Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-2-2023.pdf
PDF · 95.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltázar Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/54/2019-226 zo dňa 20.9.2022 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia (SSU) sumu 2.180 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (III. výrok). Súd prvej inštancie v predmetnej veci už rozhodol o nároku na zvýšenie SSU rozsudkom zo dňa 23.4.2021, keď priznal žalobkyni z uplatneného nároku vo výške 14.537 eur, sumu 10.176 eur.
2. Mimoriadne zvýšenie SSU súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z výsluchu žalobkyne zistil, že táto pred nehodou spolu s manželom obhospodarovala veľkú záhradu, kde pestovali plodiny, tiež chovali hospodárske zvieratá, no keďže sa už žalobkyňa v dôsledku zdravotných obmedzení nemôže podieľať na týchto činnostiach, pestujú už iba na oveľa menšej ploche a chovajú už iba sliepky. Žalobkyňa už nemôže napr. doma umyť okná a musí si zavolať na pomoc dcéru alebo švagrinú. Žalobkyňa zároveň uviedla, že sa stará aj o 85 ročnú svokru, ktorá je síce mobilná, avšak nevie si navariť, vyprať a takisto ju za pomoci dcéry aj sprchuje. Poukázala na to, že v minulosti vykonávala aj ťažšie, mužské práce, avšak v súčasnosti to už nemôže robiť, pretože má bolesti v nohe. Dostáva kŕče, v noci nespí a silné bolesti pociťuje aj pri zmene počasia. Uviedla, že v minulosti pôsobila vo folklórnom súbore C., avšak po nehode prestala byť jeho členkou. Po nehode pribrala, nemôže cvičiť, berie lieky od bolesti. V minulosti jazdila na bicykli, chodila na túry, na bežky, čo už teraz robiť nemôže. Nemôže si tiež kľaknúť, čupnúť a zmenil sa jej aj intímny život. Súd prvej inštancie mal na základe výsluchu žalobkyne, ako aj ďalších svedkov preukázané, že u žalobkyne došlo k trvalej a zásadnej zmene pri uspokojovaní jej životných a spoločenských potrieb. Je čiastočne nesebestačná, odkázaná na pomoc druhých a je vylúčená z plnohodnotného osobného,
rodinného a spoločenského života, ktorý predtým viedla. Je obmedzená vo svojich záľubách, kultúrnom využití, resp. športe. Má traumu z cestovania autom. Stala sa invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o 70 %. Úraz utrpela vo veku iba 47 rokov a možno očakávať, že jej zdravotné ťažkosti sa vekom budú iba zhoršovať. Pri určení výšky priznaného zvýšenia SSU vychádzal súd prvej inštancie z toho, že v danom prípade 50 % - tné zvýšenie predstavuje sumu 14.537 eur a z tejto sumy priznal 15 %, čo predstavuje výšku 2.180 eur, ktorú považoval za primeranú vzniknutým následkom. Nespochybnil závažnosť obmedzení žalobkyne vo všetkých oblastiach jej života, ale považoval za potrebné ponechať priestor aj pre prípady ešte závažnejšieho poškodenia zdravia. Poukázal na to, že sa nejedná o prípad ležiaceho pacienta, u ktorého je nevyhnutné podávanie umelej výživy, polohovanie, s ktorým by bola vylúčená akákoľvek komunikácia a pod.. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. – Civilný sporový poriadok (CSP) v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP a poukázal na to, že žalobkyňa mala úspech v časti základu uplatneného nároku, pričom jej nárok závisel od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu, preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
3. Proti I. výroku (zvýšenie SSU) a III. výroku (trovy konania) rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.
4. Odvolací súd poukazuje na to, že právnemu zástupcovi žalovaného bol rozsudok doručený 24.10.2022, pričom odvolanie voči nemu podal dňa 26.10.2022, avšak bez platného elektronického podpisu (čl. 236 spisu). Odvolanie bolo s poukazom na ust. § 125 CSP urobené v elektronickej podobe, avšak bez autorizácie, teda platného elektronického podpisu, pričom žalovaný v lehote do 10 dní nedoručil toto svoje podanie (odvolanie) v listinnej podobe, a ani v elektronickej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd na toto odvolanie podľa § 125 ods. 2 neprihliadal. S poukazom na ust. § 123 CSP je odvolanie podaním vo veci samej a z § 127 CSP, ktorý pojednáva o všeobecných náležitostiach podania, jednoznačne vyplýva, že podanie musí byť podpísané, teda obligatórnou náležitosťou odvolania je aj jeho podpísanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 442/2021 zo dňa 3.2.2022, z ktorého, okrem iného, jednoznačne vyplýva, že v prípade odvolania podaného elektronicky bez autorizácie naň súd od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho začal za také považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie, alebo ho dodatočne doručí v 10 dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Súčasne platí, že ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzývať na dodatočné doručenie podania. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že nie je podstatné, či sprievodný list bol alebo nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe z čl. 236 spisu nepochybne vyplýva, že odvolanie nebolo elektronicky podpísané, bolo vyhodnotené ako „neplatné“ a dokument označený ako „Vseobecna agenda.asice“ pri ktorom je síce vyznačená platnosť podpisu ako „platná“, znamená, podľa obsahu elektronického súdneho spisu, iba to že sa jednalo v podstate o sprievodný list, na ktorom bola uvedená iba spisová značka súdu prvej inštancie, t.j. 8C/54/2019, nič iné, preto toto označenie nemôže byť odvolaním. Odvolací súd neplatnosť elektronického podpisu právneho zástupcu žalovaného preveril aj prostredníctvom stránky https://www.slovensko.sk/sk/e-sluzby/sluzba-overenia-zep, z ktorej taktiež vyplynulo, že certifikát bol revokovaný (zneplatnený) a z tohto dôvodu je príloha vyhodnotená ako neplatná. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd na podanie žalovaného, označené ako odvolanie zo dňa 26.10.2022, neprihliadal.
