Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX/X, U., zastúpeného JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 26/75, Zvolen, proti žalovanému: A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. cesta XX, D. D., zastúpenému JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou, so sídlom Pestovateľská 18, Banská Bystrica, o zaplatenie 1 000 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -110 zo dňa 17. 06. 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia , (ďalej v texte len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 000 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným vznikla kúpna zmluva, na základe ktorej mal ako kupujúci záujem od žalovaného ako predávajúceho kúpiť osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA Octavia, VIN: TMBCS61Z78C002958, 1,9 tdi, 77kW, manuál, klíma, r. v. 2008, béžovej farby (ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „predmetné motorové vozidlo“) za dohodnutú kúpnu cenu 8 200 €. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 20140005 zo dňa 10. 03. 2014 na sumu 8 200 € so splatnosťou dňa 10. 03. 2014. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že príjmovými pokladničnými dokladmi, jedným zo dňa 08. 03. 2014 a druhým bez uvedenia dňa vystavenia, bola od žalobcu prijatá záloha v sume 100 € a v sume 900 €. Žalovaný - príjemca uvedených finančných prostriedkov označil na príjmových pokladničných dokladoch ako príjemcu AUTOSALÓN PARK D. M. S., Tajovského 1, 974 01 Banská Bystrica. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na internetovom portáli je žalovaný uvedený ako podnikateľský subjekt: A. I. - AUTOSALON PARK D. M. S., Tajovského 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 32 022

697, ale v živnostenskom registri podnikateľský subjekt s uvedeným obchodným menom alebo s uvedeným identifikačným číslom nie je registrovaný, navyše žalovaný žalobcovi uviedol, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je on. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že žalobca odmietol predmetné motorové vozidlo od žalovaného kúpiť po zistení, že bolo prestriekané a že mu žalovaný ako predávajúci nepreukázal úplnú servisnú históriu vozidla. Listom zo dňa 21. 03. 2014 vyzval žalobca žalovaného, aby mu vrátil sumu 1 000 €, ktorú poskytol žalovanému ako zálohu na dohodnutú kúpnu cenu. Listom zo dňa 28. 04. 2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že mu odmieta vrátiť sumu 1 000 €, v dôsledku čoho podal žalobca žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 000 € s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca hľadal v autobazáre osobné motorové vozidlo zn. Octavia a preto v podstate prišiel aj do jeho autobazáru. Po prejavení záujmu o kúpu konkrétneho motorového vozidla, žalovaný upozornil žalobcu, že toto vozidlo nepatrí autobazáru, ale je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca sa rozhodol predmetné motorové vozidlo kúpiť a po skúšobnej jazde a predložení dokladov zložil zálohu najprv vo výške 100 € a neskôr vo výške 900 €, t. j. spolu 1 000 €. Pokiaľ ide o samotnú kúpnu zmluvu žalovaný pripustil, že nakoľko nemal žiadne tlačivo, na účely uzavretia kúpnej zmluvy nesprávne použil tlačivo faktúry. To však nič nemení na tom, že z písomného obsahu uvedenej listiny vyplývalo, že predmetom kúpnej zmluvy je konkrétne motorové vozidlo za kúpnu cenu vo výške 8 200 €. Keďže uvedená kúpna cena zahŕňala aj náklady na prepis vozidla a prestriekanie poškrabaného laku, zložil žalobca ďalší preddavok na kúpnu cenu (zálohu) vo výške 900 € a vystavil žalovanému plnú moc na zastupovanie pri prepise vozidla. Dňa 19. 