Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/45/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Peniak a spol. s.r.o., so sídlom J. Chalupku 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 069, zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Félixom Neupauerom , advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 215,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -182 zo dňa 18. októbra 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -182 zo dňa 18. októbra 2018 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 215,40 Eur a druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia 215,40 Eur s príslušenstvom od žalovaného na tom skutkovom základe, že dňa 16.1.2017 došlo k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX na osobnom motorovom vozidle žalobcu Q. S., ev.č. W., ktorá vznikla z dopravnej nehody a bola s dokumentová účastníkmi správou o nehode. Žalobcovi, ako poškodenému vznikol nárok na poistné plnenie, ktoré si uplatnil z havarijného poistenia vozidiel a z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej so žalovaným. Žalobca si tento nárok uplatnil dňa 17.1.2017 a opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu uskutočnil zmluvný servis LAKOVŇA s.r.o. Banská Bystrica, IČO: 44 595 492 a za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla vystavil servis žalobcovi faktúru č. 170041 zo dňa 3.3.2017 v sume 2.259,85 Eur, z čoho za opravu vozidla prislúchala suma 1.953,85 Eur, ktorá bola žalobcom servisu uhradená v plnej výške dňa 6.3.2017. Dňa 15.3.2017 bola technikom vykonaná doobhliadka poškodeného motorového vozidla a spísaný zápis o nej. Žalovaný dňa 30.3.2017 zaslal žalobcovi oznámenie o poistnom plnení z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v ktorom ho informoval o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o spôsobe výpočtu poistného plnenia. Na základe tohto žalobcovi priznal poistné plnenie vo výške 1.406,17 Eur. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na splnenie si svojej povinnosti, teda na zaplatenie nepriznaného poistného plnenia vo výške 509,58 Eur v zmysle výzvy zo dňa 24.11.2017. Žalovaný reagoval na výzvu podaním zo dňa 22.12.2017, v ktorom po opätovnom prehodnotení pristúpil k dolikvidácii škodovej udalosti, na

základe čoho došlo zo strany žalovaného k čiastočnému doplateniu poistného plnenia v sume 240,38 Eur. Nepriznanie zvyšnej časti žalobcovho nároku vo výške 269,20 Eur žalovaný odôvodňoval tým, že neautorizované opravovne pri väčšine opráv používajú neoriginálne náhradné diely druhovýroby, ktoré sa nemôžu s originálnymi dielmi porovnávať kvalitou, ani predajnou cenou. Krátenie poistného plnenia bolo založené na tom, že žalobca nezdokladoval originalitu použitých náhradných dielov. Žalobca tvrdil, že z jeho strany bol dodržaný postup po vzniku poistnej udalosti, ktorý mu ukladajú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie vozidiel Q., vznik poistnej udalosti bol žalovanému bez zbytočného odkladu oznámený a boli mu poskytnuté hodnoverné doklady o oprave vozidla, vrátane faktúry za opravu a kalkuláciu opravy. Žalobca si nechal opraviť poškodené motorové vozidlo v uvedenej zmluvnej opravovni žalovaného, na základe jeho odporúčania smerujúceho k výberu niektorej zo zmluvných opravovní zo dňa 18.1.2017. Týmto výberom bol žalobcom dodržaný aj postup pri výbere servisu, ktorý mu určil žalovaný a v ktorom dal opraviť poškodené motorové vozidlo. Žalobca mal tiež za to, že z ustanovenia nevyplýva právo žalovanej krátiť poistné plnenie, pretože to je viazané na vedomé porušenie povinností uvedených v ods. 1, 2 , čo nie je daný prípad. Žalobca si preto voči žalovanému uplatňoval nárok v sume 215,40 Eur bez DPH z titulu náhrady škody vzniknutej v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 16.1.2017 za opravu motorového vozidla, na ktoré mu vznikol nárok z havarijného poistenia.

