Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/39/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. B. E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX/ XX, XXX XX A. B., 2. F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX A. B., obaja žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie svätého Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad, 3. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -95 zo dňa 23.012023 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., a to pozemok parcela č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2, parcela č. XX/X – záhrada o výmere 575 m2, parcela č. XX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, a stavba rodinný dom súp. č. XXX, postavená na parcele č. XX/X, patria v polovici do dedičstva po neb. I. B., J. K., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX. Prvoinštančný súd vo veci vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou spisu a skutkovo zistil, že žalovaný (pozn. odvolacieho súdu – nie je jasné, ktorý) predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice L. XX/XXXX dňa 14.3.2014 na Notárskom úrade notárky F. M. D., so sídlom v D., G. XX/XX. Predávajúca I. B. prehlásila, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/2 v pomere k celku a že svoj spoluvlastnícky podiel predáva kupujúcemu E. B., nar. X.X.XXXX za kúpnu cenu 8.000 eur. Účastníci prehlásili, že kúpna cena bola vyplatená a predávajúca kúpnu cenu prevzala pred podpisom kúpnej zmluvy. Na základe tejto kúpnej zmluvy vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.3.2014 pod VZ XX/XXXX a žalovaný v 1/ rade sa stal podielovým spoluvlastníkom uvádzaných nehnuteľností v podiele 1/2. Na základe kúpnej zmluvy na N. XXXX/XXXX zo dňa 19.6.2019 nadobudol do svojho vlastníctva druhú polovicu. Prvoinštančný súd poukázal na ust. , , a a na SR. Mal za to, že medzi predávajúcou neb. I. B. a kupujúcim E. B., žalovaným v 1/ rade, bola uzatvorená riadna kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon, pozostávajúci z návrhu a prijatia návrhu, spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle oboch strán. Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, vrátane písomnej formy. Zmluvné strany sa dohodli na predmete kúpy, kúpnej cene a na tom, že uzatvoria kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice.

