Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-35-2019.pdf
PDF · 121.22 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: FOSSIL Energy s.r.o., so sídlom Bratislava, Hradská 124, IČO: 46 063 889, právne zastúpeného JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Bajkalská 5/C proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. apríla 2017, č. 100728238/2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100161629/2017 zo dňa 26.01.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 169 865,86 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie v sume 279,60 eura a bola mu vyrubená daň v sume 169 586,26 eura. Žalobcovi pritom nebol uznaný odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami DINERO EXTRA, s.r.o. a DARKO, s.r.o..
2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že napadnutým rozhodnutím ho žalovaný ukrátil na jeho právach. Konkrétne uviedol, že v kontrolovanom období vykonával činnosť obchodovania s pohonnými hmotami. Nákup a predaj pohonných hmôt (ďalej len PHM) pritom patrí medzi jeho hlavné obchodné činnosti. Jeho obraty v kontrolovanom zdaňovacom období dosiahli sumu 3 257 061,72 eur, z čoho je zrejmé, že reálne vykonával ekonomickú činnosť. PHM nakupoval od rôznych dodávateľov, v roku 2014 ich bolo celkom 17, pričom v závislosti od dohody s dodávateľom bol tento tovar dodávaný priamo zákazníkom, na miesto ich prevádzky. Žalobca uviedol, že PHM neskladuje, nemá povinnosť viesť skladovú evidenciu. Za kúpený tovar platil na účet dodávateľa na základe vystavených faktúr a dodacích listov.
3. Pokiaľ ide o dodávateľskú spoločnosť DINERO EXTRA, s.r.o. tak trval na tom, že priebeh obchodovania s touto spoločnosťou zodpovedal zásade poctivého obchodného styku a v ničom sa nelíšil od iných nákupov tovaru. Tovar bol doručený v štandardnej kvalite, jeho prevzatie bolo potvrdené, dodávateľ doručil faktúru, ktorá mu bola zaplatená. Tým, že kúpna cena bola zaplatená žalobcovi nevznikla žiadna daňová výhoda. Dodania prebiehali na základe platných zmlúv uzavretých medzi aktuálne konajúcimi štatutármi oboch spoločností. Osoby vystupujúce za dodávateľa disponovali
informáciami, ku ktorým mohli mať prístup iba v prípade, že skutočne zastupujú záujmy dodávateľa. Žalobcovi bolo predložené povolenie pre túto dodávateľskú spoločnosť od colného úradu.
4. Ďalej zdôraznil, že tovar bol dodaný a svoje právo nakladať s tovarom ako vlastník preukázal sprievodnými dokladmi k faktúre, a to stáčacími listami, dodacími listami, ako aj úhradou za tento tovar a preukázateľným dodaním inému subjektu. Rovnako preukázal, že daň bola voči nemu uplatnená práve daňovým subjektom DINERO EXTRA, s.r.o. ako platiteľom. Týmito dôkazmi boli zmluva, faktúry a sprievodné doklady ako aj realizovaný bankový prevod. Skutočnosť, že dodanie tovaru vykonala spoločnosť DINERO EXTRA, s.r.o. potvrdil aj konateľ Q. Z.. Žalobca považoval výpoveď p. Z. za podstatnú, keď spolu s ostatnými listinnými dôkazmi predstavuje dostatočný dôkaz, že došlo k daňovému obchodu. Na požadovanie iných dôkazov by bolo potrebné, aby sa tvrdenia účastníkov obchodu rozchádzali, čo nie je tento prípad. Vyžadovanie nových dokladov je v tejto situácii zbytočné a nemá oporu v zákone.