3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor, v ktorom nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za neoprávnený a bez právneho základu. Poukazoval na vyjadrenie a oznámenie o poistnom plnení II., v zmysle ktorých žalobcovi bolo priznané poistné plnenie vo výške 1.372,13 Eur s tým, že akékoľvek ďalšie nároky považoval žalovaný za nepreukázané a neoprávnené. Žalovaný potvrdil dôvody krátenia poistného plnenia z dôvodu nepreukázania použitia originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla žalobcu. Mal za to, že likvidácia škodovej udalosti bola teda realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Z tohto dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd na základe podaného odporu platobný rozkaz zrušil a žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby a trval na tom, že žaloba je dôvodná. Súd vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že nárok žalobcu je čo do právneho dôvodu a výšky dôvodný. Uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal príslušnosť súdu v spojitosti s ustanovením , nakoľko mal za to, že podľa ustanovenia je na konanie prvej inštancie miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. V prípade uvedeného postupu by bol príslušný na konanie Okresný súd Bratislava I. Súd k tejto námietke žalovaného nevyhovel, nakoľko sa žalobca obrátil na Okresný súd Banská Bystrica na základe ustanovenia , ktorý upravuje osobitnú miestnu príslušnosť, v zmysle ktorého ustanovenia popri všeobecnom súde žalovaného, je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorom obvode po b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, čo je daný prípad. Súd mal za to, že je miestne a vecne príslušným rozhodnúť o danom spore.

5. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu uzavreli Zmluvu o havarijnom poistení vozidiel, z ktorých si následne žalobca uplatnil nárok na poistné plnenie. Rovnako nebolo sporným, že žalobca si uplatnil nárok dňom 17.1.2017, ani skutočnosť, že opravu poškodeného motorového vozidla uskutočnila spoločnosť LAKOVŇA s.r.o., Banská Bystrica prevádza Partizánska cesta 71, Banská Bystrica, ako zmluvný servis žalovaného. Ďalej nebolo sporné, že na základe predložených listinných dôkazov žalobcom na uplatnenie nároku na náhradu škody ( faktúra, kalkulácia opravy ) žalovaný poskytol čiastočné poistné plnenie, pričom zostala neuhradená len suma 269,20 Eur, vrátane DPH. Z dôvodu, že zo Všeobecných poistných podmienok vyplýva povinnosť plnenia žalovaného bez priznania DPH, žalobca si uplatnil svoj nárok len v sume 215,40 Eur. Žalovaný namietal oprávnenosť uplatneného nároku z dôvodu, že neautorizované opravovne pri väčšine opráv používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby, ktoré sa nemôžu s originálnymi dielmi porovnávať kvalitou, ani predajnou cenou. Z tohto dôvodu krátil poistné plnenie ohľadne ceny vyfakturovaných náhradných dielov autoservisom. Z tohto dôvodu znížil úhradu poistného plnenia z dôvodu nepreukázania použitia originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla žalobcu.

6. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a mal za to, že splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie vozidiel Q., pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Tvrdil, že predmetné poškodené motorové vozidlo si nechal opraviť v zmluvnej opravovni žalovaného na základe jeho odporúčania, smerujúceho k výberu niektorej z inej zmluvných

opravovní zo dňa 18.1.2017. Žalobca výberom predmetnej opravovni dodržal postup pri výbere servisu, ktorý mu určil žalovaný, a v ktorom bolo opravené jeho motorové vozidlo. Tiež mal za to, že zo Všeobecných poistných podmienok mu nevyplývala povinnosť aj napriek hodnoverným dokladom o oprave, dokladovať aj originalitu použitých náhradných dielov a potom z ustanovenia nevyplývalo právo žalovanej krátiť poistné plnenie, ktoré je viazané len na vedomé porušenie povinností. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil nárok žalobcu na doplatenie poistného plnenia za dôvodný, keďže sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o tom, že naplnil všetky ustanovenia zmluvy a Všeobecných poistných podmienok uvedenej zmluvy o havarijnom poistení pre priznanie nároku za opravu motorového vozidla podľa fakturácie servisu a krátenie poistného plnenia za nepredloženie dokladov potvrdzujúcich originalitu použitých náhradných dielov za nedôvodné. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na obdobný spor, ktorý bol rozhodnutý na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. , v ktorom rovnako žalovaný krátil poistné plnenie za nepredloženie dokladov potvrdzujúcich originalitu použitých náhradných dielov. Súd mal za to, že dostatočnými dôkazmi o výške nákladov bola fakturácia opravy, vrátane jej kalkulácie, ktorá bola predložená žalovanému, pričom žalovaná strana na svoje tvrdenie nepredložila žiadne listinné dôkazy na svoje tvrdenia a teda nepreukázala ani rozsah prípadného krátenia podľa v prípade, že by bolo dôvodné. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Podľa jeho názoru je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalovaný má za to, že okresný súd vyslovil právne závery, avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle ( napr. nerešpektovaním kogentnej normy ) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný tvrdí, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ). Tiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. -30, kde sa Ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie tretia veta , podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného poukazujúcou na skutočnosť, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretého poistného vzťahu so žalovaným. Žalovaný zhrnul priebeh skutkového deja a uviedol, že z postupu likvidácie poistnej udalosti jednoznačne vyplýva, že žalovaný znížil úhradu poistného plnenia z dôvodu nepreukázania použitia originálnych náhradných dielov pri oprave vozidla žalobcu. Pritom na základe ustanovenia článku X. bod 16 prvá a druhá veta žalobcom predložených Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel bol poistený povinný, na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení

. Zároveň podľa ustanovenia článku XII. bod 5 písm. a) museli byť súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely aj príslušné dodacie listy. Žalovaný má za to, že žalobca ani pri vyšetrovaní škodovej udalosti žalovaným, ako ani v priebehu vedeného súdneho konania nepredložil žiadne relevantné a hodnoverné doklady o pôvode, resp. originalite náhradných dielov použitých pri opravu vozidla žalobcu, ako ani príslušné dodacie listy k týmto náhradným dielom. Kauzálnym dôsledkom nesplnenia uvedenej povinnosti zo strany žalobcu bola zmluvne dohodnutá realizácia krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného. Podľa názoru žalovaného je požiadavka poisťovne na predloženie dokladov o nadobudnutí náhradných dielov ( vrátane preukázania ich originality ) a príslušných dodacích listov absolútne relevantná a opodstatnená. Uvedený prístup má totiž za cieľ proporčne chrániť nielen poisťovňu pred plnením vyššej než skutočnej škody, ale prioritne práve samotného poškodeného pred montážou iných, než fakturovaných náhradných dielov. Žalovaný má teda za to, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.

11. K rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 17.12.2013, na ktoré sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvoláva, žalovaný uviedol, že predmetné súdne rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad, a to vzhľadom na odlišný skutkový stav, na základe ktorého v predmetnej veci nebol poistený už pri samotnom šetrení poistnej udalosti vyzvaný zo strany poisťovne na predloženie dokladov o pôvode náhradných dielov.

12. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.12.2018, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

13. Vo vyjadrení uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní nesúhlasí a výslovne ich popiera. Žalobca má za to, že tvrdenia uvedené v odvolaní sú bez opory v právnych predpisoch a judikatúre súdov. Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava svojich podaní, v ktorých svoj nárok na doplatok poistného plnenia dostatočne odôvodnil a podložil príslušnými dôkazmi. Žalobca už v štádiu likvidácie poistnej udalosti predložil žalovanej požadované doklady potrebné na ukončenie šetrenia a priznanie čiastočného poistného plnenia, čoho dôkazom je aj oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.3.2017 a zo dňa 6.12.2017, ktoré žalobca predložil spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca má za to, že žalovaný nie je oprávnený pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia, nakoľko tak môže urobiť jedine v prípade vedomého porušenia zmluvných, prípadne zákonných podmienok, a aj to len v prípade, ak to zároveň malo vplyv na vznik alebo zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Žalobca má za to, že nepredloženie nadobúdacích dokladov nemalo žiaden dopad na zväčšenie rozsahu nákladov poistnej udalosti. Podľa článku XII. bod 5 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel „po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu sa posudzujú tak, že sa porovnajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom“. Vzhľadom na to, že žalovaný v tomto prípade bol oboznámený o tom, ktoré náhradné diely, prípadne materiál bol pri oprave vymenený, mohol ich porovnať s kalkulačným programom nákladov na opravu, čím by zistil účelnosť opravy a opodstatnenosť fakturovanej ceny za opravu poškodeného vozidla.

14. Žalobca bol žalovaným k tejto poistnej udalosti o možnostiach opravy poškodeného vozidla v zmluvnom a nezmluvnom servise vyrozumený správou zo dňa 18.1.2017. Na základe tohto odporúčania si nechal motorové vozidlo opraviť v zmluvnom servise, čím žalovanému poskytol dostatočnú súčinnosť pri samotnej oprave vozidla. Žalobcovi bola za opravu vozidla vystavená jedine faktúra, ktorou dostatočne zdokladoval výšku vzniknutej škody. Keďže bola oprava vykonaná u zmluvného partnera žalovaného, je žalobca toho názoru, že žalovaný mal a mohol požadovať zdokladovanie použitia originálnych náhradných dielov práve so svojím zmluvným partnerom.

15. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 29.11.2017, ktorý sa stotožnil s názorom, že nepredloženie nadobúdacích dokladov od poistného nemá žiaden vplyv na rozšírenie rozsahu poškodenia, čo odôvodnil: „Nepredloženie týchto dokladov teda nemalo vplyv ( a už vôbec nie podstatný ) na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, ale nanajvýš vplyv na určenie výšky poistného plnenia. Túto výšku však mohla žalovaná, ako už bolo uvedené, zistiť i sama zo

systému Y.“. Zároveň svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že : „ Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že predloženie nadobúdacích dokladov o zakúpení materiálu použitého na opravu poisteného motorového vozidla nie je v možnostiach poisteného ( ak opravu nerobil svojpomocne ), nakoľko ide o účtovný doklad, ktorým je oprávnený disponovať iba príslušný servis. Nič potom nebránilo žalovanému si tieto doklady od príslušného servisu vyžiadať“. Žalobca tiež poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. zo dňa 17.12.2013, ako aj č.k. . Žalobca má za to, že jeho nárok na doplatenie neoprávnene kráteného poistného plnenia je dostatočne opodstatnený a preukázaný, na základe čoho bol potvrdený aj rozsudok prvostupňového súdu.

16. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom v , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa , .

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa .

22. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

23. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 a nasl. ( ďalej len „ “), práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „ Dohovor“ ). Argumentoval tým, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, jeho rozhodnutie je arbitrárne a neumožňuje mu primerane reagovať na nedostatky rozhodnutia, argumentovať a namietať skutkové a právne závery.

24. Podľa článku 46 ods. 1 , každý sa môže domáhať zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

25. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

26. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

27. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.

28. určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle .

29. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnenej nárok žalobcu posúdil. Samotná skutočnosť, že sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniam žalobcu nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

30. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže neprihliadol k článku XII. bod 5 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého museli byť súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely aj príslušné dodacie listy, odvolací súd uvádza, že žalobca už pred súdom prvej inštancie predložil listinný dôkaz, a to list žalovaného zo dňa 18.1.2017, v ktorom žalobcovi, ako klientovi zaslal zoznam zmluvných opravovní spoločnosti žalovaného, kde ako prvý je uvedený subjekt LAKOVŇA s.r.o., Partizánska 83, 974 01 Banská Bystrica, u ktorého si žalobca dal motorové vozidlo opraviť. Predmetom tohto oznámenia je aj oznámenie žalovaného o výhodách opravy vozidla v jeho partnerských autoservisoch, kde sa konštatuje, že „ partnerský autoservis komunikuje priamo s poisťovňou a má teda možnosť priamo doručovať doklady za opravu Vášho vozidla, ako i ďalšie doklady nevyhnutné k likvidácii Vašej škodovej udalosti do poisťovne, čím šetrí Váš čas a opravou Vášho vozidla v partnerskom autoservise Vám je poskytnutá garancia rýchlej a profesionálnej opravy“. Z uvedeného je zrejmé, že samotný žalovaný sa žalobcovi zaviazal pri jeho výbere zmluvného partnera, komunikovať s ním ohľadne likvidácie poistnej udalosti priamo, následkom čoho bol žalovaný povinný obrátiť sa sám na svojho zmluvného partnera s požiadavkou o dodanie dokladov. Pokiaľ tak neurobil, hoci sa k tomu zaviazal v uvedenom oznámení, nemôže za nepredloženie dokladov originality od vymenených náhradných dielov krátiť poistné plnenie žalobcovi, ktorý si okrem doloženia týchto dokladov splnil všetky svoje zmluvné povinnosti. Takýto postup žalovaného sa javí ako účelový, v snahe vyhnúť sa plateniu celej opravy.

31. Odvolací súd má za to, že žalobca si splnil všetky zmluvné povinnosti voči žalovanému, včas nahlásil poistnú udalosť, umožnil obhliadku vozidla a doručil faktúru, ktorá mu bola za opravu motorového vozidla zo strany zhotoviteľa odovzdaná, čím mu vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia podľa článku XII. bod 5 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

34. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).