Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11S-19-2019.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: T M G , a.s., so sídlom Priemyselná 9A, 971 01 Prievidza, IČO: 31 645 909, právne zastúpený: JUDr. Gabriel Olšovský, advokát, Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102135990/2018 zo dňa 2. novembra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102135990/2018 zo dňa 02.11.2018 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100623114/2018 zo dňa 26.03.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, č. 100623114/2018 zo dňa 26.03.2018. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrúbený rozdiel dane v sume 21.101,38 eura na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 z dôvodu nesplnenia podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou BD STAV s.r.o., faktúra č. 201488 zo dňa 30.06.2014 - provízia 10 % z predaja na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03.02.2014, keď správca dane vykonanou daňovou kontrolou dospel k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.
2. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. g) a c) SSP. Namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý vydal a doručil žalobcovi protokol o daňovej kontrole zo dňa 28.05.2015 aj napriek tomu, že predtým bola vznesená námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane, o ktorej nebolo rozhodnuté. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že išlo o nevyhnutné úkony, s čím sa žalobca nestotožňuje, nakoľko do skončenia ročnej lehoty na daňovú kontrolu zostávali ešte dva mesiace. Nadriadený zamestnanec mohol bez akýchkoľvek ťažkostí rozhodnúť o námietke zaujatosti a následne po takomto rozhodnutí mohol zamestnanec, voči ktorému bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, vydať protokol. Nezákonným postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 11S/213/2015, v ktorom súd uviedol, že za neodkladné úkony namietaného zamestnanca nie je možné považovať vyhotovenie protokolu z kontroly. Žalobca ďalej poukázal na to, že protokoly, ktorými sa daňová kontrola končí, síce boli vydané v zákonnej
lehote, ale správca dane pochybil v základných procesných postupoch, porušil základné procesné práva žalobcu. Daňová kontrola tak v skutočnosti trvala až do 24.08.2018, kedy mu boli doručené všetky rozhodnutia správcu dane. Žalovaný síce predchádzajúce rozhodnutia opakovane zrušil, ale nezaviazal správcu dane, aby začal daňovú kontrolu opakovane. Správca dane z uvedených dôvodov nedodržal, resp. dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly len formálne. Žalobca ďalej namietal, že podľa názoru správnych orgánov nebolo preukázané uskutočnené zdaniteľné plnenie (sprostredkovateľská činnosť). Poukázal na to, že uskutočnenie predmetného plnenia preukázal množstvom dôkazov ako napr. získanie objednávok, uzatvorenie Zmluvy o dielo s viacerými zmluvnými partnermi. Žalovaný rozhodol na základe výpovede niektorých svedkov, pričom ostatné dôkazy preukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Žalobca tiež namietal jeho vedomosť o tom, že na začiatku reťazca bola spoločnosť HONORUS s.r.o., ktorá daň neodviedla. Na tento právny záver žalovaný nemá žiadny dôkaz. Neexistuje zákonná povinnosť ani oprávnenie žalobcu zisťovať, kto je dodávateľom jeho dodávateľa a ako si plní svoje daňové povinnosti. Za nesprávny žalobca považuje aj záver žalovaného, že jednoznačne existuje pochybnosť o činnosti dodávateľa žalobcu. Spoločnosť BD STAV s.r.o. (dodávateľ) podrobne vysvetlila a ozrejmila, akú činnosť vykonávala pred tým, ako žalobca mohol uzavrieť zmluvu so zákazníkom. Žalobca zároveň v žalobe žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu trval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. K vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly žalobcom namietanými zamestnancami správcu dane uviedol, že uvedení zamestnanci vydali protokol, aby postupovali zákonným spôsobom a ukončili daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z.z. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 17.09.2015, a teda bola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej kontroly. Žalovaný poukázal tiež na to, že dôvodom opakovaného zrušenia rozhodnutí správcu dane nebola absencia zákonných náležitostí protokolu z daňovej kontroly. S ostatnými žalobnými námietkami sa žalovaný vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný zároveň uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku žalobe.
4. Správny súd uznesením zo dňa 27. marca 2019 rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, že návrh zamietol.
