Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov Ing. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Q. nad B., J. XXXX/X, zastúpenej JUDr. G. Z., advokátkou so sídlom G., Q. X a G. S., nar. 28.XX.XXXX, bytom W. K. B. XXX, zastúpeného X.. S. W., advokátom so sídlom O., I. 1, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06. februára 2019, č.k. -120, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti I. z m e ň u j e tak, že zvyšuje výživné otca na mal. B. zo sumy 160 eur na sumu 400 eur mesačne s účinnosťou od 12.9.2018, ktorú sumu je otec p o v i n n ý poukazovať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vpred k rukám matky.

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú B. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 160,- eur na sumu 550,- eur mesačne, s účinnosťou od 12.09.2018, ktorú sumu je otec povinný poukazovať vždy do 20. dňa vopred k rukám matky. Vo výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom vzniknuté titulom bežného výživného za obdobie od 12.09.2018 do 06.02.2019 neurčil. Vo výroku III. uložil otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletú B. sumu vo výške 400,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred popri bežnom výživnom na osobitný účet maloletej s účinnosťou od 12.09.2018. Výrokom IV. rozhodol o zročnom výživnom vzniknutom titulom tvorby úspor za obdobie od 12.09.2018 do 06.02.2019 v celkovej výške 1.925,70 eur tak, že toto zročné výživné otec uhradí na osobitný účet maloletej zriadený v peňažnom ústave do 15 dní od právoplatnosti rozsudku . Vo výroku V. uložil matke povinnosť zriadiť na účely tvory úspor maloletej účet v lehote 10 dní od vyhlásenia rozsudku a v uvedenej lehote číslo účtu oznámiť otcovi, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte je nutný súhlas súdu. Výrokom VI. týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. -20 zo dňa 26.02.2015, v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloletú B. S.. Výrokom VII. vo zvyšku návrh matky zamietol. Výrokom VIII. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V predmetnej veci bolo uskutočnené rozsiahle dokazovanie, obaja rodičia predložili značné množstvo dokladov preukazujúcich výdavky vynaložené na starostlivosť o maloletú Veroniku. Po ich posúdení dospel súd k záveru, že návrh matky je v prevažnej časti dôvodný. Pri ostatnom určení vyživovacej povinnosti rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal otec povinnosť platiť výživné v sume 160,- eur. Z rozsudku nevyplýva záväzok otca hradiť nad rámec stanovenej sumy iné náklady,

obaja rodičia sa však už v tom čase zhodli na tom, že otec deťom kupuje všetko potrebné. V tom čase otec dosahoval príjem 3.060 eur. Následne rodičia fungovali tak, že otec posielal matke sumu 181,40 eur ako bežné výživné, ostatné náklady jej preplatil po uvedení účelu. Obe strany sa zhodli na tom, že celkovo tak nad rámec výživného dcére za rok 2018 prispel približne mesačnou sumou 382,92 eur. Nad rámec bežného výživného otec za obdobie od podania návrhu, t.j. 12.09.2018 uhradil náklady na trhanie zuba, knihy, kozmetiku, tenisky, zálohu na výlet do Holandska, ZRPŠ, parfém, nabíjačku, vreckové na darčeky a žrádlo pre psa. Okrem toho zaplatil za dve dovolenky, ktoré sa zrealizujú v lete sumu 960,- eur, čo je podiel na nákladoch dovolenky pripadajúci na dcéru, nakoľko ona sa týchto dovoleniek zúčastní. Od podania návrhu tak otec nad rámec bežného výživného uhradil celkovo sumu 2.028,- eur. Z charakteru vyššie uvedených položiek je zrejmé, že nemôže a nejde o všetky náklady na starostlivosť o maloletú takže námietku otca, že je to on, kto sa v takmer celej miere podieľa na vyživovaní maloletej nie je možné akceptovať prinajmenšom od podania návrhu, nakoľko obaja rodičia zhodne prehlásili, že od októbra 2018 matka otcovi bločky na preplatenie neposiela. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadol na oprávnené potreby maloletej ako aj na možnosti otca ako osoby povinnej poskytovať výživné v spojitosti s možnosťami matky, ako osoby, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú B.. V prvom rade súd dospel k záveru, že od ostatného určenia výživného došlo na strane maloletého dieťaťa ako osoby oprávnenej aj otca ako osoby povinnej k zmene okolností podstatných pre určenie výživného. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená pre štyrmi rokmi, v dobe, keď maloletá navštevovala druhý stupeň základnej školy. Maloletá je staršia, t.č. navštevuje prvý ročník strednej školy. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy) a to bez ďalšieho, aj keby súčasne žiadne iné relevantné okolnosti nenastali, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Prirodzené potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek svojim rozsahom približujú nákladom dospelého človeka. Z nákladov na starostlivosť o maloletú tak, ako boli vyčíslené matkou súd nepovažoval za oprávnené náklady na starostlivosť o psa a náklady na jeho krmivo a veterinárnu starostlivosť a taktiež možno mať výhrady k účelnosti nákladov na dopravu k lekárom, ktorých maloletá navštevuje v Žiline. Faktom však zostáva, že zdravotný stav maloletej prináša výdavky na pravidelné návštevu alergológa, ORL lekára a kožného lekára, pričom otcom spochybňované náklady na dopravu vo výške 15,- eur mesačne sú zanedbateľné. Vzhľadom na potreby maloletej, súd považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na výžive maloletej formou bežného výživného v sume 550,- eur mesačne. Na margo takto určeného výživného súd poukazuje na skutočnosť, že v tejto sume bolo výživné fakticky zo strany otca aj reálne hradené, takže sa v podstate nejedná o jeho zvýšenie, iba o zmenu formy a spôsobu, akým bude výživné zo strany otca poukazované k rukám matky. V predmetnej veci súd nespochybňoval záujem a snahu otca uhrádzať náklady na výživu maloletej dcéry, a to aj nad rámec doposiaľ súdom stanovenej výšky, nemožno sa však stotožniť s jeho snahou o to, aby boli výdavky na dcéru matkou priebežne dokladované a preukazovaná ich účelnosť. Funkciou výživného je priebežné uhrádzanie potrieb maloletého dieťaťa osobou, ktoré ho má zverené do osobnej starostlivosti. Tieto peňažné prostriedky má mať a bude mať matka k dispozícii na každý mesiac dopredu, pričom z nich bude hradiť jednotlivé potreby dieťaťa bez toho, aby bola potrebná následná verifikácia zo strany otca. Pokiaľ otec poukazoval na finančnú nedisciplinovanosť a nespoľahlivosť matky, tieto skutočnosti neboli v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázané a ostali iba v rovine tvrdení. Z postoja otca vyplýva celková snaha kontrolovať vynakladanie výdavkov zo strany matky do takej miery, že pokiaľ to táto považovala za šikanózne a ponižujúce, možno jej v tomto dať za pravdu. Ak bude mať otec v budúcnosti podozrenie, že matka závažným spôsobom zanedbáva výživu maloletej a nedostatočne z poskytovaného výživného hradí jej potreby, môže si požiadať samostatným návrhom o zmenu zverenia maloletej. To, v akej miere sa každý z rodičov podieľa na celkových nákladoch na dieťa určujú príjmové, majetkové pomery rodiča, jeho celková životná úroveň. Platí pri tom, že vyživovaciu povinnosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nemožno vyčísliť tak jednoducho formou finančného plania ako je to na strane druhého rodiča v tomto prípade otca, nakoľko matka plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a teda poskytovaním vecných plnení ako stravy, poskytovaním ubytovania, dopravy a podobne. Je zrejmé, že v konkrétnych číslach otec uhrádza náklady na starostlivosť o dcéru vo vyššej miere ako matka, čo je prirodzené vzhľadom na to, že jeho príjem je násobne vyšší ako príjem matky. Z dokazovania vyplynulo, že maloletá je v starostlivosti otca v rozsahu maximálne dvoch víkendov do mesiaca, takže prevažná väčšina osobnej starostlivosti je reálne na strane matky. Matka maloletej dosahuje čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1.143,49 eur. Ďalšia okolnosť, ktorú súd pri zvýšenie vyživovacej povinnosti vzal do úvahy je zvýšenie príjmu na strane otca. Podľa potvrdenia o čistom mesačnom príjme bol priemerný mesačný príjem otca v roku 2018 vo výške 3.709,- eur, so zarátaním koncoročnej odmeny dosahuje priemerný mesačný príjem otca výšku 5.386,- eur. Súd sa

