Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-28-2006.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6Er/28/2006
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, IČO: 00735817, proti povinnému: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 16,60 EUR s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, so sídlom Exekútorského úradu so sídlom Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom pod značkou EX 1401/2006, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku I. uznesenia č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019 zamieta. II. Súd mení výrok II. uznesenia č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019 tak, že súdnemu exekútorovi sa náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019 súd výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 31,97 Eur na účet súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 15.03.2019 sťažnosť z dôvodu, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred 31. 08. 2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí prekluzívnej trojročnej lehoty. Na preklúziu prihliada súd z úradnej povinnosti. V danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. O zastavení exekúcie súd rozhodol takmer 10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď bolo možné vykonať exekúciu proti konkrétnej fyzickej osobe. Návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote čím bol dodržaný zo strany oprávneného aj zákonný predpoklad úspešnosti podaného návrhu. Uplatnenie práva zo strany oprávneného v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty nie je nijakým spôsobom ohraničené časovým intervalom alebo hranicou, ktorá by oprávnenému určovala v akom úseku plynutia prekluzívnej doby má podať návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na súdnu judikatúru je zrejmé, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Okrem prekluzívnej lehoty, neprihliadol podľa názoru oprávneného súd ani na skutočnosť, že dňom 01. 01. 2015 na § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré prešli na MV SR ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a navrhuje aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku.
2. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 01.07.2019 tak, že sú dva právne názory súdov ohľadom danej problematiky. Podľa jedného sa právo prekluduje vždy, podľa druhého nie - napr. názor Okresného súdu Prievidza v oznámení zo dňa 11.6.2012 alebo podľa odôvodnenia uznesenia č. 11CoE/145/2012-23 vydaného Krajským súdom Nitra zo dňa 28.12.2012 . Tvrdenie oprávneného, že nemôže postup súdu ani postup exekútora ovplyvniť je úplne absurdný, pretože oprávnený disponuje s vecou a mohol kedykoľvek podať návrhu na zatavenie exekúcie. Oprávnený je štátnym orgánom a ten sa má riadiť zásadou čo najmenšieho obťažovania účastníkov konania, a teda ak podľa svojho názoru mala byť exekúcia mala byť zastavená, tak mal podať návrh na zastavenie exekúcie. Ďalšie tvrdenie oprávneného, že exekútor konanie bezdôvodne predlžoval a bezdôvodne navýšil trovy exekúcie je nielenže absurdné, ale až urážlivé. Všetky úkony sa vykonávali na zistenie majetku alebo príjmu oprávneného. Nakoľko oprávnený nepoukázal v čom mali byť neprimerané, v skutočnosti ide len o snahu dotlačiť súd k tomu, aby trovy exekúcie exekútorovi nepriznal. Na základe uvedeného súdny exekútor navrhol uznesenie č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019 potvrdiť.
3. Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
4. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
5. Podľa § 243 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
6. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
7. Podľa § 245 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Súd preskúmal sťažnosť oprávneného, vyjadrenie súdneho exekútora a aj spisový materiál, pričom sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú v časti proti výroku I. napadnutého uznesenia a dôvodnú a podanú včas v časti výroku II. napadnutého uznesenia.
11. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku I. o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol sťažnosť v zmysle § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
12. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 22.01.2019 a sťažnosti oprávneného dospel k záveru, že pri vyhotovení napadnutého uznesenia vyšším súdnym úradníkom došlo k zrejmému pochybeniu, kedy vyšší súdny úradník nesprávne aplikoval právny predpis a dospel k nesprávnemu záveru uvedenému v napadnutom výroku II. uznesenia č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019.
13. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
14. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákonač.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. V danom prípade dokonca prekluzívna lehota začala a aj uplynula do dňa účinnosti novely priestupkového zákona č.298/2008 Z.z. 15. Rozhodnutie o uložení pokuty /exekučný titul/ sa stalo vykonateľným dňa 26.11.2003. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 26.11.2006. Nakoľko prekluzívna lehota uplynula do31.8.2008, pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania je prekludovaná. 16. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.marca 2017. 17. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom),avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže byť tak dlhá ako v tomto konaní, od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov. 18. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd síce zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, avšak na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2006, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až v roku 2019. 19. Keďže ku skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo už vo vyššie uvedenom roku, teda prešiel značne dlhý čas od momentu kedy mal súdny exekútor podať návrhu na zastavenie exekúcie a namiesto toho bol nečinný, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V súlade s vyššie uvedeným súd zmenil výrok II uznesenia č.k. 6Er/28/2006 - 13 zo dňa 25.02.2019 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.