Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/85/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného E. F., za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. augusta 2019 odvolanie okresného prokurátora Banská Bystrica proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.4.2019 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie okresného prokurátora Banská Bystrica z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.4.2019 bol obžalovaný E. F. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v období od septembra 1999 do 7. decembra 2018 pod vplyvom alkoholických nápojov ubližoval manželke C. F., tak, že kričal po nej, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, čo u nej vzbudzovalo obavu o život, zakazoval sa jej stretávať s niektorými ľuďmi, prikazoval jej aké práce má doma urobiť, hádal sa s ňou pre peniaze, minimálne raz do mesiaca ju napadol tak, že ju udieral päsťami do hlavy a po celom tele, ťahal ju za vlasy po zemi, strkal do nej, v dôsledku čoho sa udierala o rôzne predmety, pričom od fyzických útokov upustil v roku 2008, keď jej diagnostikovali vážne S. ochorenie, ale psychicky ju týral vyššie uvedeným spôsobom naďalej, pričom po odsťahovaní dcér zo spoločnej domácnosti, jej zakazoval sa stretávať a kontaktovať s nimi a po narodení vnúčat, jej zakazoval sa stretávať aj s nimi, pričom 07.12.2018 opäť slovne zaútočil na ňu pre peniaze, pričom sa jej vyhrážal zabitím a keď chcela opustiť dom, tak ju zacvikol medzi dvere, ťahal ju za vlasy, namykoval ju, v dôsledku čoho táto padla na zem a poudierala sa, následne jej zakazoval vstať z gauča a napiť sa vody, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy s krvnou podliatinou v pravej temennej oblasti siahajúcej až na pravé obočie, pomliaždenie hlavy za pravou ušnicou ľahkého stupňa, pomliaždenie krku vľavo s povrchovými odreninami a krvnými podliatinami ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého nadlaktia s krvnou podliatinou ľahkého stupňa a pomliaždenie pravého J. a ľavého R. s drobnými krvnými podliatinami ľahkého stupňa, ktoré si nevyžiadali žiadnu liečbu, čím dlhodobo spôsoboval C. F. nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom P., ul. P. č. XXX/XX, okres L. L. fyzické a psychické utrpenie, v dôsledku ktorého sa poškodená obvineného bála, plakala, ustupovala mu, nemohla spávať a bola nútená vyhľadať psychiatrickú pomoc.

Za to bol obžalovaný E. F. odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b), písm. d), ods. 4 písm. a), Tr. zák., súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze: požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky; vstupu do domovej nehnuteľnosti s príslušenstvom a na pozemky k nemu

patriace nachádzajúce sa v obci P., ul. P. č. XXX/XX; v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej C. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P., P. ul. XXX/XX, okres L. L. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov bez jej súhlasu a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej C. F., škodu vo výške 190,80 Eur.

Proti citovanému rozsudku po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.4.2019 podala intervenujúca prokurátorka odvolanie do výroku o treste v neprospech obžalovaného, ktoré dodatočne písomne odôvodnila. V písomných dôvodoch vyslovila názor, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe pod hranicu trestnej sadzby s obmedzeniami a povinnosťami účel trestu u neho nesplní. Súd nedostatočne vyhodnotil závažný spôsob spáchania činu spočívajúci v psychickom i fyzickom týraní manželky obžalovaným po veľmi dlhý čas od roku 1999 do roku 2018, ako aj jeho následky vo vzťahu k poškodenej, ktorá sa dlhodobo trápila, v decembri 2018 sa predávkovala liekmi na spanie a neskôr bola nútená vyhľadať odbornú lekársku psychiatrickú pomoc. Jeho doznanie na hlavnom pojednávaní, ktoré predstavuje poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. hodnotí ako neúprimné a účelové, učinené v snahe zabezpečiť si čo najmiernejší trest. Súd pri znižovaní trestu ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku prihliadol na priznanie obžalovaného, oľutovanie skutku, vek XX. rokov a skutočnosť, že nikdy nebol súdom trestaný. Súd pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadol na štruktúru jeho osobnosti, ktorú podľa záverov znaleckého posudku H.. K. Z. charakterizuje emočná a afektívna labilita, impulzivita i nezdržanlivosť. Súd sa pri hodnotení osoby obžalovaného vôbec nezaoberal otázkou, akým spôsobom má vyriešené bývanie, nakoľko od uzavretia manželstva až do vzatia do väzby žil v spoločnej domácnosti s poškodenou. Domnieva sa, že v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody existuje vysoký predpoklad, že obvinený aj napriek uloženým obmedzeniam a povinnostiam tieto nebude rešpektovať a bude poškodenú kontaktovať, resp. bude sa vracať do ich spoločného domu. Preto zastáva názor, že za konanie obžalovaného, ktoré možno hodnotiť ako veľmi závažné a trvajúce dlhý čas, ako aj vzhľadom na charakter osobnosti obžalovaného je zákonné a správne ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody v medziach zákonom stanovenej trestnej sadzby bez použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Záverom navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o treste a uložil obžalovanému E. F. primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby po prihliadnutí na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K podanému odvolaniu prokurátorky sa písomnou formou vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca vo vyjadrení uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a zákonný, pričom súd ukladal druh a výmeru trestu v kontexte svojej rozhodovacej praxe, ktorá bola akceptovaná v obdobných prípadoch aj samotným odvolacím súdom. Pokiaľ z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor je toho názoru, že jeho priznanie je neúprimné a účelové, tak vyvstáva otázka, že na základe akých skutočností k takémuto záveru došiel. V odvolaní sa totiž nenachádza v tomto smere žiadna argumentácia, a preto nie je schopný bližšie v tomto smere ani reagovať. Na prvom termíne hlavného pojednávania bol obžalovaný v zmysle zákona vyzvaný, aby urobil jedno z vyhlásení (čo aj urobil a to vyhlásenie o svojej vine) a teraz je bez bližšieho odôvodnenia spochybňovaná jeho úprimnosť takéhoto jeho kroku. V tejto súvislosti preto vyvstáva otázka, prečo bolo teda zo strany prokuratúry takéto vyhlásenie akceptované, prečo sa teda nenavrhovalo priamo na hlavnom pojednávaní, aby sa vyhlásenie neprijalo a aby sa tak vo veci pojednávalo? Jeho vyhlásenie o vine, priznanie sa k skutku bolo úprimné, a to o to viac, že nikdy vo svojom živote nestál pred súdom a teda pred inštitúciou, ktorú ako obyčajný človek vždy rešpektoval. Pokiaľ sa dôvodoch odvolania uvádza, že je vysoký predpoklad, že nebude rešpektovať obmedzenia a povinnosti a bude sa vracať do spoločného domu, tak opätovne poukazuje, že v konaní nevyšli najavo žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto záver. Poškodenú počas pobytu v ÚVV nekontaktoval a nemá v úmysle ju kontaktovať ani po prepustení na slobodu. Bude bývať u svojej sestry, ktorá mu dala aj písomný súhlas, že môže bývať u nej (súhlas predložil pri žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu). Záverom navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle ust. zamietol ako nedôvodné.