nestotožnil s názorom otca, že koncoročná odmena by nemala byť braná do úvahy, keďže sa nemusí v budúcom roku opakovať a závisí od hospodárskeho výsledku spoločnosti, ktorej je otec konateľom. Z tvrdenia otca vyplýva, že takáto odmena mu bola vyplatená už druhý rok, aj keď predtým v nižšej výške a podstatným spôsobom vplýva na možnosť otca vytvárať si úspory. Práve v rozsahu určenia povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletej dochádza podľa názoru súdu ku skutočnému zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Ako súd uviedol vyššie, matka nepreukázala skutočnosť, že by oprávnené náklady na maloletú dosahovali mesačnú výšku požadovaných 1.000,- eur, pomery otca však umožňujú prispievať maloletej vo forme tvorby úspor. Pokiaľ to majetkové a príjmové pomery rodiča povoľujú, môže súd povinnému subjektu uložiť povinnosť podieľať sa na tvorbe úspor pre maloleté dieťa. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že je postačujúci spôsob, akým doposiaľ dcére údajne tvorí úspory, nakoľko takýto spôsob je výlučne závislý od rozhodnutia otca či a za akých podmienok dcére nejaké úspory po dosiahnutí plnoletosti odovzdá. Samotný otec pri výsluchu vyslovil obavu o to, že po nadobudnutí plnoletosti dcéra úspory minie spôsobom, ktorý nebude účelný a s ktorým sa on nestotožní. K tomuto súd uviedol, že do dosiahnutia plnoletosti bude na nakladanie s týmito peňažnými prostriedkami potrebný súhlas súdu. Je vecou a úlohou rodičov, aby v rámci výchovy maloletej vštepili finančnú gramotnosť a úctu k peňažným hodnotám. Naviac vzhľadom k veku maloletej nemožno predpokladať že by sa do jej plnoletosti formou úspor naakumulovala taká suma peňažných prostriedkov, ktorá by ju zvádzala k záhaľčivému spôsobu života. Súd sa nestotožnil ani s argumentom, že otec dobrovoľne podporuje syna J. a teda, že pokiaľ by mal všetkým trom svojim deťom prospievať na tvorbu v tejto výške t.j. po 400 eur presiahla by suma výživného 20-30% z jeho príjmu, ktorá hranica sa v súdnej praxi považuje za optimálnu pre nastavenie vyživovacej povinnosti. Otec má v súčasnosti iba dve vyživovacie povinnosti voči maloletej B. a maloletej J.. Ak aj dobrovoľne prispieva synovi J., ktorý je schopný sám sa živiť, slúži mu to ku cti, nemožno však tento argument vykladať v neprospech maloletých detí, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň otca je jednoznačne taká, že umožňuje plniť výživné v stanovenej výške. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu t.j. od 12.09.2018 do 06.02.2019 súd neurčoval, nakoľko mal z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov preukázané, že otec platil výživné v rozsahu určenom vyhláseným rozhodnutím. Zročné výživné vzniknuté titulom tvorby úspor za obdobie od 12.09.2018 do 06.02.2019 v celkovej výške 1.925,70 eur otec uhradí na osobitný účet maloletej zriadený v peňažnom ústave do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty splatnosti tejto povinnosti súd vychádzal z tvrdenia otca, ktorý prehlásil, že je schopný zložiť stanovenú sumu bez odkladne. Nakoľko matka požadovala zvýšenie výživného na celkovú sumu 1.000,- eur, vo zvyšku súd jej návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Právne rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. , , veta prvá, , , , Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.

3. Matka odvolaním napadla výrok VII., ktorým súd prvej inštancie jej návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku zamietol. Navrhla ho zmeniť tak, že bežné výživné na maloletú B. bude určené vo výške 600 eur mesačne. Zročné výživné od podania návrhu nežiadala, nakoľko otec v tom, čo dcére v súhrne kupuje, hradí a prepláca, aj tak prispieva sumou cca 600 eur mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie v zamietajúcej časti bežného výživné v sume 50 eur mesačne dospel k nesprávnemu záveru, že je postačujúce, aby otec platil bežné výživné v sume 550 eur mesačne, namiesto sumy 600 eur mesačne. Dôvodila, že pri životnom štandarde otca nie je dôvod považovať výdavky dcéry, ktoré sa vynakladajú v spojitosti s jej venovaním sa chovu psa, za neoprávnené. Poukázala na výdavky otca, ktoré vynakladá na chov rybičiek, na 900 litrové akváriu, čo predstavuje najmenej sumu 2.500 eur a s nákladmi na jeho vybudovanie i väčšiu sumu. Ak teda môže mať otec takúto nelacnú záľubu, nie je nič neprimerané, aby mala dcéra psa, a takáto položka nemôže byť neoprávnená, pretože je dokázané, ako blahodarne pôsobí pes na dieťa a navyše ju sám otec v tom podporoval. Mala za to, že ak si otec môže dovoliť takéto náklady na akvárium, môže si dovoliť hradiť bežné výživné v sume 600 eur mesačne, keď dieťa, jeho záujmy a potreby majú prednosť pred rybičkami. Za oprávnené náklady na dopravu tiež považovala návštevu lekárov v Žiline, ktorí sú špecialisti, ktorým dôveruje a ktorých maloletá navštevovala v čase, keď bývali v Žiline. Uviedla, že manželka otca taktiež navštevuje minimálne zubárku v Trenčíne, čo je vzdialenosť z ich bydliska 91km. Ďalej poukázala na tú okolnosť, že dňa 04.03.2019 bola s dcérou na pravidelnej prehliadke v Martine, ktorý jej zistil na RTG 8 kazov v medzizubných priestoroch, ktoré musela mať už v predchádzajúcom období, kedy navštevovala s otcovou manželkou lekára v Trenčíne,

s čím sú spojené náklady a tiež to má dopad na dcérin stav chrupu, čomu sa dalo predísť. Tiež predošlý stomatológ si nevšimol iné problémy s ďasnami u dcéry, ktoré treba liečiť. Pokiaľ otec poukazoval na hypotéku, ktorú platí v súvislosti s kúpou pozemkov a výstavbou domu, za opodstatnenú považovala splátku hypotéky na pozemok len v časti 1/10, nakoľko otec je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov len v podiele 1/10. Ďalej dôvodila, že dcéra za mesiac trávila u otca dva necelé víkendy, v poslednom období ešte menej, čo znamená, že v prevažnej miere sa o dcéru osobne stará ona. Je evidentné, že otcov príjem a majetkové pomery sú nadštandardné, čo je treba odzrkadliť aj v tom, ako sa môžu mať jeho deti, teda aj B., keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedla, že majetkové pomery otca s prihliadnutím na jeho príjem sú takmer 5-násobne vyššie, než jej, čo znamená, že otec je zo zákona povinný podieľať sa na výživnom na dcéru vo vyššej miere než ona. Ďalej poukázala na príjem otca za rok 2018 odhliadnuc od odmeny v sume 20.126,97 eur netto, pod odpočítaní výdavkov trojčlennej rodiny, neprihliadnuc na príjem jeho manželky vo výške 1.264 eur netto mesačne, otcovi by za rok malo zostať 43.200 eur. Spolu s odmenou má otec priemerný čistý mesačný príjem 5.400 eur, čo činí 64.800 eur ročne. Ďalej dôvodila zmenou pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, keď je staršia, začala študovať na strednej škole mimo miesta bydliska, zmenila sa skladba jej potrieb, tieto sa zvýšili. Uviedla, že celkovo vyčíslila náklady na potreby dieťaťa na sumu 1.105 eur mesačne, na ktorých sa podieľajú s otcom spoločne. Príjem otca sa od poslednej úpravy výživného v podstate zdvojnásobil a hoci mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho maloleté dieťa je ešte útleho veku, nemá taký rozsah potrieb, ako to bolo k synovi J., ku ktorému otcovi už vyživovacia povinnosť zanikla a ktorý mal v čase posledného rozhodovania už 17 rokov a ako otec uviedol, súhrnne platil na J. 460 eur. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočne niektoré z potrieb maloletej, ktorá má právo na uspokojovanie všetkých životných potrieb - navštevovanie záujmových krúžkov, na športové aktivity, kultúrne vyžitie, chodiť na výlety, dovolenky, k čomu by slúžilo bežné výživné práve vo výške 600 eur mesačne. Uviedla, že otec sa nebráni plateniu bežného výživného v sume 600 eur a výživného na tvorbu úspor 400 eur mesačne, ale problém je v tom, že chce mať akoby zachovanú rozhodovaciu právomoc o konkrétnom použití tohto výživného. Mala za to, že nemožno súhlasiť so súčasným stavom, kedy otec spätne odobruje výdavky, ktoré preplatí, nakoľko výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Ďalej poukázala na to, že otec na pojednávaní dňa 30.01.2019 bol prístupný k rodičovskej dohode ohľadne bežného výživného na dcéru v sume 600 eur mesačne, sám si je vedomý rozsahu potrieb dcéry, ktoré je nevyhnutné uspokojiť a chcel sa dohodnúť. K tejto dohode nepristúpila, lebo otec sa chcel podieľať na tvorbe úspor len sumou 300 eur, pričom je dôvodné, aby úspory tvoril dcére sumou 400 eur mesačne, čo navrhoval aj kolízny opatrovník. Zo strany otca bolo fakticky na výživné dcéry prispievané cca 600 eur mesačne, takže sa v podstate nejedná o zvýšenie výživného, iba o zmenu formy a spôsobu, akým bude výživné zo strany otca poukazované k rukám matky. Je v najlepšom záujme maloletej, aby otec platil bežné výživné sumou 600 eur mesačne.

4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, eventuálne ho zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Poukázal na to, že výdavky na psa deklarované matkou v konaní rozporoval, keď mal za to, že matka umelo navyšuje reálne výdavky s cieľom získať od otca čo najvyššiu sumu výživného. Uviedol, že financoval kúpu psa (cca 800 eur) a dlho hradil náklady s chovom psa spojené. Matka s kúpou psa súhlasila, preto prenášať tieto náklady výlučne na neho je nemorálne a nesprávne. Pokiaľ sa týka jeho nákladov na akváriu, tieto boli v sume spolu cca 850 eur. Suma na zriadenie akvária bola vynaložená jednorázovo a viac sa nebude opakovať. Poznamenal, že matka vlastní 350 l akvárium, ktoré si ponechala pre jeho odchode z domácnosti a len skrinka pod akvárium, ktorú požadovala vyrobiť na mieru, stála viac ako jeho súčasné akvárium bez príslušenstva. Za absurdné označil tvrdenie matky, že chov rybičiek v akváriu treba považovať za vysoký životný štandard otca. Je otázne, ako by matka posudzovala štandard otca, ak by napr. disponoval luxusným automobilom v hodnote desiatok tisíc eur, vlastnil nehnuteľnosti v hodnote niekoľko stotisíc eur, hrával golf a každý mesiac absolvoval luxusné zahraničné dovolenky. Pokiaľ sa má dieťa podieľať na životnej úrovni otca, neznamená to však, že by sa mal otec vzdať, zdôraznil, už aj tak skromného životného štandardu len preto, aby mohol financovať nezmyselné, nepreukázané a vymyslené výdavky na maloletú. Pokiaľ ide o hospodárnosť cestovného za lekármi v Žiline, uviedol, že nejde o žiadnych svetovo ani celoslovensko uznávaných odborníkov, ale o úplne bežných lekárov, a navyše maloletá netrpí žiadnym vážnymi zdravotnými problémami, ktoré by opodstatňovala cestovanie do Žiliny na bežnú prehliadku. V tomto prípade by tieto neúčelné náklady mala znášať matka sama. Uviedol, že viackrát sa ponúkol, že zabezpečí všetky vyšetrenia maloletej a lekárov, vrátane dopravy k lekárom a táto ponuka stále platí, pričom urobí všetko pre to, aby dcéra

