Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_B2-26Cb-58-2023.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Subarea
B2-26Cb/58/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v spore žalobcu: P., so sídlom N. XX, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou Kinstellar, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava proti žalovanému: L.. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XXXXX, N., zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova 15, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.04.2023 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie A. N., obec N. - A. N., okres Bratislava II, a to:
- Byt č. XXX, 4. poschodie, vchod č. B. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, výmera 1347 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 3328/611818,
- Byt č. XXX, 4. poschodie, vchod č. Geologická XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, výmera 1347 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 6287/611818,
- Nebytový priestor č. V suterén -1, vchod B., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, výmera 1347 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1891/611818,
- Nebytový priestor č. V suterén -1, vchod B., nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXXX, na pozemku parc. č. XXXX/XX, výmera 1347 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 1767/611818, a to na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému na náhradu škody vo výške 323 914,93 eur.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný bol predsedom predstavenstva žalobcu v čase od 14. septembra 2000 až do 22. marca 2023, kedy bol odvolaný z funkcie valným zhromaždením. Žalovaný bol z funkcie odvolaný z dôvodu nespokojnosti majoritného akcionára s výkonom funkcie, pričom majoritným akcionárom je spoločnosť RENTAMA s.r.o., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO: 53 152 115, ktorá vlastní 10 z 11 kusov akcií emitovaných žalobcom. Žalovaný je taktiež minoritným
akcionárom žalobcu - aktuálne vlastní 1 z 11 akcií žalobcu. Žalobcovi vznikli nároky na náhradu škody voči žalovanému predovšetkým v súvislosti s výkonom funkcie predsedu predstavenstva u žalobcu, keďže žalovaný pri výkone svojej funkcie nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, tak ako to vyžaduje § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalobca má v úmysle vzniknutú škodu od žalovaného vymáhať. Žalovaný sa však začal zbavovať svojho majetku, čo vyplýva z plomb zapísaných na listoch vlastníctva vo vzťahu k žalovaným nehnuteľnostiam. Žalobca má preto dôvodné podozrenie, že žalovaný robí tieto kroky preto, aby znemožnil prípadné vymoženie a exekúciu nárokov žalobcu.
3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu predstavenstva spôsobil žalobcovi značné škody, ktoré pozostávajú z nasledovných jednotlivých nárokov:
- Manka na skladových zásobách žalobcu vo výške 251.704,93 Eur, ktoré bolo zistené na základe inventarizácie skladových zásob ku 1. marcu 2023. Účtovná hodnota zásob ku 1. marcu 2023 predstavuje 289.294,63 Eur. To znamená, že 87% z účtovnej hodnoty skladových zásob v skladoch reálne chýba. Je veľmi pravdepodobné, že takéto zásadné manko mohlo vzniknúť len s vedomosťou alebo priamo s pričinením žalovaného ako predsedu predstavenstva a faktického riaditeľa spoločnosti.
- Škody spôsobenej predajom vozidla S. Q S.: K farba: čierna metalíza, rok výroby: 2016 značne pod cenu. Žalovaný v mene žalobcu podpísal dňa 10. augusta 2022 kúpnu zmluvu, na základe ktorej predal vozidlo zamestnankyni žalobcu, pani Kataríne Dovičovičovej, za cenu 750,- Eur bez DPH. Trhová hodnota obdobných vozidiel s obdobným nájazdom sa pohybuje okolo 18.000,- - 20.000,- Eur. V dôsledku tohto predaja vozidla vznikla žalobcovi škoda v sume 17.210,- Eur - 19.210,- Eur.
- vyskladnenie tovaru v celkovej hodnote 393.447,01 Eur v rokoch 2020 až 2022, a to bez akéhokoľvek príjmu do spoločnosti a bez relevantného daňového dokladu. Ekonomické opodstatnenie tovaru vydaného zo skladu nie je známe, avšak je možné, že išlo o fiktívne vyskladnený tovar. Všetky výdajky vystavoval zamestnanec M. A. na základe zoznamu a inštrukcie, ktorú dostal prevažne od žalovaného prípadne od pani G. W..
