Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sa-25-2018.pdf
PDF · 100.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: žalobcu: P. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.. P.. Š. XXX/XXX, XXX XX E., t.č.: Ú., K. X, O. Č.. XX, XXX XX C. Š., zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Cestický, Č. XX, C., pracovisko Palackého 1, Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. júla 2018 č. XXX XXX XXXX X takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.7.2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 18.5.2018 žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 10.4.2018 zamietol podľa § 70 ods.1 a 71 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004.
2. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodla na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok z 10. apríla 2018 a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18. mája 2018 tento nepriznala žalobcovi s odôvodnením podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, na základe posudku odborného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky C.T. z 10. apríla 2018. Ten stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z dôvodu, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 18. mája 2018 a ani s odborným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky C. z 10. apríla 2018. Namietal priebeh posudzovania jeho zdravotného stavu ako neobjektívny, lebo posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky C. nebral do úvahy jeho zdravotné problémy zdokumentované v zdravotných záznamoch z kožných vyšetrení z roku 2004, ktoré pretrvávajú od roku 1996 a jeho nepriaznivý zdravotný stav.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne na základe odvolania žalobcu preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X z 18. mája 2018 a jej spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a uzavrel, že jej postup bol správny a odvolaním napadnuté rozhodnutie z 18. mája 2018 potvrdil. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa neobjektívnosti lekárskeho
posudku uviedol, že podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Jej výkon je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, špecializácie v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo zaradenie do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Uzavrel o tejto námietke žalobcu, že činnosť posudkových lekárov tak spočíva v objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu na základe vyšetrení z doloženej zdravotnej dokumentácie a z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
5. Zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní bol opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s poukazom na to, že žalobca k odvolaniu nepriložil žiadne nové lekárske správy alebo odborné lekárske nálezy, dokumentujúce jeho zdravotný stav. Lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zotrval na tom, že zdravotný stav účastníka konania bol posúdený objektívne a aj komplexne posudkom odborného posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky C. z 10. apríla 2018 a zároveň zotrval na stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania 25 % a v závere, že invalidita žalobcovi nevznikla.
6. Žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel s poukazom na posudkový spis posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v C. z 11. júla 2018 , o zdravotnom stave žalobcu a jeho záveru. Žalobca bol asi 20 rokov liečený na lupienku v chronickej forme s prejavmi na predilekčných miestach horných a dolných končatín - typu numulárnych ložísk. Posledné záznamy z kožných vyšetrení žalobcu boli z roku 2004 a záznamy z kožného vyšetrenia až v Ú. z roku 2017. K tomu, že žalobca namietal nezohľadnenie postraumatického stavu na jeho ľavom bedrovom kĺbe a panve vľavo, ktorý utrpel pri autonehode v roku 2008, uviedol, že aktuálne odborné funkčné vyšetrenie ľavého bedrového kĺbu k žiadosti o invalidný dôchodok nepriložil.
7. Žalovaný uzavrel, že pre posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne boli zhodnotené nasledovné lekárske správy: lekárske správy z kožných vyšetrení v ambulancii Nemocnice C. - Š. a.s., z 9. marca 2017 a z 30. novembra 2017, s diagnostickými závermi psoriasis vulgaris. Skutkové okolnosti boli dostatočne ozrejmené príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia a aktuálne sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov.
8. Žalovaný tak vychádzal z rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu. Lupienka - psoriasis vulgaris (L40.0) - vulgaris zn. „ľudová", ktoré možno zaradiť do kapitoly XIV - choroby kože a podkožného väziva, položky 4 - papuloskvamózne ochorenie (psoriáza, parapsoriáza, lichen), písmena b) - výrazné prejavy, časté exacerbácie alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici rozpätia od 25 % do 35 % pre chronickú formu psoriázy s lokálnym výsevom psoriatických ložísk na horných a dolných končatinách, t. j. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že iné zdravotné postihnutia nie sú dokumentované v jeho zdravotnej dokumentácii a tak nie je ničím podmienené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne po dôslednom zhodnotení odborných lekárskych nálezov potvrdil odborné lekárske posudky posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v C. z 10. apríla 2018, ako aj z 25. júna 2018, a považuje ich za správne.
