Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-21-2017.pdf
PDF · 83.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: V.. C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXXX/XXX, XXX XX G., proti žalovanému N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX R., o zaplatenie 273,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 273,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.11.2017 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 273,- eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.12.2016 uzatvoril so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme garáže (ďalej len „zmluva“), kde predmetom bola garáž súp. č. XXXX na X. O. D. G., nájom bol dojednaný na dobu od 5.12.2016 do 1.12.2017. Nájomné bolo dohodnuté na 50 eur mesačne so splatnosťou vopred do 20. dňa v mesiaci. Žalovaný od apríla 2017 nájomné neplatil. Nájomná zmluva zanikla na základe dohody zmluvných strán ku koncu mesiaca august 2017. Žalovaný zostal dlhovať nájomné za apríl až august 2017. Pred skončením nájmu nájomca poškodil dvere do garáže v súvislosti so stratou kľúča od garáže. Žalobca musel preto opraviť dvere a vymeniť vložku zámku na dverách garáže, za čo uhradil sumu 23 eur, čo žalobca taktiež uplatňuje v rámci tejto žaloby.
2. Okresný súd Skalica vydal dňa 15.11.2017 pod č. k. 5C/21/2017-6 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 273,- eur a trovy konania. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 4.4.2018 pod č. k. 5C/21/2017-15 zrušil.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, na pojednávanie bol predvolaný z adresy jeho bydliska.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobcu, oboznámením sa s nájomnou zmluvou ( č.l. 4 spisu ), faktúrou ( č.l. 5 ), sms-správami a ostatným spisovým materiálom. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je vlastníkom garáže, ktorá sa nachádza D. G. T. O.. X. XX. Jedná sa o druhú garáž z pravej strany. Vlastníctvo ku garáži nadobudol v roku 2014 na základe kúpy. So žalovaným sa dohodli na prenájme tejto garáži od decembra 2016 do decembra 2017. Žalovaný
mu uhradil nájomné za mesiac december, január a február a od marca 2017 prestal uhrádzať nájomné a prestal so žalobcom komunikovať a garáž naďalej užíval. Garáž žalovaný odovzdal žalobcovi dňa 23.08.2017. Odovzdanie prebehlo tak, že mu len oznámil, že si žalobca môže garáž prevziať, prítomný pri tom nebol. Pri odovzdaní garáže bol odvŕtaný zámok na garáži, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného stratil kľúče od garáže a na dverách bol len provizórny visiaci zámok. Z toho dôvodu žalobca musel dať opraviť garážové dvere, oprava pozostávala z výmeny vložky garážovej brány a vyrovnania dverí. Túto opravu garážovej brány realizoval a fakturoval prácu žalobcovi v sume 23 €, ktorú aj uhradil. Žalovaného vyzýval na úhradu nájomného a škody, ktorá mu bola spôsobená poškodením garážových dverí. Pohľadávku žalovaný doteraz neuhradil.
7. Zo Zmluvy o nájme garáže zo dňa 5.12.2016 má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvný vzťah, predmetom ktorého bol prenájom garáže č.p. XXXX na ulici X. D. G.. Doba nájmu bola od 5.12.2016 do 1.12.2017 s výpovednou lehotou 1 mesiac. Nájomné bolo dohodnuté na 50 eur mesačne.
8. Z faktúry č. 191117 zo dňa 11.9.2017 súd zistil, že dodávateľ M. I., S. XXX/X, G. fakturoval žalobcovi sumu 23 eur za opravu dverí a výmenu poškodenej garážoval vložky na ulici S.. X..
9. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
11. Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
12. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
13. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
14. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neslní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
19. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
21. Predmetom konania je úhrada nájomného v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o nájme garáže zo dňa 5.12.2016 a úhrada opravy garážových dverí. Žalobca je povinný v tomto spore dôkazmi preukázať, že uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená so žalovaným ako fyzickou osobou a že žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné v sume 250 eur a opravu garážových dverí v sume 23 eur. Žalovaný je na svoju obranu povinný preukázať, že pohľadávku žalobcu uhradil, resp. že takáto pohľadávka nevznikla.
22. Z vykonaných dôkazov bolo v konaní preukázané že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah týkajúci sa garáže na základe zmluvy o nájme s mesačnou úhradou nájmu 50 eur. Žalovaný nepoprel že by neuhradil nájomné za mesiace apríl a august 2017, t.j. za 5 mesiacov po 50 eur, t.j. celkovo 250 eur. Taktiež žalovaný nepoprel, že by na dverách garáže nespôsobil poškodenie, ktorého oprava bola v sume 23 eur. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 250 eur + 23 eur, spolu 272 eur titulom neuhradeného nájomného a opravy garážových dverí.
23. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
26. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).