navštevovala čo možno najlepších odborníkov. Pritom matka realizuje návštevy lekárov na luxusnom služobnom vozidle, preto nemôže ísť o výdavok matky, ale o výdavok spoločnosti, v ktorej pracuje. Ďalej poukázal na to, že maloletá žije od svojich troch rokov v Novom Meste nad Váhom, takže už dávno mohlo prejsť k presunu lekárov zo Žiliny do Nového Mesta nad Váhom. Okrem toho matka v Žiline navštevuje svoju tetu, lekárka v Žiline a jej manžel sú priateľmi matky. Uviedol, že jeho celá rodina navštevuje zubára v Trenčíne, približne jedenkrát ročne, čím sa znižujú náklady. Napokon práve zubár v Trenčíne, ktorého matka spochybňuje, identifikoval u B. závažný zdravotný problém. Za irelevantné považoval, či sa podieľa na úhrade splátok úveru alebo či svojej manželke uhrádza odplatu za obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemku. Mal za to, že ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine nie je možné aplikovať bezhranične, keď je nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že matka disponuje celým hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, ktorí nadobudli počas ich manželstva, čo bolo aj dôvodom stanovenia výšky výživného na sumu 160 eur mesačne na každé z detí. Ďalej poukázal na to, že bol nútený začať takpovediac „od nuly“ a zabezpečiť bývanie pre seba a svoju novú rodinu, a to vo veku 42 rokov. Vzhľadom k tomu, že v byte, ktorý v rámci vyporiadania BSM prešiel do výlučného vlastníctva matky žije s ňou jej partner J. W., je možné hovoriť o tom, že matka sa dobrovoľne vzdáva nájomného od neho. Ďalej poukázal na to že oprávnené a reálne mesačné náklady na maloletú neboli zistené, matka predložila len zlomok dokladov k preukázaniu výdavkov na maloletú, pričom namietal, že matkou tvrdené výdavky sú nereálne, resp. privysoké (kozmetika, strava, výdavky na knihy a kultúru ročne) a tieto matka nepodložila žiadnymi dôkazmi, sú nehospodárne (cestovanie za lekármi do Žiliny, navštevovanie veterinára v Nitre, navštevovanie kaderníčky v Bánovciach nad Bebravou) - celkové cestovné matka vyčíslila na 45 eur mesačne + 30 eur cestovné do školy, ktoré výdavky neboli nijak preukázané. Za nesprávne označil výdavky matky spojené s bývaním a vedením domácnosti, keď tieto výdavky neznáša matka sama, keďže v domácnosti žijú tri dospelé a zárobkovo činné osoby a iba jedno maloleté dieťa. Za neexistujúce označil výdavky na športové aktivity 200 eur ročne, keď maloletá sa žiadnym športom nevenuje ani rekreačne a ich vynaloženie nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, napr. letný tábor 250 eur. Maloletá navštevovala detské tábory iba v minulosti, pričom ich financoval on a maloletá sa vyjadrila, že tento rok už do tábora nepôjde. Za mimoriadne a jednorazové označil výdavky ako sekcia zubov vo výške 600 eur, uskutočňovaná v rokoch 2017-2019, t.j. ide nie o ročný, ale trojročný výdavok, školský výlet 460 eur. Stanovením výšky výživného vo výške 1000 eur mesačne dochádza k popretiu práva otca na výchovu a určite nie je v záujme dieťaťa. Uviedol, že jeho príjem je vyšší ako priemerný príjem občana našej republiky, čo však neznamená, že jeho životná úroveň by bola vysoká alebo jeho majetkové pomery boli nadštandardné. V porovnaní s matkou je finančne zdržanlivejší a zodpovednejší už len s poukazom na to, že matkou deklarované výdavky, v ktorých ani nie sú zahrnuté výdavky na maloletú B., značne prekračujú jej deklarované príjmy. V konaní nebolo spochybnené, že sa snaží rozvíjať schopnosti svojho dieťaťa a maloletá Veronika nedostatkom v žiadnom smere netrpí. Matka maloletej vlastní majetok vo viac ako dvojnásobnej hodnote on. Takisto výdavky deklarované matkou preukazujú vyšší životný štandard, ktorý sa zrejme snaží financovať aj prostredníctvom výživného na maloletú, nakoľko sama matka pripustila, že jej mesačné výdavky sú vyššie, ako príjmy a z matkiných úspor 6.000 eur sa tieto výdavky donekonečna financovať nedajú. Ďalej poukázal na vek maloletej a v súvislosti s tým na to, že nepotrebuje nepretržitú starostlivosť matky. Podľa jeho názoru, jediným výdavkom, ktorý maloletej pribudol je cestovné vo výške 30 eur mesačne a vzhľadom k tomu, že navštevuje štátnu školu jej ostatné výdavky sú rovnaké, aké boli na základnej škole. Pokiaľ matka v odvolaní uviedla, že náklady na maloletú vyčíslila na sumu 1.105 eur mesačne, na ktorých sa otec podieľa sumou 600 eur mesačne, poukázal na to, že matka v doterajších vyjadreniach uvádzala výdavky na maloletú so zarátaním ročných výdavkov v sume 857,70 eur. Zdôraznil, že už bežné mesačné výdavky 15-ročného dievčaťa, ktoré netrpí vážnymi ochoreniami, ani sa nevenuje vrcholovo športu, či inej nákladnej činnosti, vo výške 550 eur mesačne, sú nadštandardnými výdavkami podstatne prekračujúcimi priemerné výdavky na maloletú v tomto veku. Pre porovnanie poukázal na to, že výživné na syna J. uhrádzal v celkovej sume 460 eur v čase, keď už navštevoval vysokú školu, pričom táto suma mu úplne postačila na pokrytie všetkých jeho potrieb. Ďalej uviedol, že matka až do súdneho konania mu nedokázal predložiť štandardný rozpis mesačných výdavkov na maloletú tak, aby vedel posúdiť, aké potreby majú byť vlastne z výživného uspokojované. Mal za to, že matka pokračuje v predchádzajúcom spôsobe života, jej výdavky sú vyššie ako jej príjem a preto sa opodstatnene obáva, či prostriedky určené maloletej budú skutočne kryť potreby maloletej, najmä, keď matka žiada výživné vo výške 1.000 eur, ktoré nevie zdokladovať ani z polovice. Uviedol, že má právo rozhodovať o množstve prostriedkov, ktoré jeho maloletá dcéra mesačne minie, ako aj vyjadriť s k prehnaným a nezmyselným výdavkom (napr. kozmetiku v hodnote 80 eur mesačne a pod.), tak, ako by to robil, keby s maloletou žil v jednej domácnosti. Poprel, že by fakticky na výživu maloletej prispieval sumou 600 eur mesačne, keď v sume 540 eur mesačne boli zarátané aj výdavky, ktoré hradí maloletej,

keď je v jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o snahu o dosiahnutie mimosúdnej dohody a jeho ochotu uvažovať o pristúpení na vyššie výživné, uviedol, že mal snahu vec urovnať tak, aby bola pre obe strany čo najmenej bolestná. Nič to však nemení na skutočnosti, že súd je povinný zistiť skutkový stav a bežné výživné určiť tak, aby slúžilo na financovanie skutočných potrieb maloletej. Určené výživné ako celok označil za odtrhnuté z reality, a ak by mal všetkým deťom prispievať rovnakou sumou ako B., teda sumou 3.000 eur, nemal by dostatok prostriedkov na uspokojovanie základných potrieb seba a svojej rodiny. Treba tiež prihliadnuť na to, že naďalej bude financovať potreby maloletej v čase, keď bude tráviť čas s nm a jeho rodinou.