Ďalej prvoinštančný súd aplikoval ust. , , , , a . Dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorenia platne, v súlade so zákonom a súd nevidel dôvod, prečo by mala byť v rozpore s dobrými mravmi. I. B. prejavila vôľu slobodne, vážne, zrozumiteľne previesť nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na blízku osobu, svojho vnuka, účastníci zmluvy sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach zmluvy. Ich prejavy boli určité a zrozumiteľné. D. B. nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, nič také v konaní preukázané nebolo, ani tvrdené, vek ju neobmedzoval v nakladaní so svojim majetkom a ani v následnom nakladaní s kúpnou cenou, ktorá bola tiež jej vlastníctvom. Bolo len na jej vôli a len ona bola oprávnená rozhodnúť sa, že kúpnu cenu vráti svojmu vnukovi, teda blízkej osobe, ktorá sa o ňu spolu so svojou matkou, žalovanou v 2/ rade, riadne a výlučne starala. Opak preukázaný v konaní nebol a tvrdenia žalovaných neboli žalobcom popreté. Ďalej prvoinštančný súd sa zaoberal ust. a nestotožnil sa s tým, že by medzi účastníkmi zmluvy došlo k simulovaným právnym úkonom, že by v skutočnosti chceli uzavrieť darovaciu zmluvu. Muselo by ísť o spoločnú vedomú nezhodu vôle a prejavu. Prvoinštančný súd sa zhodol s právnym zástupcom žalovaných, ktorý poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, vychádzajúcu z identickej právnej úpravy, podľa ktorej jednostranná simulácia právneho úkonu je zahrnutá pod tzv. mentálnu rezerváciu, teda, ak jedna strana zmluvy chce uzatvoriť zmluvu a chce ňou byť viazaná, zatiaľ čo druhá strana koná iba „na oko“, teda svoju vôľu uzatvoriť zmluvu iba predstiera, zatiaľ čo druhej zmluvnej strane to nemusí byť zrejmé, ide u zmluvnej strany konajúcej nevážne iba o mentálnu rezerváciu (výhradu), ktorá však nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto úkon nie je simuláciou v zmysle zákona, ale v každom prípade súd opakovane uviedol, že z vykonaného dokazovania má za to, že účastníci zmluvy platne a v súlade so zákonom a so všetkými zákonnými náležitosťami uzavreli kúpnu, nie darovaciu zmluvu. Prvoinštančný súd v ďalšom poukázal na , , , a . Vôľa I. B. bola zrejmá, a to previesť svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na vnuka. To sa nezmenilo ani počas dvoch rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy 14.3.2014, až do doby, kedy I. B. zomrela, XX.X.XXXX. Úvahy žalobcu, že mohla v budúcnosti, ak by išlo o darovaciu zmluvu, z dôvodu zlého správania sa žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, žiadať vrátenie daru, sú len ničím nepodložené a irelevantné úvahy žalobcu. A to tak, ako ďalšie, ním uvádzané „pravdepodobné“ scenáre. Opäť súd mal za to, že bola uzatvorená platná kúpna zmluva a ničím nepodložené je aj tvrdenie žalobcu, že tým, že I. B. vrátila kúpnu cenu, bol tento prejav jej úmyslom zrušiť zmluvu a že konkludentne tak účastníci zmluvy urobili, keď ona peniaze vrátila a kupujúci (žalovaný v 1/ rade) peniaze prijal. Takýto konkludentný prejav by ani nebol platný a v súlade s právnou úpravou. Súd mal však za to, že nič také ani úmyslom zmluvných strán nebolo. Kúpna cena bola vlastníctvom p. I. B. a bolo len na jej vôli, ako s ňou bude ďalej nakladať. Prvoinštančný súd mal ďalej za to, že nie je u žalobcu daný ani naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Je nesporné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 1/ rade, tento je ako vlastník zapísaný v príslušnom liste vlastníctva, ku spochybneniu jeho vlastníctva relevantným spôsobom nedošlo ani v priebehu súdneho konania. Už vôbec nie je relevantné tvrdenie žalobcu, že v predmetnej nehnuteľnosti nikto zo žalovaných nebýva, a ani nebýval. Vlastník so svojim vlastníctvom môže v medziach zákona nakladať podľa svojho uváženia. Prvoinštančný súd ďalej aplikoval ust. zákona o katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že nebolo preukázané, že simulovaný právny úkon kúpna zmluva mala zastrieť darovanie. Kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti, nemá náležitosti darovacej zmluvy, ani následné vrátenie kúpnej ceny predávajúcou súd nehodnotí za prejav smerujúci k zrušeniu kúpnej zmluvy s tým, že uveril tvrdeniam žalovaných v 1/ a 2/ rade, že pri tomto úkone predávajúcej bola zohľadnená výlučná starostlivosť žalovaných v 1/ a 2/ rade o p. I. B., čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon, ani vrátenie kúpnej ceny za konkludentný prejav k jej zrušeniu. Bolo len na vôli I. B., ako so svojim vlastníctvom (kúpnou cenou) ďalej naloží. Prvoinštančný súd poukázal na dedičské rozhodnutie po neb. I. B., ktorým bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudol A. B., žalobca, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov F. B., žalovanú v 2/ rade a D. B., žalovaného v 3/ rade. Súd nemal vedomosť o tom, že by v tom čase bol žalobca namietal, že by do dedičstva mali patriť aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Ak by tomu tak bolo, dedičské konanie by bolo zrejme prerušené a A. B. by bol odkázaný na podanie žaloby, ktorú podal po viac ako piatich rokoch od nadobudnutia právoplatnosti dedičského uznesenia. