Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-37-2019.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Subarea
5CoP/37/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov: matka - B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a otec - G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, Y. K., zastúpený Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou, so sídlom G. G. XX, B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/41/2019-45 zo dňa 14. mája 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol nasledovne: Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 2 CMP, § 325, § 326, § 329, § 330 CSP konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, pričom navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď sa o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia súd nevyhnutne riešil otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu, pri ktorej vychádzal z návrhu otca, vyjadrenia matky a zo správy z prešetrenia pomerov zo dňa 22.03.2019, pričom dospel k nasledovnému záveru: Rodičia mal. dieťaťa nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej doposiaľ súdnym rozhodnutím upravené neboli. V súčasnosti sa však na Okresnom súde Žilina vedie konanie iniciované matkou o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktoré je vedené pod sp. zn. 21P/41/2019. Do dnešného dňa však vo veci úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Napriek tomu, že tvrdenia rodičov týkajúce sa starostlivosti o mal. dieťa si navzájom odporujú, nie sú v tomto čase splnené predpoklady nariadenia neodkladného
opatrenia. V starostlivosti matky neboli ani šetrením pomerov v jej domácnosti zistené nijaké nedostatky, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako navrhol otec. Skutočnosť, že otec sa domnieva, že striedavá starostlivosť je pre maloletú vhodná, bez vykonania podrobnejšieho dokazovania, na ktoré pre krátkosť zákonnej lehoty nie je v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení priestor, sama o sebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia. Kolíznym opatrovníkom neboli v starostlivosti matky o maloletú zistené nijaké pochybenia, maloletá nie je ohrozená na živote ani zdraví, preto naliehavá úprava pomerov nie je potrebná. Napriek vzájomným rodičovským nezhodám je povinnosťou rodičov povzniesť sa nad svoje osobné rozpory a snažiť sa situáciu riešiť vzájomnou komunikáciou tak, aby v dôsledku neschopnosti konsenzu medzi rodičmi, netrpelo napätými vzťahmi maloleté dieťa, v ktorého záujme je predovšetkým vyrastať v milujúcom rodinnom prostredí. Vzhľadom k tomu, že neodkladné opatrenie sa má nariadiť len za predpokladu, že je potrebný okamžitý zásah súdu, kedy je daná naliehavosť úpravy pomerov účastníkov, najmä vtedy, keď by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa alebo by bol jeho život alebo zdravie vážne ohrozený alebo narušený, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.4.2019 v celom rozsahu vyhovie alebo napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce v bode 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia citoval ust. § 325 ods. 2 CSP, čo vedie k predpokladu, že dané ustanovenie bolo podkladom pre jeho rozhodovací proces, ako však vyplýva z obsahu bodu 14. a 15. odôvodnenia daného rozhodnutia, pri svojom rozhodnutí zrejme vychádzal z ust. § 365 ods. 1 CMP, ktoré rieši otázku nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, keď je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého vážne ohrozený alebo narušený. Ustanovenie § 365 ods. 1 CMP upravuje postup súdu v úplne inej situácii a v danom prípade malo byť pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne použité ust. § 324 ods. 1 CSP. V ďalšom poukázal na bežnú rozhodovaciu prax súdov, keď v rámci neodkladného opatrenia za použitia ust. § 325 ods. 2 CSP je upravovaný výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vrátane zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov za situácie, kedy život a zdravie maloletého dieťaťa nie je ohrozené ani narušené, avšak výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je nevyvážený, uskutočňovaný len jedným z rodičov, zatiaľ čo druhému je v ňom bránené. Má za to, že v danom prípade je splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, pričom právna úprava a výkon rodičovských práv a povinností vyplývajúce jednak z noriem rodinného práva, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov. S touto úpravou korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Podľa