Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Csp-56-2019.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 24 785 199, proti žalovanej: M.. V. X., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. E. XXXX/X, XXX XX Y. Š., o zaplatenie 335,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 335,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 24.05.2019 z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 335,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.10.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 ako veriteľ so žalovanou ako spotrebiteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612428056 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 640,- €. Peňažné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na účel predplatenej platobnej karty, odovzdanej žalovanej do vlastných rúk na základe súhlasu zákazníka so Zmluvou o predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanej na tejto karte k dispozícií najneskôr 13.deň podpisu zmluvy. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej preukazuje žalobca doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaná sa v Zmluve zaviazala tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy, t.j. 27.10.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 30.11.2016. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady v celkovej sume 198,54 €, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 07.10.2015 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške
360,58 €. Žalobca so rozhodol ku prospechu žalovanej túto čiastku neuplatňovať. Žalobca všetky úhrady žalovanej, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítal v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo Zmluvy (teda na 640,- €). Žalovaná pôvodnému veriteľovi celkovo uhradila 64,98 €. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu úveru. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu je vo výške 335,89 €. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok t.j. 640,- € - 304,11 € = 335,89 €. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania od 17.12.2016 t.j. odo dňa nasledujúcom po účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou - žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na postupníka, o čom bola žalovaná upovedomená oznámení o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla účinnosť dňa 16.12.2016.
3. Dňa 03.06.2019 súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe, ktoré bolo na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu vyvesené dňa 03.06.2019 a zvesené dňa 18.06.2019 v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 17.12.2018, sp. zn. 24Up/1116/2016 o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Pretože nebolo možné doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, v súlade s § 10 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.05.2019 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní a tým došlo aj k zrušeniu platobného rozkazu. Okresnému súdu Žiar nad Hronom bol spis doručený dňa 28.05.2019.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 07.10.2015 právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako klient, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 612428056 sa zaviazal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 640,- €. Celkové náklady zákazníka boli tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, v celkovej sume 198,54 €. Celková suma, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť predstavovala 838,54 €, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach vo výške každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú 13,98 € a vo výške poslednej splátky 13,72 €. Z výpisu splátok a úhrad žalovane vyplýva, že táto na úver č. 612428056 uhradila splátky v celkovej výške 304,11 €. Žalobca výzvou z 24.10.2018 vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom z omeškania. Žalovaná na výzvu nereagovala a poskytnutý úver nevrátila.
6. Vo veci súd vytýčil pojednávanie na deň 14.08.2019, ktorého sa nezúčastnil tak právny zástupca žalobcu rovnako ani žalobca, pričom títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby vec bola prejednaná v ich neprítomnosti. Rovnako sa nedostavila žalovaná u ktorej doručenie bolo vykázané procesnou fikciou v zmysle ust. § 111 ods. 3 CSP, resp. § 112 CSP.
7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v deň uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme, pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. V danom prípade okresný súd neskúmal, či zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ani nepodrobil zmluvu kontrole, či obsahuje všetky náležitosti podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (ZSU), pretože žalobca si uplatňuje v predmetnom konaní iba istinu úveru. Nárok žalobcu teda spočíva v uhradení hlavného predmetu zmluvy, ktorý je zo zákona vylúčený z kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok (§ 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca okrem toho požaduje iba zákonný úrok z omeškania aj za predpokladu, že by okresný súd zistil, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky alebo v nej absentujú zákonné náležitosti, žalobca by mal nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru. Vzhľadom na to, že si žalobca uplatňuje neuhradenú časť istiny, nebol dôvod posudzovať dôvodnosť ostatných, žalobcom neuplatnených nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Súd mal preukázané, že žalovaná uhradila časť z istiny úveru vo výške 304,11 € a preto zaviazal žalovanú na úhradu rozdielu medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok (640,- €
- 304,11 € = 335,89 € ). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil postupca Oznámením zo dňa 16.12.2016.
14. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Hoci termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru bol siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy, žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil až od dňa 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bola pohľadávka voči žalovanej postúpená. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia tak, ako to navrhol žalobca vo svojom žalobnom návrhu.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).