Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-101-2016.pdf
PDF · 72.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/101/2016
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Ľ.O. Z., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, X. L., o vymoženie 2.672,88 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej trovy exekúcie v sume 53,23 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom zo dňa 15.03.2016 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 2.672,88 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. č. 1628093513 zo dňa 27.01.2016, vykonateľný dňa 09.03.2016. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivone Babuškovej.
2. Súdny exekútor dňa 26.03.2019 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 53,23 €.
3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku /ďalej len "EP"/, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 04.09.2018. Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.11.2018, sp. zn. 2D/114/2018, Dnot 263/2018, zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP, keďže poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
7. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení zo dňa 13.5.2011, sp. zn.7 M Cdo 5/2011: "V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( § 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( § 203 ods. 2 Exekučného poriadku )."
8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania zomrel. Dedičské konanie bolo zastavené, pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Súd teda nemôže v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s dedičmi) a exekučné konanie musí zastaviť. V súlade s citovaným právnym názorom najvyššieho súdu súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
9. Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 2 EP tak, že priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému.
12. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Súdny exekútor si po vyzvaní súdom uplatnil nárok na náhradu trov konania nasledovne:.
Minimálna odmena súdneho exekútora podľa § 14, 15 vyhl. MS 288/1995 Z.z.: Spolu ................................................................................................................................33,50 € Náhrada hotových výdavkov............................................................................................10,86 € 20% DPH zo sumy 44,36 €.................................................................................................8,87 € Celkom..............................................................................................................................53,23 €
16. O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. Trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 26 vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,50 €, spolu s DPH 40,20 €. Súd priznal súdnemu exekútorovi zákonnú odmenu v uplatnenej výške 40,20 € bez toho, aby bližšie skúmal rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Z uvedených dôvodov mu súd priznal odmenu vo výške 33,50 €.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. Hotové výdavky pozostávajú z náhrady vynaloženého poštovného vo výške 9,76 € za doručovanie: a. upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnenému (2x) 3,40 €, b. žiadosť o udelenie poverenia k vykonaniu exekúcie 1,50 €,
c. vrátenie poverenia súdu 1,50 €, d. konečné vyúčtovanie (2x) 3,00 €, e. podnet na zastavenie exekúcie 0,36 €.
Ďalej súd priznal aj náhradu hotových výdavkov za elektronické lustrácie, a to za lustráciu bankových účtov 0,70 €, za lustráciu RO 0,20 €, za lustráciu motorových vozidiel 0,20 € spolu v sume 1,10 €.
Vzhľadom k tomu, že je súdny exekútor platiteľ dane z pridanej hodnoty, súd mu podľa § 196 EP priznal aj náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 20% zo základu 44,36 €, teda v sume 8,87 €.
Spolu teda súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 53,23 € vrátane DPH.
18. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. O nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť exekúcie a následný dôvod jej zastavanie nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. Rozhodovať samostatne o výške náhrady trov exekučného konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia už nie je potrebné s ohľadom na skutočnosť, že súd rozhodol, že žiaden z týchto účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Proti II. výroku rozhodnutia zákon odvolanie nepripúšťa. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ) uviesť proti, ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.