Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Em-13-2012.pdf
PDF · 78.54 KB
Case nature
Area
Subarea
36Em/13/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I, v právnej veci oprávneného otca maloletej: K.. C. I., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XX, XXX XX V., proti povinnej - matke maloletej: K.. L. I., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX V., v konaní o výkon rozhodnutia práva styku s maloletou U. I., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, XXX XX V., zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej sa domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. 23C/10/2008-32 zo dňa 23.8.2008.
2. Súd sa oboznámil s tým, že povinná dobrovoľne opakovane splnila svoju povinnosť a stretnutie otca s maloletou umožnila, a to konkrétne v roku 2016 dvakrát a 28.05.2017. Súd to zistil zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 26.06.2017 a aj zo samotného vyjadrenia oprávneného a maloletej. Stretnutia boli ukončené skôr, a to najmä na žiadosť maloletej, ktorá sa s otcom nechce stretávať. Maloletá súdu uviedla, že má pocit, že jej otec nerobí nič preto, aby sa mohli stretávať. Bola dvakrát hospitalizovaná a počas týždenného pobytu v nemocnici sa jej otec nesnažil ju skontaktovať. Svoj voľný čas trávi hraním hádzanej. Stretnutia iniciovala skôr maloletá ako jej otec. Jej matka sa nikdy nebránila jej styku so svojim otcom. Otec sa pri ich stretnutí vôbec o ňu nezaujímal, len sa opýtal ako sa má, o rozhovor nemal záujem.
3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.01.2019 vyplýva, že podľa otca sa súdne rozhodnutie doposiaľ nerešpektuje. Jeho styk s dcérou sa aktuálne nerealizuje, nikdy sa ani nerealizoval. Vyjadril pohoršenie, že nechápe, ako je možné, že niekto beztrestne už 7 rokov nerešpektuje súdne rozhodnutie, pričom aj súd má o tomto nerešpektovaní súdneho rozhodnutia vedomosť. Viac k veci neuviedol. Matka uviedla, že otec dcéru nijako nekontaktuje. Naposledy sa stretli niekedy v októbri či novembri 2017, stretli sa pri príležitosti okrúhlych narodenín starej matky zo strany otca. Nebolo to stretnutie na základe iniciatívy otca. Predtým taktiež bolo dlhšie obdobie čo sa otec s dcérou nestretli. Aktuálne otec matku absolútne nekontaktuje, a taktiež ani dcéru, ani telefonicky, ani nijako inak. Pošle dcére smsku na narodeniny a meniny. Matka má s U. dohodu, že ak by chcela ísť k otcovi, nech ide. Má za to, že U. ani nemá dôveru a chuť ísť k otcovi, nakoľko uplynulé stretnutia vždy končili veľmi dramaticky. Väčšinou sa U. vrátila domov s plačom. Má za to, že U. je už dostatočne veľká na to, aby ak chce, sama sa s otcom stretla aj bez vedomia matky.
4. Maloletá uviedla, že čo sa týka stretávania s otcom, neudržujú žiadne kontakty. Otec jej iba napíše sms -ku na narodeniny a meniny. V roku 2017 mala babka oslavu 70- tky, vtedy otca stretla, ale ani sa nerozprávali, iba sa jej otec pozdravil a to bolo všetko. Inak ju otec vôbec nekontaktuje. Nepošle jej ani
napríklad peniaze na účet, na sviatky a podobne, aspoň aby nemusela všetko platiť sama mama. Ona sama iniciatívu nevyvíja, je jej lepšie keď sa s ním nekontaktuje. Ak sa s ním stretne, vyvoláva to v nej stres, podvedomý strach a je jej z toho zle. V roku 2016 alebo 2017 ona sama iniciovala stretnutie, otec ju pozval k sebe na návštevu, pohádali sa, vynadal jej. Ak mu povedala svoj názor, začal na ňu kričať, nadávať jej a podobne. Ak nemusí, kontakt s ním nevyhľadáva, asi ak by sa s ním mala stretnúť, bolo by jej z toho zle, v zmysle toho, že by bola nervózna. Nevie ako to chce do budúcna. Myslí si, že otec je ten typ človeka čo sa nemení, je tvrdohlavý a ak by ona nepristúpila na jeho veci, čo chce on, mohlo by to dopadnúť rovnako. S babkou sa U. stretáva, možno aj raz do týždňa, pravidelne jej aj volá. Stretáva sa aj s otcovou sestrou, svojou tetou a jej deťmi, nechodí tam často, ale sú v kontakte, píšu si. Čo sa týka rodiny otca je to v pohode, len otec je komplikovaný.