5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby, nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vydanie protokolu namietanými zamestnancami správcu dane predstavovalo nevyhnutný úkon. Opätovne poukázal len na formálne dodržanie lehoty na daňovú kontrolu.
6. Žalovaný v duplike tiež zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom predloženým žalovaným, s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť z týchto dôvodov:
8. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je zákonnosť postupu správcu dane pred ukončením daňovej kontroly a právne posúdenie uplatneného odpočtu DPH v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014, od dodávateľskej spoločnosti BD STAV s.r.o.
9. Z administratívneho spisu predloženého súdu žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- Dňa 08.10.2014 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za január až jún 2014.
- V zdaňovacom období jún 2014 si žalobca okrem iného uplatnil odpočet DPH z faktúry č. 201488 zo dňa 30.06.2014 od dodávateľa BD STAV s.r.o. Nitra, celková suma 126.608,26 eur, z toho DPH v sume 21.101,38 eur, predmet fakturácie zmluva o sprostredkovaní zo dňa 03.02.2014 provízia 10 % z predaja.
- Žalobca správcovi dane predložil doklady potrebné k odpočtu DPH a správca dane v daňovej kontrole preveroval pravdivosť predložených dokladov, vykonal miestne zisťovanie, oboznámil sa so Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 03.02.2014, vypočul svedkov a vykonal ďalšie úkony na zistenie skutkového
stavu. Svoje pochybnosti o účasti dodávateľskej spoločnosti BD STAV s.r.o. na sprostredkovateľskej činnosti v zmysle faktúry č. 201488 oznámil žalobcovi a vyzval ho na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by pochybnosti správcu dane vyvrátili.
- Dňa 13.07.2015 žalobca vo vyjadrení k výzve správcu dane vzniesol námietku zaujatosti zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu pre pomer k veci.
- Napriek vznesenej námietke zaujatosti správca dane ďalej pokračoval v daňovej kontrole, keď dňa 24.08.2015 rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, následne spis predkladal po odvolaní žalobcu žalovanému a tiež dňa 25.08.2015 vyhotovil Protokol č. 20725050/2014 a č. 20725054/2015 z daňovej kontroly, ktoré spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokolu zo dňa 25.08.2015, zaslal žalobcovi. Z uvedenej výzvy, ktorú podpísala C.. F. M. (vedúci oddelenia daňovej kontroly) ako i z protokolov vyplýva, že ich vypracovali namietaní zamestnanci správcu dane - C. a C., poverení na výkon daňovej kontroly u žalobcu. Protokoly z daňovej kontroly a výzva boli žalobcovi doručené dňa 17.09.2015.
- Dňa 18.02.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu a následne dňa 24.02.2016 vydal rozhodnutie č. 102615422/2016, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na DPH.
- Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 103293787/2016 zo dňa 07.06.2016 vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že doposiaľ nebolo o námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane rozhodnuté zákonným spôsobom, bolo vydané len Oznámenie č. 21447219/2015 zo dňa 09.12.2015, čo je porušením ust. § 60 Daňového poriadku. Žalovaný výslovne v rozhodnutí uviedol: „Správca dane ustálil svoj záver, uvedený v odvolaním napadnutom rozhodnutí, na základe dôkazov získaných spôsobom odporujúcim zákonu a o námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane nebolo do dnešného dňa rozhodnuté zákonným spôsobom....“
- Správca dane v ďalšom konaní odstránil pochybenia vytýkané mu žalovaným, bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane (zamestnanci neboli vylúčení), opätovne boli vypočutí svedkovia, pričom žalobca bol upovedomený o výsluchoch, dňa 10.01.2017 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu s výsledkami daňového konania a dňa 13.02.2017 vydal rozhodnutie č. 100266956/2017 (ďalej i „druhé rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. za zdaňovacie obdobie jún 2014 vyrubil rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na DPH.
- Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101773314/2017 zo dňa 16.08.2017 opätovne vyššie uvedené rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď viaceré námietky žalobcu vyhodnotil ako dôvodné. Žalovaný sa k námietke žalobcu, týkajúcej sa vydania protokolu z daňovej kontroly zamestnancami správcu dane, voči ktorým vzniesol námietku zaujatosti, o ktorej v čase vydania protokolu nebolo rozhodnuté, nevyjadril.
- Správca dane po rozhodnutí žalovaného doplnil dokazovanie, o jeho výsledkoch oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 13.03.2018 a po vyjadrení žalobcu vydal dňa 26.03.2018 rozhodnutie č. 100623114/2018 (tretie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým žalobcovi opätovne podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel dane v sume 21.101,38 eur na DPH, z dôvodu neuznania odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti BD STAV s.r.o. (faktúra č. 201488)
- V odôvodnení svojho tretieho rozhodnutia správca dane zopakoval priebeh daňovej kontroly a zistenia uvedené v protokole, ďalej poukázal na dokazovanie vykonané vo vyrubovacom konaní, ktoré nevyvrátilo odôvodnené pochybnosti správcu dane o skutočnom obsahu právneho úkonu vyplývajúceho z platiteľom predloženej faktúry. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaného plnenia, žalobca si daň z uvedenej faktúry odpočítal v rozpore s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH.
- Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný o odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku.
- Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsiahle dokazovanie správcu dane, v rámci ktorého neboli správcom dane získané, ani správcovi dane predložené dôkazy preukazujúce akúkoľvek účasť dodávateľskej spoločnosti BD STAV s.r.o., prípadne subdodávateľskej spoločnosti TRIXXX s.r.o. na sprostredkovateľskej činnosti v zmysle faktúry č. 201488. V zmysle uvedenej faktúry malo byť žalobcovi sprostredkované uzatvorenie zmluvy o dielo s investorom SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, na stavbu „Pravostranná ochranná hrádza Dunaja Petržalka - Wolfsthal, úprava tesnenia hrádze“. Uvedenú zmluvu žalobca uzatvoril, ale z vyjadrenia SVP, š.p. vyplýva, že žiadnu spoluprácu so spoločnosťou BD STAV s.r.o. a TRIXXX s.r.o. neeviduje,
čo jednoznačne spochybňuje ich účasť na sprostredkovaní. Správcovi dane taktiež neboli označené žiadne konkrétne osoby, ktoré by sprostredkovateľskú činnosť v zmysle spornej faktúry realizovali. Námietky žalobcu v odvolaní žalobca vyhodnotil ako nedôvodné. K nezákonnosti postupu správcu dane v súvislosti s vypracovaním protokolu namietanými zamestnancami v čase, keď o ich zaujatosti ešte nebolo rozhodnuté žalovaný poukázal na ust. § 60 ods. 5 Daňového poriadku a vyslovil názor, že vyhotovenie protokolu bolo nevyhnutným úkonom z dôvodu dodržania zákonnej 1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola bola vykonaná a ukončená zákonným spôsobom v zákonnej lehote, protokol z nej je zákonným dôkazným prostriedkom.
10. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
10.1. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
10.2. Podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
10.3. Podľa § 60 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
10.4. Podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, zamestnanec príslušného orgánu zúčastnený na daňovom konaní je povinný neodkladne oznámiť príslušnému nadriadenému zamestnancovi tohto orgánu skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti preukazujúce zaujatosť zamestnanca príslušného orgánu.
10.5. Podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku zaujatosti.
10.6. Podľa § 60 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
10.7. Podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy.
10.8. Podľa § 60 ods. 7 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky.
10.9. Podľa § 60 ods. 8 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu.
11. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred jeho vydaním dospel k záveru, že správne orgány sa neriadili vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku a žalobná námietka, týkajúca sa nezákonného postupu správcu dane pred ukončením daňovej kontroly je dôvodná.
12. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, čo v praxi znamená, že daňové orgány pri realizácii svojich právomocí musia postupovať zákonným spôsobom, dodržiavať jak procesno-právne predpisy (Daňový poriadok), tak i príslušné hmotno-právne predpisy (v danom prípade zákon o DPH).