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , , . Úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov celého konania s tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že má za to, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal pritom na odvolací dôvod podľa . Rozsudok prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnený. Súd sa v odôvodnení nikde nezaoberá najzakladanejším argumentom uvedeným v konaní, a síce, že právny úkon, kúpna zmluva N. XXX/XXXX nebola urobená určite, zrozumiteľne, to následne vyplynulo zo správania účastníkov právneho úkonu. Nikde netvrdil, že išlo o simulovaný právny úkon, vždy zdôrazňoval neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu, takže celá argumentácia súdu prvej inštancie o simulácii právneho úkonu je úplne zbytočná. Súd sa nevyjadril k argumentom posúdenia platnosti právneho úkonu, označeného formálne ako kúpna zmluva, v kontexte následného správania sa zmluvných strán. Nie je zrejmé, či účastníci chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu alebo darovaciu zmluvu, pretože prejav vôle účastníkov pri podpise predmetnej notárskej zápisnice síce smeroval k uzatvoreniu odplatnej kúpnej zmluvy, avšak je potrebné, vzhľadom na následné správanie účastníkov zmluvy, pochybovať o tomto úmysle. Toto správanie svedčí v prospech darovacej zmluvy, keď bezprostredne po podpise zmluvy I. B. vrátila kúpnu cenu 8.000 eur žalovanému v 1/ rade, ktorý túto finančnú čiastku prijal. Nie je teda zrejmé, k čomu smerovala od začiatku vôľa účastníkov zmluvy, a to či k uzatvoreniu bezodplatnej darovacej zmluvy alebo odplatnej kúpnej zmluvy. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu titulom rozporu zmluvy so zákonom, obchádzaním zákona a rozporom zmluvy s dobrými mravmi. Prvoinštančný súd nezaujal vôbec stanovisko k tomu, či v prejednávanej veci došlo k vráteniu kúpnej ceny s následkami podľa . Žalobca ďalej namietal odvolací dôvod podľa , pretože pred pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 9.1.2023, právny zástupca žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade doručil súdu vyjadrenie. Vyjadrenie bolo žalobcovi predložené až na tomto pojednávaní a nemal možnosť sa pripraviť na toto pojednávanie v súlade s informáciami uvedenými v tomto doručenom vyjadrení. Vyjadrenie bolo odlišné od doposiaľ vykonaných vyjadrení žalovaných v 1/ a 2/ rade a prinieslo novú právnu argumentáciu. Keďže na pojednávanie dňa 9.1.2023 sa nemal možnosť pripraviť, ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej žalobca namietal odvolací dôvod podľa , keď prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Tento právny záver je nesprávny. Pri neplatnosti kúpnej zmluvy N. XXX/XXXX sa obnovuje vlastníctvo I. B. k daným nehnuteľnostiam, a teda vyhovením žalobe je možné, že sa jednoznačne zlepší jeho právne postavenie ako žalobcu, keďže I. B. nezanechala závet a zo zákona má nárok na 1/3 dedičstva. Preto žiadal, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne aby rozsudok bol zmenený tak, že žalobe súd vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobcu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že prvoinštančný súd rozhodol správne. Vychádzal zo zásady kontradiktórnosti Civilného sporového konania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevedel preukázať žalobné tvrdenia. Z vykonaného dokazovania nemožno zistiť skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré vykonala neb. I. B. a všeobecné tvrdenia žalobcu bez konkrétnej argumentácie nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. Sporné nehnuteľnosti v čase smrti I. B. neboli jej majetkom, pretože boli prevedené na základe kúpnej zmluvy, spísanej vo forme notárskej zápisnice, ešte v roku 2014. Dispozícia s kúpnou cenou bola vo výlučnej autonómnej vôli poručiteľky. Ďalšie úkony s jej kúpnou cenou nemôžu mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Žiadali preto rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť. Rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, súd sa vysporiadal so všetkými dôležitými argumentami uvedenými v žalobe. Žalobca na pojednávaní dňa 9.1.2023 nenavrhol vykonanie dôkazov a nenavrhol tak ani v neskoršom čase. Sám súhlasil s rozhodnutím v dedičskom konaní. Žalovaní v 1/ a 2/ rade si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v 3/ rade k odvolaniu žalobcu nezaujal žiadne stanovisko.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade uviedol, že toto vyjadrenie žalovaných v 1/ a 2/ rade je príliš všeobecné, nereflektuje na argumentáciu uvedenú v odvolaní. Poukázal