Krajský prokurátor sa na verejnom zasadnutí stotožnil z dôvodmi odvolania okresného prokurátora a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvého stupňa vo výroku o treste a uložil obžalovanému E. F. primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a spravodlivý, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa ods. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 23.4.2019 obžalovaný v súlade s ustanovením vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením postupoval primerane podľa , , , a Senát uznesením podľa vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len výrok o treste a zistil, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania a to spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Odôvodnenie uloženého trestu je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu. Aj odvolací súd po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného, dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. v trestnej sadzbe od 7 rokov do 15 rokov, by bolo neprimerane prísne. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., za použitia obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa, že neboli splnené podmienky na mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktorými okresný súd odôvodnil, prečo u obžalovaného využil možnosť zníženia výmery trestu odňatia slobody podľa § 39 ods.1 ods. 3 písm. d) Tr. zák., zakladajú opodstatnenosť takéhoto postupu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vek obžalovaného (XX rokov), ku skutku sa priznal, doteraz nebol súdne trestaný a za súčasného uloženia ochranného liečenia je účel trestu možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V neposlednom rade odvolací súd pri hodnotení okolností prípadu nemohol opomenúť, že podľa znalkyne z odboru psychológie H.. Y. O., udalosti poškodenou popisované nemajú významnejší vplyv na jej psychiku a nezanechali na jej osobnosti závažnejšie následky v súvislosti s predmetným trestným činom v zmysle prejavov traumatizácie alebo zvýraznenie iných psychických ťažkostí. Za takéhoto stavu, preto okresný súd správne u obžalovaného znížil výmeru trestu odňatia slobody na tri roky. Odvolací súd sa v ďalšom nestotožnil ani s argumentáciou prokurátora, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Podmienky odkladu výkonu trestu odňatia slobody sú upravené v ustanovení § 49 Tr. zák.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na

jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 <. podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Aj odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovaného - bezúhonnosť, ako aj na skutočnosť, že už nebude žiť v spoločnej domácnosti s poškodenou, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu osoby obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto okresný súd správne podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody u osoby obžalovaného podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní piatich rokov. Okresný súd na posilnenie účelu trestu, podľa § 51 ods. 3 písm. b), písm. d), ods. 4 písm. a), Tr. zák., obžalovanému uložil obmedzenia a povinnosti, takého charakteru, ktoré podľa odvolacieho súdu povedú k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Tr. zák. a preto nie je daný dôvod na ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako sa domáhal prokurátor. Krajský súd záverom pripomína, že pokiaľ obžalovaný nesplní povinnosti alebo poruší obmedzenia, ktoré mu boli uložené, alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel, môže súd obžalovanému nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Krajský súd nepreskúmaval zákonnosť a správnosť výroku o ochrannom opatrení a o náhrade škody, nakoľko ho odvolaním nenapadla žiadna procesná strana.

Na základe z horeuvedeného má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.