9. Žalovaný uzavrel, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita účastníkovi konania nevznikla s poukazom na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého žalobca by mal nárok na invalidný dôchodok a stal by sa invalidným, ak by mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a spĺňal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. ku dňu vzniku invalidity. Žalobca uvedené nespĺňa, preto mu nárok na invalidný dôchodok nebol priznaný.
10. V správnej žalobe žalobca opakovane ako v odvolaní uviedol, že považuje rozhodnutie generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne za nesprávne a nezákonné. Namietal, že posudkový lekár nebral do úvahy problémy s lupienkou, psoriasis vulgaris, na ktorú sa lieči od roku 1990 a nebral do úvahy jeho post traumatický stav na ľavom bedrovom kĺbe a panvy vľavo, ktorý utrpel pri nehode v roku 2008. Pripojil fotodokumentáciu, oznámenie z Okresného súdu v Trutnove, potvrdenia a lekárske správy a trestný rozkaz Okresného súdu v Trutnove. K žalobe pripojil aj lekárske správy MUDr. B. B. z AVELA s.r.o. o svojom zdravotnom stave na podporu nesúhlasu so závermi správnych orgánov, ktoré mu nepriznali nárok na invalidný dôchodok a jeho žiadosť zamietli. Uviedol, že je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Útvare pre výkon trestu odňatia slobody C. - Š.. Bol odsúdený a odpykáva si trest odňatia slobody v tomto ústave s pravdepodobným ukončením výkonu trestu 31.5.2020 a nie je pracovne zaradený.
11. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný 21. 12. 2018 a konštatoval, že trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne ústredie z 18.5.2018 i rozhodnutí generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 27.7.2018 a navrhol žalobu zamietnuť.
12. Žalovaný opakovane ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvody žalobcu nie sú založené na skutočnom preukázanom, len tvrdenom zdravotnom stave žalobcu. Konštatoval, že námietka žalobcu, že bol posudkovým lekárom nesprávne hodnotený a posúdený, nie je opodstatnená. Vysvetlil, že lekárska posudková činnosť je upravená v § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Podľa zákona č. 578/2004 Z.z. ich činnosť spočíva v náležite objektívnom, nestrannom zistení o posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe jeho vyšetrenia a z predloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Uviedol, že v odvolaní žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zmenu rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie a ktoré by dokumentovali zhoršenie zdravotného stavu. Jeho zdravotný stav bol objektívne posudkovým lekárom vyhodnotený tak, že tento nedosahuje zákonom predpokladanú hranicu obmedzenia pracovnej činnosti 41 %, ale „len 25 %“. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vyplývalo kožné ochorenie s chronickými formami a prejavmi predilektačných horných a dolných končatín typu numulárnych ložísk. Aktuálne odborné funkčné vyšetrenie jeho ľavého bedrového kĺbu k žiadosti o invalidný dôchodok nepriložil. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je lupienka, ktorá patrí do kapitoly XIV - choroby kože a podkožného väziva, položka 4 a je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu 461/2003 Z. z.. Uvedená miera poklesu pracovnej schopnosti závisí od hranice rozpätia jeho chronickej formy psoriázy. Žalobcovi bola stanovená 25 % hranica obmedzenia pracovnej schopnosti, ktorá nepostačuje na priznanie invalidného dôchodku. Iné zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré by podmienili zmenu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení neboli zdokumentované v zdravotnej dokumentácii.
13. Podľa žalovaného aj žalobcom predložené lekárske správy z kožných ambulancií v Nemocnici Š. z marca 2017 boli vyhodnotené a námietka žalobcu, že posudkový lekár nebral do úvahy problémy s lupienkou, je nedôvodná. Žalovaný v súčasnosti vychádzal z lekárskych správ, ktoré boli k dispozícii pred vydaním napadnutých rozhodnutí, zdravotný stav žalobcu bol tak posúdený na základe ním predložených správ do vydania rozhodnutia.
14. Pokiaľ ide o aktuálne odborné vyšetrenie ľavého bedrového kĺbu, žalobca nepredložil žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ktorá by bola aktuálnou a svedčila o rozhodujúcom ochorení tohto typu u žalobcu. Odborné nálezy, ktoré žalobca predložil po vydaní rozhodnutia môžu byť v budúcnosti zohľadnené pri opakovanej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok.
15. V odvolacom konaní tak ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu na základe predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár nezmenil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 25 % a subjektívne presvedčenie žalobcu o jeho zlom zdravotnom stave nič nemení na záveroch prijatých správnymi orgánmi v tomto konaní.