- sumy 55.000,- Eur, ktorá bola žalovanému neoprávnene vyplatená z bankového účtu a pokladne žalobcu, v súčinnosti so zamestnankyňou žalobcu, pani G. W.. Pani W. dňa 30. novembra 2022 previedla na pokyn žalovaného z bankového účtu žalobcu vedeného v Československej obchodnej banke, a.s. sumu 50.000,- Eur na účet žalovaného, a to napriek tomu, že pani W. ani žalovaný nemali dispozičné práva k uvedenému účtu žalobcu. Dňa 31. decembra 2022 pani W. vybrala z pokladne žalobcu 5.000,- Eur, ktoré mali byť použité na „vrátenie časti vkladu L.. M.“, ako to vyplýva z pokladničnej výdajky, evidenčné č. dokladu: PKV-2022-11-000086. Pán V. G., ako člen predstavenstva žalobcu, žiadal od žalovaného vrátenie sumy 50.000,- Eur, čo však žalovaný odmietol.
4. Žalobca taktiež uviedol, že z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že žalovaný už vykonáva kroky smerujúce ku zbavovaniu sa nehnuteľného majetku. Z listu vlastníctva č. XXXX. vedenom pre k. ú. A. N., obec N. - A. N., okres N. II, vyplýva, že nasledovné nehnuteľnosti žalovaného sú predmetom vkladového konania č. V-XXXX/XXXX na základe kúpnej zmluvy, čo vyplýva zo zapísanej plomby na predmetnom liste vlastníctva.
5. Súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol dňa 25.05.2023 uznesením č.k. 26Cb/58/2023-316 tak, že návrhu žalobcu vyhovel a zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému na náhradu škody vo výške 323.914,93 Eur k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie A. N., obec N. - A. N., okres Bratislava II.
6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Cob/35/2023-496 zo dňa 25.09.2023 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
15. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
17. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinami k nemu pripojenými ako aj celým obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.
18. Základným predpokladom na to, aby súd mohol bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu vydaním zabezpečovacieho opatrenia, a to bez širšieho dokazovania, je hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu. V danej veci súd podmienku osvedčenia danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepovažoval za splnenú. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, už predmetná skutočnosť, a to žalovaným namietaná spornosť pohľadávky v žalobcom uplatnenom rozsahu (v podanom odvolaní voči uzneseniu č.k. 26Cb/58/2023-316) nepreukazuje hodnoverné osvedčenie pohľadávky ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má zároveň nepochybne zásadný význam aj pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
19. Zároveň súd v zhode s názorom odvolacieho súdu konštatuje, že samotná skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca požaduje zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením, sama o sebe neodôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca súdu žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že konanie žalovaného je úmyselné s cieľom zbaviť sa majetku na úkor žalobcu ako jeho údajného veriteľa. Rovnako neosvedčil, že majetkový substrát žalovaného, z ktorého by žalobcov nárok mohol byť prípadne uspokojený, je tvorený výlučne nehnuteľnosťami v k.ú. Podunajské Biskupice. Žalobca ďalej nepreukázal, že žalovaný odpredáva svoje nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, teda, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za vec nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám osebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca nepreukázal, že žalovaný má majetok pozostávajúci výlučne len z označených nehnuteľností, a že peňažnými prostriedkami, ktoré žalovaný získal na základe kúpnych zmlúv, nakladá tak, aby bola exekúcia na jeho majetok v budúcnosti znemožnená. Okrem iného súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovanom žalobcom by podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zasiahlo do majetkovej sféry žalovaného. Sporná pohľadávka žalobcu má predstavovať sumu minimálne 323.914,93 Eur. Žalobca neuviedol, aká je hodnota daných nehnuteľností, preto súd nemohol posúdiť adekvátne posúdiť zásadu primeranosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, na ktorú sa pri rozhodovaní o návrhu má prihliadať.
20. Podľa oznámenia Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 21.06.2023, doručenom súdu dňa 07.07.2023, žalovaný už nie je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. A. N. ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým žalobca navrhol zriadiť záložné právo.
21. Pre vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalovaný v čase opätovného rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je vlastníkom nehnuteľností na LV č. 55X6 pre kat. úz. Podunajské Biskupice. V zmysle § 343 ods. 1 CSP už nie je možné účinne zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré dlžníkovi nepatria, ale podľa oznámenia žalobcu boli prevedené v prospech D. W.. Návrh navrhovateľa je tak toho času nevykonateľný. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
22. Nakoľko v danom konaní nebol zároveň podaný aj návrh vo veci samej, súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátane trov odvolacieho konania. V tomto samostatnom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal procesný úspech žalovaný, preto mu súd proti neúspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samotným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne vo dvoch vyhotoveniach, resp. do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.