Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csr-2-2018.pdf
PDF · 130.61 KB
No categories available
24Csr/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobkyne: V. A., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Ž. XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, konajúca prostredníctvom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. PM- R/0915/0141 zo dňa 23.09.2018.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom sumu vo výške 331,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 05.12.2018 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-C/0314/1490 zo dňa 27.01.2017 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, sp. zn. PM-R/0915/0141 zo dňa 23.09.2018. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.07.2010 uzavrela ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli zo strany právneho predchodcu žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca vo výške 4 000,00 €, ktoré mala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 96,00 € spolu s odplatou za poskytnutie úveru. Ku dňu 04.12.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo strany právneho predchodcu žalovaného na žalovaného - spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na ktorú tým prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce veriteľovi z predmetnej úverovej zmluvy. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej právny predchodca žalovaného dňa 28.09.2015 podal na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré mesto návrh na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jej údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere. Dňa 23.09.2018 bol rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. PM-R/0915/0141, zrušenia ktorého sa žalobkyňa touto žalobou domáha: 1) z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu na podklade ktorej mala byť daná
právomoc rozhodcovské súdu, je nutné považovať za neplatnú, 2) z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 3) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a jeho výkon by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky.
3. Uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy spôsobom, akým došlo k jej uzavretiu v prejednávanom prípade medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou došlo k zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, a to s ohľadom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach. Rozhodcovskou doložkou s uvedeným znením si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez existencie predmetnej rozhodcovskej doložky by sa konanie o sporoch vyplývajúcich z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy uskutočnilo v mieste bydliska spotrebiteľa, t. j. na príslušnom súde Slovenskej republiky, a to podľa príslušných ustanovení procesných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou všetkých ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie. Predmetná rozhodcovská doložka je navyše výhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá nedáva spotrebiteľovi možnosť voľby, aby sa rozhodol komu prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy predloží, resp. možnosť, aby určil, že takýto spor bude riešený pred všeobecným súdom Slovenskej republiky. Spotrebiteľskú zmluvu ani všeobecné podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť) nakoľko boli vopred predformulované a v takomto znení predložené spotrebiteľovi. Spotrebiteľ nebol nijako poučený o právnych dôsledkoch podpisu predmetnej zmluvy a už vôbec nie na znenie všeobecných obchodných podmienok. Podstatnou skutočnosťou je to, že žalobca nemal reálnu možnosť vylúčenia uzatvorenia rozhodcovskej doložky za súčasnej platnosti spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, nakoľko jej nebolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou zmluvou alebo bez nej a to z dôvodu, že možnosť výberu rozhodcovskej doložky je včlenená do hustého ťažko čitateľného textu mnohostranového dokumentu - Všeobecných obchodných podmienok. Je pre spotrebiteľa nemožné si pri uzatváraní zmluvy prečítať a správne pochopiť všetky jej dôsledky. Všeobecné obchodné podmienky spôsobujú značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom ak ponúkajú v strede svojich, z veľkej časti informačných ustanovení, možnosť prijať alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku. Spotrebiteľ zároveň nerozumie a nie je mu vysvetlené aké právne následky pre neho znamená (ne)prijatie rozhodcovskej doložky a preto objektívne nie je schopný posúdiť relevantnosť predmetného ustanovenia a jeho dôsledky.
4. Okrem toho i samotné plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom podľa žalobkyne odporuje právnym predpisom. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti obligatórne vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( údaj o dobe trvania zmluvy, o celkovej čiastke ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), a preto nemá žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nárok na akékoľvek plnenie na rámec istiny poskytnutého úveru. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v predmetnej úverovej zmluvy žalovaný právny predchodca žalovaného uvádzal nižšie hodnoty RPMN. Údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Ak by veriteľ v predmetných zmluvách uviedol skutočnú výšku RPMN, mnoho spotrebiteľov by s ním zmluvu neuzavrelo. Takýmito praktikami sa právny predchodca žalovaného snažil účelne získať majetkový prospech od svojich klientov. Na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné hľadieť ako na neurčitý právny úkon, a teda ako na neplatný právny úkon. Z uvedenej zmluvy tak nie je možné jednoznačne určiť, akú celkovú čiastku má dlžník splatiť veriteľovi na úhradu istiny poskytnutého úveru a nákladov za jeho poskytnutie, nakoľko súčet istiny úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru nezodpovedá násobku mesačnej splátky a počtu mesačných splátok. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej (19 % p.a.) miery v značnej miere prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov poskytovaných bankami na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Z povahy predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou odplatnou. Odplata za poskytnutie úveru je tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila jednu zo svojich charakteristických čŕt. Z uvedeného tak vyplýva, že v prejednávanom prípade dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru (o úrokovej sadzbe) nie je možné odčleniť od ostatného obsahu