5. Otec odvolaním napadol výrok I., III., IV., V., VI. napadnutého rozsudku. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie určil výšku bežného výživného nesprávne, pretože si osvojil tvrdenia matky bez potreby ich preukázania a zdôvodnenia, nevysporiadal sa jeho námietkami týkajúcimi sa nereálnosti, či neexistencie matkou tvrdených výdavkov, nezistil oprávnené potreby a skutočné mesačné výdavky maloletej teda nebol zistený správne a úplne skutkový stav veci. Poukázal na to, že za rok 2018 uhrádzal náklady maloletej vo výške cca 550 eur mesačne (vrátane súdom určeného výživného),v ktorej sume sú však zarátané aj náklady, ktoré dcére uhrádza , keď je v jeho osobnej starostlivosti, napr. suma dvoch zahraničných do voleniek pripadajúca na maloletú. Namietal, že matkou tvrdené oprávnené a reálne mesačné náklady na maloletú neboli zistené, pričom matkou tvrdené výdavky označil za nereálne, resp., privysoké (napr. kozmetika a hygienické potreby pre 15-ročné dieťa v sume 80 eur mesačne, t.j. 960 eur ročne, z čoho na pleťovú vodu pre liečbu dermatologického problému pripadá suma 10 eur mesačne, strava vo výške 225 eur mesačne, 300eur ročne na knihy, 150 eur ročne na kultúru, ktoré výdavky matka nepodložila žiadnymi dôkazmi), nehospodárne (cestovanie za lekármi do Žiliny, navštevovanie veterinára v Nitre, navštevovanie kaderníčky v Bánovciach nad Bebravou - celkové cestovné na dcéru matka vyčíslila na 45 eur mesačne, okrem cestovného do školy, ktoré je vo výške 30 eur mesačne a nie 15 eur mesačne, ako nesprávne uvádza súd v odôvodnení rozsudku, ktorá suma určite nie je zanedbateľná, a ktoré výdavky neboli matkou preukázané žiadnymi dôkazmi. Ďalšie výdavky spojené s bývaním a vedením domácnosti matka neznáša sama, keďže v domácnosti žijú tri dospelé a zárobkovo činné osoby a iba jedno maloleté dieťa. Mal za to, že náklady na športové aktivity 200 eur ročne neexistujú, maloletá sa žiadnym športom nevenuje a napr. letný tábor 20 eur maloletá navštevovala v minulosti, pričom tento financoval on. Výdavky maloletej na sekciu zubov 600 eur, uskutočňovaná v rokoch 2017 - 2019 boli trojročným výdavkom, výdavok na školský výlet 460 eur bol jednorazový. Ďalej namietal, že nie je známe, aké náklady na pravidelné návštevy lekárov súd akceptoval, keď žiadne náklady okrem tvrdeného cestovného neboli preukázané, rovnako tak ako tvrdené zvýšené výdavky súvisiace s navštevovaním bilingválneho gymnázia. Vyslovil názor, že už suma 550 eur mesačne, ktorú platí on sám, predstavuje nadpriemernú čiastku na uspokojovanie potrieb dieťaťa vo veku 15 rokov. Ďalej poukázal na to, že v rámci vyporiadania BSM sa vzdal svojho podielu na BSM, ktorý predstavoval sumu približne 55.000 eur. Po rozvode manželstva tak nebola matka nútená riešiť bytovú otázku. Odôvodnené preto bolo uznať že si zo svojho terajšieho príjmu v značnom rozsahu zabezpečuje bytovú otázku pre seba a svoju novú rodinu čím sa rapídne znižuje jeho možnosť tvoriť úspory. Dôvodil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletej, ani na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zvýšenie bežného výživného viac ako trojnásobne, resp. celkového výživného na takmer šesťnásobok. Poukázal na to, že jeho čistý mesačný príjem sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil o 700 eur, t.j. o jednu pätinu, keď odmena, ktorá mu bola vyplatená za rok 2018 je viazaná výlučne na výsledky hospodárenia spoločnosti, a v prípade nesplnenia podmienok na jej preukázanie, už v budúcnosti mu nebude vyplatená. Aj v prípade zarátania tejto odmeny do jeho čistého priemerného príjmu (5300 eur), je zrejmé, že jeho príjem sa zvýšil menej ako dvojnásobne oproti výživnému, ktoré sa zvýšilo takmer šesťnásobne. Rozhodnutie súdu považoval za nedostatočne odôvodnené a namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že matka vo svojom návrhu na zvýšenie výživného požadovala sumu 1.000 eur ako sumu bežného výživného. Na pojednávaní dňa 30.01.2019 upresnila, že požaduje sumu 600 eur ako bežné výživné a 400 eur na tvorbu úspor. Namietal, že súd neaplikoval ust. -29 a zmene a späťvzatí návrhu navrhovateľa a uznesením nerozhodol o pripustení zmeny návrhu matky. Vyslovil názor, že súd tak nemal konať o návrhu matky na určenie výživného na tvorbu úspor. Výživné na tvorbu úspor súd nemohol určiť ani v zmysle , pretože súd v tomto prípade nepriznal viac ako sa matka domáhala, ale do petitu zahrnul iný druh plnenia ako matka písomným návrhom požadovala. Úvahy súdu o stanovení výšky výživného na konkrétnu sumu 400 eur mesačne na tvorbu úspor, okrem zohľadňovania výšky jeho príjmu, z rozsudku nevyplývajú. Okrem toho bol názoru, že pri rozhodovaní súdu bolo nevyhnuté aplikovať aj čl. 41 ods.

4 . Uviedol, že nesúhlasil s návrhom na určenie výživného na tvorbu úspor z dôvodu, že deklaroval, že maloletej tvorí úspory sám, navrhovanú výšku tvorby úspor hodnotil ako privysokú, súčasné nastavenie tvorby úspor sa míňa účinku, nakoľko po dovŕšení plnoletosti môže dieťa s úsporami nakladať ľubovoľne , nevidel ekonomický dôvod na tvorbu úspor v takej výške, vzhľadom na veľmi nízke úrokové sadzby sporiacich účtov a infláciu. Tiež poukázal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej J.. V prípade stanovenia na tvorbu úspor maloletej B. vo výške 400 eur mesačne by mal podľa jeho názoru spravodlivo prispievať v takej istej výške aj svojím dvom ďalším dvom deťom, maloletej J. a J., v ktorom prípade by zo svojho príjmu mesačne uhrádzal až 1200 eur, pričom v tejto sume by nebolo zarátané uspokojovanie ďalších výdavkov detí. Výšku úspor považoval pri svojom príjme, aj so zarátaním koncoročnej odmeny za neprimerane vysokú, čo si vyžiada nevyhnutnú úpravu nákladov jeho rodiny, čím dôjde k zmene ich životnej úrovne na úkor maloletej. Mal za to, e ak súd určil bežné výživné pre 15-ročné dieťa sumou 550 eur mesačne o použití ktorých rozhoduje výlučne matka, môže len ťažko ovplyvňovať finančnú gramotnosť dcéry. Stanovením bežného výživného v takejto výške, ako aj výživného na tvorbu úspor, pri možnosti dieťaťa použiť nasporené prostriedky po dosiahnutí plnoletosti na ľubovoľný účel, je jeho právo spolurozhodovania o výchove dieťaťa popreté. Poukázal na to, že na osobitnom účte maloletej sa neakumuluje suma 14.400 eur, resp. pri plnené vyživovacej povinnosti do 25 rokov veku 48.000 eur, ktorá suma by dieťa mohla zvádzať k záhľčivému spôsobu života. Ďalej dôvodil, že suma, v akej súd určil výživné na tvorbu úspor je vo výške mesačnej splátky hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť na bývanie priemerného človeka v Bratislavskom kraji a táto suma sa blíži k čistej minimálnej mesačnej mzde zamestnanca. V tomto smere poukázal na čl. 5 prvej vety Zákona o rodine a Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2015. Ďalej poukázal na majetkové pomery matky maloletej, z ktorých vyplýva, že matka vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok vo viac ako dvojnásobnej hodnote ako on. Takisto výdavky deklarované matkou (ako ich uvádzal vyššie), preukazujú vyšší životný štandard matky, ktorý sa zrejme snaží financovať aj prostredníctvom výživného na maloletú, nakoľko matka sama pripustila, že jej mesačné výdavky sú vyššie ako jej príjmy a z matkiných úspor vo výške 6000 eur sa tieto výdavky donekonečna financovať nedajú. Uviedol, že v konaní opakovane poukazoval na zlé finančné hospodárenie matky, ktoré rodinu (pred rozvodom rodičov) pripravilo o veľký majetok (strata z podnikania z maloobchodu bola 83.000 eur). Súd sa mal preto zaoberať jeho argumentom o finančnej negramotnosti matky a ak súdu nepostačovalo jeho tvrdenie, ktoré nebolo matkou rozporované, mohol vykonať dôkazy na objasnenie tejto otázky preto súd mal sledovať najlepší záujem dieťaťa , a to aby sa prostriedky určené maloletej dostali výlučne jej.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd rozhodol v intenciách jej odvolania. Poukázala na to, že nielen ona, ale aj otec predložil súdu doklady a vykonal detailný rozpis nákladov, ktoré dcére uhrádzal. Z ich súhrnu je zrejmá aj priemerná mesačná čiastka vynakladaná otcom na dcéru. Okrem ním vyčíslených nákladov, má dcéra náklady, ktoré hradila výlučne ona a popri tom dcére poskytuje plnú osobnú starostlivosť. Za absurdné označila spochybňovanie otcom vyčíslených a preukázaných výdavkov, pretože súd otca nezaviazal k inej výške bežného výživného než tvrdil, že uhrádza dcére, či už finančne alebo naturálne. Mala za to, že majetkové pomery otca dovoľujú, aby sa za odôvodnené potreby maloletej považovala aj tvorba úspor vo výške 400 eur mesačne, s čím tiež súhlasil aj kolízny opatrovník. Pokiaľ otec tvrdil, že dcére údajne šetrí peniaze, pričom tieto neoddeľuje od svojich iných peňazí uviedla, že tieto úspory spadajú do BSM, môžu byť postihnuté exekúciou, môžu byť predmetom dedičstva a v neposlednom rade zostáva na zvážení otca či ich vôbec dcére poskytne, v akej výške, či ich nepoužije na iné účely. V prípade výživného na tvorbu úspor ide však o majetok samotného dieťaťa, s ktorým nemôže disponovať ani jeden z rodičov bez súhlasu súdu. Uviedla, že majetkové pomery otca sú päťnásobne vyššie ako jej majetkové pomery, čo znamená, že otcova zákonná povinnosť je platiť výživné vo väčšej miere. Ďalej poukázala na zvukový záznam z pojednávania dňa 30.01.2019, z ktorého vyplýva, že otec by súhlasil s dohodou o výživnom (bežné výživné + výživné na úspory spolu až do výšky 900 eur) a teraz nepochopiteľne namieta správnosť rozhodnutia súdu - výživné spolu vo výške 950 eur, pričom otec sám uviedol, že by mu vyšlo platiť výživné 1000 eur mesačne. Uviedla, že celkovo vyčíslila náklady na potreby dieťaťa na sumu cca 1105 eur mesačne, teda nie ako uvádza otec v odvolaní vo výške 853,73 eur. Je potrebné prihliadnuť, že jej príjem je niekoľkonásobne nižší než otcov, na jej osobnú starostlivosť o maloletú. V danej sume je uvedený aj pripadajúci pomer nákladov na dcéru v súvislosti s bývaním. Trvala na tom, že dôvodnosť výdavkov na dcéru detailne preukazovala, nakoľko bez toho by jej otec náklady nepreplatil. Otec pozná nie práve optimálny zdravotný stav dcéry v spojitosti s dermatologickými problémami a sám sa vyjadril, že keby vedel o nejakom lekárovi, ktorý by dcére s nimi pomohol, chodil by s dcéru za ním rovno aj do Prahy. Vie teda, že náklady na hygienické, kozmetické a podobné potreby sú u človek s kožnými problémami vyššie, než u zdravého. Za nevhodné označila,

