného plynu na odbernom mieste za predchádzajúcich 5 rokov predstavuje finančný ekvivalent za spotrebu zemného plynu viac ako za 10 predchádzajúcich kalendárnych rokov. Vzhľadom na takéto závery súd konštatuje, že žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ani pri ďalšom atribúte a to existencii škody a jej uplatnenej výšky.
17. Súd vzhľadom na hore uvedené konštatovania a závery taktiež upozorňuje na okolnosť, že podľa názoru súdu v súdenej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v súvislosti s existenciou príčinnej súvislosti ako jednej zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a to medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná nemožno túto len predpokladať.
18. V súvislosti so zavinením v danom prípade súd rešpektujúc názor vyslovený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2009 (spisová značka XCDOXXX/XXXX) súd konštatuje že Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere vyslovil právny názor, že odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. V tomto smere súd upozorňuje na okolnosť, že i Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že odberateľ zodpovedá za odber plynu, nekonštatoval však právnu skutočnosť, že odberateľ zodpovedá za plyn, ktorý na odbernom mieste neodobral. Pokiaľ v závere znalecký posudok konštatuje že vyčíslený ekvivalent neoprávneného odberu zemného plynu predstavuje viac ako 10 ročnú spotrebu zemného plynu na odbernom mieste je úplne nelogické, že by za obdobie troch mesiacov mohol byť odobratý na odbernom mieste a zároveň spotrebovaný pri existencii spotrebičov zemný plyn v takej výške ako bol uplatnený na základe samotnej žaloby. Túto okolnosť zároveň čiastočne priznáva i samotný žalobca, pokiaľ žalobu vzal v časti uplatneného nároku späť čo odôvodnil neprimeranou tvrdosťou zákona. Súd po späťvzatí v zmysle § 145 odsek 2 Civilného sporového poriadku rešpektujúc ustanovenie § 145 odsek 3 Civilného sporového konaniu v tejto časti konanie zastavil.
19. Vzhľadom na okolnosť, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná v konaní, súd tejto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.