5. Proti II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podala odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Poukázala na to, že pri dopravnej nehode dňa 6.11.2017 utrpela devastačné zranenia s trvalými následkami, a to vo veku 47 rokov, pričom u nej nastalo dramatické trvalé a doživotné poškodenie zdravia. Na následky dopravnej nehody sa stala invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Poukázala na to, že je potrebné rozlišovať závažnejšie prípady od menej závažných, a to práve na základe § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého vyplýva možnosť zvýšenia SSU a súčasná právna úprava pri tomto
zvýšení považuje za relevantnú okolnosť aj vek poškodeného. Poukázala ďalej na to, že mimoriadne okolnosti ju nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej miere jej znemožňujú uplatnenie vo všetkých sférach jej života. Odškodnenie za SSU plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu a v prípade mimoriadneho zvýšenia SSU ide o odškodnenie, ktoré sa poskytuje len jednorazovo, a ktorým sa tak majú jednorazovo kompenzovať všetky budúce strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter. Odškodnenie má slúžiť na kompenzáciu obmedzení plynúcich z poškodenia zdravia aj tak, aby skoršie, často aj výraznejšie pociťovanie radosti a neskoršia strata možnosti takéhoto prežívania v dôsledku poškodenia zdravia, mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené niečím, čo poškodenému môže, naopak, privodiť potešenie a radosť. Uviedla, že vykonaným dokazovaním na strane žalobkyne boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, predovšetkým s poukazom na vznik invalidity žalobkyne v rozsahu 70 %. Žalobkyňa zároveň namietala, že z § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že pri určení náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, a tak sa postupuje aj pri určení náhrady z titulu zvýšenia SSU podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona. V predmetnej veci bolo SSU na základe znaleckého posudku ohodnotené na 1.435 bodov, čo predstavuje 29.074 eur. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď priznal 15 % - tné zvýšenie SSU zo sumy 14.537 eur, nakoľko mal vychádzať z celkového bodového hodnotenia SSU, teda zo sumy 29.074 eur. Súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobkyne v jej najlepšom veku života, pričom u nej vznikli trvalé následky, ktoré nie je možné odstrániť a v budúcnosti dôjde len k ich zhoršeniu. Jej život vo všetkých smeroch nie je len obmedzený, ale trvale znemožnený. Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu zvýšenia SSU sumu 10.176 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že zvýšenie SSU je zjavne nadhodnotené a neodôvodnené. Poukázal na to, že už samotný odvolací súd v zrušovacom uznesení zo dňa 26.4.2022 poukázal na to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je nemožnosť robiť v záhradke, nutnosť prestať so záľubami v podobe športových či rekreačných aktivít a pod., pričom tieto nároky boli nahradené už v základnej výmere SSU. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa pri výpovedi na pojednávaní dňa 20.9.2022 uviedla, že v celom rozsahu poskytuje starostlivosť svojmu svokrovi, za čo poberá opatrovateľské dávky. Žalobkyňa je tak schopná postarať sa nielen o seba, ale aj o tretiu osobu. Navýšenie SSU o 50 % je za týchto okolností potrebné považovať až za absurdné, keďže takéto zvýšenie sa poskytuje imobilným pacientom, ktorí sú odkázaní na celodennú starostlivosť. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v záverečnej reči pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nielenže nie je odkázaná na starostlivosť, ale ona sama takúto starostlivosť poskytuje vo vzťahu k jej svokrovi, teda že mu varí, perie, žehlí a pod., čo je podľa názoru žalovaného dôvodom pre nepriznanie mimoriadneho zvýšenia SSU. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej náhradu trov konania.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd neprihliadal na odvolanie žalovanej, keďže toto nebolo podpísané platným elektronickým podpisom, výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 20.9.2022 nadobudli právoplatnosť tak, ako keby odvolanie žalovanej nebolo vôbec podané. S poukazom na uvedené bolo teda predmetom prieskumu odvolacieho súdu iba odvolanie žalobkyne v časti, v ktorej súd prvej inštancie nárok žalobkyne nad sumu 2.180 eur zamietol.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že táto sa sama, v rámci svojho výsluchu vyjadrila, že ona osobne sa dokonca ešte stará o svokra, za čo poberá aj opatrovateľský príspevok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie už vo svojom prvotnom rozsudku zo dňa 23.4.2021 poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom výsluchu uviedla (zápisnica zo dňa 7.10.2020
