Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-276-2018.pdf
PDF · 108.35 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/276/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Y., právne zastúpená Mgr. Petrom Noskom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Družby 14 a manžela H., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Y., bytom u matky, v konaní zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky Y. a manžela H. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej Y. v tomto znení:
Maloletá Y. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 190 Eur mesačne, vždy do 18. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 06. 12. 2018 sa domáhala rozvodu manželstva, pretože ich vzťah z dôvodov zapríčinených manželom sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní, a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia v júli 2018 niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Ďalej v návrhu uviedla, že manželstvo uzatvárali po 1,5 ročnej známosti z lásky aj napriek tomu, že sa ešte pred svadbou dozvedela, že manžel čaká dieťa s inou ženou, čo mu odpustila, nakoľko ho ľúbila. Spočiatku ich manželstva žili celkom dobre pokiaľ neberie do úvahy požívanie alkoholu zo strany manžela a skutočnosť, že manžel trávil väčšinu voľného času s kamarátmi. Rodine sa už v tom čase venoval len sporadicky. Keďže bola zamilovaná tolerovala takýto spôsob života. Po pár rokoch sa dozvedela o avantúrach manžela s inými ženami, no stále mlčala. Počas jej druhého tehotenstva s dcérou manžel trávil doma čoraz menej času, venoval sa kamarátom, futbalu a v neskorých nočných hodinách sa vracal domov často pod vplyvom alkoholu. Po narodení dcéry sa z sms správ jeho telefónu dozvedela, že počas tehotenstva udržiaval vzťah s inou ženou, ktorý trval viac ako rok. Po narodení dcéry sa jeho postoj k rodine nezmenil, väčšinu času trávil mimo svojej rodiny.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 12. 2018 s rozvodom manželstva súhlasil. Nesúhlasil však s tvrdeniami navrhovateľky, že sa počas celého manželstva nestaral o rodinu. O deti sa vždy staral, aj finančne vždy prispieval na domácnosť. Konflikty medzi nimi vznikali z dôvodu, že mali rozdielne názory na vedenie domácnosti, hospodárenie s finančnými prostriedkami a výchovu detí. Nemal vôbec kde navrhovateľka míňala ich spoločné finančné prostriedky. S rodinou trávil toľko voľného času koľko sa dalo. Neustále nezhody a hádky vyvrcholili tým, že ho navrhovateľka aj s dcérou v mesiaci júl 2018 vyhodili z bytu, kde vymenili aj zámok. Potom ako ho vyhodili z bytu nadviazal známosť s inou ženou.
3. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 12. 03. 2019 zotrvala na podanom návrhu. Ďalej uviedla, že od konca júna 2018 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej. Ako manželia si od konca júna 2018 nepomáhajú, intímne spolu nežijú, netrávia spolu čas. Manželovi neverí, potom ako zistila jeho dlhoročnú neveru, z čoho sa zosypala, ostala na liekoch, začala chodiť k psychologičke, ku ktorej chodí od decembra 2018. Okrem nevery ďalším problémom v ich manželstve bolo to, že sa mal viacej venovať rodine. Manželovi nevie zabudnúť to, čo robil celý život. Viacej sa trápi keď s ním telefonuje, ako keď je doma sama. Ďalej vo výsluchu uviedla, že známosť s iným mužom nemá, za príčinu rozvratu manželstva označila nenaplnenie manželského života.
4. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 12. 03. 2019 zmenil svoje stanovisko a s rozvodom manželstva nesúhlasil. Potvrdil, že vie, že urobil chybu, ale navrhovateľku nepodvádzal celý čas. Opätovne poprel, že by sa deťom nevenoval. Počas trvania manželstva sa dopustil nevery s dvomi ženami, jednou pred dvomi rokmi, keď mal päťdesiatku, pričom vzťah trval pol roka, možno trištvrte roka. Druhý mimomanželský vzťah nadviazal pred tromi mesiacmi, trval dva mesiace, v súčasnosti však netrvá. Sám uviedol, že nevie ako by reagoval na neveru manželky, ale odpustil by jej. Tiež potvrdil, že má mimomanželské dieťa, dcéru, ktorá má 30 rokov. Manželku si bral, pretože ju ľúbil. Nemanželská dcéra sa narodila zhruba 8 mesiacov pred uzavretím manželstva. V ich manželstve nevnímal, že by bol problém, pretože sa snažil zabezpečiť rodinu. Poprel, že by stále požíval alkoholické nápoje, a že by celé obdobie manželku podvádzal. Navrhovateľke ako partnerke dôveruje, jeho city od uzavretia manželstva sa k nej nezmenili. Navrhovateľka sa mu stále páči, má ju rád. Potvrdil, že od júla 2018 s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, odvtedy spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne netrávia čas, ako manželia si nepomáhajú. Výchovu, výživu maloletej zabezpečujú spoločne. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že by intímne spolu nežili, pretože naposledy mali intímny styk 2 týždne pred pojednávaním, čo následne navrhovateľka potvrdila. Ich manželstvo považuje za funkčné, pretože sa s navrhovateľkou stretávajú, chodí do domácnosti, idú sem tam na nákupy, nejakú dobu bol v domácnosti manželky, potom zase sa niečo pokazilo, ale pred dvomi týždňami sa vrátil do domácnosti navrhovateľky a zotrval v nej zhruba jeden týždeň.
5. Súd nariadené pojednávanie dňa 12. 03. 2018 po výsluchu účastníkov odročil a manželom uložil povinnosť poradensko-psychologický proces, z ktorého súdu bola dňa 11. 06. 2019 doručená správa, a z ktorej vyplýva, že pri spoločnej konzultácii obaja manželia deklarovali, že toho času majú oddelené domácnosti, no stretávajú sa a sú v pravidelnom kontakte. Navrhovateľka sa vyjadrila, že nemá záujem o zachovanie manželstva, nakoľko manželovi nedôveruje vzhľadom na neveru z jeho strany. Jej city k manželovi ochladli a postoj k rozvodu je z jej strany definitívny. Rozvod vníma ako „oslobodenie od manžela“. Manžel navrhovateľky uvádzal, že navrhovateľku má stále rád no ak má navrhovateľka záujem o rozvod manželstva nebude jej v tom brániť a s rozvodom súhlasí.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 13. 08. 2019 zotrvala na podanom návrhu a zároveň uviedla, že sa s manželom pokúšali o obnovenie spolužitia, od marca 2019 do polovičky mája 2019. Zo strany manžela však boli iné sľuby a iné skutky. V ich domácnosti to v podstate fungovalo tak, že manžel večer prišiel, išiel na pivo a ráno odišiel. Počas snahy o obnovu spolužitia bola napätá, manželovi už neverila, keď nevedela kde je, neverila mu, mala predstavy. Počas snahy o obnovenie spolužitia jej manžel na domácnosť a stravu nijak neprispieval, dával jej len výživné na maloletú. Počas snahy o obnovenie spolužitia neboli s manželom na dovolenke, nemali spoločný víkendový pobyt, neboli v kine, ale chodili
na obed k Číňanovi do obchodného centra Europa, čo jej bolo následne vykrikované. V polovičke mája 2019 požiadala manžela, aby opustil spoločnú domácnosť.
7. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 13. 08. 2019 po absolvovaní poradensko-psychologického procesu, na ktorom súhlasil s rozvodom manželstva opätovne zmenil stanovisko a s rozvodom manželstva nesúhlasil z dôvodu, že ho považuje za funkčné, chcel by sa vrátiť, ale manželka to odmieta. Snahu o obnovenie spolužitia zhodnotil za celkom dobrú, nejde však všetko čo nasľuboval urobiť hneď. Keďže syn bude mať svadbu predal motorku. Navrhovateľke nechal zariadený byt, synovi zariadil byt od základu, pričom keď prerábal byt navrhovateľka do bytu neprišla sa ani pozrieť, ani si nezobrala dovolenku, potom ho donútila, aby išiel byt do jej vlastníctva. V čase keď bol na vojne, navrhovateľka ho podvádzala, tiež keď dcéra bola malá ju nachytal, keď ho podvádzala, čo navrhovateľka poprela. Manželke však odpustil. Vo výsluchu potvrdil, že od mesiaca marec do polovičky mája s navrhovateľkou obnovili spolužitie. V tom čase chodili na pivo, boli 8-10x na obede, aj 2x do týždňa chodili za dcérou do Štiavnice, keď mala problémy v škole. Doma si zahrali karty, dali si vínko, čo bolo tak 2x do týždňa. K jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v máji 2018 manžel navrhovateľky najskôr uviedol, že nevie čo tomu predchádzalo, navrhovateľka sa proste vzpätila. Následne uviedol, že došlo k výmene názorov z dôvodu, že dcéra mala problém v škole a odskákal si to. Od polovičky mája 2019 ako ukončili spolužitie spoločne nehospodária, spoločne netrávia čas, nepomáhajú si, intímne spolu nežijú, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletej, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti.