že otec namietal výšku nákladov na stravu, a to u dieťaťa, ktoré je vo vývoji a v súvislosti s kožnými problémami musí byť opatrná aj vo výbere toho, čo skonzumuje. Pokiaľ sa týka kultúrneho vyžitia uviedla, že suma 150 eur ročne môže predstavovať v niektorých prípadoch cenu jedno exkluzívnejšieho predstavenia. Poukázala na to, že opodstatnenosť cestovania za lekármi do iného mesta zdôvodnila vo svojom odvolaní. To, že sa dcéra nevenuje aktívne športom neznamená, že nemá žiadne náklady na športové vyžitie (niekoľkokrát do roka návšteva wellnesu, aquaparku, fittness činí mesačne priemerne 16,66 eur). Mala za to, že ak by v budúcnosti nebola položka práve na letný tábor, tak bude na inú rekreáciu dcéry obdobného rázu, prípadne školských výletov. Ďalej uviedla, že vyporiadnaie BSM s konaním o výživnom nesúvisí. Poprela tvrdenie otca o svojej finančnej negramotnosti. Pokiaľ sa týka určenia výživného pri poslednej úprave, došlo k schváleniu rodičovskej dohody, v tej súvislosti sa otec zaviazal, že popri bežnom výživnom 160 eur mesačne na každé z dvoch detí , uhrádzal aj ďalšie výdavky. Takže otec nemôže porovnávať, že výživné sa mu zvýšilo z pôvodných 160 eur mesačne, keď vo svojich podaniach vyčíslil, že náklady dcéry hradí priemerne mesačne vo výške 542,92 eur, teda bežné výživné mu súd zvýšil len o cca 7 eur mesačne a sám teda potvrdil, že dcéra reálne náklady prinajmenšom v ním vyčíslenej výške má. Ďalej poukázala na to, že z ničoho nevyplýva, že treba rozdeľovať výživné na tvorbu úspor a na bežné výživné hneď v samotnom návrhu, keď nemala odkiaľ poznať konkrétnu výšku príjmov otca. Výživné na tvorbu úspor v konaní navrhol aj kolízny opatrovník. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Lei, pričom je potrebné vziať do úvahy a odbudnutie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému J. a tiež k tej skutočnosti, že náklady na maloletú J. sú nižšie, ako boli na syna J. a sú na takmer 16-ročnú B.. Za účelové označila tvrdenie otca, že pri platení výživného na maloletú B. vo výške 1000 eur, by došlo k zníženiu životnej úrovne jeho rodiny, nakoľko otec sám na pojednávaní dňa 06.02.2019 uviedol, že by nemal problém výživné v takejto výške platiť, problém by bol v tom, či by matka následne toto výživné použila. Aj na ďalšom pojednávaní otec uviedol, že úspory dokáže tvoriť aj z bežného príjmu, nielen z mimoriadnych odmien. Otec sa tiež vyjadril, že prípadné zročné výživné na tvorbu úspor vo výške 1925,70 eur vie dcére zaplatiť prakticky okamžite, vzhľadom k tomu, že úspory si vytvára sám. Plnenie výživného na tvorbu úspor prichádza do úvahy do plnoletosti B., čo sú ešte dva roky a následne môže otec sporiť pre druhé dieťa. Syn J. je už plnoletý a otec mu doteraz nesporil a ani žiadne úspory neodovzdal. Poukázala na to, že súd mal práve na zreteli záujem maloletej B.. Sumu na tvorbu úspor 400 eur mesačne nepovažoval súd za takú, ktorá by mohla dcéru viesť k záhlačivému spôsobu života, keď otec napokon dcéru pozná ako svedomitú, ctižiadostivú a usilovnú. Ďalej uviedla, že rozhodnutia iných štátov nie sú pre slovenské súdy záväzné, a nie sú ani prameňom práva Mala za to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca, ako aj na strane dcéry. Zo stavu majetku otca je evidentné, že jeho pomery sú na takej úrovni, že za odôvodnené potreby treba považovať aj tvorbu úspor. Za rok 2018, odhliadnu c aj od odmeny vo výške 20.000 eur, iba z pravidelného príjmu po odpočítaní nákladov na trojčlennú rodinu, by otcovi mala zostať suma 43.200 eur, do čoho nebol zarátaný príjem jeho manželky a odmena. Je teda evidentné, že v prípade otca nejde o bežný priemerný slovenský príjem, ale o príjem nadštandardný, pričom už tento príjem sám o sebe by opodstatňoval tvorbu úspor pre B.. Spolu s odmenou má otec priemerný mesačný príjem 5400 eur. Nakoľko v súčasnosti musí byť v mzde uvedená fixná, ako aj variabilná výška, tak obe tieto zložky sú nárokovateľné a za splnenia podmienok, musia byť vyplatené. Nemožno súhlasiť so stavom, kedy otec spätne odobruje výdavky, ktoré preplatí, v akej výške a či vôbec, a existuje stav sústavnej neistoty, keď výživné je povinná osoba platiť mesiac vopred. V ostatnom poukázala na obsah svojho odvolania.

7. Otec maloletej v písomnej replike k vyjadreniu matky žiadal, aby odvolací súd rozhodol v intenciách jeho dovolania. Namietal, že v priemerných mesačných výdavkoch cca 540 eur, ktoré doteraz na maloletú platil, sú zahrnuté napríklad výdavky na chov psa maloletej, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie nemali byť súčasťou výživného a tiež výdavky, ktoré hradí dcére v čase styku s ňou, vrátane ceny dovoleniek, ktoré maloletá absolvuje s jeho rodinou. Uviedol, že v súčasnosti uhrádza výživné na maloletú v sume 550 eur, ktoré malo podľa tvrdení matky v konaní kryť všetky bežné aj mimoriadne výdavky maloletej, pričom matka od neho žiadala 17 eur na úhradu špeciálneho opaľovacieho krému pre dcéru. K argumentácii matky ohľadne uzavretia rodičovskej dohody označil za irelevantnú, nakoľko k uzavretiu dohody nedošlo. Za nesporé považoval, že jeho príjem je vyšší ako priemerný príjem občana našej republiky, avšak nevyplynulo v konaní, že by jeho životná úroveň bola vysoká, alebo jeho majetkové pomery nadštandardné. V konaní naopak vyplynulo, že v porovnaní s matkou je finančne zodpovednejší, zdržanlivejší, už len s poukazom na to, že matkou deklarované výdavky, v ktorých nie sú ani zahrnuté výdavky na maloletú B., značne prekračujú jej deklarované príjmy. Z majetkových pomerov matky vyplynulo, že vlastní hnuteľný aj nehnuteľný majetok vo viac ako dvojnásobnej hodnote

ako otec. Takisto výdavky deklarované matkou (zubár 500 eur ročne, úvery vyše 630 eur mesačne, relax 20 eur mesačne, hygienické potreby + kozmetika + kaderníčka 60 eur mesačne), pri príjme matky 1125,57 eur preukazujú vyšší životný štandard matky, ktorý sa zrejme snaží financova aj prostredníctvom výživného na maloletú, nakoľko matka sama pripustila, že jej mesačné výdavky sú vyššie, ako jej príjmy a z matkiných úspor vo výške 6000 eur sa tieto výdavky donekonečna financovať nedajú. Ďalej namietal, že s argumentáciou vyčíslenia výdavkov na maloletú v sume 1105 eur, prišla matka až v odvolaní, zatiaľ však nešpecifikovala, z čoho má táto suma pozostávať. Aj pokiaľ ide o matkou tvrdené výdavky maloletej v sume 853,73 eur, tieto opakovane rozporoval z dôvodu, že matka väčšinu týchto výdavkov nevie preukázať. Zároveň suma 853,73 eur mala pozostávať z mesačných nákladov maloletej v sume 603,03 eur a priemerných ročných výdavkov maloletej v sume 250,70 eur. Rozdiel medzi sumou 1105 eur a sumou 853,73 eur činí 251,27 eur, čo podľa tvrdenia matky predstavuje pomernú sumu nákladov na bývanie. Podľa výpočtu otca na maloletú B. suma pripadajúca na bývanie je 63,74 eur. Je totiž absurdné, aby boli do týchto nákladov zarátané aj splátky hypotekárneho úveru, z ktorého prevažná časť predstavuje dlžnú sumu z neúspešného podnikania matky, splátka spotrebného úveru použitého na podnikanie matky, spotreba elektriny v garáži na nabíjanie služobného motorového vozidla matky, ktoré jej ani nebolo zverené do osobného užívania a ostatné výlučné osobné náklady matky. Poprel, že by mu matka musela zasielať každý pokladničný doklad na preplatenie. Uviedol, že pri pôvodnom určení výživného súhlasil, že bude uhrádzať aj ďalšie náklady maloletej, ktoré budú potrebné, pričom uhradil všetko, o čo ho matka požiadala a tento spôsob financovania bol dohodnutý z dôvodu jeho osobnej skúsenosti so zlým finančný hospodárením matky. Ďalej namietal, že náklady maloletej na kultúru vo výške 150 eur ročne, športové aktivity 200 eur ročne, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Návštevu wellness, či aquaparku, nie je podľa jeho názoru chápať ako športovú aktivitu. Mal za to, že výživné vo výške, v akej uhrádza na maloletú, zahŕňa aj takéto fiktívne výdavky. Za duplicitné označil financovanie školského výletu, pričom ide o jazykový pobyt v Holandsku, ktorá položka už bola vo výživnom zohľadnená, ide o duplicitné započítanie tej istej položky. Vyslovil názor, že vyporiadanie BSM rodičov maloletej bezprostredne súvisí s dohodou rodičov o výške výživného v predchádzajúcej úprave, keď matke zostali všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci (dva byty), on si zo spoločnej domácnosti odniesol len osobné veci. Preto je odôvodnené a nevyhnutné prihliadnuť na to, že si zo svojho príjmu potreboval zaobstarať bývanie a vybavenie celej domácnosti pre seba a svoju novú rodinu. Ďalej poukázal na to, že matka pri vyporiadaní BSM prevzala na seba splácanie hypotéky za byt v Novom Meste nad Váhom vo výške 112.000 eur a na refinancovanie tohto úveru, na predaj bytu v Žiline a rekreačnej chaty, z ktorých prostriedkov bol tento úver splatený vo výške 65.723,95 eur a na dofinancovanie tohto bytu by mala postačovať suma 50.000 eur. Keďže kúpa v Novom Meste nad Váhom sa realizovala v roku 2005, je viac ako pravdepodobné, že úver vo výške 50.000 eur by mal byť už celý splatený, ak by nebol refinancovaný na matkine neúspešné podnikanie s dlhom vo výške 80.000 eur. Invektívy matky týkajúce sa jeho štúdia označil za neopodstatnené, nepravdivé a urážajúce s poukazom na formu, priebeh a výsledky jeho štúdia a s poukazom na štúdium matky. Matka sa podľa jeho názoru naďalej zadlžuje, sama vo svojich výdavkoch uviedla ďalší spotrebný úver s mesačnou splátkou 203,95 eur a na pojednávaní priznala aj to, že financovanie kúpy nového auta pre syna si vzala ďalší spotrebný úver. Vo vzťahu k finančnému hospodáreniu matky, zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Pokiaľ sa týka uhradenia zročného výživného na tvorbu úspor vo výške 1925,70 eur, na pojednávaní uviedol, že tieto prostriedky odčlení z úspor, ktoré vytváral pre maloletú a obratom ich poukáže na osobitný účet zriadený matkou. Opätovne namietal výživné na tvorbu úspor vo výške 400 eur mesačne. Ohľadne priznania výživného na tvorbu úspor v podstate poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia. Nestotožnil sa s tvrdením matky, že by zo svojho príjmu usporil za rok 2018 sumu 43.200 eur, pretože táto suma predstavuje jeho ročný príjem bez odpočítania akýchkoľvek výdavkov, pritom odmena je vyplácaná len po splnení určitých podmienok.