- čl. 144 spisu), že sa stará o svoju 85 ročnú svokru, ktorá je síce mobilná, avšak nevie si navariť, vyprať a tiež ju s pomocou dcéry aj sprchuje. Z doplnenia jej výsluchu, realizovaného na pojednávaní dňa 20.9.2022 (čl. 222 spisu), vyplynulo, že v minulosti pracovala ako predavačka, neskôr v keramickej dielni
a následne opatrovala svokru a teraz opatruje svokra, za čo poberala opatrovateľské. Uvedené skutkové zistenia sú podľa názoru odvolacieho súdu veľmi významné pre posúdenie nároku žalobkyne, pričom aj keď je nesporné, že žalobkyňa pri nehode utrpela viacero zranení, ktoré zanechali trvalé následky, už z prvotného posudku o SSU zo dňa 11.3.2019 vyplýva, že okrem poúrazového obmedzenia hybnosti lumbo – sakrálnej chrbtice, ktoré bolo vyhodnotené ako stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia vľavo, boli ďalšie obmedzenia charakterizované ako „ľahké“. Zároveň odvolací súd nespochybňuje skutočnosti, že žalobkyňa je obmedzená vo svojom rodinnom, pracovnom, kultúrnom a športovom živote a že nemôže vykonávať určité činnosti, ktoré pred nehodou vykonávať mohla, čo je ale nepochybne obsiahnuté v základnom hodnotení SSU, ako aj v jeho lekárskom zvýšení tak, ako to akceptovala na základe odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk. Je zrejmé, že pokiaľ bola žalobkyňa schopná po nehode starať sa predtým o svokru a v súčasnosti o svokra, tak aj keď sú jej obmedzenia zrejmé z predložených zdravotných posudkov, je zároveň podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že sťaženie spoločenského uplatnenia u nej nie je v takom rozsahu, aby si nebola schopná zabezpečiť samoobslužné činnosti, resp. primerane sa postarať o domácnosť a dokonca aj o ďalšiu osobu. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nie je schopná napr. umyť si okná, tak odvolací súd dodáva, že táto sa zároveň vyjadrila, že má strach vyjsť na stoličku, aby nespadla, a preto okná už od nehody neumýva. Vyjadrila sa tiež, že má problém zohnúť sa, resp. kľaknúť si, ale zároveň uviedla, že vie pozbierať ovocie zo zeme, resp. aj poupratovať kuchyňu, povysávať, pretože má rada čistotu a poriadok.
10. Odvolací súd má za to, že inštitút sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje odškodnenie a satisfakciu zranenej osoby z titulu poškodenia jej zdravia, pričom už základný počet bodov, resp. rozsah jednotlivých diagnóz určuje ich závažnosť a v prípade, pokiaľ je toto sťaženie závažnejšie, zákon umožňuje hodnotiacemu lekárovi zvýšiť SSU až o 100 %. V danom prípade bolo SSU aj zvýšené, a to položka 304a – poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice o 75 % a položka 304d – poúrazové obmedzenie hybnosti lumbosakrálnej chrbtice o 50 %. Takéto odborné zvýšenie SSU akceptovala aj samotná žalobkyňa a aj podľa názoru odvolacieho súdu takýto rozsah zvýšenia primerane odráža obmedzenia žalobkyne v jej živote. Každé ďalšie zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. musí, podľa názoru odvolacieho súdu, odrážať natoľko mimoriadne okolnosti, že sa poskytuje napr. osobám, ktoré trpia kvadruplégiou, resp. paraplégiou, alebo inými závažnými obmedzeniami, v dôsledku čoho sú pripútaní na lôžko, úplne alebo v prevažnej miere odkázaní na pomoc inej osoby, pričom v danom prípade, práve naopak, sa samotná žalobkyňa vyjadrila, že aj po nehode poskytovala a poskytuje starostlivosť svojej svokre, resp. svokrovi.
11. Za týchto okolností má teda odvolací súd za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné odvolaniu žalobkyne vyhovieť, a teda priznať vyššie odškodnenie, než vo výške 2.180 eur, bez ohľadu na to koľko má správne vyjadrovať 15 % - tné zvýšenie, keďže súd rozhoduje určitou sumou zvýšenia SSU a v predmetnej veci rozhodol sumou 2.180 eur. Práve naopak, skutkové zistenia v prejednávanej veci skôr nasvedčujú tomu, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie SSU, avšak s ohľadom na skutočnosť, že odvolací súd nemohol prihliadať na odvolanie žalovanej, výrok o priznaní zvýšenia SSU nadobudol právoplatnosť, rovnako ako výrok o trovách prvoinštančného konania.
12. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým zvýšenie SSU nad sumu 2.180 eur zamietol, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti veci.
14. Toto rozhodnutie bolo rozhodnuté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).