8. Z navrhovateľkou predložených dokladov vyplýva, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v U. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa a maloletá Y.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1,2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
11. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa odseku 1 § 23 Zákona o rodine môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé konkrétne dôvody vypočítané v zákone, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Zákonné ustanovenie sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením vzťahov, ale vyžaduje ich určitý kvalifikovaný stupeň. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, možnosť poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia rozvratu súd skúma aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Týmto sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva, lebo v každom prípade treba skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Samotné príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov alebo v subjektívnom správaní manželom, manželovom vedomom zavinení porušovaní manželských práv a povinností tak ako uvádza ustanovenie
§ 18 a § 19 Zákona o rodine. Spoločenský účel manželstva má svoje ťažisko v založení rodiny, výraznej výchove detí a vo vytvorení zdravého rodinného prostredia. Súd preto pri rozhodovaní o rozvode musí prihliadať aj na záujmy maloletého dieťaťa. Prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa pri rozvode manželstva znamená posúdiť ako spôsobí rozvrat vzťahu medzi manželmi na maloleté dieťa, v akom prostredí bude maloleté dieťa vyrastať, po prípadnom rozvode manželstva.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia dňa 15. 04. 1989 po 1,5, resp. ročnej známosti uzavreli manželstvo. Súd takéto trvanie známosti pred uzavretím manželstva nemôže hodnotiť ako krátkodobé, ale zároveň avšak môže konštatovať, že manželia dostatočne poznali svoje predstavy ohľadom fungovania manželstva, spolužitia, výchove ich spoločných detí. Navrhovateľka uzavrela manželstvo napriek tomu, že pred svadbou sa dozvedela, že manžel čaká dieťa s inou ženou, t.j. že za trvania ich známosti pred uzavretím manželstva sa dopustil nevery, čo mu odpustila. Manžel navrhovateľky ani po uzavretí manželstva neskončil s nadväzovaním mimomanželských vzťahov, čo vyplynulo zo zhodného vyjadrenia manželov, aj keď sa rozchádzali v dĺžke trvania mimomanželských vzťahov manžela navrhovateľky a ich počte. Takýmto správaním a postojom k manželstvu manžel nielenže porušil svoju povinnosť byť v manželstve verný, ale zároveň navrhovateľke ako partnerke neprejavoval úctu, rešpekt. Takýto postoj manžela u navrhovateľky vyvolal vypätie, únavu, ktorú sa snažila riešiť psychoterapiou, ktorú ukončila. Dcéra manželov v júli 2018 cez mobilný telefón manžela navrhovateľky zistila neveru a po tomto zistení manžel navrhovateľky spoločnú domácnosť na žiadosť navrhovateľky opustil. Manžel na navrhovateľku po opustení spoločnej domácnosti vyvolával nátlak na navrhovateľku, za účelom obnovenia spolužitia zneužil vtedy jej psychický stav, rozpoloženie, čo malo za následok, že ich manželstvo čiastočne plnilo svoje funkcie. Súd preto manželom uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, pri ktorom manžel navrhovateľky zmenil svoje stanovisko a s rozvodom manželstva súhlasil. Toto svoje stanovisko opätovne na pojednávaní vo výsluchu zmenil a s rozvodom manželstva nesúhlasil. Manželia v období od marca 2019 do polovičky mája 2019 sa snažili o obnovenie manželského spolužitia, ktoré však bolo neúspešné, pretože navrhovateľka už vo vzťahu k manželovi necítila dôveru, z jeho prítomnosti bola unavená, napätá. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil z jeho vyjadrenia na pojednávaní je zrejmé, že vo vzťahu k navrhovateľke neprechováva pozitívne city, vo vzťahu k jej osobe mal výhrady, výčitky. Taktiež jeho vyjadrenie k otázke dopustenia sa nevery navrhovateľky za trvania manželstva bolo rozporné, pretože na prvom pojednávaní uviedol, že keby sa navrhovateľka dopustila nevery, tak by jej odpustil a na ďalšom pojednávaní poukazoval na neveru manželky počas toho ako si plnil povinnú vojenskú službu a v čase keď ich dcéra bola malá čo navrhovateľka poprela a označila za výmysel manžela. Súd preto môže konštatovať, že napriek absolvovaniu poradensko-psychologického procesu manželmi, ich snahe obnoviť spolužitie je manželstvo nefunkčné, neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to biologickú, výchovnú, vzájomnú funkciu. Intenzita narušenia vzťahov medzi manželmi spočívajúca v nedôvere, v nerešpektovaní, neúcte najmä zo strany manžela je takej intenzity, že nie je možné očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Súd preto môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa., ktoré samé prišlo na neveru svojho otca. Súd ani spravodlivo nemôže požadovať od navrhovateľky, aby v takomto manželskom zväzku naďalej zotrvala, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čo mal splnené podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje opakovanú neveru manžela navrhovateľky.
14. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
15. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 190 Eur mesačne vždy do 18. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
16. Opatrovník doporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu. Ďalej uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Matka sa o maloletú vzorne stará. Maloletá pri pohovore vyjadrila vôľu byť zverená matke.
17. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloletú na seba prevzala matka. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú, potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. Maloletá v domácnosti matky žije od svojho narodenia. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Matka pre výchovu maloletej má vytvorené vhodné bytové podmienky. S maloletou bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplynula vôľa žiť v domácnosti matky. Z vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletá má dobrý vzťah k matke, v súčasnosti po zistení nevery otca má k nemu odmietavý postoj. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach je plne v jej záujme, rešpektuje jej vôľu, neodporuje zákonu. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody v tejto časti zohľadnil súčasný odmietavý postoj maloletej k ocovi (maloletá je vo veku 17 rokov) aj budované sociálne, citové väzby v domácnosti matky.
21. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti, schopnosti, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 17 rokov, ukončila 2. ročník súkromnej hotelovej školy v Banskej Štiavnici. V septembri 2019 má nastúpiť na Stredné odborné učilište odbor hotelových služieb a obchodu v Banskej Bystrici, kde výdavky spojené so štúdiom matka nevedela vyčísliť. Maloletá v súčasnosti nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedená v čeľustno-ortopedickej ambulancii, kde chodí na kontroly 1x za 6 týždňov, kde sa za ošetrenie uhrádza poplatok v priemere 8 Eur. Maloletej sa aktuálne bude vymieňať zubný strojček za poplatok 100 Eur. Maloletá je vedená v ortopedickej ambulancii, mala by nosiť ortopedickú obuv, ktorú však odmieta, preto sa jej zakupujú drahšie topánky, ktoré stoja okolo 70 Eur a zakupujú sa 1x za 4-5 mesiacov. Maloletá nosí okuliare, ktoré sa naposledy vymieňali pred 4-5 rokmi. Matka spolu s maloletou býva v 2-izbovom byte, kde uhrádza nájomné 158 Eur, inkaso 36 Eur. Otec v súčasnosti býva v rodinnom dome spolu so svojou matkou, kde sú výdavky na elektriku vo výške 100 Eur mesačne a inkaso 7 Eur mesačne, ročne sa zakupuje pevné palivo v hodnote 700 Eur.
Obaja rodičia inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka je riadne zamestnaná, podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 576,18 Eur. Otec je poberateľom príspevku za opatrovanie vo výške 430,35 Eur. Otec ako vyučený murár si brigádami podľa vlastného vyjadrenia privyrába 200 Eur. Súd neuveril otcovi takýto príjem získaný brigádami, pretože aktuálne nezabezpečuje starostlivosť o svoju matku z dôvodu jej umiestnenia v zariadení, a preto dospel k záveru, že je v jeho možnostiach, schopnostiach ako murára dosahovať príjem vo výške 800 Eur mesačne, ktorý podľa vlastného vyjadrenia bol schopný si zabezpečiť v čase spolužitia s matkou. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový mal za to, že navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto rodičovskú dohodu aj v tejto časti schválil.
22. Pri neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, pričom prihliadol na vyjadrenie rodičov, vek maloletej (17 rokov), aktuálny odmietavý postoj maloletej k otcovi.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).