16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
17. Správny súd v konaní podľa § 199 a nasl. SSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, rozhodol o predmetnej veci formou verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré oznámil účastníkom konania 11.7.2019. Podľa § 107 ods. (2) zákona č. 162/2015. Z. z. Správneho súdneho poriadku, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo, e) tak ustanovuje tento zákon.(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
18. Z obsahu súdneho spisu správny súd zistil, že Centrum právnej pomoci rozhodnutím KaKE 26520/2018 R.Z. 178255/2018 dňa 21.12.2018 rozhodlo o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v súdnom konaní vo veci preskúmania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.7.2018 a určil mu JUDr. Ladislava Cestického, Č. XX, C., pracovisko Palackého 1, Košice na zastupovanie v tomto konaní. Žalobca v žalobe nežiadal nariadenie pojednávania, v správnom konaní bol zastúpený ustanoveným právnym zástupcom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktoré bolo súdu doručené 10.7.2019. Centrom právnej pomoci ustanovený advokát nežiadal nariadiť pojednávanie vo veci, k veci samej sa nevyjadril.
19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, a posúdil správnu žalobu vo veciach sociálnych neformálne a konštatuje, že predpokladom pre priznanie invalidného dôchodku je splnenie podmienok upravených v zákone o sociálnom poistení.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
20. Správny súd konštatuje, že zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 ods.1 a § 71 ods.1 stanovuje podmienky, za ktorých je možné priznať invalidný dôchodok. Predpokladá mieru poklesu zdravotnej spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že zdravotná dokumentácia žalobcu obsahuje také údaje, ktoré viedli k záveru o vypracovanom odbornom posudku, ktorý odborný posudok konštatoval 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom. Ide o skutkové otázky, ktoré posudzuje ako odborné medicínske otázky žalovaná.
21. Žalobca nebol úspešný v odvolaní uvedenými argumentmi, ktoré sa týkali práve hodnotenia odborného znaleckého posudku o zdravotnom stave žalobcu ku dňu vydania rozhodnutia. Nedôvodne namietal neobjektívnosť vyhodnotenia jeho zdravotného stavu a nepredložil iné dokumenty týkajúce sa jeho diagnóz, predovšetkým kožnej a ortopedickej diagnózy existujúcich ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí.
22. Podľa názoru správneho súdu, ak žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim ochorením u žalobcu je jeho kožné ochorenie, ale nepredložil žiadne dôkazy o ochorení bedrového kĺbu na ľavej nohe, žalovaný nemohol konštatovať iné ako, že nie je možné zvrátiť skutkový stav, lebo ho nemožno považovať za rozhodujúce zdravotné indikovanie prípadnej neschopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v zákonom predpokladanej miere upravenej v ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. , podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Námietka žalobcu, že podklady, ktoré boli žalobcom poskytnuté, neboli vyhodnotené nezávislou posudkovou komisiou, ktorej závery vyzneli hodnotením žalobcu s mierou poklesu zárobkovej činnosti o 25 %, nie je dôvodná, lebo nebola preukázaná. Správny súd odkazuje na závery žalovanej uvedené v bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 9 tohto odôvodnenia.
24. Správny súd sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi žalovanej a na tieto poukazuje ako argumentujú v bodoch 5, 6, 8, 9 tohto odôvodnenia.
25. Podľa správneho súdu na základe zisteného skutkového stavu a skutkových záverov, žalobca nespĺňal podmienky priznania invalidného dôchodku, preto z uvedeného dôvodu treba pokladať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa aj žalovaného za správne aj v otázke jeho právneho posúdenia s odkazom na právnu úpravu uvedenú v bode 19 tohto rozsudku.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu žalobcovi, lebo nebol v konaní úspešný. Žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto ich správny súd nemohol priznať.
27. Podľa § 15 ods.2 a 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (2) ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie 5a) podľa ustanovení osobitného predpisu. 16) To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. (3) Ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiadať centrum o úhradu odmeny podľa osobitného predpisu 5a) zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4; úhradou odmeny zaniká povinnosť oprávnenej osoby a právo advokáta podľa odseku 1. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kópiu rozhodnutia súdu.
28. V súlade s právnou úpravou citovanou v predchádzajúcom odseku si ustanovený advokát žalobcu uplatní náhradu trov konania voči štátu prostredníctvom Centra právnej pomoci, Kancelária Košice.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.