8. Matka v písomnej duplike k vyjadreniu otca uviedla, že žiadnu úhradu opaľovacieho krému od otca nežiadala. Nesúhlasila s tvrdením otca, že vyporiadanie BSM rodičov bezprostredne súvisí s dohodou rodičov o výške výživného pri rozvode manželstva. Uviedla, že otec si zo spoločnej domácnosti vzal aj novú benzínovú kosačku, motorovú pílu, nový hliníkový rebrík v hodnote 150 eur, kombinovanú chladničku s mrazničkou, filatelistickú zbierku nemalej hodnoty a tiež spoluvlastnícky podiel na stavebnom pozemku. Pokiaľ sa jedná o 2-izbový byt v Žiline, tento rodičia nenadobudli počas manželstva zo spoločných peňazí, čo vie preukázať. Finančné prostriedky z predaja rekreačnej chaty použili na splatenie hypotekárneho úveru, ktorý im bol poskytnutý na zakúpenie chaty. Ďalej poukázala na dôvody predaja predmetnej chaty. Uviedla, že byt v Novom Meste nad Váhom bol holobyt, preto sa museli kúpiť podlahy, zárubne, dvere, kuchynská linka, žalúzie, vstavené skrine, vybavenie detských izieb. Tiež poukázala na to, že počas štúdia na Žilinskej univerzite, aj po uzavretí manželstva jej rodičia

prispievali mesačne sumou 2300 Sk a popri štúdiu až do narodenia syna J. mala súvisle minimálne jednu prácu na vedľajší pracovný pomer. Jej mesačný príjem nebol nikdy nižší ako v tom čase príjem otca. Ďalej uviedla, že počas manželstva mali s otcom jeden spoločný účet, na ktorý im bola vyplácaná obidvom mzda, tiež z neho uhrádzali všetky spoločné výdavky. Teda otec mal kontrolu nad všetkými príjmami a výdavkami domácnosti. O podnikaní mal otec taktiež úplný prehľad a tiež do neho zasahoval, všetky finančné rozhodnutia robila vždy až po vzájomnej dohode s ním. Za zavádzajúce a účelové označila tvrdenia otca o jej ďalšom zadlžovaní. Pokiaľ sa týka úveru na kúpu vozidla pre syna J. uviedla, že syn úver získať nevedel, úver si preto vzala ona, syn však spláca tento úver, o čo otec vie. Sám otec dohodol s predajcom kúpu nového vozidla, s touto kúpou súhlasil, sám to synovi navrhol, akurát mu nepomohol s financovaním tejto kúpy. Za nemiestne považovala posudzovanie otca ohľadne jej bývalého zamestnávateľa. Otcove tvrdenia podľa jej názoru, smerujú k tomu, že len on jediný je schopný správne a najlepšie rozhodnúť o tom, čo sú a čo nie sú účelne vynaložené finančné prostriedky. Ďalej poukázala na zodpovedné správanie dcéry, ktorá dosahuje výborné výsledky v štúdiu, nie je márnotratná a tiež syna, ktorý pracuje, v práci sa mu darí, tvorí si zo svojho príjmu úspory na kúpu nehnuteľnosti. Preto nevie porozumieť úvahe otca, že nemôže dať týmto deťom úspory, pretože by ich mohli vynaložiť neúčelne resp. ináč, ako si on predstavuje. Nerozumie záujmu otca, keď má snahu vykresliť ju ako finančne negramotnú, nezodpovednú a nespoľahlivú osobu, pričom ani v jednom svojom vyjadrení nespochybnil jej výchovu detí, jej každodennú starostlivosť o maloletú dcéru. Pokiaľ sa chcel otec v priebehu konania dohodnúť o vyššom výživnom a v odvolaní žiada, aby ho súd zaviazal na ešte nižšie výživné, než sám navrhoval v prípade dohody, resp. žiada celý návrh zamietnuť uviedla, že to vypovedá o čistej účelovosti jeho argumentácie v odvolaní. Teda aj k dohode o výživnom nedošlo, nemožno prehliadať, na akom zvýšenom výživnom bol otec ochotný sa dohodnúť. Ďalej poukázala na diametrálne odlišnú situáciu v prípade otcom predkladaného nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 16.12.2015 v porovnaní s prípadom ich dcéry. Mala za to, že suma 400 eur na tvorbu úspor je pri príjme otca plne adekvátne a ani suma 550 eur nie je nenáležitá, naopak bolo namieste určiť výživné vo výške 600 eur mesačne. Zdôraznila, že náklady na dcéru vyčíslila hneď po výzve súdu a nie až v odvolaní.

9. Otec v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že jeho tvrdenie ohľadne matkinho podnikania, jej súčasných majetkových pomerov, vychádzajú z reálnych údajov dostupných na daňovom úrade, sociálnej poisťovni, z matkou uvedených terajších príjmov a výdavkov v tomto konaní a z dohody o vyporiadaní BSM,. Opísal komunikáciu rodičov ohľadne kúpy opaľovacieho krému. Uviedol, že z e- mailovej správy jasne vyplýva, že matka žiadala od neho kúpu opaľovacieho krému. Mal za to, že dohoda o vyporiadaní BSM bezprostredne súvisí so stanovením výšky výživného. Ďalej uviedol, že finančné prostriedky z rekreačnej chaty nemohli byť v plnom rozsahu použité na splatenie úveru. I keď nesúhlasil s kúpou motorového vozidla pre syna z dôvodu, že ešte len začal pracovať a pracovnú zmluvu má na dobu určitú, pomohol mu s cenovými ponukami a poskytol mu finančné prostriedky. Ďalej poukázal na svoju snahu zabezpečiť deťom všetky ich potreby a to, že chcel vedieť ako prostriedky spotrebujú je úplne normálne a takto postupuje každý rozumný rodič. Dcéru vychoval a do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti jej poskytoval nadštandardnú starostlivosť, pretože matka svoj čas trávila radšej v práci, čo bol mimochodom jeden z dôvodov rozvodu. Po jeho odchode dcéra s ním trávila každý jeden víkend, a to bez ohľadu na to, aký mal program. Matka ho v tom čase dokonca prosila o pomoc, pretože ju dcéra ignorovala a odmietala rešpektovať. Úspory , aké mu odovzdali rodičia, on každoročne odovzdáva svojim deťom, bez ohľadu na to, či má alebo nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Prepočet jeho výdavkov a jeho úspor, na ktorý poukazuje matka, označil za nesprávny. Na nález Ústavného súdu ČR poukazoval z dôvodu nevyhnutných aspektov, na ktoré musí súd pri stanovení výživného prihliadať.

10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. ohľadne zvýšenia výživného na maloletú B. zmeniť a v ostatných výrokoch II., III., IV., V., VI. a VII. potvrdiť z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

13. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti.

14. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a pod.), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, škola v prírode, letné tábory), sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiaci a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma, zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú iba vo výške, pripadajúcej na jedného člena rodiny. Zároveň je nutné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, keďže za súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že odôvodnené potreby na výživu maloletých detí majú teda svoju konkrétnu hranicu, danú práve spotrebným charakterom výživného a preto treba dbať aj na to, aby výživného nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb žijúcich s dieťaťom v spoločnej domácnosti.

15. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného na maloletú B. na tom právnom závere, že pri ostatnom určení vyživovacej povinnosti rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal otec povinnosť platiť výživné v sume 160,- eur. Z rozsudku nevyplýva záväzok otca hradiť nad rámec stanovenej sumy iné náklady, obaja rodičia sa však už v tom čase zhodli na tom, že otec deťom kupuje všetko potrebné. V tom čase otec dosahoval príjem 3.060 eur. Následne rodičia fungovali tak, že otec posielal matke sumu 181,40 eur ako bežné výživné, ostatné náklady jej preplatil po uvedení účelu. Obe strany sa zhodli na tom, že celkovo tak nad rámec výživného dcére za rok 2018 prispel približne mesačnou sumou 382,92 eur. Nad rámec bežného výživného otec za obdobie od podania návrhu t.j. 12.09.2018 uhradil náklady na trhanie zuba, knihy, kozmetiku, tenisky, zálohu na výlet do Holandska, ZRPŠ, parfém, nabíjačku, vreckové na darčeky a žrádlo pre psa. Okrem toho zaplatil za dve dovolenky, ktoré sa zrealizujú v lete sumu 960,- eur, čo je podiel na nákladoch dovolenky pripadajúci na dcéru, nakoľko ona sa týchto dovoleniek zúčastní. Od podania návrhu tak otec nad rámec bežného výživného uhradil celkovo sumu 2.028,- eur. Z charakteru vyššie uvedených položiek je zrejmé, že nemôže a nejde o všetky náklady na starostlivosť o maloletú takže námietku otca, že je to on, kto sa v takmer celej miere podieľa na vyživovaní maloletej nie je možné akceptovať prinajmenšom od podania návrhu, nakoľko obaja rodičia zhodne prehlásili, že od októbra 2018 matka otcovi bločky na preplatenie neposiela. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd prihliadol na oprávnené potreby maloletej ako aj na možnosti otca ako osoby povinnej poskytovať výživné v spojitosti s možnosťami matky, ako osoby, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú B.. V prvom rade súd dospel k záveru, že od ostatného určenia výživného došlo na strane maloletého dieťaťa ako osoby oprávnenej aj otca ako osoby povinnej k zmene okolností podstatných pre určenie výživného. Naposledy bola vyživovacia povinnosť určená pre štyrmi rokmi, v dobe, keď maloletá navštevovala druhý stupeň základnej školy. Maloletá je staršia, t.č. navštevuje prvý ročník strednej školy. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy) a to bez ďalšieho, aj keby súčasne žiadne iné relevantné okolnosti nenastali, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Prirodzené potreby maloletej sa vzhľadom na jej vek svojim rozsahom približujú nákladom dospelého človeka. Z nákladov na starostlivosť o maloletú tak, ako boli vyčíslené matkou súd nepovažuje za oprávnené náklady na starostlivosť o psa a náklady na jeho krmivo a veterinárnu starostlivosť a taktiež možno mať výhrady k účelnosti nákladov

na dopravu k lekárom, ktorých maloletá navštevuje v Žiline. Faktom však zostáva, že zdravotný stav maloletej prináša výdavky na pravidelné návštevu alergológa, ORL lekára a kožného lekára, pričom otcom spochybňované náklady na dopravu vo výške 15,- eur mesačne sú zanedbateľné. Vzhľadom na potreby maloletej, súd považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na výžive maloletej formou bežného výživného v sume 550,- eur mesačne. Na margo takto určeného výživného súd poukázal na skutočnosť, že v tejto sume bolo výživné fakticky zo strany otca aj reálne hradené, takže sa v podstate nejedná o jeho zvýšenie, iba o zmenu formy a spôsobu, akým bude výživné zo strany otca poukazované k rukám matky. V predmetnej veci súd nespochybnil záujem a snahu otca uhrádzať náklady na výživu maloletej dcéry a to aj nad rámec doposiaľ súdom stanovenej výšky, nemožno sa však stotožniť s jeho snahou o to, aby boli výdavky na dcéru matkou priebežne dokladované a preukazovaná ich účelnosť. Funkciou výživného je priebežné uhrádzanie potrieb maloletého dieťaťa osobou, ktoré ho má zverené do osobnej starostlivosti. Tieto peňažné prostriedky má mať a bude mať matka k dispozícii na každý mesiac dopredu, pričom z nich bude hradiť jednotlivé potreby dieťaťa bez toho, aby bola potrebná následná verifikácia zo strany otca. Pokiaľ otec poukazoval na finančnú nedisciplinovanosť a nespoľahlivosť matky, tieto skutočnosti neboli v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázané a ostali iba v rovine tvrdení. Z postoja otca vyplýva celková snaha kontrolovať vynakladanie výdavkov zo strany matky do takej miery, že pokiaľ to táto považovala za šikanózne a ponižujúce, možno jej v tomto dať za pravdu. Ak bude mať otec v budúcnosti podozrenie, že matka závažným spôsobom zanedbáva výživu maloletej a nedostatočne z poskytovaného výživného hradí jej potreby, môže si požiadať samostatným návrhom o zmenu zverenia maloletej. To v akej miere sa každý z rodičov podieľa na celkových nákladoch na dieťa určujú príjmové, majetkové pomery rodiča, jeho celková životná úroveň. Platí pri tom, že vyživovaciu povinnosť rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nemožno vyčísliť tak jednoducho formou finančného plania ako je to na strane druhého rodiča v tomto prípade otca, nakoľko matka plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a teda poskytovaním vecných plnení ako stravy, poskytovaním ubytovania, dopravy a podobne. Je zrejmé, že v konkrétnych číslach otec uhrádza náklady na starostlivosť o dcéru vo vyššej miere ako matka, čo je prirodzené vzhľadom na to, že jeho príjem je násobne vyšší ako príjem matky. Z dokazovania vyplynulo, že maloletá je v starostlivosti otca v rozsahu maximálne dvoch víkendov do mesiaca, takže prevažná väčšina osobnej starostlivosti je reálne na strane matky. Ďalšia okolnosť, ktorú súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti vzal do úvahy je zvýšenie príjmu na strane otca. Podľa potvrdenia o čistom mesačnom príjme bol priemerný mesačný príjem otca v roku 2018 vo výške 3.709,- eur, so zarátaním koncoročnej odmeny dosahuje priemerný mesačný príjem otca výšku 5.386,- eur. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že koncoročná odmena by nemala byť braná do úvahy, keďže sa nemusí v budúcom roku opakovať a závisí od hospodárskeho výsledku spoločnosti, ktorej je otec konateľom. Z tvrdenia otca vyplýva, že takáto odmena mu bola vyplatená už druhý rok, aj keď predtým v nižšej výške a podstatným spôsobom vplýva na možnosť otca vytvárať si úspory. Práve v rozsahu určenia povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletej dochádza podľa názoru súdu ku skutočnému zvýšeniu vyživovacej povinnosti. Matka nepreukázala skutočnosť, že by oprávnené náklady na maloletú dosahovali mesačnú výšku požadovaných 1.000,- eur, pomery otca však umožňujú prispievať maloletej vo forme tvorby úspor. Pokiaľ to majetkové a príjmové pomery rodiča povoľujú, môže súd povinnému subjektu uložiť povinnosť podieľať sa na tvorbe úspor pre maloleté dieťa. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že je postačujúci spôsob, akým doposiaľ dcére údajne tvorí úspory, nakoľko takýto spôsob je výlučne závislý od rozhodnutia otca či a za akých podmienok dcére nejaké úspory po dosiahnutí plnoletosti odovzdá. Samotný otec pri výsluchu vyslovil obavu o to, že po nadobudnutí plnoletosti dcéra úspory minie spôsobom, ktorý nebude účelný a s ktorým sa on nestotožní. K tomuto súd uvádza, že do dosiahnutia plnoletosti bude na nakladanie s týmito peňažnými prostriedkami potrebný súhlas súdu. Je vecou a úlohou rodičov, aby v rámci výchovy maloletej vštepili finančnú gramotnosť a úctu k peňažným hodnotám. Naviac vzhľadom k veku maloletej nemožno predpokladať že by sa do jej plnoletosti formou úspor naakumulovala taká suma peňažných prostriedkov, ktorá by ju zvádzala k záhaľčivému spôsobu života. Súd sa nestotožnil ani s argumentom, že otec dobrovoľne podporuje syna J. a teda, že pokiaľ by mal všetkým trom svojim deťom prospievať na tvorbu v tejto výške t.j. po 400 eur presiahla by suma výživného 20-30% z jeho príjmu, ktorá hranica sa v súdnej praxi považuje za optimálnu pre nastavenie vyživovacej povinnosti. Otec má v súčasnosti iba dve vyživovacie povinnosti voči maloletej B. a maloletej J.. Ak aj dobrovoľne prispieva synovi J., ktorý je schopný sám sa živiť, slúži mu to ku cti, nemožno však tento argument vykladať v neprospech maloletých detí, ktoré sú na jeho výživu odkázané. Životná úroveň otca je jednoznačne taká, že umožňuje plniť výživné v stanovenej výške.

16. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie o zvýšení bežného výživného na sumu 550 eur mesačne nestotožňuje.

17. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že maloletá B. pochádza z manželstva účastníkov konania rozvedeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -20 zo dňa 26.02.2015. V rámci rozvodového konania súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej boli deti pochádzajúce z manželstva mal. B. a t.č. plnoletý J., nar. XX.XX.XXXX zverené do starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 160,- eur. Stretávanie otca s maloletými deťmi nebolo na žiadosť rodičov upravované.

18. V čase poslednej úpravy výživného bola maloletá B. žiačkou základnej školy. Od 01.09.2018 navštevuje Bilingválne gymnázium vo B.. V súvislosti s návštevou školy vznikajú maloletej náklady, ktoré matka špecifikovala ako mesačné náklady na vreckové vo výške 50 eur ako mesačné náklady

- vreckové 50 eur, jedáleň 25 eur, cestovné do školy 30 eur, sporenie 20 eur, hygienické potreby 20 eur, telefón 20 eur, kaderníčka 18 eur, prípravky proti akné 30 eur, ostatná kozmetika 30 eur, oblečenie 100 eur, strava 200 eur, lieky a vitamíny 15 eur, náklady na dopravu k lekárom 15 eur, ostaté náklady na dopravu 30 eur, spolu mesačné náklady vo výške 603 eur. Ročné náklady na maloletú matka špecifikovala nasledovne - CEPTRA 10,52 eur, ZRPŠ 35 eur, triedny fond 5 eur, školský výlet 460 eur, vreckové na výlet 100 eur, začiatok školského roka 150 eur, sekcia stomatológ 600 eur, poplatok za odvoz smetí 23 eur, ISIC karta 20 eur, obliečky, uteráky 25 eur, knihy 300 eur, stomatológ + dentálna hygiena 130 eur, kultúra 150 eur, športové aktivity 200 eur, výlety s matkou 50 eur, letný tábor + vreckové + ostaté 250 eur, elektronika 150 eur, daň za psa 50 eur, krmivo pre psa 200 eur, očkovanie psa + návštevy veterinára 100 eur, spolu ročné náklady vo výške 3008,52 eur. Ročné výdavky matky na bývanie matka špecifikovala - poistka nehnuteľnosť 120 eur , daň nehnuteľnosť 40 eur, poplatok za odvoz smetí 23 eur, revízia plynových zariadení 70 eur, opravy + výmena domácich spotrebičov 150 eur, spolu 403 eur. Mesačné výdavky matky na bývanie matka špecifikovala - hypotéka 426,30 eur, spotrebný úver 203,95 eur, ZSE byt 48,86 eur, ZSE garáž 55 eur, inkaso 144,07 eur, internet 15,90 eur, TV 12,66 eur, spolu ročné náklady na bývanie vo výške 906,68 eur.