03. 2014 sa žalobca dostavil za žalovaným a oznámil mu, že ruší plnomocenstvo a žiada vrátiť preddavok vo výške 1 000 €, pretože našiel o 500 € lacnejšie vozidlo. Tvrdenia žalobcu o tom, že mu nepreukázal úplnú servisnú históriu vozidla označil žalovaný za irelevantné, nakoľko touto históriou vozidlo nedisponovalo už od predchádzajúceho vlastníka a žalobca o tom vedel a aj napriek tomu uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu. Zdôraznil, že žalobcovi predložil kompletný manuál vrátane servisnej knižky, kde žiadne prestriekanie vozidla nebolo uvádzané.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov zistil, že faktúrou č. 2014005 zo dňa 10. 03. 2014, splatnou dňa 10. 03. 2014 vyfakturoval žalovaný žalobcovi kúpnu cenu osobného motorového vozidla Škoda Octavia, VIN: TMBCS61Z78C002958, 1,9 tdi, 77 kW, manuál, klíma, r. v. 2008, v sume 8 200 €. Na faktúre sa nachádza podpis žalovaného, ktorý faktúru vystavil. Príjmovými pokladničnými dokladmi jedným zo dňa 08. 03. 2014 a druhým bez uvedenia dňa vystavenia, prijal žalovaný od žalobcu zálohu v sume 100 € a v sume 900 €. Z protokolu o emisnej kontrole vozidla vykonanej dňa 10. 03. 2014 a odborného posudku o kontrole originality predmetného motorového vozidla zo dňa 10. 03. 2014 okresný súd zistil, že pri kontrole originality boli zistené také hodnoty povlakovej vrstvy, z ktorých sa dá predpokladať, že predmetné motorové vozidlo alebo časť vozidla bolo opravovaná, tmelená alebo prelakovaná.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že predmetná kúpna zmluva nie je typickou „reálnou kúpnou zmluvou“, pretože z tvrdení strán sporu vyplynulo, že najprv malo dôjsť k oprave preliačenín na blatníku a kapote vozidla a k zaevidovaniu vozidla v evidencii vlastníkov a držiteľov motorových vozidiel (preto žalobca odovzdal žalovanému zálohu v celkovej výške 1 000 € na náklady súvisiace s týmito úkonmi) a až následne malo dôjsť k doplateniu zvyšku kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo a k jeho odovzdaniu žalobcovi na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v ústnej forme. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že skutočnosť, že následne bola vystavená faktúra, ktorú mal podpísať iba žalovaný, nie je v tomto prípade podstatnou, pretože nespôsobuje neplatnosť ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu zo žalovaného na žalobcu, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že k tomuto nedošlo, pretože žalobca si odmietol prevziať predmetné motorové vozidlo a doplatiť zvyšok kúpnej ceny žalovanému. Po vyriešení otázky, či v danom prípade došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a v akej forme, sa okresný súd zaoberal tým, či došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, resp. či vôbec k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy mohlo dôjsť. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci zmluvy si nedohodli žiadne dôvody alebo podmienky, za ktorých by či už žalobca ako kupujúci alebo žalovaný ako predávajúci mohli od kúpnej zmluvy odstúpiť, preto je podľa okresného súdu možné uvažovať iba o odstúpení od zmluvy z dôvodov uvedených v zákone, konkrétne v ustanovení 597 ods. 1 a 2 . V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že kupujúci má zo zákona právo odstúpiť od kúpnej zmluvy len v dvoch prípadoch:

1. ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil a ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, alebo 2. ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o prvý dôvod odstúpenia od zmluvy, tak strany sporu ani netvrdili, že by vada motorového vozidla, ktorá by ho robila neupotrebiteľným, vyšla najavo až po kúpe. Zdôraznil, že v tomto prípade k odovzdaniu motorového vozidla žalobcovi žalovaným ani nedošlo. Odstúpenie od zmluvy preto súd prvej inštancie skúmal v zmysle . Poukázal pritom na to, že žalobca v súvislosti s dôvodmi odstúpenia od zmluvy tvrdil, že na predmetnom motorovom vozidle bola pri kontrole originality nameraná taká hrúbka laku, pri ktorej by sa dalo predpokladať, že predmetné motorové vozidlo už bolo opravované, tmelené alebo prelakované, napriek tomu že ho žalovaný ubezpečil o tom, že okrem poškrabaného laku nemá predmetné motorové vozidlo žiadne iné vady. Svoje tvrdenia o dôvodoch odstúpenia od zmluvy oprel žalobca aj o tú skutočnosť, že žalovaný inzeroval predaj predmetného motorového vozidla aj na internete, kde uviedol, že vozidlo je v „TOP stave“. Uvedené tvrdenie žalobcu však okresný súd posúdil ako nepravdivé, pretože žalobca predtým uviedol, že najprv si vybral predmetné motorové vozidlo a zaplatil zálohu a až potom pozeral internetovú stránku autobazáru, kde žalovaný predmetné motorové vozidlo ponúkal na predaj. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že samotné uzavretie kúpnej zmluvy a aj odstúpenie od kúpnej zmluvy vykazuje zákonné nedostatky, kedy sa prejednávaný prípad nejaví celkom jasne a určito. Nie je totiž možné opomenúť, že žalobca zložil zálohu vo výške 1 000 €, ale už nemá záujem o prevzatie vozidla a ani doplatenie kúpnej ceny, pretože pri kontrole originality boli zistené také hodnoty povlakovej vrstvy, z ktorých by sa dalo predpokladať, že predmetné motorové vozidlo už malo vadu, ktorá bola opravovaná. Žalovaný však vynaložil určité finančné prostriedky súvisiace s opravou motorového vozidla a s jeho zápisom do evidencie vlastníkov a držiteľov motorových vozidiel. Postup žalovaného ale nebol celkom v súlade so zákonom. Predával totiž vozidlo, ktoré nemalo emisnú kontrolu a ani kontrolu originality. On sám potom nemohol vedieť, či má alebo nemá vozidlo aj iné skryté vady ako len tie, ktoré boli viditeľné. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že aj keď nemal za preukázané, že by si žalobca vymienil nejaké konkrétne vlastnosti predmetného motorového vozidla alebo že by ho žalovaný o konkrétnych vlastnostiach predmetného motorového vozidla neinformoval, nemožno považovať za správne, keď žalovaný nevie presne, motorové vozidlo akej kvality predáva, pričom prezentácia vozidla nezodpovedá stavu, ktorý žalovaný uvádzal ako pravdivý. Ani žalobca pri kúpe predmetného motorového vozidla nepostupoval celkom obozretne, hoci by sa dalo očakávať, že priemerný kupujúci nezloží zálohu bez toho, aby sa skutočne presvedčil, či je predmet kúpy v poriadku. V tomto zmysle (vedomý si nedostatkov) žalobca dokonca splnomocnil žalovaného na zaevidovanie vozidla. Vzhľadom na uvedené konanie strán sporu nemožno podľa okresného súdu konštatovať, že jeden z nich postupoval len v súlade so zákonom alebo v dobrej viere a druhý v rozpore so zákonom či nedobromyseľne. Podľa názoru súdu prvej inštancie tiež nemožno od oboch strán sporu spravodlivo požadovať, aby zotrvali v záväzkovom vzťahu z takej kúpnej zmluvy, z ktorej nevyplývajú rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným stranám a ktorá už od začiatku má vady, ktoré spôsobujú, že právne postavenie oboch strán sporu je neisté. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nemá záujem o prevzatie vozidla a žalovaný by mohol vozidlo predať ďalšej tretej osobe, ak by ho nezaväzovala kúpna zmluva uzavretá so žalobcom.

