Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1423-2004.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1423/2004
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Z. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. Y. XXX/XX, XXX XX H. T. H., štátny občan SR, proti povinnému: N. Ž., T.. XX. XX. XXXX, H. Š. XXXX /. XX, XXX XX H. H., občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 26 555,14 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu voči povinnému z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zastavuje.
II. Žiadny z účastníkov exekučného konania n e p l a t í trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1) Dňa 02. 11. 2004 bolo začaté exekučné konanie na základe doručeného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného Z. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. Y. XXX/XX, XXX XX H. T. H., štátny občan SR (ďalej len „exekútor“). Súd následne po doručení žiadosti exekútora JUDr. Emila Vančíka, so sídlom Michalská bašta 19, 940 01 Nové Zámky, v súčasnosti exekúciu vykonávajúci JUDr. Jozef Kapronczai, so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta (ďalej len „exekútor“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 9C/159/1998-91, zo dňa 07.06.2000, vykonateľný v dňoch 21.07.2000 a 02.08.2000, udelil exekútorovi dňa 10.11.2004 poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného N. Ž., T.. XX. XX. XXXX, H. Š. XXXX /. XX, XXX XX H. H., občan SR (ďalej len povinný).
2) Dňa 18. 04. 2016 boli zo strany exekútora doručené námietky oprávneného proti ďalším trovám exekúcie, zo dňa 11. 04. 2016, doručené na sídlo exekútora dňa 13.04.2016. V námietkach oprávnený uviedol, že ďalšie vzniknuté trovy exekúcie, o ktorých ho exekútor upovedomil, vo výške 11 605,20 Eur vrátane DPH, považuje za neprimerane vysoké a neodôvodnené. Oprávnený ďalej uviedol, že od času podania návrhu na vykonanie exekúcie až do dňa vyhotovenia námietok nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa vymohla nejaká časť jeho pohľadávky, pričom súčasne uviedol, že nemá k dispozícii ani žiadnu informáciu o priebehu exekúcie. Podľa vyjadrenia oprávneného doposiaľ nedostal ani upovedomenie o začatí exekúcie a preto nevie z akého dôvodu vznikajú trovy exekúcie. Na základe uvedených skutočností preto žiadal, aby súd námietkam vyhovel a nepriznal ďalšie trovy exekúcie.
3) Na základe výzvy súdu sa podaním doručeným na súd dňa 01.03.2019 exekútor vyjadril ku námietkam oprávneného ako aj ku majetkovým pomerom povinného, na uvedenie ktorých ho vyzval súd. V podaní exekútor uviedol, že vznik ďalších trov exekúcie nastal na základe úročenia pohľadávky, kedy podľa exekútora došlo k nárastu základu na výpočet odmeny za výkon exekučnej činnosti. K majetkovým pomerom povinného exekútor uviedol, že pohľadávka oprávneného nebola doposiaľ uhradená ani čiastočne, pričom bol na povinnosť úhrady pohľadávky ako aj trov exekúcie povinný vyzvaný. Povinný je podľa exekútora poberateľom dôchodku, z ktorého ale nie je možné pre predchádzajúce konania vykonávať zrážky a pohľadávky sa nachádza v poradí. Ďalej ku majetkovým pomerom povinného
exekútor uviedol, že povinný nevlastní motorové vozidlo, je vlastníkom bankového účtu, ale s vysokou deponovanou sumou. K nehnuteľnostiam exekútor uviedol a ďalším podaním doručeným súdu dňa 21.03.2019 doplnil, že povinný je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1/400, a to lesných pozemkov, vodnej plochy a ornej pôdy, na ktorých je zriadených 10 predošlých exekučných záložných práv. K tejto skutočnosti priložil aj príslušný výpis z listu vlastníctva. Exekútor spolu so svojimi podaniami doručil na súd aj na vec sa vzťahujúci exekučný spis exekútora, sp. zn. EX 40094/2004-39 (ďalej len „exekučný spis“).
4) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6) Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa svojej rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie pod sp. zn. 6 M Cdo 8/2011) zastáva názor, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade zistenia nemajetnosti u povinného nie je právne významné, či oprávnený s ďalším pokračovaním exekúcie súhlasí alebo nesúhlasí. Súd nemajetnosť povinného ako zákonný dôvod na zastavenie exekúcie skúma a posudzuje autonómne a bez zreteľa na vôľu oprávneného. Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nemá za následok tzv. prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže aj v budúcnosti opäť navrhnúť, aby sa vykonala exekúcia voči povinnému. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že trvanie exekučného konania nie je možné zakladať na neurčitom predpoklade, že povinný možno niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd preto uzatvára, že ak je v danom časovom momente prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, je nutné exekúciu zastaviť.
7) Súd so zreteľom na uvádzanú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu preskúmal skutočnosti o majetkových pomeroch povinného, ktoré predložil exekútor na základe vlastných zisťovaní. Na ich podklade následne súd prijal skutkový záver, že u povinného bola zistená nemajetnosť. Túto skutočnosť preukazujú uvádzané zistenia exekútora, najmä ju umocňujú zistenia o tom, že od začatia exekučného konania v roku dňa 02.11.2004 až do dňa vyhotovenia tohto uznesenia (t. j viac ako 14 rokov) nebola zo strany povinného vymožená žiadna suma finančných prostriedkov a teda ani trov exekúcie.
8) V spojitosti s uvedeným skutkovým záverom súd následne prijal aj právny záver, že majetkové pomery povinného založili dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto exekúciu voči povinnému zastavil.
9) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10) Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
11) Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“
12) Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.03.2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13) Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že doba od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo exekútorovi doručené dňa 15. 11. 2004 až doposiaľ, predstavuje obdobie viac ako 14 rokov. Súd preto prijal záver, že je nutné označiť doposiaľ prebiehajúcu exekúciu za neprimerane dlhú. Súd zobral na zreteľ tiež samotné tvrdenie exekútora o tom, že doposiaľ nebola ani z časti vymožená pohľadávka oprávneného a ani trovy exekúcie. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že podľa doručeného exekučného spisu bolo už v rokoch 2004 a 2005 zrejmé, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastnil žiadne hnuteľné veci, a že nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť. Taktiež súdu neušlo pozornosti, že od posledného úkonu v roku 2005 bol ďalší úkon exekučnej činnosti uskutočnený až v roku 2016, teda po 11 rokoch. Týmto ďalším úkonom bolo zistené, že povinný poberá starobný dôchodok, z ktorého sú vykonávané zrážky a z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že voči povinnému je vedených ďalších 10 exekučných konaní.. Súd preto považuje vedenú exekúciu za neefektívnu a nehospodárnu. Súd nad rámec uvedeného konštatuje, že ak je z dostupných lustrácií zrejmé, že u povinného je dôvodná pochybnosť existencii majetku na výkon exekúcie, bolo povinnosťou exekútora v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku (§ 57 ods. 4 Ex. por.) predložiť vec súdu na rozhodnutie o zastavení exekúcie.
14) Súd preto s poukazom na neprimerane dlhú dobu vedenia exekúcie a nesplnenia si svojej povinnosti predložiť vec súdu na zastavenie exekúcie po tom ako zistí skutočnosti na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Ex. por.) rozhodol, že prípadný nárok exekútora na trovy exekúcie neprizná.
15) Súd z dôvodu zastavenia exekúcie ďalej nerozhodoval o vznesených námietkach oprávneného, pretože po zastavení exekúcie stratia námietky proti ďalším trovám exekúcie právny význam.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané.
Odvolanie, okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných pre podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí uvádzať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
(§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP účinný do 31.03.2017)
V Banskej Bystrici, dňa 14. 08. 2019