19. Súd prvej inštancie zvýšil výživné zo strany otca na maloletú z dôvodu, že otec od podania návrhu do rozhodnutia súdu uhradil sumu 2.028 eur, keď mal za to, že charakteru položiek špecifikovaných otcom je zrejmé, že nejde o všetky náklady na starostlivosť o maloletú. Z nákladov na starostlivosť o maloletú, tak ako boli vyčíslené matkou, nepovažoval súd prvej inštancie za oprávnené náklady na starostlivosť o psa a náklady na krmivo pre psa a veterinárnu starostlivosť, pričom taktiež konštatoval, že možno mať výhrady k účelnosti nákladov na dopravu k lekárom, ktorých maloletá navštevuje v Žiline. Matka i otec v odvolaní namietali výšku výživného priznanú súdom prvej inštancie, keď matka požadovala zvýšenie výživného na sumu 600 eur mesačne a otec žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Čo sa týka námietok odvolateľov, odvolací súd po preskúmaní veci mal za to, že preukázateľné potreby maloletého dieťaťa v danej veci je možné ustáliť sumou 604 eur mesačne. Vychádzal pritom zo zisteného stavu súdom prvej inštancie, za preukázané potreby maloletej B. považoval tieto mesačné výdavky - 50 eur vreckové, jedáleň 25 eur, cestovné do školy 30 eur, hygienické potreby 20 eur, telefón 20 eur, kaderníčka 18 eur, prípravky proti akné 15 eur, ostatná kozmetika 20 eur, oblečenie 100 eur, strava 150 eur, lieky a vitamíny 15 eur a ostatné náklady na dopravu 30 eur, čo v priemere mesačne činí 568 eur, keď z mesačných výdavkov špecifikovaných matkou na dieťa, neboli v konaní preukázané náklady na prípravky proti akné vo výške 30 eur, ostatná kozmetika vo výške 30 eur, strava vo výške 200 eur, náklady na dopravu k lekárom vo výške 15 eur. Z týchto mesačných výdavkov otec maloletej platí, čo potvrdili obaja rodičia, vreckové 50 eur mesačne, cestovné do školy 30 eur a mobil 20 eur, spolu 100 eur. Z ročných výdavkov špecifikovaných matkou na dieťa boli v konaní preukázané náklady na D. - 10,52 eur, ZRPŠ - 35 eur, triedny fond 5 eur, začiatok školského roka 150 eur, ISIC karta 20 eur, obliečky, uteráky 25 eur, knihy 75 eur, stomatológ, dentálna hygiena 130 eur, kultúra 150 eur, športové aktivity 100 eur, výlety s matkou 50 eur, sekcia stomatológ 150 eur, t.j. spolu 900,52 eur ročne a mesačne 75 eur. Matka v konaní nepreukázala v rozhodnom období zaplatenie letného tábora + vreckové + ostatné, tak ako to špecifikovala vo výdavkoch. Taktiež v konaní nebola matkou preukázaná výška športových aktivít maloletej v sume 200 eur ročne, keď odvolací súd zohľadnil túto položku v sume 100 eur ročne, nakoľko nemožno sa stotožniť, ani s námietkou otca, že žiadne výdaje na športové aktivity matka na maloletú nevynakladá. Matka však nijak nepreukázala náklady špecifikované ako elektronika vo výške 150 eur ročne. V konaní otec tvrdil, že náklady na kúpu mobilu, notebooku hradí výlučne dcére on a matka toto tvrdenie nepoprela. Pokiaľ sa týka nákladov na sekciu stomatológ vo výške 600 eur v

konaní bolo preukázané, že otec uhradil z týchto nákladov 450 eur a matka 150 eur. Odvolací súd tak akceptoval všetky preukázané výdavky, v priemere 543 eur mesačne s pripočítaním podielu na bežných nákladoch na bývanie 61 eur, t.j. priemerná časť pripadajúca na maloletú na nákladoch za poplatok za odvoz smetí 23 eur, ZSE na byt 48,86 eur, inkaso 144,07 eur, internet 15,90 eur, TV 12,60 eur, spolu 244,43 eur: 4 osoby v domácnosti matky = 61 eur, poistka a daň za nehnuteľnosť, náklady na údržbu, revíziu plynových zariadení, opravy + výmena domácich spotrebičov, neprislúchajú byť rozpočítané aj na maloleté dieťa, keďže dom nie je v jej vlastníctve. Potom suma 604 eur je suma adekvátnych priemerných mesačných odôvodnených potrieb maloletej B., ktorých výška je síce vyššia než štandardná, vzhľadom k potrebám jej rovesníkov, avšak adekvátna vzhľadom k vyššej životnej úrovni jej otca, ktorého príjem je nadštandardný a musí nájsť svoje vyjadrenie aj vo výške výživného. Odvolací súd teda ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletej B. v sume 604 eur. Za takejto situácie by bolo zvýšenie výživného, požadovaného matkou, na sumu 600 eur mesačne v priamom rozpore so zásadou, že na výžive dieťaťa sa podieľajú obaja rodičia a to podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. V preskúmavanej veci sú obaja rodičia zárobkovo činní, otec dosiahol čistý mesačný príjem 5.386 eur, ale má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej J. S., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletej dosiahla čistý mesačný príjem 1.143,49 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vyhodnotením vykonaného dokazovania odvolací súd považoval, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie výživné zo strany otca na maloletú B. v sume 400 eur mesačne od 12.09.2018. Podľa zaužívanej súdnej praxe určuje sa výživné na všetky vyživované osoby spolu obvykle vo výške 25% z čistého príjmu zamestnaného rodiča s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu. Suma 400 eur (+ 400 eur úspory) predstavuje z príjmu otca 14,85%, takže na druhé vyživované dieťa otca, maloletú J., ktorá je vekom mladšia a jej náklady sú nižšie ako maloletej B., pripadne zvyšných 10,15% z podielu na príjme povinného rodiča určeného na výživu jeho detí. Matka maloletej má príjem 1.143,49 eur, z ktorého je povinná sa podieľať na výžive maloletej B. plnením zodpovedajúcim cca 200 eur, t.j. 17 % jej príjmu, a to buď formou výživného v naturálnych plneniach ako strava, bývanie a podobne, pričom osobná starostlivosť už vzhľadom na vek maloletej B. (16 rokov) už nie je v takej miere vyvažovaná pri určení výživného. Pokiaľ sa týka námietok odvolateľov ohľadne vyporiadania BSM, resp. nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami matkou, tieto nemajú zásadný vplyv na danú vec. Tvrdenia rodičov maloletej v tomto smere neboli žiadnym spôsobom preukázané. Aj keď sa v nesporových konaniach uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada, odvolací súd poukazuje na to, že sa však nejedná o povinnosť súdu pátrať po dôkazoch, nakoľko vyšetrovacia zásada nenahrádza dôkaznú aktivitu účastníka konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. V ostatných výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. a VIII. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

21. Pokiaľ sa týka námietky otca proti výrokom ohľadne tvorby úspor, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné: 22. Tvorbou úspor je prelomená zásada spotrebného charakteru výživného tak, že je možné určiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, než by bol oprávnený preukázateľne schopný za mesačné obdobie spotrebovať. Rozdiel má slúžiť na tvorbu úspor, napríklad zabezpečujúcich prípravu na budúce povolanie oprávneného. Zákon demonštratívne nevypočítava ciele, na ktoré sa majú úspory tvoriť. Pre rozhodovanie súdu o tvorbe úspor je rozhodujúce ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine, kde rozhodujúce pre určenie výživného na tvorbu úspor sú majetkové pomery povinného rodiča, na rozdiel od § 62, ktorý stanovuje kritériá pre určenie výživného, zabezpečujúce odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V danom prípade súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Výživné na tvorbu úspor je charakteristické tým, že tieto prostriedky sa spotrebovávajú len po súhlase súdu a slúžia pre maloletého do budúcnosti. Ide o prostriedky, ktoré prevyšujú odôvodnené potreby maloletého a majetkové pomery otca, poskytovanie týchto úspor ich v súčasnosti dovoľujú.

23. Zo zistených zárobkových pomerov otca vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 5.386 eur. Preto súd prvej inštancie správne uložil povinnosť prispievať na maloletú B. aj tvorbou úspor vo výške 400 eur mesačne, keď je nesporné, že maloletá B. je študentkou strednej školy štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Neobstojí námietka otca, že tvorba úspor môže maloletú v budúcnosti viesť k záhaľčivému spôsobu života, keď sám otec poukazuje na jej svedomitosť a zodpovednosť a výška úspor do dosiahnutia plnoletosti B. nie je podľa názoru odvolacieho súdu taká, ktorá by spochybňovanie otca v tomto smere odôvodňovala.

24. Pokiaľ ide o námietky otca vo vzťahu k podávaným zmenám návrhu matky, odvolací súd na tieto námietky neprihliadal, vzhľadom na špecifickú úpravu zmeny petitu v mimosporovom konaní, v ktorom je prípustné meniť návrh na začatie konania, na rozdiel od sporového konania, v ktorom musí súd rozhodovať o takejto zmene uznesením. V konaniach, ktoré môžu začať ex offo, súd návrhom účastníka nie je viazaný, preto nemusí o zmene návrhu rozhodovať. Výrok súdu sa totiž viaže na výsledky dokazovania a ich právne posúdenie a nie je závislé od návrhu účastníka a od vymedzenia predmetu konania účastníkom.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti (vo výrokoch II. až VIII.) ako vecne správny potvrdil. 26. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).