1.5 Po zvážení všetkých zistených skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi má byť vrátená záloha, ale po zohľadnení nákladov, ktoré žalovaný vynaložil do času, kým žalobca od zmluvy neodstúpil. Žalobca uznal, že dôvodným výdavkom je úhrada kolkov vo výške 106 € za žiadosť podanú na Okresnom úrade vo Zvolene, potvrdil tiež, že žiadal opraviť predmetné motorové vozidlo pri nákladoch približne v sume 200 € a za dôvodné považoval aj výdavky súvisiace s cestou z XX V.na U. za účelom kontroly originality. Okresný súd mal za preukázané aj výdavky súvisiace so zaplatením emisnej kontroly vo výške 50, 20 € a poplatku do recyklačného fondu vo výške 66, 39 €. Za vyčíslené a preukázané výdavky žalovaného tak okresný súd považoval výdavky v sume 422, 59 € s tým, že zobral do úvahy aj fakt, že žalovaný bol aj na Okresnom úrade vo Zvolene, čo zvýšilo výdavky na pohonné hmoty, preto za opodstatnené výdavky žalovaného okresný súd v konečnom dôsledku považoval sumu 500 €. Na základe uvedeného okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 až do zaplatenia. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie sumy 500 €, okresný súd žalobu

zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, okresný súd vychádzal z toho, že až dňom podania žaloby na súd, t. j. 15. 05. 2014, sa žalovaný dostal do omeškania, keďže až v tento vznikol medzi stranami sporu spor o vrátenie zálohy. Konštatoval, že už pred začatím konania žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zálohy, avšak toto žalovaný odmietol z toho dôvodu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za neplatné. Okresný súd o nároku na úrok z omeškania tak rozhodol najmä z toho dôvodu, že v prejednávanom prípade bolo veľa nejasností, medzi stranami sporu bolo viacero sporných skutočností a až rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo ustálené, aké práva a povinnosti vznikli medzi stranami sporu v čase, keď žalobca prejavil záujem o kúpu vozidla od žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie potom modifikoval výšku úrokov z omeškania. Konštatoval, že ku dňu podania žaloby bola základná úroková sadzba vo výške 0,25 %. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie tak žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 500 € od 15. 05. 2014 až do zaplatenia.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný v podaní zo dňa 04. 08. 2015, t. j. za účinnosti , (ďalej aj „ “) odvolal a v odvolaní uviedol, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a teda jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva, rovnako ako zistil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo v tejto zmluve dohodnuté a súčasne zistil, že dôvod odstúpenia od zmluvy podľa nepovažuje za pravdivý, avšak na druhej strane uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi jednu polovicu dobrovoľne poskytnutej zálohy na kúpnu cenu za predmet prevodu. Okresný súd zistil existenciu platobného titulu na poskytnutie časti kúpnej ceny podľa platnej kúpnej zmluvy, ale na druhej strane prikázal žalovanému polovicu zo zálohy poskytnutej mu žalobcom žalobcovi vrátiť, hoci „dôvod platby nebol zrušený dohodou, ani rozhodnutím súdu“. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia z toho dôvodu, že právny titul plnenia zanikol odstúpením žalobcu od kúpnej zmluvy. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že odstúpenie od zmluvy o kúpe predmetného motorového vozidla nebolo stranami sporu dohodnuté a že žalobcom tvrdený dôvod odstúpenia od zmluvy nepovažuje za pravdivý. Pokiaľ teda neodpadol právny dôvod prijatia peňažného plnenia od žalobcu, nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a tým ani povinnosť žalovaného takéto plnenie komukoľvek, čo aj z časti vrátiť. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

3. K obsahu odvolania žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.09. 2015, kde uviedol, že súhlasí s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože žalovaný ako predávajúci od začiatku vzájomného vzťahu so žalobcom ako záujemcom o kúpu predmetného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, béžovej farby za dohodnutú kúpnu cenu 8 200 € pristupoval k predaju neseriózne. Žalovaný predmetné motorové vozidlo ponúkal záujemcom na internetovom portáli ako podnikateľský subjekt A. I. - AUTOSALON PARK D. M. S., Tajovského 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 32 022 697, ale v živnostenskom registri podnikateľský subjekt s uvedeným obchodným menom alebo s uvedeným identifikačným číslo nebol v čase jednania strán sporu registrovaný. Žalovaný uvedeným klamlivým obchodným menom označil aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 08. 03. 2014, ktorým prijal od žalobcu ako zálohu sumu 100 €, ako aj príjmový pokladničný doklad bez dátumu, na základe, ktorého žalovaný prijal od žalobcu sumu 900 €. Žalovaný na internetovom portáli o predmetnom motorovom vozidle uvádzal aj ďalšie klamlivé údaje, keď tvrdil TOP stav vozidla a úplnú servisnú históriu. Zdôraznil, že z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie bolo preukázané, že na predaj ponúkané osobné motorové vozidlo nemalo platnú emisnú kontrolu, ani kontrolu originality, takže Okresný súd Banská Bystrica správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný nevedel presne vozidlo akej kvality predával, pričom jeho prezentácia nezodpovedala stavu, ktorý žalovaný uvádzal ako pravdivý (napr. top stav, servisná knižka, história vozidla). Na základe uvedených skutočností žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( , - ďalej v texte len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného z dôvodov a v rozsahu danom ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 až do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V súvislosti s aplikáciou príslušných ustanovení , na rozhodnutie o odvolaní žalovaného, ktoré bolo podané, tak ako je vyššie uvedené, ešte za účinnosti , , odvolací súd poukazuje na ustanovenie a , veta prvá , podľa znenia ktorého „ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.“

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalovaný v odvolaní označil to, že súd prvej inštancie na jednej strane zistil, že kúpna zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená, rovnako zistil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo v tejto zmluve dohodnuté a že dôvod odstúpenia od zmluvy podľa nepovažuje za pravdivý, avšak na druhej strane uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi polovicu poskytnutej zálohy na kúpnu cenu za predmet prevodu v sume 500 €.

6. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaného a v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v predmetnom výroku rozsudku súdu prvej inštancie, vecne správny.

