Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/239/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: F. L., trvale bytom T. XXXX/X, B., o zaplatenie 13.484,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. júna 2018, č.k. -59, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a , aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 600 eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.240,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.840,08 eur od 01.11.2017 do 14.12.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.690,08 eur od 15.12.2017 do 22.01.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.540,08 eur od 23.01.2018 do 15.02.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.390,08 eur od 16.02.2018 do 14.03.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.240,08 eur od 15.03.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 13.484,12 eur, úrokov vo výške 7.497,30 eur, úrokov vo výške 133,27 eur, úrokov vo výške 18,90 % ročne zo sumy 13.484,12 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13.484,12 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca podaním zo dňa 05.06.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 600 eur späť titulom vykonaných úhrad žalovaným na predmetný úver po podaní žaloby, preto súd konanie čiastočne zastavil podľa . Súd následne na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd konštatoval, že predmetná zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, je zmluva o úvere uzatvorená podľa a nasl. ustanovení . Zároveň išlo aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa a predmetná zmluva spĺňala tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa o spotrebiteľských úveroch. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. V predmetnej zmluve je uvedená len výška úveru v sume 13.550 eur a celková výška nákladov vo výške 17.007,25 eur. Malým, takmer nečitateľným písmom je v zmluve uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Súd zastával názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. Zároveň podľa súdu prvej inštancie zmluva obsahuje nesprávny údaj výšky úveru. V posudzovanom prípade žalovaný dostal do dispozície nie sumu 13.550,00 eur, ale len sumu 13.279,00 eur, teda suma 13.550,00 eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 271,00 eur a to z prostriedkov úveru v deň poskytnutia úveru. Výklad tohto pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C-377/14. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Na základe uvedeného súd konštatoval, že v predmetnej zmluve absentuje náležitosť podľa a o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v predmetnej zmluve zároveň neuviedol všetky predpoklady, ktoré použil na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Súd ďalej zistil, že predmetná zmluva obsahuje nesprávny údaj výšky úveru. V posudzovanom prípade žalovaný dostal do dispozície nie sumu 13.550 eur, ale len sumu 13.279 eur, teda suma 13.550 eur po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru v sume 271 eur, a to z prostriedkov úveru v deň poskytnutia úveru. Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru. Vzhľadom na absenciu uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom žalovanému za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov ( o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení). V tejto súvislosti súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca dodržal postup vyžadovaný ust. v spojení s pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia celej pohľadávky z predmetnej zmluvy ku dňu 15.05.2015 (s prihliadnutím aj na ustanovenie článku 5.5 Obchodných podmienok pre úver), čo žalovaný napokon ani nenamietal. Nad rámec uvedeného súd uviedol, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení predmetného úveru, pričom takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Súd, považujúc spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi sumou reálne poskytnutého úveru 13.279 eur a sumou vykonaných úhrad žalovaným žalobcovi v sume 4.438,92 eur pred podaním žaloby a 600 eur po podaní žaloby, t.j. sumu 8.240,08 eur. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13.484,12 eur od 01.11.2017. Žalovaný bol po uplynutí lehoty vo výzve žalobcu na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nepochybne v omeškaní so zaplatením svojho peňažného dlhu, preto súd žalobcovi okrem priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške s poukazom na ust. a nariadenia vlády č. v príslušnom znení za obdobie od 01.11.2017 do zaplatenia, teda tak, ako to žiadal žalobca v petite žaloby, a to vždy zo sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní pri zohľadnení vykonaných úhrad žalovaného. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. Súd v konečnom dôsledku konanie čiastočne zastavil, žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti nedôvodne požadovanej istiny a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. a . Pri zohľadnení procesného zavinenia na čiastočnom zastavení konania a úspechu, resp. neúspechu strán súd dospel k záveru, že prevažne úspešný bol žalovaný, ktorému by patril v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, a to v zamietajúcej časti (výrok III.). Namietal, že nemal možnosť sa procesne brániť v konaní, nakoľko mu to súd znemožnil. Nevyzval ho na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nepostupoval podľa , pretože spornou bola otázka neuvedenia náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd ho ďalej nevyzval ani podľa a nevytýčil

ani termín predbežného prejednania sporu podľa . Mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na odvolací súd. Následne uviedol, že čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Podotkol, že údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je podľa neho šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15. Uviedol, že na základe uvedeného je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Čo sa týka predpokladov na výpočet RPMN, s výkladom súdu sa nestotožnil, nakoľko všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN, boli podľa platnej legislatívny v zmluve o úvere uvedené, pričom nebolo z rozhodnutia ani zrejmé, ktoré údaje na výpočet RPMN v zmluve absentovali. Ďalej namietal závery súdu o nesprávnom údaji o celkovej výške nákladov a výške RPMN. Súd si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených v zmluve a výšku mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Súd však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, ktorý bol súdu zaslaný, pričom ak by tak bol spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Na základe uvedeného bolo podľa neho zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 3.213,16 eur (118x255 + 196,39 + 0 = 30.557,39 - 13.550 = 17,007,39 eur), nie 30.600 eur, ako to nesprávne ustálil súd. Preto tvrdil, že celková výška nákladov a RPMN bola vypočítaná správne, čím bol uvedený úver posúdený nesprávne ako bezúročný a bez poplatkov. Ďalej mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky, pričom v ďalšom podrobne zdôvodnil, prečo mu podľa jeho názoru tieto zmluvné úroky patria. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom, navrhli spoločne žalobca a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 podaním, doručeným súdu dňa 17.08.2018, aby súd pripustil v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jeho miesto vstúpi spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. Návrh odôvodnili tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola ku dňu 20.06.2018 postúpená pohľadávka proti žalovanému, ktorá je predmetom sporu z doterajšieho žalobcu na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, a táto spoločnosť so svojím vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila.

5. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

6. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

7. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny žalobcu v konaní vyhovel, pretože bolo preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu pohľadávky proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu, a to z doterajšieho žalobcu - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340

890 - na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, a táto spoločnosť so svojím vstupom do konania na miesto žalobcu súhlasila.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania (výroky III. a IV.) je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd konanie v časti zastavil, a vo výroku II., ktorým súd sčasti žalobe vyhovel odvolaním napadnutý nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Správne potom preskúmaval, či predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa uvedeného zákona.

11. Zamietavú časť rozhodnutia založil súd prvej inštancie na tom závere, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch a súčasne zmluva obsahuje nesprávny údaj o výške úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil absenciu týchto zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o úvere, veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver ( ).

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 04.11.2013 uzavrel žalobca so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 13.550 eur. V zmluve o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 120 mesačných splátkach po 255 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,9% s tým, že dátum prvej splátky bol dňa 20.12.2013, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 20.temu dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti bol dňa 20.11.2023. RPMN bola uvedená vo výške 21,31%, priemerná hodnota RPMN vo výške 13,44 % a celková výška nákladov bola uvedená vo výške 17.007,25 eur. Pod týmito náležitosťami zmluvy je drobnejším písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.

13. Pre záver o tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov nie je podľa odvolacieho súdu významné, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je vyjadrená výškou úveru (13.550 eur) a celkovou výškou nákladov (17.007,25 eur), ktoré sumy je potrebné sčítať. Aj takéto vyjadrenie celkovej výšky úveru založené na jednoduchej matematickej operácii je podľa odvolacieho súdu vyhovujúcim uvedením údaja podľa ust. o spotrebiteľských úveroch.

14. Správny bol však záver súdu prvej inštancie, že výška poskytnutého úveru bola v skutočnosti suma 13.279 eur, a nie suma 13.550 eur deklarovaná v zmluve. Poplatok za poskytnutie úveru nemohol byť zahrnutý do úverovej istiny, a to z dôvodov vyjadrených v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-377/14, na ktorý súd prvej inštancie správne odkázal. V zmysle tohto rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Vzhľadom na uvedené nebol správny údaj úverovej zmluvy o výške úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a úver je bezúročný a bez poplatkov práve z tohto dôvodu. To aj v prípade, že ostatné dôvody bezúročnosti a bezodplatnosti úveru konštatované súdom prvej inštancie neboli dané.

15. Za situácie, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou zaplatených splátok spolu s uplatneným úrokom z omeškania.

16. Odvolací súd reagujúc na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že nemal možnosť vyjadriť sa počas konania k dôvodom zamietnutia žaloby uvádza, že táto nie je dôvodná, nakoľko v predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie (konané dňa 13.06.2018) s tým, že žalobca naň bol riadne predvolaný, avšak

nezúčastnil sa ho, pričom nežiadal o odročenie pojednávania, ba naopak, žiadal o konanie vo veci samej v jeho neprítomnosti. Pre dodržanie práva na spravodlivý proces je významné, či žalobca mal možnosť oboznámiť sa s právnym posúdením zo strany súdu aj pred jeho rozhodnutím. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní uviedol svoje predbežné právne posúdenie žaloby. Pokiaľ sa žalobca na uvedené pojednávanie z vlastnej vôle nedostavil, je neoboznámenie sa s právnym posúdením žaloby zo strany súdu výlučne dôsledkom jeho neúčasti na pojednávaní. Možnosť oboznámiť sa s právnym posúdením veci zo strany súdu však súd prvej inštancie žalobcovi jednoznačne vytvoril. Vzhľadom na to neobstoja námietky žalobcu o nemožnosti vyjadriť sa k dôvodom zamietnutia žaloby.

17. Záverom žalobca v odvolaní vyjadril presvedčenie, že má nárok na zákonný úrok z omeškania po splatnosti úveru, keď súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že táto námietka ostáva bez právnej relevancie, nakoľko predmetný úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, a preto nemožno priznať žalobcovi uplatnený zmluvný úrok, nakoľko povinnosťou žalovaného je vrátiť iba požičanú istinu bez poplatkov a zmluvných úrokov.

18. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné a keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výroky III. a IV.) podľa ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tomuto však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).