13. Z administratívneho spisu správneho orgánu je nesporné, že žalobca dňa 13.07.2015, t.j. počas daňovej kontroly, ktorá sa začala dňa 08.10.2014, vzniesol námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane, vykonávajúcim daňovú kontrolu. Tiež je nesporné, že zamestnanci správcu dane bez toho, aby vec predložili na rozhodnutie o podanej námietke svojmu nadriadenému, vykonávali ďalšie úkony a najmä dňa 25.08.2015 vypracovali protokol z daňovej kontroly a spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu tento doručili žalobcovi. Uvedený postup je v rozpore s vyššie citovaným ust. § 60 Daňového poriadku, keď bolo potrebné najskôr rozhodnúť o námietke zaujatosti a až po právoplatnosti rozhodnutí o nej mohli namietaní zamestnanci ďalej vykonávať úkony vo veci, pokiaľ neboli vylúčení. Vypracovanie protokolu a výzvy, obe zo dňa 25.08.2015, správny súd nepovažuje za nevyhnutný úkon, ako tvrdí žalovaný. Nevyhnutným úkonom je taký úkon, ktorý neznesie odklad. Vzhľadom k tomu, že v čase podania námietky zaujatosti do zákonom stanovenej 1-ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly ostávali takmer 3 mesiace, vypracovanie protokolu a jeho doručenie spolu s výzvou žalobcovi, nie je možné považovať za nevyhnutný úkon v zmysle § 60 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd má za to, že správca dane mal dostatok času na rozhodnutie o námietke zaujatosti a dodržanie zákonnej lehoty na daňovú kontrolu, keďže proti takémuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. Tým, že správca dane nepostupoval zákonom prepísaným spôsobom a o námietke zaujatosti pred vypracovaním a doručením protokolu žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa nerozhodol, dopustil sa nezákonného postupu v daňovej kontrole, porušil základnú zásadu daňového konania, vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca, ako daňový subjekt má právo na to, aby daňovú kontrolu vykonávali nezaujatí zamestnanci správcu dane, pričom až z rozhodnutia o námietke zaujatosti je možné zistiť, či daňová kontrola bola vykonávaná nezaujatými zamestnancami a teda, či výsledky získané počas daňovej kontroly súd zákonné. Protokol z daňovej kontroly je podkladom pre vyrubovacie konanie a pokiaľ bol vydaný v čase, keď nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti pracovníkov, ktorí ho vypracovali, nemožno dospieť k záveru, že výsledky z daňovej kontroly sú zákonné a daňová kontrola bola skončená zákonným postupom správcu dane. Uvedeným nezákonným postupom správca dane zaťažil daňové konanie vadou, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Bez rozhodnutia o námietke zaujatosti pred vypracovaním protokolu z daňovej kontroly namietanými zamestnancami správcu dane, a to či už kladne alebo záporne, nemohol správca dane, žalovaný a ani správny súd vychádzať z predpokladu, že daňová kontrola bola vykonaná zákonne a teda, že skutkové zistenia z nej vyplývajúce, boli zákonným podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd dáva do pozornosti, že na uvedený nezákonný postup správcu dane upozornil i žalovaný vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 07.06.2016 a až po tomto rozhodnutí bolo o námietke zaujatosti (i ďalších námietkach vznesených žalobcom v daňovom konaní) rozhodnuté zákonným spôsobom. Uvedené však neznamená, že protokol z daňovej kontroly vydaný namietanými zamestnancami, bol vydaný v súlade s Daňovým poriadkom, nakoľko ako už uviedol správny súd vyššie, nešlo o nevyhnutný úkon.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonného postupu správcu dane v daňovej kontrole za dôvodnú.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15.1. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
16. Keďže správny súd z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku správcom dane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane ukončiť daňovú kontrolu zákonným spôsobom, t.j. vypracovať
protokol z daňovej kontroly a opätovne ho spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručiť žalobcovi, pričom sa správny orgán prvého stupňa musí vyporiadať i s tým, či bola daňová kontrola ukončená v zákonom stanovenej lehote a postupovať bude v súlade s Daňovým poriadkom.
17. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, dôvodnosť či nedôvodnosť uvedenej námietky žalobcu, nemôže mať za následok iné rozhodnutie správneho súdu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku pre nezákonnosť postupu správcu dane v daňovej kontrole a z toho dôvodu sa správny súd touto námietkou už nezaoberal.
18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania, ktoré zaviazal zaplatiť žalovaného. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.
19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).