5. Pri dodávateľovi DARKO s.r.o. rovnako uviedol, že išlo o štandardný obchodný vzťah. Nákup tovaru bol realizovaný na základe kúpnej zmluvy, v ktorej bola dohodnutá aj kontaktná osoba, a to S. E.. Uviedol, že nemá možnosť overiť, či doručené faktúry boli skutočne vystavené touto osobou. Faktúry však boli uhradené, pričom k takýmto úhradám došlo opakovane počas dlhšieho obdobia. Uvedené by nebolo možné bez toho, aby osoby oprávnené konať v mene spoločnosti DARKO s.r.o. disponovali účtovnými dokumentmi a prostriedkami na bankovom účte. Mal za to, že z výpovede súčasnej konateľky tejto dodávateľskej spoločnosti správca dane a žalovaný učinili nesprávne skutkové závery. Poukázal na to, že správcovi dane boli predložené faktúry vyhotovené spoločnosťou DARKO s.r.o., pričom každá z faktúr obsahovala dodací a stáčací list, ktoré sú automaticky vytlačené certifikovaným meracím zariadením pri každom naskladňovaní a vyskladňovaní tovaru, potvrdzujú presný dátum a čas začiatku výdaja tovaru a koniec výdaja tovaru, druh a množstvo tovaru a aktuálnu teplotu tovaru. Každý dodací a stáčací list je súčasne označený podpisom a pečiatkou dodávateľa a odberateľa, ktorým vyjadrujú svoj súhlas s uvedenými údajmi. Žalobca navrhoval ako ďalšie overenie uskutočnenia nákupu tovaru predloženie evidencie preukazujúcej prepravu tovaru nákladnými vozidlami. Tieto dôkazy tvorí interná evidencia, ktorá obsahuje najmä identifikáciu dopravného prostriedku, meno a priezvisko vodiča a evidenciu spotrebovaných pohonných hmôt pri preprave. Súčasne o vykonaní prepravy existuje nezávislá evidencia vedená Národnou diaľničnou spoločnosťou. Žiadny z týchto navrhovaných dôkazov nebol správcom dane zohľadnený. Mal za to, že správca dane a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s tým, že vykonal úhrady faktúr na bankový účet, s ktorým má právo disponovať konateľka P. M. a S. K.. Vo svetle uvedenej skutočnosti sa javia tvrdenia P. M., že nevedela o obchodnom kontakte so žalobcom ako nepravdivé. Okrem toho žalobca poskytol správcovi dane telefónne číslo, ktoré používal pri komunikácii s dodávateľom ako aj emailovú adresu, z ktorej mu boli zasielané faktúry, a to za účelom ich preverenia a získania informácii. Správca dane a žalovaný sa však v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali s uvedenými dôkazmi. Predovšetkým však poukazoval na to, že správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli prečo pri svojom rozhodovaní nevychádzali zo všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Naopak správca dane postupoval v rozpore s §3 ods. 1 Daňového poriadku.
6. Žalobca ďalej poukázal na to, že boli porušené jeho práva klásť otázky svedkom. Uvedené porušenie je o to závažnejšie, že sa týkalo svedeckej výpovede, ktorá je dôležitou súčasťou zistení správcu dane konkrétne výsluchu p. P. M.. Tejto konateľke dodávateľskej spoločnosti nemohli byť kladené otázky a nebola žalobcom konfrontovaná s listinnými dôkazmi preukazujúcimi uskutočnenie dodaní.
7. Podľa žalobcu záver správcu dane, ktorého sa pridržiava aj žalovaný, podľa ktorého porušil princíp neutrality DPH, nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Správca dane uviedol, že predloženie faktúry nie je dostatočným dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako sú deklarované. Uvedené je podľa žalobu taktiež v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď správcovi dane boli okrem faktúry predložené aj ďalšie listinné dôkazy, a to najmä zmluva, prílohy k faktúram ako dodacie, stáčacie listy a úhrady faktúr. Okrem toho žalobca zdôraznil, že nepozná osoby a nie je v spriatelenom ani majetkovo prepojenom vzťahu s osobami, ktoré mu dodali tovar. Z daňových a účtovných dokladov nevyplýva, že by tento tovar mohol nadobudnúť od iných osôb. Mal za to, že je logické, že ak by uhradil fakturované sumy nesprávnym osobám a nedostal by za ne žiaden tovar. K námietke správcu dane, že spoločnosť DARKO s.r.o. nie je evidovaná ako distribútor pohonných látok a ani vo výpise z obchodného registra nie je uvedené, že obchoduje s minerálnymi olejmi uviedol, že
samotný správca dane konštatoval, že povolenie na distribúciu, ktoré táto spoločnosť predložila vykazuje znaky falšovania a okrem toho na obchodovanie s minerálnymi olejmi postačuje predmet podnikania veľko a maloobchod. Správca dane konštatoval, že spoločnosť DARKO s.r.o. nepredložila požadované doklady a nekomunikuje. Pri vyhodnotení dôkazov, ale správca dane nezdôvodnil, prečo tieto zistenia považuje za významnejšie ako predložené listinné dôkazy. V neposlednom rade sa žalobca odvolával na judikatúru Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C142/11 zo dňa 21.06.2012 a vo veci C277/14 zo dňa 22.10.2015.
8. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a v zásade zopakoval svoje argumenty, ktoré sú obsiahnuté už v jeho rozhodnutí. Uviedol, že správca dane vykonal všetky podstatné zisťovania, ktoré mohol vykonať na základe údajov z daňových a účtovných dokladov predložených platiteľom počas kontroly. Konkrétne bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti DINERO EXTRA, s.r.o. a na jeho nástupnícke spoločnosti boli zaslané výzvy na predloženie dokladov. Požadované doklady však neboli predložené. Platiteľ ani v pripomienkach k oboznámeniu, ani vo vyjadrení k protokolu a ani do zápisnice o ústnom pojednávaní počas vyrubovacieho konania neposkytol žiadne ďalšie dôkazy alebo informácie, ktoré by potvrdili dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, alebo na základe ktorých by správca dane mohol pokračovať v dokazovaní. Uviedol, že samotná výpoveď svedka Q. Z. sa javí ako účelová a nedôveryhodná, nakoľko nebola podložená žiadnymi listinnými dokladmi. Zároveň je jeho ústne potvrdenie dodania tovaru v rozpore s tým, že ho nedeklaroval v daňovom priznaní za dané obdobie. Nevedel uviesť pôvod tovaru, ani relevantné údaje o prepravcovi. Hoci uviedol, že jeho dodávateľom bola spoločnosť Leporelo, s.r.o. a u tejto spoločnosti boli PHL skladované, bolo v inom daňovom konaní zistené, že táto spoločnosť síce mala od 27.02.2014 do 29.10.2014 povolenie na distribúciu pohonných látok, ale nemala povolenie na prevádzkovanie daňového skladu. Nepredloženie evidencie dodávateľkou spoločnosťou správca dane vyhodnotil spolu s ostatnými dôkazmi v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že mu bol predmetný tovar dodaný spoločnosťou DINERO EXTRA, s.r.o. (k spornej faktúre č. 140100018 nepredložil dodací list ani stáčací list), predložil len odberateľské faktúry za následný predaj PHL, keď k jednej bola priložená len zle viditeľná kópia časti stáčacieho listu s dátumom a množstvom PHL bez údajovo dodávateľovi, či odberateľovi, mieste dodania a údajov o vozidle, ktorá nemala žiadnu vypovedaciu hodnotu.
9. K námietkam žalobcu týkajúcich sa dodávateľa DARKO s.r.o. uviedol, že výpoveď P. M., konateľky tejto dodávateľskej spoločnosti bola uskutočnená v rámci medzinárodnej výmeny informácii (ďalej len MVI) maďarskou finančnou správou v Maďarsku, podľa maďarských zákonov. Ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku sa aplikuje len v rámci výsluchu svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou. Žiadajúci orgán nemá oprávnenie v rámci MVI určovať procesný postup dožadovanému orgánu. Námietka žalobcu, že nemohol svedkyni klásť otázky nie je dôvodná.
10. V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že bolo judikované, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Poukázal na to, že vo svojom rozhodnutí netvrdil, že sa žalobca zúčastnil daňového podvodu. Prioritou daňovej kontroly bolo preverenie splnenie zákonných podmienok odpočítania DPH v zmysle ust. § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Dokazovaním správca dane získal dostatok objektívnych dôkazov, ktoré nasvedčujú tomu, že spoločnosti DINERO EXTRA, s.r.o. a DARKO s.r.o. žalobcovi tovar deklarovaný spornými faktúrami, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, reálne nedodali, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k zneužívajúcemu konaniu a hlavne nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že mu bol tovar dodaný týmito spoločnosťami. Rovnako pri subdodávateľských spoločnostiach nebol preukázaný pôvod tovaru, ani vznik daňovej povinnosti zo sporných faktúr a nebola preukázaná preprava tovaru od dodávateľov žalobcovi. Žalovaný uviedol, že žalobca si nezabezpečil doklady o preprave tovaru, neoveril si, či jedná s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DARKO s.r.o., zmluva bola podpísaná konateľkou, ktorú nikdy nestretol. Ako kontaktná osoba bol uvedený S. E., ktorý v čase realizácie obchodov nebol konateľom spoločnosti a nebol splnomocnený na vykonanie úkonov v mene spoločnosti. Pri konfrontácii samotný žalobca potvrdil, že S. E. nie je osobou, s ktorou komunikoval.
11. Krajský súd v Trenčíne prvotne o veci rozhodol rozsudkom č. k. 13S/51/2017-78 zo dňa 13.12.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil, a to z dôvodu, že boli porušené procesné práva žalobcu keď sa správne orgány ani nepokúsili zabezpečiť jeho účasť na výsluchu realizovanom prostredníctvom MVI, pričom správny súd odkázal v tomto ohľade na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora. Ďalším dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že sa správne orgány v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nezaoberali existenciou podvodného konania a vedomosťou žalobcu ohľadne jeho účasti na ňom.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola nezákonnosť získaného dôkazu, a to výsluchu svedkyne - konateľky spoločnosti DARKO s.r.o.. Najvyšší súd uviedol, že tento dôkaz bol len jedným z mnohých, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. Výpoveď tejto konateľky nebola ťažisková, taká bez ktorej by správca dane nedošiel k rovnakému záveru. Ďalej kasačný súd poukázal a aj odcitoval podstatnú časť znenia odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/97/2010, zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Konštatoval, že správny súd nevzal do úvahy zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.
13. Po zrušení rozsudku správneho súdu bolo o veci opätovne rozhodované, a to bez nariadenia pojednávania, pričom súd viazaný názormi kasačného súdu, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Správny súd opätovne konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 100728238/2017 zo dňa 28.04.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100161629/2017 zo dňa 26.01.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 169 865,86 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na DPH za toto zdaňovacie obdobie v sume 279,60 eura a bola mu vyrubená daň v sume 169 586,26 eura. Nebol mu uznaný odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami DINERO EXTRA, s.r.o. a DARKO, s.r.o..
15. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 11.11.2014 začal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014. Bolo zistené, že žalobca obchoduje s pohonnými látkami, pričom odberatelia a dodávatelia sú z tuzemska. Nakúpené PHL nie sú u žalobcu skladované, ale sú dopravované priamo konečnému odberateľovi. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane aj od dodávateľa DINERO EXTRA, s.r.o., Handlová za nákup 15 000 litrov nafty s vykládkou v Senci a 15 606 litrov s vykládkou v Pezinku s dátumom dodania 27.07.2014. K faktúre bola predložená kúpna zmluva zo dňa 03.07.2014. V danom čase bol štatutárom dodávateľa Q. Z.. K spolupráci s týmto dodávateľom žaloba uviedol, že ho oslovil p. Z.. Po uzavretí zmluvy boli jednotlivé objednávky realizované emailom alebo sms správami. Prepravu zabezpečil dodávateľ priamo k odberateľovi GAS PRODUCT SERVICES a.s.. Na začiatku spolupráce bol konateľ žalobca prítomný pri stáčacej procedúre u odberateľa. Platby za dodanie PHL prebiehali bezhotovostne na základe jednotlivých doručených faktúr.
