Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Tos-7-2024.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., C. F. XXX/X, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.11.2023, sp. zn. 105PP/79/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.1.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 13.11.2023, sp. zn. 105PP/79/2023, podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 a 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/11/2021 zo dňa 5.5.2021 a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/76/2019 zo dňa 10.10.2019, v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/76/2019 zo dňa 11.11.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2Tos/17/2021 zo dňa 24.02.2021.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený už vykonal potrebný súčet pomerných častí postupne mu uložených a nariadených trestov odňatia slobody.
K splneniu prvej materiálnej podmienky okresný súd uviedol, že táto sa u odsúdeného javí ako splnená, keďže z hodnotenia ústavu nevyplývajú žiadne také negatívne poznatky týkajúce sa správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, ktoré by mali na posudzovanie zo strany okresného súdu podstatný vplyv. Možno tak konštatovať, že odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie Je to zvýraznené aj tou skutočnosťou, že bol trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol a je tiež pracovne zaradený bez zaznamenania negatívnych poznatkov na jeho pracovnú morálku.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd konštatoval, že táto splnená nebola, keďže resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, a odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, za čo mu boli ukladané rôzne druhy trestov, pričom v minulosti bol už vo výkone trestu odňatia slobody. Negatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode, prihliadnuc na povahu trestných činov spáchaných odsúdeným, pre ktoré bol pôvodne, ale aj v súčasnosti je vo výkone trestu a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so závermi hodnotenia tieto odôvodňujú záver o existencii vysokého rizika jeho recidívy. Možno teda konštatovať, že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli u odsúdeného k opakovanému páchaniu
trestných činov, a preto aktuálne nie je splnený ani predpoklad vedenia riadneho života na slobode. Okresný súd v čase rozhodovania nevzhliadol dostatočný stupeň resocializácie u odsúdeného, čo by odôvodňovalo podmienečne ho prepustiť na slobodu bez potreby vykonať zvyšok trestu odňatia slobody. Ani samotné zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia samo o sebe nestačí na to, aby mohol okresný súd nepochybne konštatovať, že odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia na slobodu povedie v budúcnosti riadny život.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť a odsúdený si podal sťažnosť, ktorú odôvodnil odaním doručeným krajskému súdu dňa 20.12.2023, a v ktorej uviedol, že súd prihliadol na jeho trestnú minulosť, avšak ako odsúdený by mal mať zákonnú možnosť byť podmienečne prepustený, pričom čestne prehlasuj, že príjme aj najprísnejšiu podmienku, či probačný dohľad, keďže výkon trestu pre neho bol ponaučením.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 odsek 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený vykonal z oboch odsúdení potrebnú polovicu trestu odňatia slobody.
Okresný súd vyhodnotil správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu tak, že toto preukazuje polepšenie odsúdeného, keďže bol tri disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol a je pracovne zaradený bez zaznamenania negatívnych poznatkov na jeho pracovnú morálku.
Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Očakávanie vedenia riadneho života u odsúdeného nie je reálne s ohľadom na správanie sa odsúdeného na slobode medzi jednotlivými odsúdeniami za rôznorodú trestnú činnosť, kedy bol odsúdený v priebehu 9 rokov 7-krát právoplatne uznaný za vinného za rôznorodú trestnú činnosť vo forme krádeží, výtržníctva, či nebezpečného vyhrážania. Povaha trestných činov, pre ktoré je odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu násilných trestných činov, spolu s menej priaznivou prognózou so stredným rizikom recidívy, nesvedčí v prospech predpokladu, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený aktuálne vykonáva tresty za trestný čin, kde v skúšobnej dobe pôvodne podmienečného odsúdenia spáchal opätovne trestný čin výtržníctva (odsúdenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/76/2019), a taktiež za trestný čin, ktorý spáchal potom, čo mu bol právoplatne uložený nepodmienečný trest za iný jeho trestný čin, ktorého výkon dovtedy nenastúpil (odsúdenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/11/2021). Z uvedeného je zrejmé, že na odsúdeného nemalo výchovný účinok nie len podmienečné odsúdenie, ale ani uloženie nepodmienečného trestu, keďže spáchal ďalší trestný čin ešte pred tým ako do výkonu trestu v inej trestnej veci nastúpil. Tieto konkrétne skutočnosti o správaní sa
odsúdeného na slobode v čase podmienečného odsúdenia, resp. pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčia pre záver, že by odsúdený na slobode v tomto prípade viedol riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje žiadny právny nárok. Podmienečné prepustenie je odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti a správania sa po jednotlivých odsúdeniach.
Záverom krajský súd pripomína, že na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa druhú materiálnu podmienku a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného jednomyseľne ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.