Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-79-2019.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného N.. G. B. na neverejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2019, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 10.04.2019, sp.zn. 10T/99/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe, najneskôr však dňa 18.05.2018 do 10.00 hod. si mimo právny režim dovoleného zaobchádzania s omamnými a psychotropnými látkami v zmysle zák.č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, za bližšie nezistených okolností obstaral psychotropnú látku metamfetamín, nazývanú aj pervitín, ktorú následne vo svojej dispozičnej moci držal až do 11.27 hod. dňa 18.05.2018, kedy mu bola v U., v parku na ulici S., prislúchajúcemu k areálu P. X. L., C. Y. XX, U., pri úkone osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 3 Tr.por. zaistená zakročujúcimi príslušníkmi Policajného zboru v koženej náplecnej taške, O.-C. farby, uložená v samozatváracom polyetylénovom vrecku s nápisom „A. 1 liter“, v obsahu dreveného súdka s označením „G. O.“, a to v množstve 291,27 g (po vysušení), pri čistej koncentrácii metamfetamínu 64,9 % hmotnostných, čo predstavuje 189,034 mg čistej látky, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 4.726 bežným jednotlivým dávkam spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom cena látky na ilegálnom trhu drog v Banskobystrickom kraji v tom čase pri prepočte na 1 g predstavovala minimálne 14.563,50 Eur, metamfetamín je zradený do II. skupiny psychotropných látok zoznamu omamných a psychotropných látok uvedeného v zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Za to mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.zák., § 39 ods. 1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to O.-C. náplecnej tašky a dreveného súdka od kávy s označením „G. O.“. Podľa § 76 ods. 1 Tr.zák., § 78 ods. 1 Tr.zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.04.2019 odvolanie proti výrokom o vine a treste, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30.05.2019. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil, ani pokiaľ ide o uznanie viny, ani pokiaľ ide o uložený trest. Argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná subjektívna stránka (úmysel) ako základný predpoklad aplikácie ust. § 172 Tr.zák., preto mal byť spod obžaloby oslobodený. Nepoprel, že prechovával látku, ktorá bola neskôr identifikovaná znaleckým dokazovaním ako metamfetamín, avšak v žiadnom prípade počas jej prechovávania o tejto skutočnosti vedomosť nemal, nakoľko išlo v tom čase o látku pre neho neznámu, pričom bol presvedčený, že išlo o inú, než psychotropnú, resp. omamnú látku. Napriek tomu sa ju rozhodol zlikvidovať hodením do niektorej zo šácht nachádzajúcich sa v opustenej časti parku. Jeho úmysel spáchať predmetný trestný čin okresný súd vyvodil najmä zo zápisnice o osobnej prehliadke zo dňa 18.05.2018 so začiatkom o 11.27 hod., pri ktorej mal spontánne oznámiť vyšetrovateľovi PZ, že má v príručnej taške pravdepodobne pervitín, asi 300 g, a potom mu odovzdať drevenú súdok, v ktorom sa nachádzala kryštalická látka. Táto zápisnica však nebola zákonná a jeho údajné vyjadrenie nemožno hodnotiť ako spontánne a autentické, keďže bol pred tým spacifikovaný hrubou silou príslušníkmi zásahovej protidrogovej jednotky za účasti veľkého množstva neznámych ľudí, čo v ňom vyvolalo pocit strachu a nátlaku. Za takejto situácie išlo o cielené kladenie otázok v rámci osobnej prehliadky, keďže aj podľa úradného záznamu, ktorý mal byť spísaný v ten istý deň o 10.00 hod., už bola vykonaná previerka bežným prehliadnutím náplecnej tašky, údajne s cieľom presvedčiť sa, či zadržaná osoba nemá zbraň. V tejto súvislosti treba zvýrazniť, že v rámci vykonania osobnej prehliadky, skôr ako sa žiadalo jeho vyjadrenie, nebol poučený v zmysle ust. § 121 ods. 2 Tr.por. o práve odoprieť výpoveď, preto je takýto záznam, ako dôkaz nepoužiteľný. Za vyššie uvedenej situácie, v ktorej sa nachádzal, určite jeho vyjadrenie nebolo spontánne, práve naopak, bolo vykonané pod nátlakom, keďže len odpovedal na cielené otázky bezprostredne po razantnom zásahu. Aj z lekárskej správy zo dňa 18.05.2018 vyplýva, že