5. Na základe zistených skutočností mal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za to že, je potrebné v súvislosti s prebiehajúcim konaním o výkon rozhodnutia konštatovať, že rozsudkom stanovený styk otca s dieťaťom sa aktuálne nerealizuje. Vychádzajúc z najlepšieho záujmu dieťaťa, predovšetkým však z prejavenej vôle maloletej, ktorá je už vo veku, kedy dokáže sama vyjadriť svoj názor, je potrebné toto rešpektovať a dieťa nie je možné nútiť k vytváraniu väzieb s rodičom.
6. Podľa ust. § 390 písm. d) zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti.
7. Súd je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa napríklad styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní má povinný a oprávnený. Takýto postup súdov prehlbuje princíp spravodlivosti v zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti a posilňuje presvedčivosť a legitimitu rozhodnutia. Je nutné zisťovať, či povinný môže reálne ovplyvniť vzťah detí s oprávneným rodičom a ich vôľu stýkať sa s ním. Totiž len zistením týchto okolností možno jednoznačnejšie vyvodzovať priamu zodpovednosť povinného za nerešpektovanie rozhodnutia. Nemožno si však nevšímať právo dieťaťa na sebaurčenie a právnu autonómiu a s ňou spojenú zodpovednosť súdu vyplývajúcu z vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda nesporové konania. Súd má zato, že zodpovednosť za správanie sa dieťaťa v procese výkonu rozhodnutia za predpokladu, že nie je negatívne ovplyvnené povinným rodičom, by nemala byť na ťarchu zodpovednosti povinného rodiča, ktorému je kladené za vinu nerešpektovanie súdneho rozhodnutia. Aj vnímanie styku s rodičom samotným dieťaťom môže byť relevantnou skutočnosťou pri posudzovaní „ zavinenia“. V neposlednom rade dôležitým faktorom vo vykonávacom konaní je aj správanie sa oprávneného.
8. Právo dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom tak vo vnútroštátnom práve, ako aj v medzinárodnom práve. Literatúra civilného súdneho konania priznáva dieťaťu procesnú spôsobilosť iba na niektoré procesné úkony, a to také, ktoré sú primerané „rozumovej vyspelosti primeranej ich veku“. V empirickom výskume sa nepodarilo dosiaľ ustáliť konkrétnu vekovú hranicu, ktorej súdy ustálene pripisujú relevanciu pokiaľ ide o názor a vôľu dieťaťa. Čím viac sa vek dieťaťa blíži veku plnoletosti, o to viac by jeho vôľa mala byť relevantnejšia pre súd. Vývoj osobnosti je veľmi zložitý proces ovplyvnený rôznymi faktormi a ako taký je ho treba posudzovať vo vzťahu k maloletému s ohľadom na: jeho intelektuálnu zrelosť, ktorá závisí od jeho vzdelania, emocionálnu zrelosť, ktorá je bezprostredne spätá s vekom, a tiež spoločenskú zrelosť ako schopnosť vytvoriť si úsudok a predvídať veci a javy.
9. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti a preto naďalej nútený výkon rozhodnutia nie je možný. Súd mal za preukázané, že povinná neodmieta rozhodnutiu Okresného súdu Košice I č.k. 23C/10/2008-32 sa podrobiť. Matka plnila ( plní ) povinnosť maloletú na stretnutie riadne materiálne aj psychicky pripraviť na „odovzdanie“ oprávnenému rodičovi, do úpravy styku žiadnym spôsobom nezasahovala a nezasahuje. Túto skutočnosť napokon súdu potvrdila aj maloletá a kolízny opatrovník. Maloletá sa podľa všetkých okolnosti vyplývajúcich zo spisu s otcom nechce stretávať. Maloletá vzhľadom na svoj vek ( t.č. 17 rokov ) vie zhodnotiť a prejaviť svoj vzťah k rodičom.
10. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že otec je málo iniciatívny a nie je voči maloletej a jej potrebám a záujmom dostatočne ústretový. Súd po dokazovaní dospel k záveru, že je zrejmé, že zo strany otca často dochádzalo len k formálnej realizácii styku s maloletou, bez dostatočného naplnenia s ohľadom na
túžby a potreby maloletej, pričom však práve zmysluplne strávený čas rodiča s deťmi, ktorý rešpektuje na ich záujmy a potreby, by mal byť základnou obsahovou náplňou realizácie styku s deťmi.
11. Základným cieľom článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, je ochrana jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi orgánov verejnej moci, toto ustanovenie však zmluvnému štátu neukladá len povinnosť zdržať sa takých zásahov, tento skôr negatívny záväzok môže byť doplnený o pozitívne záväzky, ktoré sú pevne späté s účinným rešpektovaním súkromného či rodinného života. Tie môžu zahŕňať prijatie opatrení smerujúcich k rešpektovaniu rodinného života až po úroveň vzťahov medzi jednotlivcami, ku ktorým okrem iného patrí zavedenie vhodných a dostatočných právnych nástrojov na zabezpečenie legitímnych práv zúčastnených osôb a plnenia súdnych rozhodnutí, popr. vhodných osobitných opatrení. Z článku 8 tak vyplýva právo rodiča na to, aby boli prijaté opatrenia, ktoré mu umožnia styk so svojím dieťaťom, aj povinnosť vnútroštátnych orgánov také opatrenia prijať. Podľa súdu je potrebné na tieto zásady nazerať tak, že sa uplatnia aj v prípade sporov medzi rodičmi ohľadom styku s dieťaťom. Avšak nútený výkon tohto práva rodiča nesmie byť v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, obzvlášť v tomto prípade, keď maloleté dieťa vo veku blízkom dospelosti po zhodnotení svojho vzťahu k otcovi sa s ním stretávať nechce.
12. Z vyššie uvedených dôvodov súd výkon rozhodnutia zastavil, nakoľko okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti.
13. Súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa v súlade s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Súd dodáva, že nemôže byť na ujmu osoby povinnej ( matky maloletej ) skutočnosť, že maloletá, a súd podotýka, že táto je už vo veku blízkom dospelosti, sa odmieta s otcom stretávať kvôli jeho nezáujmu o jej potreby, neustálej ním prezentovanej nekonštruktívnej kritike nielen jej osoby, ale aj jej matky a najmä jej brata, čo určite neprispieva k zdravému ( psychickému ) vývinu maloletej.
15. Výkonom rozhodnutia ( v zmysle uloženia pokuty ) nemožno povinného rodiča postihnúť vždy, keď sa nerealizuje styk oprávneného rodiča s deťmi, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré je tomu tak. Súd je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič oprávnený.
16. Súd je toho názoru, že práve otec maloletej by mal vyvinúť snahu usporiadať vzťahy medzi ním a maloletou a tomu prispôsobiť aj svoje správanie tak, aby v očiach maloletej bol otcom, ktorý pochopí jej záujmy a potreby, ktorému sa môže zveriť s prípadnými problémami a v ktorom môže nájsť oporu, lásku a porozumenie.
17. Podľa ust. § 391 CMP, o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 365 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku).