Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-30-2023.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, proti žalovanej: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, A., o zaplatenie 197,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou a následnej doplnenou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 197 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná mu spôsobila škodu vo výške 197 eur nevydaním jeho osobných vecí. Dňa 12.8.2022 odišiel so žalovanou z jej bytu s tým, že si pobalil svoje osobné veci (keďže občas u nej prespal) a viac s ňou nechcel „nič mať“. Osobné veci, ktoré mal v športovom vaku dal do vozidla žalovanej, ktorá ho odviezla spolu s vecami k matke žalobcu. Pred domom došlo k hádke a žalovaná ho zaviezla pred podnik Jantár, kde sa dohodli, že o 20.00 hod. príde žalovaná za ním a donesie mu aj jeho osobné veci, ktoré si nechal vo vozidle. Žalovaná neprišla a osobné veci žalobcu si nechala. Až s odstupom času sa dozvedel, že žalovaná dala jeho veci E. G.. Hodnota vecí bola určená odborným vyjadrením zabezpečeným v trestnej veci vedenej OO PZ Prievidza pod ČVS:ORP-946/PD-PD-2022 na 197 eur.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela tvrdenia žalobcu. Žiadne veci mu neodcudzila, neprisvojila si ich a ani ich nemá. Uviedla, že v popise svojich vecí žalobca zavádza súd, pretože toľko tričiek a ani také značkové veci vo svojom byte nevidela. Žalobca priniesol svoje veci osobnej potreby do jej bytu v auguste 2022, následne ich zobral a ponechal v jej aute v deň, keď sa jej vyhrážal, vydieral ju, obmedzil jej osobnú slobodu. Veci žalobcu si z jej auta zobral E. G., užívateľ jedného z áut, ktoré žalobca poškodil, ako zálohu, kým mu žalobca neuhradí škodu spôsobenú na jeho aute. Ďalej uviedla, že žalobca naložil svoje veci do jej auta potom, ako nesúhlasila, aby sa zdržiaval v jej byte. Mala ho odviezť k jeho matke. Nakoniec žalobca zmenil rozhodnutie a išiel do podniku Jantár pričom uviedol, že veci si z auta neberie, že ich má žalovaná vyhodiť. Ona to neurobila, lebo chcela, aby si tie veci zobral. Následne žalobca poškodil jej vozidlo, aj iné autá, prišli policajti. Ukázala veci policajtom a žiadala, aby ich z auta zobrali. Policajti zobrali iba dýku a tenisky pričom uviedli, aby ostatné veci odniesla k žalobcovej matke. Žalobcova matka veci odmietla prevziať.
3. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach uviedol, že vyšetrovateľ viackrát vyzval žalovanú, aby vydala jeho osobné veci polícii, čo však odmietla s tým, že ich nemá. Pre skutky, ktorých sa voči žalovanej dopustil, bol právoplatne odsúdený. Súhlasil s úhradou škody, ktorú spôsobil. Dýku si policajti nezobrali, ale im ju vydala žalovaná počas výsluchu 13.8.2022. Tenisky policajt z auta žalovanej nebral. Všetky
veci, ktoré mal vo vaku, boli nové, zakúpil ich po výkone trestu odňatia slobody a niektoré mu zakúpil brat. Stáli takmer 400 eur. H. G. videla, ako žalovaná dáva jeho veci G.. Je presvedčený, že žalovaná veci buď povyhadzovala, alebo zámerne zredukovala ich počet. Podľa jeho názoru je nepodstatné, kto zadržiava veci a z akého dôvodu. Žalovaná mu ich nevrátila napriek výzve vyšetrovateľa, ale ich svojvoľne vydala G.. Žalovaná svojimi tvrdeniami zavádzala nielen súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní.
4. Žalovaná v duplike zopakovala svoje tvrdenia. Uviedla, že žalobca jej škodu spôsobenú na vozidle neuhradil. Jeho veci neboli nové. Vydaním vecí E. G. je možné preukázať nepravdivosť tvrdení žalobcu.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dôkazov, najmä: upovedomením o odložení veci č.l. 2, uznesením OO PZ Prievidza o odovzdaní veci okresnému úradu č.l. 15, rozsudkom OS Prievidza č.k. 3T/52/2022-277 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z uznesenia OO PZ v Prievidzi ČVS:ORP-946/PD-PD-2022 z 28.11.2022 je zrejmé, že žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu sprenevera, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že jeho veci - ruksak zn. Adidas s obsahom vecí 1 pár topánky zn. Reebok zakúpené v júli 2022, 1 ks nabíjačka na mobilný telefón, 1 ks mobilný telefón zn. Nokia N8, 11 ks tričiek neznámej značky, 3 ks krátke nohavice neznámej značky, 2 ks Old spice deodorant, 1 ks gelový deodorant zn. Adidas, 1 ks voňavka zn. Adidas neznámy model, 1 ks balenie pracieho prášku (kapsul) zn. Persil, mu mala C. D. (žalovaná v tomto konaní) doniesť 12.8.2022 o 20:00 hod. pred podnik Jantár v Prievidzi, čo nespravila a veci si nechala a tým mu bola spôsobená škoda vo výške 197 eur. Vec bola odovzdaná okresnému úradu, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale mohlo by sa jednať o priestupok proti majetku.
7. Okresný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, podaním z 9.3.2023 upovedomil žalobcu o odložení veci, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci.
8. Rozsudkom č.k. 3T/52/2022-277 z 5.12.2022 sudkyňa Okresného súdu Prievidza schválila dohodu o vine a treste, podľa ktorej je A. B. (žalobca v tomto konaní) vinný, že dňa 12.8..20222 v čase približne o 17:00 hod. po tom, ako prišiel s poškodenou C. D. pred bytový dom, na adrese I. J. X/X, A., začal na túto kričať so slovami, že nikam neodíde, má ísť za ním, lebo uvidí, už má amok a nervy a je schopný všetkého, že jej ublíži, ak nepôjde za ním, ak nebude s ním, ešte len uvidí, čo dokáže, zráta to celej jej rodine, dcére, mame, jej kamarátom, všetkým poničí autá a ešte len uvidí, čo je zač, že mu je to úplne jedno, či jej ublíži a pôjde späť do basy, pričom následne pristúpil k poškodenej a vytrhol jej z rúk kľúče od jej osobného motorového vozidla a jej mobilný telefón, na čo ho poškodená začala prosiť, aby jej ich vrátil, pretože ona musí ísť za dcérou, na čo on povedal, že kľúče jej vráti len pod podmienkou, ak pôjde s ním do auta tam, kde býva, tam ju bude čakať, aby sa mohli rozprávať, v dôsledku čoho mu poškodená prisľúbila, že len odvezie dcéru k jej otcovi a vráti sa naspäť, s čím však on nesúhlasil a tieto kľúče od vozidla a mobilný telefón jej vrátil až po tom, ako poškodenej zatelefonovala jej dcéra, a on s ňou išiel pred bytový dom na adresu jej trvalého pobytu, pričom následne v presne nezistenom čase medzi 18:00 hod. dňa 12.8.2022 a 08:15 hod. dňa 13.8.2022 na Ulici Ľ. F. v Prievidzi, vedľa vchodu do bytového domu č. XX, nezisteným spôsobom a predmetom poškodil sklenenú výplň čelného okna osobného motorového vozidla zn. Peugeot 206, EČV: A. XXX K., rok výrok 2009, ktorého vlastníkom je poškodený L. D., čím tomuto spôsobil škodu vo výške 255 eur, dňa 12.8.2022 v čase medzi 21:30 hod. a 22:00 hod. na Ulici Ľ. F. v Prievidzi, pred vchodom do bytového domu č. X, hodil dlaždicu z dlažby pred týmto vchodom, kopol nohou do prednej masky a udrel päsťou pravej ruky do spätného zrkadla osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: A. XXX M., rok výroby 2006, ktorého vlastníkom je poškodená C. D., v dôsledku čoho na tomto vozidle poškodil chrómovú masku prednej kapoty, odtrhol pravé spätné zrkadlo, spôsobil preliačiny a škrabance na prednej kapote, preliačinu na ľavom prednom stĺpiku nad spätným zrkadlom, preliačinu a škrabance na streche a prasklinu na čelnom okne, čím tejto spôsobil škodu vo výške 448 eur, v presne nezistenom čase medzi 19:00 hod. dňa 12.8.2022 a 07:30 hod. dňa 13.8.2022 na N. O. P. v Prievidzi, pred vchodom do bytového domu č. XX, nezisteným spôsobom a predmetom poškodil sklenenú výplň čelného okna osobného motorového vozidla zn. Renault Kangoo, EČV: A. XXX B., rok výroby 2007, ktorého vlastníkom je poškodená E. G., čím tejto spôsobil škodu vo výške 170 eur.
Žalobca tým spáchal zločin vydierania a zločin poškodzovania cudzej veci, za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov nepodmienečne. Zaviazal sa k náhrade škody poškodenej C. D. (žalovanej v tomto konaní) vo výške 448 eur, poškodenej E. G. vo výške 170 eur a poškodenému L. D. vo výške 255 eur.
9. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach. Ďalej uviedla, že najskôr ju žalobca z ústavu na výkon trestu odňatia slobody žiadal o zaplatenie 400 eur, potom sumu znížil na 197 eur. Škodu, ktorú jej žalobca spôsobil trestným činom, jej doposiaľ neuhradil. Zdôrazňovala, že žalobca chcel svoj ruksak s osobnými vecami vyhodiť. Uviedla, že neexistovala žiadna dohoda o tom, že mu veci prinesie pred podnik Jantár. Ona sa ho bála. Volala na pomoc svoju matku. Potvrdila, že policajt ju vyzval na vydanie osobných vecí žalobcu. Keďže mala auto schované (v obave, že ho môže žalobca ešte viac poškodiť), poprosila E. G., aby išli spolu žalobcove veci zobrať a zanesú ich na políciu. E. G. zobral veci z jej auta do svojho. Potom jej povedal, že veci na políciu nezanesie, že ich zadrží, kým mu žalobca neuhradí spôsobenú škodu. Túto skutočnosť oznámila polícii.
10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. V danej veci nebolo sporné, že žalovaná disponovala osobnými vecami žalobcu, ktoré žalobca sám umiestnil do jej vozidla. Spornou nebola ani skutočnosť, že veci žalobcu žalovaná sprístupnila tretej osobe – E. G.. Podľa žalobcu mu tým spôsobila škodu vo výške 197 eur, čo zodpovedá hodnote vecí podľa odborného odhadu v trestnej veci.
Žalovaná počas celého konania tvrdila, že žalobcove veci nemá, chcela ich vydať matke žalobcu, ale ona to odmietla. Po výzve od polície chcela žalobcove veci vydať polícii, čo jej znemožnil E. G. ich zadržaním. Spochybnila aj výšku uplatnenej škody.
15. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, d) zavinenie. 16. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. 17. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. 18. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu a toto je nevyhnutné vnímať v intenciách sporového súdneho konania, v ktorom proti sebe stoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania. Sporové konanie je po zmene civilného kódexu ovládané prejednacou zásadou, t. zn. stranu sporu zaťažujú dve vzájomne prepojené povinnosti-
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách Civilného sporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Ak teda žalobca tvrdil, že mu (ne)konaním žalovanej vznikla škoda, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.
19. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, žalobca nepreukázal ním žalovaný nárok, t. j. predpoklady zodpovednosti za škodu na strane žalovanej, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzí porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Ako už bolo uvedené vyššie, škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného. V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia 197 eur ako hodnoty vecí osobnej potreby, ktoré nechal v dispozícii žalovanej. Žalobcom nebolo ani tvrdené, že by veci boli znehodnotené, prípadne zničené. Naopak, zo zhodných tvrdení sporových strán vyplynulo, že sa nachádzajú u E. G., ktorý ich má zadržiavať do úhrady škody, ktorú mu spôsobil žalobca. Žalobca nepredložil (ani nenavrhol) súdu žiadny dôkaz o tom, že by ich E. G. odmietol žalobcovi vydať, prípadne, že by ho žalobca o vydanie vecí žiadal. Za týchto okolností nemožno konštatovať preukázanie existencie škody. Skutočnosť, že veci sa nachádzajú u inej osoby ako jej vlastníka neznamená (bez splnenia ďalších predpokladov), že sa majetková sféra vlastníka vecí zmenšila.
20. Žalobca v žalobe a jej doplnení veci osobnej potreby žiadnym spôsobom nekonkretizoval, vyjadroval iba ich súhrnnú hodnotu s odkazom na uznesenie OO PZ Prievidza z 28.11.2022 (v ktorom sa uvádza, že poverený policajt zabezpečil do spisu riadne vyčíslenie škody, kde na základe opatrenia bolo vyhotovené písomné odborné vyjadrenie k výške škody, ktorá bola stanovená vo výške 197 eur) a uznesenie Okresného úradu Prievidza z 9.3.2023. Žiadne odborné vyjadrenie k výške škody súdu predložené nebolo a nebol ani podaný návrh na jeho zabezpečenie. Aj v prípade, ak by odborné vyjadrenie bolo súčasťou spisu, nebolo by možné konštatovať preukázanie výšky škody vzhľadom na absenciu tvrdení žalobcu, nevydaním ktorých vecí mala škoda vzniknúť.
21. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k ním tvrdenej škode došlo porušením právnej povinnosti žalovanou, či už vyplývajúcej z právneho predpisu (ex lege), alebo zo zmluvy (ex contractu). Žalobca tvrdil, že sa so žalovanou dohodol, že mu veci odovzdá pred podnikom Jantár. Žalovaná existenciu dohody poprela. Z trestného rozsudku 3T/52/2022-277 nepochybne vyplýva, že v čase, kedy malo k dohode o odovzdaní vecí dôjsť, sa žalobca správal voči žalovanej násilne, vyhrážal sa jej (za čo bol aj právoplatne odsúdený). Aj v prípade, ak by žalobca určitý prejav žalovanej vnímal ako akceptáciu jeho návrhu žalovanou, s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých malo k dohode o odovzdaní vecí dôjsť nemožno konštatovať, že by prípadná akceptácia návrhu žalobcu žalovanou bola urobená slobodne. Žalobca ďalej tvrdil, že vyšetrovateľ žiadal žalovanú, aby mu vydala veci žalobcu, čo žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná veci neodmietla vydať, z jej nepopretých skutkových tvrdení je zrejmé, že ich v záujme odovzdania polícii sprístupnila E. G., s ktorým ich mali odviesť na políciu. Z takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať porušenie právnej povinnosti žalovanou.
22. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca v tomto konaní nepochybným spôsobom nepreukázal základné atribúty úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody voči žalovanej. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. V celom rozsahu úspešnej žalovanej by v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) patrila náhrada trov konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov konania nevyplýva, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).