16. Správca použil aj informácie, ktoré boli získané pri daňovej kontrole dodávateľskej spoločnosti. Konkrétne bolo zistené, že sídlo tejto spoločnosti nie riadne označené, ide o bytový dom. Bolo zistené, že spoločník a konateľ Q. Z. previedol svoj obchodný podiel a odovzdal všetky účtovné doklady. Uviedol, že spoločnosť obchodovala s minerálnym olejmi, ktoré nakupovala od spoločnosti Leporelo s.r.o. a ďalej ich predávala svojim odberateľom. Spoločnosť bola de facto sprostredkovateľom, nemala žiadnych zamestnancov a ani majetok. Bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť nepodala za 3. štvrťrok 2014 daňové priznanie k DPH a zo spornej dodávateľskej faktúry neodviedla daň. Dňa 22.10.2014 zanikla zlúčením. Následne došlo k opakovanému zániku jej právnych nástupcov. Posledná nástupnícka spoločnosť je Dareq s.r.o. do ktorej sa zlúčilo 19 spoločností.
17. Q. Z. vypovedal pred správcom dane ako svedok, pričom uviedol, že k obchodovaniu s PHL sa dostal cez známeho P. Z. z C.. Spoločne oslovovali firmy. Spoločnosť mala povolenie od colného úradu ako distribútor PHL. Ohľadne dodávateľa Leporelo s.r.o. komunikoval s p. Z., ktorý bol dopravcom. S každým dodávateľom a odberateľom bola podpísaná zmluva. Zmluva s dodávateľskou spoločnosťou Leporelo s.r.o. bola doručená aj Colnému úradu. Dopravu zabezpečovala spoločnosť P. Z. z ČR, a to
VERAMI INTERNATIONAL, s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť odkiaľ PHL pochádzali, spoločnosť Leporelo s.r.o. bola daňovým skladom. Opísal priebeh vzájomného obchodovania.
18. Správca dane zistil, že spoločnosť Leporelo s.r.o. taktiež zanikla zlúčením a za zdaňovacie obdobie júl 2014 nepodala daňové priznanie k DPH. Pokiaľ ide spoločnosť VERAMI INTERNATIONAL, s.r.o. tak z českého obchodného registra bolo zistené, že takáto spoločnosť s konateľom P. Z. neexistuje. V registri je zapísaná len spoločnosti VERAMI International Company s.r.o. v konkurze, ktorá má distribúciu pohonných hmôt ako predmet podnikania zapísanú až od 19.11.2014.
19. Ohľadne odpočítania dane v celkovej sume 163 417,79 eura z dodávateľských faktúr od dodávateľa DARKO s.r.o., Iža žalobca predložil kúpnu zmluvu, ktorá je podpísaná p. P. M., ale v údajoch o predávajúcom je uvedené, že predávajúci je zastúpený S. E., ktorý je kontaktnou osobou. Podľa predmetnej zmluvy mal byť predmetom dodania benzín SUPER 95 a motorová nafta. Správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť nie je evidovaná ako distribútor PHL a obchodovanie s minerálnymi olejmi nemá spoločnosť uvedené ani v obchodnom registri ako predmet podnikania. Žalobca zdokladoval bezhotovostné úhrady faktúr na účet, ku ktorému má podľa preverenia správnych orgánov zriadené dispozičné právo p. P. M. a S. K.. Žalobca pred správcom dane opísal ako prebiehali obchody, pričom za kontaktnú osobu za dodávateľa označil S. E..
20. Správca dane ďalším preverovaním zistil, že dodávateľskej spoločnosti bola k 31.10.2015 zrušená registrácia na DPH. Účtovníčka spoločnosti, zástupca tejto spoločnosti a jej konateľ boli vypočutý aj Kriminálnym úradom. Informácie z týchto výsluchov boli použité aj správcom dane. Okrem toho správca dane zisťoval informácie aj prostredníctvom MVI. Z takto vykonaného výsluchu konateľky dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že potvrdila, že je štatutárnym orgánom spoločnosti DARKO s.r.o., ktorá je ekonomicky činná. K jej činnosti sa však vyjadriť nevedela, spoločnosť žalobcu nepoznala. V rámci inej daňovej kontroly bol vypočutý p. S. E., bývalý konateľ dodávateľa, pričom pri jeho výpovedi bol prítomný aj konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že obchody dojednával s inou osobou, ktorá sa mu predstavila ako E..
21. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť DARKO s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz, pričom pri vysokých obratoch vykázala nízku daňovú povinnosť. Žalobca následne predložil ďalšie doklady medzi ktorými bolo aj povolenie Colného úradu Nitra na distribúciu minerálneho oleja pre daňový subjekt DARKO s.r.o., pri ktorom bolo zistené, že vykazuje znaky falšovania.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vo svojom rozhodnutí uzavrel, že v procese daňovej kontroly je potrebné nepochybne preukázať pôvod tovaru, prepravu tovaru, obchodníkov a konečných spotrebiteľov. Dospel k záveru, že pri dodávateľskej spoločnosti DINERO EXTRA, s.r.o. bola predložená dodávateľská faktúra č. 140100018, ktorá nespĺňala ani základné formálne náležitosti (meno osoby, ktorá faktúru vystavila, podpis a pečiatka dodávateľa). Vydané faktúry o následnom dodaní tovaru odberateľovi nie sú dôkazom, že bol predmetný tovar platiteľovi dodaný práve dodávateľom DINERO EXTRA, s.r.o. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil osobu dodávateľa. Výpoveď Q. Z. vyhodnotil ako účelovú, nedôveryhodnú a ničím nepodloženú. Poukázal na to, že dodávateľská spoločnosť nepodala za 3. štvrťrok 2014 daňové priznanie k DPH a DPH z dodávateľskej faktúry č. 140100018 nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu.
23. Pri dodávateľskej spoločnosti DARKO s.r.o. konštatoval, že dôveryhodnosť kúpnej zmluvy s týmto dodávateľom bola spochybnená z dôvodu, že osoba, ktorá údajne zmluvu podpísala (konateľka P. M.), sama žiadnu činnosť nevykonávala, spoločnosť žalobcu nepozná a ani nevedela, že spoločnosti sú v obchodnom kontakte. Daňové a účtovné doklady predložené platiteľom ako faktúry, kúpna zmluva a povolenie spoločnosti DARKO s.r.o. na distribúciu minerálneho oleja, obsahovali nepravdivé údaje, dodacie a stáčacie listy bez údajov o prepravcovi alebo identifikácii vozidla nemajú veľkú vypovedaciu hodnotu. Samotný doklad o platbe bez ďalších relevantných dôkazov nie je dostatočným dôkazom na preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom DARKO s.r.o..
24. Žalovaný na námietku žalobcu uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole neskúmal úmysel platiteľa dopustiť sa podvodu alebo byť účastným na podvode (toto ani nie je účel daňovej kontroly). Prioritou daňovej kontroly, teda aj jej zameraním, bolo preverenie splnenia zákonných podmienok odpočítania DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
Správca dane nevyšetroval podvodné konania zúčastnených osôb, na takéto účely nie je oprávnený, toto presahuje rámec konania daňových orgánov, ale vykonal daňovú kontrolu a dokazovanie v intenciách § 44 až § 47 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Správny súd dospel po posúdení veci v rozsahu žalobných námietok uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe a pri zohľadnení záväzných právnych záverov kasačného súdu k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané v súlade so zákonom, keď vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého boli vyvodené skutkové závery, ktoré majú v tomto skutkovom stave oporu a súčasne bola vec správne právne posúdená. Rovnako je správny súd toho názoru, že správne orgány zobrali pri svojom rozhodovaní na zreteľ všetky rozhodujúce okolnosti a riadne sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, pričom vlastné zistenia ako aj jeho tvrdenia a ním predložené doklady riadne, vo vzájomnom súhrne vyhodnotili.