7. Podľa ustanovenia a , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Podľa ustanovenia a , ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady ; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

9. Podľa ustanovenia a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Po preskúmaní veci z hľadiska uvedenej odvolacej námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva v ústnej forme, čo zákon - pri kúpnych zmluvách, predmetom ktorých je prevod hnuteľných vecí pripúšťa. Rovnako správny záver prijal súd prvej inštancie, keď na základe vykonaných dôkazov ustálil, že žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle ustanovenia , potom čo na základe výsledkov kontroly originality zistil, že predmetné motorové vozidlo bolo prestriekané, opravované, prelakované, na čo ho žalovaný vopred neupozornil. V dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikol žalobcovi a žalovanému nárok na vrátenie všetkého, čo si na základe zmluvy navzájom plnili. Keďže však k odovzdaniu predmetného motorového vozidla žalovaným žalobcovi nedošlo, po odstúpení od zmluvy zostala nevysporiadaná záloha v sume 1 000 €, zloženie ktorej žalobcom žalovanému v celkovej sume 1 000 € nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie sporné. V súvislosti s

nárokom na vrátenie predmetnej zálohy mal súd prvej inštancie za preukázané, že pred podaním žaloby vyzval žalobca žalovaného na vrátenie zálohy v sume 1 000 €, avšak bezúspešne, preto sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy spolu s úrokom z omeškania podaním žaloby na súd. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie celej žalovanej sumy (1 000 €) je neopodstatnený, pretože žalovanému do odstúpenia od zmluvy žalobcom vznikli v súvislosti s predajom predmetného motorového vozidla výdavky, a to celkom v sume 500 €, ktorú sumu odpočítal súd prvej inštancie od žalovanej sumy, a teda v konečnom dôsledku zaviazal žalovaného len na zaplatenie sumy 500 € spolu s úrokom z omeškanie vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 do zaplatenia (vo vzťahu ku ktorému úroku z omeškania žalovaný závery súdu prvej inštancie v odvolaní nespochybnil) a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vrátenie zálohy, okresný súd žalobu zamietol.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15. 05. 2014 do zaplatenia podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že argumentácia žalovaného, o ktorú v odvolaní oprel tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a to, že: „súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože na jednej strane zistil, že bola medzi stranami sporu uzavretá kúpna zmluva, rovnako zistil, že odstúpenie od zmluvy nebolo v tejto zmluve dohodnuté a súčasne zistil, že dôvod odstúpenia od zmluvy podľa nepovažuje za pravdivý, avšak na strane druhej uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi jednu polovicu dobrovoľne poskytnutej zálohy na kúpnu cenu za predmet prevodu“ neobstojí, pretože od každej kúpnej zmluve je možné odstúpiť a to na základe v zmluve dohodnutých podmienok alebo na základe zákona. V danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá v ústnej forme, čo znamená, že posúdiť, či si zmluvné strany dohodli podmienky odstúpenia od zmluvy alebo nie, na základe listinného obsahu kúpnej zmluvy nebolo možné, preto súd prvej inštancie správne skúmal, či došlo k splneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy v zmysle zákona, konkrétne či došlo k splneniu podmienok na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia , pričom dospel k správnemu záveru, že podmienky na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia neboli splnené - pokiaľ ide o splnenie podmienok na odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia , súd prvej inštancie vychádzajúc z listinného dôkazu - výstupu z kontroly originality, dospel k správnemu záveru, že žalobca v zmysle ustanovenia dôvodne odstúpil od zmluvy pretože, žalovaný neupozornil žalobcu na to, že predmetné motorové vozidlo (alebo jeho časť) už bolo opravované a prelakované, čo znamená že už muselo byť v určitom rozsahu poškodené, a teda ubezpečenie žalobcu žalovaným o tom, že predmetné motorové vozidlo okrem drobných vád nemá žiadne iné vady sa ukázalo ako nepravdivé. Na strane žalovaného tak v rozsahu sumy 500 € vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, na vydanie ktorého zaplatením sumy 500 € spolu s príslušenstvom zaviazal okresný súd správne žalovaného. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, kedy si pozrel inzerát žalovaného vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu na internete nič nemení na tom, že dôvod na odstúpenie od zmluvy na strane žalobcu v zmysle ustanovenia bol daný, pretože aj keby žalobca neprodukoval uvedené tvrdenie, stále by výsledky kontroly originality signalizovali skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo nemalo v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaným tvrdené vlastnosti, a to bez ohľadu kde to žalovaný tvrdil, či na internete alebo priamo žalobcovi.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovení tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne podľa ustanovenia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).