trpel pocitom úzkosti. Spomenutý úradný záznam skutočne nemožno použiť ako dôkaz v konaní pred súdom, a to nielen pretože bol zrealizovaný pred začatím trestného stíhania, mal byť dokonca jeho podkladom, ale aj pre jeho nekonkrétnosť a snahu legalizovať operatívnu činnosť. Na obsah tohto záznamu nemôže byť vypočúvaný v konaní pred súdom ani policajt, ktorý záznam urobil, pretože by to znamenalo obchádzanie zákona, o čom svedčí príslušná judikatúra. Založiť ustálenie viny len na jeho nelogickom správaní, nie je dostačujúce, pričom iné dôkazy neboli v konaní produkované. Nebolo mu možné pričítať vedomosť, že prechovával psychotropnú látku, keď samotné OČTK v prvotnom štádiu po osobnej prehliadke taktiež túto vedomosť nemali, a preto musela byť látka ešte pred vznesením obvinenia podrobená expertíznemu skúmaniu. Okrem toho, bolo preukázané, že priamo s touto látkou nemanipuloval, a taktiež nebolo zistené, že by bol v čase zadržania pod vplyvom takýchto látok. Nesprávny je aj záver okresného súdu, že nie je logické, aby takúto látku našiel v parku, keďže žiadny dôkaz jeho obhajobu v tomto smere nevyvrátil. Obdobne to platí aj pre skutočnosť, akým spôsobom sa rozhodol látku zlikvidovať, keď aj vyšetrovací pokus nespochybnil možnosť jej likvidácie hodením do kanála. Nemôže byť na jeho ťarchu, že OČTK nepočkali na skutočného príjemcu takejto látky, resp. na úkryt, kde mala byť uložená a už bezprostredne po jeho príchode do parku zasiahli. Naviac, doposiaľ viedol aj vedie riadny život, príkladne sa stará o svoju rodinu, vrátane vážne chorého Z. a s manželkou očakávajú príchod tretieho dieťaťa. Okrem toho nie je evidovaný žiaden poznatok, že by bol spojený s drogovou trestnou činnosťou, a ani so žiadnom inou protispoločenskou činnosťou, čo taktiež nasvedčuje tomu, že nemal vedomosť, akú látku získal a prechovával. Vzhľadom k tomu navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr.por. a rozhodol o jeho oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr.por. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj krajský prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.04.2019, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.05.2019, a to vo výroku o treste v neprospech obžalovaného. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa pokiaľ ide o uložený trest, nestotožnil, nakoľko ho považoval za neprimeraný. Svoju argumentáciu podrobne uviedol na stranách 2 až 6 odvolania, avšak odvolací súd ju nebude v danom štádiu trestného konania bližšie vyhodnocovať, a to z toho dôvodu, že vec ako taká, bola vrátená okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Považuje však za potrebné uviesť podstatu odôvodnenia tohto podaného opravného prostriedku, ktorým sa krajský prokurátor dožadoval sprísnenia uloženého trestu obžalovanému. Poukázal na to, že okresný súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:0, v dôsledku čoho došlo k zníženiu hornej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, ktorej konečné rozpätie sa pohybovalo od 10 rokov až do 13 rokov a 4 mesiacov a jej stred bol 11 rokov a 8 mesiacov. Nenamietal ani proti aplikácii zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1 Tr.zák., avšak zvolená intenzita jeho použitia, prejavujúca sa konkrétnou mierou zníženia trestu odňatia slobody, nastolila medzi kritériami pre ukladanie trestu stanovenými primárne v § 34 ods. 4 Tr.zák. výraznú nerovnováhu, pri ktorej sú nedôvodne precenené faktory a okolnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného a jeho osoby a naopak, nedostatočne docenená bola individuálna závažnosť stíhaného trestného činu, pričom nebol zohľadnený súčasne aj nekritický postoj obžalovaného. Uloženie trestu približne o polovicu nižšieho než je stred upravenej trestnej sadzby, nie je dostatočný a nenapĺňa účel trestu ani v jeho individuálnej a generálno-preventívnej rovine. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd v súlade s ust. § 321 ods. 1 písm. b), e), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a sám za splnenia podmienok ust. § 322 ods. 3 Tr.por. vo veci rozhodol vo vyššie naznačenom smere. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania boli podané obžalovaným a krajským prokurátorom, ako oprávnenými osobami, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné a následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne. Čo sa týka odvolania krajského prokurátora smerujúceho k sprísneniu trestu, ktorý by mal byť obžalovanému uložený, vzhľadom na vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, by bolo jeho hodnotenie, pokiaľ ide o dôvodnosť, predčasné. Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že prvostupňový súd sa dopustil podstatných chýb v konaní, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, a preto boli porušené najmä ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby. Podľa § 119 ods. 2, prvá veta Tr.por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne neriadil vyššie citovaným ustanovením Trestného poriadku a nesprávne posúdil možnosť vykonania úradných záznamov zo dňa 18.05.2018 (č.l. 1 a 54), ako aj zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky zo dňa 18.05.2018 (č.l. 123, v časti, v ktorej je uvedené, že osoba, u ktorej má byť vykonaná prehliadka po výzve podľa § 104 Tr.por. uviedla, že má v príručnej taške pravdepodobne pervitín, asi 300 g), ako listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr.por., keďže zvolil procesný postup, ktorý je v rozpore aj s ďalšími príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Uvedené úradné záznamy, ako aj zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky boli vyhotovené pred vznesením obvinenia, ale nielen z tohto dôvodu nemohli a nemali byť použité ako dôkazy v konaní pred súdom, pričom v tomto štádiu trestného konania bolo ich vykonanie nezákonné (pokiaľ ide o uvedenú zápisnicu len v zmienenej časti) a nebolo možné ich prečítať ani ako listinný dôkaz. Tieto listiny a skutočnosti z nich vyplývajúce možno eventuálne použiť len na to, aby podporili dôkaznú situáciu a prioritne prispeli k tomu, či príslušný orgán konkrétnej osobe vznesie obvinenie z trestného činu alebo nie. Predmetné úradné záznamy majú len informatívny charakter a na tom nič nemení skutočnosť, že k ich obsahu neboli vypočuté osoby, ktoré ich vyhotovili, na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedkov. Takýmto procesným postupom došlo najmä k porušeniu práva obžalovaného na jeho obhajobu, keď okresný súd vychádzal aj z týchto nezákonných dôkazov (str. 6 rozsudku), pričom tieto sú absolútne neúčinné, v konaní pred súdom procesne nepoužiteľné a nemožno na ne prihliadať. Pokiaľ ide o výpovede obžalovaného v tomto trestnom konaní, možno hodnotiť len tie, ktoré boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Povinnosťou okresného súdu bude predovšetkým prihliadnuť len na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, eventuálne vykonať i ďalšie dôkazy, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Po takto vykonanom dokazovaní je potrebné dôkazy vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr.por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1 Tr.por. tak, aby bolo možné na ich základe po ich vyhodnotení spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu, za dodržania všetkých príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom. Krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ide o predmetný trestný čin z hľadiska subjektívnej stránky, konkrétne zavinenia, je síce potrebné, aby bol spáchaný úmyselne, avšak postačuje aj tzv. nepriamy úmysel (ust. § 15 písm. b/ Tr.zák.). Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, v danom prípade - väčší rozsah (ust. § 125 ods. 1 Tr.zák.) sa prihliadne, keďže ide o ťažší následok (ust. § 18 písm. a/ Tr.zák.), ak bol zavinený aj z nedbanlivosti. Ďalej poukazuje na to, že okresný súd pochybil
pri ukladaní trestu, keď v tomto výroku absentovalo v jeho jednotlivých častiach uvedenie ust. § 38 ods. 8 Tr.zák., § 39 ods. 3 písm. c) Tr.zák. a § 48 ods. 4 Tr.zák. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, aby sa dôsledne zaoberal jednotlivými vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentovali vo svojich odvolaniach procesné strany, hoci s časťou námietok obžalovaného sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. č. 4, 5 a 6. Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.