v podrobnostiach na vznesené argumenty v priebehu celého konania a žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

7. K tomuto vyjadreniu žalobcu zaujali písomné stanovisko žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí sa pridržali svojej pôvodnej argumentácie. Uviedli, že medzi žalovaným v 1/ rade a I. B. bola uzatvorená kúpna zmluva ako odplatný právny úkon, pretože darovacia zmluva má charakter bezodplatného právneho úkonu. Pokiaľ sa týka simulácie právneho úkonu, túto okolnosť namietali, poukázali na riadnu úhradu kúpnej ceny v zmysle dohodnutej kúpnej zmluvy. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto vyjadrenie bolo doručené odvolacím súdom žalobcovi na vedomie. Napriek uvedenému žalobca zaujal k tomuto vyjadreniu opäť písomné stanovisko, ktoré však odvolacím súdom nebolo vyžiadané, preto nie je dôvod na toto stanovisko prihliadať v odvolacom konaní.

9. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a tak akékoľvek právne závery v prejednávanej veci sú zatiaľ predčasné.

10. Žalobca nedostatok rozhodnutia prvoinštančného súdu oprel o odvolací dôvod podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci je právnou vadou rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že z obsahového hľadiska uplatnený nárok v žalobe indikuje, že ide o žalobu podľa , žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, preto uvedená okolnosť pre ďalšie prejednanie žaloby má zásadný význam. V prejednávanej veci je žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva žalobou o určenie absolútnych práv. Žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení, keď je možné vyhovujúcim rozsudkom jeho neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem musí byť dostatočne intenzívny, tvrdené právo nie je ešte v štádiu porušenia. Akonáhle je už tvrdené právo v štádiu porušenia, v takom prípade prichádza do úvahy žaloba podľa . Naliehavý právny záujem je procesná podmienka. Platí, že sa preskúmava z úradnej povinnosti, súd však nevykonáva a nevyzýva strany sporu na predloženie dôkazov, ale overuje, či žalobcovo tvrdenie je vo vzťahu k tejto podmienke konania preukázané. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku sa otázkou naliehavého právneho záujmu zaoberal vyslovene okrajovo, keď mal za to, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Príslušný procesný predpis, ani skutkové okolnosti tejto podmienky konania zistené neboli. Až po tom, čo prvoinštančný súd bude mať jednoznačne zistené, či právne postavenie žalobcu sa môže vyhovujúcim výrokom o uplatnenom nároku zmeniť (zlepšiť) a jeho záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke I. B. je daný (vrátane určitej miery intenzity), môže prvoinštančný súd pristúpiť k meritórnemu prejednaniu veci. Uvedené okolnosti sú dôvodom, ktorý spôsobuje nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobca v odvolaní tvrdil odvolací dôvod podľa , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca tvrdil, že k tejto vade došlo v súvislosti s realizovaním pojednávania dňa 9.1.2023, kedy mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktoré oproti predchádzajúcim vyjadreniam len žalovaných v 1/ a 2/ rade bolo zásadne odlišné a k tomuto vyjadreniu nemal priestor sa pripraviť. Namietaný odvolací dôvod žalobcu vo všeobecnosti dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nespadajú pod ostatné odvolacie dôvody za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci však odvolací súd zistil, že dňa 9.1.2023 bolo nariadené pojednávanie (prvé) vo veci, na ktorom boli prítomní žalobca, všetci žalovaní a právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade. Pred