27. Správny súd opätovne konštatuje, že pokiaľ ide o dodávateľskú spoločnosť DINERO EXTRA, s.r.o. tak v prípade obchodu fakturovaného dodávateľskou faktúrou č. 140100018, žalobca nepredložil správcovi dane ani faktúru, ktorá by mala náležitosti stanovené zákonom. V prípade tohto zdaniteľného obchodu teda nesplnil ani formálnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty a z tohto dôvodu nie je možné v tejto časti považovať rozhodnutie správcu dane a žalovaného za nezákonné. Okrem toho správny súd v súlade so zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje na závery vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/97/2010, na ktoré odkázal v podrobnostiach aj kasačný súd. Správny súd je toho názoru, že rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet DPH, niesli by náklady podvodu. Na druhej strane však akýkoľvek i nedbalostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú mimo iného aj povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, tak aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.
28. V predmetnej právnej veci pri dodávateľovi DINERO EXTRA, s.r.o. bolo zistené (tak ako je uvedené v odstavci 16 tohto rozsudku), že táto spoločnosť nemala reálne sídlo, v čase realizácie obchodov nemala ani žiadnych zamestnancov a majetok. Bolo zistené, že po realizácii sporných obchodov spoločník a konateľ Q. Z. previedol svoj obchodný podiel a odovzdal všetky účtovné doklady. Taktiež táto dodávateľská spoločnosť nepodala za 3. štvrťrok 2014 daňové priznanie k DPH a zo spornej dodávateľskej faktúry neodviedla daň. Dňa 22.10.2014 zanikla zlúčením. Jej právny nástupca je nekontaktný. Za tejto situácie je zrejmé, že žalobca si riadne svojho obchodného partnera nepreveril, obchodoval s osobou bez personálneho a majetkového zázemia, ktorá neodviedla daň zo spornej faktúry a krátko po realizácii sporných obchodov zanikla s právnym nástupcom, ktorý je nekontaktný. Uvedené platí aj pri dodávateľovi DARKO, s.r.o., ktorá dokonca nebola evidovaná ako distribútor PHL a obchodovanie s minerálnymi olejmi nemá ani v predmete podnikania. Rovnako pri subdodávateľských spoločnostiach nebol preukázaný pôvod tovaru, ani vznik daňovej povinnosti zo sporných faktúr a nebola preukázaná preprava tovaru od dodávateľov žalobcovi. Žalobca si nezabezpečil doklady o preprave tovaru, neoveril si, či jedná s osobou oprávnenou konať za spoločnosť DARKO s.r.o., zmluva bola podpísaná konateľkou, ktorú nikdy nestretol. Ako kontaktná osoba bol uvedený S. E., ktorý v čase realizácie obchodov nebol konateľom spoločnosti a nebol splnomocnený na vykonanie úkonov v mene spoločnosti. Pri konfrontácii samotný žalobca potvrdil, že S. E. nie je osobou s ktorou komunikoval. Daňové a účtovné doklady predložené platiteľom ako faktúry, kúpna zmluva a povolenie spoločnosti
DARKO s.r.o. na distribúciu minerálneho oleja, obsahovali nepravdivé údaje, dodacie a stáčacie listy bez údajov o prepravcovi alebo identifikácii vozidla nemajú veľkú vypovedaciu hodnotu. Samotný doklad o platbe bez ďalších relevantných dôkazov nie je dostatočným dôkazom na preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom DARKO s.r.o..
29. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva žalobcu byť pri výsluchu konateľky spoločnosti DARKO, s.r.o. a klásť jej otázky, ktoré správny súd pôvodne vyhodnotil ako podstatné porušenie jeho procesných práv, je správny súd viazaný záväzným názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Nadriadený súd mal za to, že dôvodom zrušenia rozhodnutia bola nezákonnosť dôkazu a uzavrel, že bez ohľadu na zákonnosť takto získaného dôkazu tu bola taká dôkazná situácia, ktorá umožňovala správcovi dane prijať záver ohľadne neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty v preverovanom zdaňovacom období. Kasačný súd výslovne uviedol, že nešlo o ťažiskový dôkaz. Vzhľadom na uvedené nejde o také porušenie zákona, ktoré by malo viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného.
30. Správny súd pritom poukazuje aj na to, že kasačný súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uzavrel, že tu existovala dôkazná situácia, ktorá umožňovala správcovi dane a následne aj žalovanému prijať závery ohľadne neopodstatnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr. Kasačný súd taktiež uzavrel, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov, pričom si zabezpečil nevyhnutné podklady a dôkazy a vypočul aj svedkov navrhnutých žalobcom. Nepreveroval obchody len z formálneho hľadiska, ale aj ich ekonomickú podstatu, pričom táto jeho povinnosť vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44. Zdôraznil, že práve žalobcu zaťažovala dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že dodávateľom tovaru boli práve tie osoby, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach. Uvedenými závermi je správny súd viazaný.
31. V zmysle vyššie uvedeného skutkové závery správnych orgánov tak ako sú opísané v odstavcoch 16 až 21 vo svojich vzájomných súvislostiach predstavujú dostatočný podklad pre závery správnych orgánov, ktoré viedli k vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. V prípade obchodov s dodávateľskou spoločnosťou DINERO EXTRA, s.r.o. tu nebola zo strany žalobcu predložená ani riadna faktúra, a teda nebola dokonca splnená ani formálna podmienka pre odpočet dane. Pri obchodoch so spoločnosťou DARKO, s.r.o. došlo ku kvalifikovanému spochybneniu osoby dodávateľa, ktoré pochybnosti neboli zo strany žalobcu odstránené. Samotná skutočnosť, že žalobca žiadal od správcu dane prepravu tovaru na vyššie uvedených záveroch nič nemení. Vzhľadom na neúplnosť a nepravdivosť dodacích a stáčacích listoch, ako aj nekontaktnosť nástupníckych spoločností dodávateľov žalobcu v sporných obchodoch, nebolo účelné preverovať tieto prepravy tak ako žiadal žalobca. Rovnako sa žalovaný riadne zaoberal tvrdením žalobcu ohľadne realizácii bezhotovostných platieb, pričom vysvetlil prečo uvedené skutočnosti (v kontexte ostatných dôkazov) nepostačujú pre prijatie záveru, že spochybnené obchody boli realizované dodávateľskou spoločnosťou DARKO, s.r.o..
32. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu v prípade takýchto kvalifikovaných pochybností správcu dane predložiť , ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Ak takéto dôkazy predložiť alebo označiť nevie, alebo neexistujú, dostáva sa žalobca do stavu dôkaznej núdze. Dôkazné bremeno daňového subjektu je možné vnímať aj ako jeho zodpovednosť za výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len tie daňové doklady, ktoré dorážajú skutočný stav veci. Pokiaľ voči skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy a pokiaľ ich nemá alebo nie je v jeho silách ich obstarať, alebo také dôkazy nemôžu objektívne existovať, znamená to (tak ako bolo uvedené vyššie) neunesenie dôkazného bremena so všetkými jeho následkami. Žalobca v predmetnej právnej veci nepredložil jednak dôkazy o riadnom priebehu zdaniteľných obchodov tak, ako bolo deklarované na sporných faktúrach. Rovnako nepreukázal, že učinil všetko, čo od neho bolo možné rozumne požadovať, aby si riadne preveril svojich obchodných partnerov .
33. Žalovaný bol v konaní úspešný avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a neboli ani zistené dôvody pre postup podľa § 168 SSP. V zmysle uvedeného správny súd rozhodol, tak, že v konaní úspešnému žalovaného náhradu trov konania nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).