Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-29-2019.pdf
PDF · 74.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému D. T., nar. XX.XX.XXXX., bytom E., P.. E. XX/XX, o vymoženie 125,18 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. februára 2019, č.k. 11Er/1066/2012-13, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,14 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Poukazujúc na ust. § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 196 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 24.09.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 125,18 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110220663 zo dňa 21.12.2011 vydaného oprávneným. Dňa 06.12.2018 bol tamojšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súdny exekútor konštatoval, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok, teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie súčasný skutkový stav predmetnej exekúcie subsumoval pod právnu normu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil v zmysle citovaného ustanovenia a zároveň podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, prípadne zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné, v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vyjadril názor, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Namietal, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (41 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už
prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácie. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP s tým, že dodáva, že v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia odvolacím súdom, pretože rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Z uvedených dôvodov v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii. 8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poverením č. 5304 025036 zo dňa 24.09.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia výkazu nedoplatkov vydaného Union zdravotnou poisťovňou, a.s.. Dňa 06.12.2018 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. 12. Pravdou je, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by totiž upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. 13. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba, vo veku 41 rokov, pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zabezpečiť si príjem. Na strane povinného ide o osobu v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad nadobudnutia majetku, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver, podľa ktorého
by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bolo každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným konaním. 14. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje tiež na to, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo (ako je tomu tiež v posudzovanej veci) napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť však tiež vedomý za daného stavu toho, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré v konečnom dôsledku v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 16. Záverom odvolací súd dodáva, že občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k návrhom súdnych exekútorov na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, pričom senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval a jeho rozhodnutie je s nimi súladné. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).