samotnej úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre rozpor dobrými mravmi i so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon - zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoniec žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodcovský súd nijako neprihliadol na ňou dňa 09.03.2016 vznesenú námietku premlčania žalobca v rozhodcovskom konaní uplatneného nároku.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.02.2019 poukázal na skutočnosť, že Poštová banka, a.s. bola povinná postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Poštová banka, a.s. bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak nerobila, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, Žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o RPMN žalovaný predložil súdu listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom výpočte je vidieť, že 69. splátka úveru bola len vo výške 68,09 € a 70. splátka úveru bola len vo výške 0 €. Žalobkyňa si jednoduchým vynásobením určila celkovú výšku nákladov tak, že vynásobila počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalobkyňa však neprepočítavala celkovú výšku nákladov na základe skutočností vyplývajúcich zo zmluvy a zákona, pričom ak by tak bol bývala spravila, tak by jej vyšla presná suma, nakoľko niekoľko posledných splátok je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak predposledná splátka je výške 68,09 € a posledná splátka vo výške 0 €, tak bank zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Pokiaľ sa týka vyjadrenie žalobcu týkajúce sa absencie údaja o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, v tomto poukázal na skutočnosť, že toto tvrdenie žalobcu je zjavne nepravdivé, doba trvania zmluvy je v zmluve o úvere riadne uvedená, a to v čl. 3, bod 3 zmluvy, v kolónke „Počet mes. splátok“, ktorá bola dohodnutá na 70 mesiacov, dátum prvej platby je označený na dátum 07.08.2010, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený v kolónke „Dátum koneč. splatnosti“, ktorý bol stanovený na deň 07.05.2016.Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že výška úrokovej sadzby 19 % je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcom uvedená hodnota 13,73 % však predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Z uvedeného teda vyplýva, že do tejto hodnoty z jednej strany vstupujú ako minimálne hodnoty úrokovej sadzby, ako aj maximálne. V tomto zároveň poukazujeme na skutočnosť, že maximálna výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym spôsobom limitovaná. K podanej námietke premlčania uviedol, že žalovaný nerozumie tvrdeniu žalobcu, nakoľko ako sám žalobca v žalobe tvrdí, k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 26.11.2012 a podanie Návrhu na začatie rozhodcovského konania došlo rozhodcovskému súdu dňa 28.09.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že 3-ročná objektívna premlčacia doba neuplynula. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal súd, aby žalobu žalobcu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného, alternatívne, ak by súd žalobe žalobcu vyhovel, aby postupoval v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pokračoval v konaní, v ktorom zaviaže žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 3 691,34 €, úrok vo výške 19,00 % p.a. zo sumy 3 691,34 € od 01.08.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 3 691,34 € od 01.08.2015 do zaplatenia, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1 373,43 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 221,00 €, náhradu trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 179,60 € a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.04.2019 ako aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.04.2019 zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 13.09.2019 sa právni zástupcovia sporových strán pridržiavali svojich písomných vyjadrení.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení obsahu súdneho spisu: žaloba č.l. 1, Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovské súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná sp. zn. PM-R/0915/0141 zo dňa 23.09.2018 č.l. 29, Zmluva o úvere zo dňa 07.07.2010 č.l. 44, obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička - šikovná rezerva č.l. 45, aktuálny stav úveru ku dňu 31.07.2015 č.l. 46, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.11.2012 č.l. 49, kalkulačka pre výpočet RPMN a ročného úroku č.l. 50, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny č.l. 51, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu č.l. 52, odpoveď na lustráciu žalobkyne v RO č.l. 55, zaslanie doručenky zo Stáleho rozhodcovskému súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č.l. 58, doručenka č.l. 59, vyjadrenie k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.06.2017 č.l. 65, kalkulačka pre výpočet RPMN č.l. 69, podanie vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.03.2019 č.l. 74, vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02.04.2019 č.l. 104, zaslanie spisového materiálu PMR091550141 zo Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná č.l. 111-178 a nakoniec zaslanie plnomocenstva PZ žalovaného zo dňa 11.07.2019 č.l. 191, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s., ako banka, uzatvoril so žalobkyňou, ako klientom dňa 07.07.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, premetom ktorej v zmysle v čl. 3 ods. 3 bolo poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: výška úveru: 4 000,00 €; výška mesačnej splátky: 98,00 €; dátum prvej platby: 07.08.2010; dátum každej ďalšej platby: k 7. dňu v mesiaci; dátum koneč. splatnosti: 07.05.2019; počet mesačných splátok: 70; celková výška nákladov 2 598,00 €; dátum výška úrokovej sadzby 19,00 % p.a.; RPMN: 20,74 %; priemerná RPMN: 18,59 %. Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V bode 7 toho istého článku sa zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť výklad, budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zobral na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenie zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymenovaných v zákone číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
10. V zmysle bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné účinné v čase začatia rozhodcovského konania. b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
11. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 45 744 581, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PM-R/0915/0141 zo dňa 23.09.2018 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní istinu vo výške 3 691,34 €, úrok vo výške 19,00 % p.a. zo sumy 3 691,34 € od 01.08.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 3 691,34 € od 01.08.2015 do zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1 373,43 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 221,00 €, náhradu trov právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 179,60 € a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovaného, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 16.10.2018. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na tunajšom súde podaná dňa 05.12.2018. Z uvedeného vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcom podaná v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov v zmysle 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. stanovenej na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, počítanej odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona č. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zákon o bankách“),banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, sa javí ako nevyvážená a preto ju považuje za neprijateľnú. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Jedná sa o veriteľom vopred pripravené znenie doložky zakotvené do formulárovej zmluvy a do Všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah a znenie žalobca, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej doložky súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve a obchodných podmienkach. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že žalobca, ako spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, ani že si takúto zmluvnú podmienku o riešení sporov zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX osobitne vyjednal. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola do zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakotvená už pri vzniku zmluvného vzťahu, pričom jej text je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, nesvedčí o individuálnom dojednaní, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Právny predchodca žalobcu síce mal v zmysle zákona o bankách povinnosť ponúknuť spotrebiteľovi možnosť na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, avšak spotrebiteľovi nebol predložený návrh na uzavretie samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca žalovaného zapracoval znenie rozhodcovskej doložky priamo do formulárového znenia obsahovo rozsiahlych Všeobecných obchodných podmienok a spotrebiteľovi poskytol len formálnu nejednoznačne formulovanú možnosť neprijať preložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom uzatvorenie zmluvy prezumoval a od spotrebiteľa namiesto prijatia návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy vyžadoval už priamo pri zatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou boli predmetné Všeobecné obchodné podmienky, doučenie písomného oznámenia, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Takýmto konaním právneho predchodcu žalobcu došlo k výraznému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V samotnej rozhodcovskej doložke ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nie je dostatočne objasnený rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom a následky pre spotrebiteľa, ktorý zmluvu s takouto rozhodcovskou doložkou podpíše. Navyše uvedená rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z..
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
17. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účelom zavedenia tejto náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť a tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru, čo mu umožňuje urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ale len všeobecnú informáciu o spôsobe jej výpočtu (súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom), súd má za to, že uvedená zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť vyžadovanú v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) toho istého zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd však napriek tomu v predmetnom rozhodcovskom rozsudku po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere a jej príloh ustálil, že táto spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.
18. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Žalobkyňa už v žalobnej odpovedi na výzvu Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 09.03.2016 vzniesla námietku premlčania v rozhodcovskom konaní žalobcom uplatneného nároku, no rozhodcovský súd na námietku premlčania neprihliadol a v predmetnom rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že nezistil nemožnosť uplatnenia práva pôvodného žalobcu ani oslabenie práva či inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod , ktoré by bránili uplatniť alebo priznať plnenie pôvodnému žalobcovi (eventuálne súčasnému žalobcovi). Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Dojednanie sporových strán zakotvené v bode 5.2 Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s., pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, ktorými sa riadili právne vzťahy právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu v prípade omeškania žalovaného s platením viac ako dvoch splátok požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stával predčasne splatným. V dôsledku takéhoto dojednania žalobca mohol požadovať nielen zaplatenie konkrétnej splátky ale ja celého dlhu. Upomienkou zo dňa 05.09.2012 Poštová banka, a.s. upozornila žalobkyňu, že na dlh vo výške 114,58 €, pozostávajúcej z nedoplatku vo výške 104,62 €, poplatkov vo výške 9,6 €. Nakoľko výška splátky úveru činila 98,00 € a splátky úvery boli splatné vždy k 7. dňu v mesiaci z uvedeného upozornenia vyplýva že žalobkyňa bol v omeškaní s úhradou 1,09 splátky (104,62 €/98,00 €), t.j. žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou splátok splatných dňa 07.08.2012 a 07.07.2012, ktoré riadne a včas neuhradila. V dôsledku omeškania žalobkyne s úhradou uvedených splátok Poštová banka, a.s. upozornila žalobkyňu na jej oprávnenie poskytnutý úver zosplatniť, ktoré následne dňa 26.11.2012 aj využila a vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. V takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia doba nie len pre konkrétnu splátku, ale pre celý dlh. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola žalobkyňa viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátok splatných dňa 07.07.2012 až 07.08.2012, pri ktorých si súčasne splnila aj podmienku upozorniť žalobkyňu ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie uvedených splátok. Nakoľko sa už pre nesplnenie splátky splatnej dňa 07.07.2012 stal zročným celý dlh, začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola na Stály rozhodcovský súd podaná dňa 28.09.2015, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej všeobecnej premlčacej doby, mal rozhodcovský súd prihliadnuť na žalobkyňou vznesenú námietku premlčania, keďže z dôvodu premlčania prestalo byť žalobou v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uplatnené právo žalobcu vynútiteľné na súde.
20. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že sú súčasne naplnené aj podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z., pretože stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu od poplatku oslobodená. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe
žalobcu vyhovel, zaviazal žalovaného podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, ktorej premetom je zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom v sume 331,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.