pojednávaním dňa 5.1.2023 doručil právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/ rade súdu vyjadrenie, v ktorom zaujímal stanovisko k žalobe. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi priamo na pojednávaní, pričom na pojednávaní žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, aby sa vedel k tomuto vyjadreniu vyjadriť po konzultácii s právnikom. Napriek uvedenému prvoinštančný súd vypočul žalovaného v 1/ rade postupom podľa , rovnako aj žalovanú v 2/ rade a žalovaného v 3/ rade. Vykonal dôkaz výsluchom strany sporu. Na tomto pojednávaní nerozhodol o žalobe, ale pojednávanie odročil na 23.1.2023. Na pojednávanie dňa 23.1.2023 sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne dňa 20.1.2023, pričom poukazoval na nedostatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie dňa 9.1.2023. V podaní žiadnym relevantným spôsobom na vyjadrenie žalovaných v 1/ a 2/ rade nereagoval, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok dňa 23.1.2023 sa nezúčastnil. V deň pojednávania bola súdu doručená listina napísaná žalobcom dňa 17.1.2023 a podaná na poštovú prepravu v tento deň v Bratislave, ktorá zaujíma stanovisko k vyjadreniu žalovaných v 1/ a 2/ rade. Odvolací súd k tomuto procesnému postupu prvoinštančného súdu uvádza, že za okolnosti, pokiaľ by prvoinštančný súd vo veci konal riadne a správne sa vecou zaoberal, nemala by uvedená vada doručenie vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade a vykonanie pojednávania dňa 9.1.2023, vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. V kontexte ďalších pochybení prvoinštančného súdu je však možné konštatovať, že vzhľadom na priebeh konania a rozhodnutie prvoinštančného súdu uvedená okolnosť mohla spôsobiť následok nesprávneho rozhodnutia vo veci. Vo vyjadrení, ktoré bolo doručované žalobcovi na pojednávaní dňa 9.1.2023, odborným spôsobom a kvalifikovane sa žalovaní v 1/ a 2/ rade vyjadrujú k žalobe s tým, že poukazujú aj na prax českého Najvyššieho súdu a aj na prax Najvyššieho súdu SR, ktoré okolnosti, vzhľadom na to, že ide o okolnosti odborné, nemusel pri odovzdávaní listiny na pojednávaní žalobca okamžite pochopiť, nevylučujúc, že tak, ako to prezentoval na tomto pojednávaní, potreboval sa o tomto vyjadrení odborne poradiť. Prvoinštančný súd ale vo veci vykonal dôkazy výsluchom žalovaných. Takýto postup, kedy, vzhľadom na žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania v dôsledku nepripravenosti na toto pojednávanie, čo malo vplyv aj na jeho aktivitu a vykonávanie dokazovania, kedy zákon žalobcovi umožňuje klásť vypočúvaným aj otázky, došlo k pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu, ktoré pochybenie môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia v prejednávanej veci. Výsluchy žalovaných prvoinštančný súd vyhodnotil ako dôkazy, ktorými žalovaní uniesli svoje dôkazné bremeno, čím žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces.

12. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces predstavuje široký pojem, avšak medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Toto pochybenie súdu je dôvodom pre priznanie odvolacieho dôvodu len vtedy, pokiaľ, vzhľadom na priebeh ďalšieho konania prvoinštančného súdu je v prípadnom inštančnom postupe napraviteľné. Ak sa v priebehu konania tento nedostatok napraví, čiastkové pochybenie samo osebe nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Ak však sa toto právo nenapraví, jeho náprava nie je v odvolacom konaní bez ďalšieho možná a vzhľadom na ďalšie nedostatky v procesnom postupe prvoinštančného súdu je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť.

13. Ďalej žalobca v odvolaní tvrdil odvolací dôvod podľa a poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď prvoinštančný súd sa nezaoberal jeho argumentami v súvislosti s určitosťou, zrozumiteľnosťou právneho úkonu, ktorým bola uzatvorená kúpnopredajná zmluva medzi I. B. a žalovaným v 1/ rade s poukazom na následné správanie zmluvných strán po návrate domov z notárskeho úradu, kedy I. B. vrátila žalovanému v 1/ rade celú kúpnu sumu. Žalobca poukázal na to, že absentuje stanovisko súdu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy pre rozpor medzi prejavom vôle v písomnom právnom úkone v kúpnopredajnej zmluve