čl. 3 bod 1 dohovoru pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti jedného z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto majú obaja rovnaké právo sa podieľať na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá by ich zo starostlivosti o dieťa vylučovala. Otec ako prílohu svojho podania súdu predložil rozpis realizácie striedavej starostlivosti o mal. X. oboma rodičmi od zániku spoločnej domácnosti, t.j. od augusta 2018 do februára 2019, kedy ničím neodôvodnenie matka maloletého dieťaťa túto formu výkonu rodičovských práv a povinností začala otcovi znemožňovať. Pravdivosť tvrdení o realizácii striedavej osobnej starostlivosti potvrdzuje aj podpisy matky o prevzatí a odovzdaní dieťaťa zaznamenané na predloženom rozpise. Striedavá starostlivosť sa realizovala v týždenných cykloch, pričom bola pre všetkých, t.j. mal. X., jej matku a otca absolútne vyhovujúca. Otec počas doby, kedy sa mal. X. nachádzala v jeho osobnej starostlivosti zabezpečoval jej potreby bezproblémovo v plnom rozsahu. Dokonca forma výkonu jeho práce (tzv. práca z domu) mu umožňuje poskytovať starostlivosť maloletej dcérke v širšom, než štandardnom rozsahu. Zo správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 22.03.2019 vyplynulo, že mal. X. je o predmete konania upovedomená a má záujem sa s otcom stretávať. Otcovi nie sú známe žiadne prekážky pre
nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, okrem subjektívnej iniciatívy matky založenej na ničím nepreukázaných a nepravdivých tvrdeniach.
3. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu okresného súdu podala písomné vyjadrenie matky maloletého dieťaťa. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že súhlasí s rozhodnutím okresného súdu. K striedavej starostlivosti rodičov k maloletému dieťaťu uviedla, že striedavá starostlivosť mal. X. nevyhovovala, po návrate od otca sa správala tak, že bola uzavretá, nechcela sa s nikým baviť, ísť do škôlky, nechcela sa od nej pohnúť, lebo sa bála, že príde zas otec a zoberie ju preč od nej. Predtým sa nikdy tak nechovala, bola vždy spoločenská, trávila čas rada s jej rodičmi, ktorí jej pomáhali a potom už nechcela chodiť ani k ním. Maloletá mala zo striedavej starostlivosti chaos, nevedela, kde má vlastne domov, keď jej otec tvrdil, že je u neho tiež aj jej domov. Zo začiatku chcela striedavú starostlivosť vyskúšať, aby dobre vychádzala s otcom X., ale keď videla, aké psychické problémy začala mať dcéra, tak sa snažila vysvetliť otcovi, že to nie je pre ňu vyhovujúce. Otec s jej návrhmi nesúhlasil a tvrdohlavo stal za svojím, pričom vôbec nebral do úvahy správanie maloletej. Okrem iného ďalej uviedla, že sa otec mal. X. ohrádza svojimi právami, pričom si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní. Všetky potreby a finančné zabezpečenie uhrádza ona.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť. 5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote účastníkom konania (§ 362 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. d) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu ustanovenom v § 65 a § 66 CMP, a toto podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení.
7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. V prípade maloletých detí pritom nemusí potreba dočasnej úpravy vyplývať len z naliehavosti situácie, ale aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov.
8. Pokiaľ ide o rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo a povinnosť podieľať sa na výchove dieťaťa, tieto majú obava rodičia, tak matka, ako aj otec dieťaťa. Nielen rodič, ale aj dieťa má právo na starostlivosť od oboch rodičov, ktoré vyplýva z čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa. Nie je dôvodné, aby právo otca a právo detí bolo obmedzované bez zákonných dôvodov zo strany druhého rodiča pre narušenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi navzájom. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať, niet zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný.
9. Predmetom odvolacieho konania bola úprava rodičovských práv a povinností k mal. X. tak, že maloletá bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom interval výkonu striedavej starostlivosti bude jeden týždeň. Ani odvolací súd v preskúmavanej veci nemal osvedčené, že by maloletému dieťaťu hrozila nejaká ujma z dôvodu, že by nedošlo k úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
10. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)