Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1909-2002.pdf
PDF · 70.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1909/2002
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti povinnému Miroslav Puškár, nar. 16.9.1956, Markovce 38, IČO: 32 673 531 o vymoženie 2.444,86 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladajú rozhodnutia Okresného úrad práce Michalovce č. 3925/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002, 3926/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002, 3927/2002- OKaS zo dňa 18.3.2002 a 3928/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002 vydané Okresným úradom práce v Michalovciach. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Oprávnený návrhom na zastavenie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2019 žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že vymáhaný nárok je prekludovaný.
3. Ako je zrejmé zo súdneho spisu rozhodnutiami NÚP - Okresného úradu práce Michalovce č. 3925/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002, 3926/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002, 3927/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002 a 3928/2002-OKaS zo dňa 18.3.2002 bola povinnému uložená povinnosť podľa § 126 ods. 1 zák. č. 387/1996 Zb. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti") zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a zároveň bola povinnému uložená povinnosť podľa § 128 ods. 1 zákona o zamestnanosti zaplatiť penále.
4. Podľa § 20 ods. 2 písm. t/ bod 4) zákona o zamestnanosti do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
5. Podľa ust. § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti Okresný úradu práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.
6. Podľa ust. § 20 ods. 2 písm. t/ bod 6) zákona o zamestnanosti do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok do garančného fondu a penále z omeškania, ak príspevok do garančného fondu nebol odvedený včas a v určenej výške.
7. Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
8. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov(ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis.
9. Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
10. Lehota vymedzená v tomto ustanovení je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia alebo exekúcia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať. Na túto lehotu musí navyše súd prihliadať z úradnej povinnosti.
11. Predložené rozhodnutia NÚP - Okresného úradu práce Michalovce nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.03.2002 a 22.04.2002. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie teda pripadol na deň 25.03.2005 a 22.04.2005. Počnúc týmito dňami došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
13. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom
na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov.
19. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku 2005, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie doposiaľ nezaslal.
20. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas (takmer 14 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané ust. § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov, a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s ust. § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).