a následným konaním I. B. a žalovaného v 1/ rade, ktoré preukazuje vôľu účastníkov uzatvoriť darovaciu zmluvu. Tento odvolací dôvod zodpovedá tvrdenému porušeniu žalobcových práv na pojednávaní dňa 9.1.2023. Nesprávne odôvodnenie alebo nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je tiež porušením práva na spravodlivý súdny proces. To, akým spôsobom je potrebné odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva priamo z procesného predpisu, ktorý náležitosti rozhodnutia uvádza v . V prípade, ak rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, dochádza k porušeniu SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Už ESĽP ustálene judikuje, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu, uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnenie rozhodnutia súdu daná odpoveď, ale trvá na tom, aby ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, sa súd týmto argumentom zaoberal a dal špecifickú odpoveď. Rovnako je tak stabilizovaná aj judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý dokonca zdôraznil, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Tieto dôvody sa musia týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. V prípade, keď závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s a Dohovorom. Rozhodnutie súdu musí byť koherentné, konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Musí byť presvedčivé. Najvyšší súd SR vychádza z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu a zotrváva na kritériách, ktoré sú súdnou praxou špecifikované. Ani odvolací súd nemá iný názor na riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia a v plnom rozsahu poukazuje na ustálenú prax najvyšších súdnych autorít. Na to, aby mohol odvolací súd meritórne prejednať vec je potrebné, aby prvoinštančný súd mal riadne zistený skutkový stav. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov ( ), ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V danom prípade nie je dôvod na to, aby odvolací súd sám namiesto prvoinštančného súdu vykonal dokazovanie, prípadne ho doplnil. Skutkový stav a jeho zistenie je doménou a povinnosťou prvoinštančného súdu. Z obsahu spisového materiálu však nevyplýva, že by, vzhľadom na predmet sporu tak, ako ho špecifikoval žalobca v žalobe, kde tvrdí svoje skutkové okolnosti odôvodňujúce žalovaný nárok, prvoinštančným súdom skutkový stav vôbec nebol zistený. Nepostačuje na posúdenie platnosti právneho úkonu len zistenie, že k uzatvoreniu právneho úkonu došlo. Táto okolnosť je nesporná, vyplýva z notárskej zápisnice, ale z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, či právny úkon je alebo nie je absolútne neplatný. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny úkon je neurčitý, nezrozumiteľný, odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a bližšie sa k jednotlivým argumentom vyjadril. Uviedol, že vôľa účastníkov zmluvy nebola uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu, hoci kúpnopredajná zmluva bola uzatvorená, kúpna cena vyplatená, ale následné správanie zmluvných strán svedčí o tom, že ich cieľom bolo uzatvoriť darovaciu zmluvu. Otázka, či vôľa zmluvných strán bola uzatvoriť darovaciu zmluvu alebo kúpnopredajnú zmluvu, resp. otázka určitosti, zrozumiteľnosti zmluvy, otázka, či zmluva odporuje zákonu, obchádza zákona alebo sa prieči dobrým mravom je otázka skutková a ako skutková otázka prvoinštančným súdom vôbec nebola zistená. Len na základe skutkových zistení týkajúcich sa namietaných dôvodov platnosti kúpnopredajnej zmluvy je možné vyhodnotiť pomer vôle strán zmluvy a ich prejavu, právne posúdiť, či išlo len o nevedomú nezhodu, ktorá spočíva v omyle v prejave, alebo išlo o vedomú nezhodu, ktorá môže spočívať v simulácii. Bez toho, aby boli skutkové okolnosti dôsledne zistené, resp. z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom v napadnutom rozhodnutí uvedené, nie je možné vec právne posúdiť. Pri posudzovaní pomeru vôle a prejavu je významná aj tvrdená okolnosť žalobcom, že strany zmluvy si následne vrátili kúpnopredajnú cenu a žalovaný v 1/ rade ju prijal.

14. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nemôže vychádzať z presvedčenia súdu, pokiaľ toto presvedčenie nemá odraz v skutkových zisteniach a v právnom posúdení súdu. Všetky tieto okolnosti viedli odvolací súd k zrušeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa a vrátenie veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní konať tak, aby stranám sporu neboli odňaté ich garantované práva a povinnosti vyplývajúce z procesného predpisu, zistiť, či v danej veci na strane

žalobcu pre určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej matke je daný naliehavý právny záujem. V prípade, pokiaľ naliehavý právny záujem je daný, bude sa prvoinštančný súd podrobne zaoberať dôvodmi, pre ktoré žiada žalobca určiť absolútnu neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v 1/ rade a neb. I. B. a bude sa zaoberať všetkými žalobcom tvrdenými okolnosťami neplatnosti kúpnej zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu bude zodpovedať ust. a štandardným požiadavkám ESĽP, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR tak, aby bolo skutkovo aj právne v potrebnom rozsahu odôvodnené a náležitým spôsobom vyargumentované.

16. Prvoinštančný súd podľa sa v novom rozhodnutí bude zaoberať aj náhradou trov celého konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).