Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6To-33-2019.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2019, v trestnej veci obž. C. G. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/21/2018 zo dňa 08. októbra 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému C. G., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I., T. XXX/X
u k l a d á :
podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 7 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/21/2018 zo dňa 08. októbra 2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 0T/21/2018 zo dňa 13.05.2019 bol obž. C. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 22.07.2018 v čase okolo 00.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky FORD FOCUS C-MAX, evidenčné číslo E po ul. N. v meste I., okres E. v smere od obce L., okres E., kde počas tejto jazdy bol pri budove obchodnej spoločnosti M., s.r.o., zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ GE, pričom pri kontrole bolo zistené, že vozidlo viedol s hladinou 1,14 miligramov etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d/ v nadväznosti na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to bol obžalovanému uložený podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j /,l/, m/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona okresný súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, nakoľko po preskúmaní rozsudku Okresného súdu Svidník bolo zistené, že výrok rozsudku o vine a treste, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku, nezodpovedá výroku rozsudku o vine a treste, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018. Zo záznamu z účasti intervenujúcej prokurátorky na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2018 vyplýva, že samosudkyňa Okresného súdu Svidník uznala obžalovaného C. G. vinným pre prečin úverového podvodu podľa § 222 Tr. zákona a uložila mu trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 7 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 6 (šesť) rokov. Avšak následne po vyhlásení rozsudku a poučení strán o práve podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu a po vyjadrení strán k tomuto poučeniu, samosudkyňa zmenila výšku uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Takýmto postupom samosudkyne Okresného súdu Svidník však došlo k porušeniu ustanovenia § 172 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Svidník a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
V prvom rade krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. októbra 2018, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie, v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o druhu a výmere trestu.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania konanom dňa 8.10.2018, zákonným spôsobom právne kvalifikované ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný tým, že riadil automobil s hladinou 1,14 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.
Krajský súd ale zistil, že prvostupňový súd aj napriek správnej právnej kvalifikácii ukladal obžalovanému trest podľa trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, na čo správne poukázal aj prokurátor v dôvodoch svojho odvolania.
Zistiac uvedené nesprávne použitie ustanovenia Tr. zákona, keď trest nebol ukladaný podľa trestnej sadzby a za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ale bol ukladaný podľa prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý výrok o uloženom treste a sám vo veci rozhodol.
Krajský súd sa preto opätovne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom prihliadal len na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j., že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, úprimne ho oľutoval. Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný bol podľa odpisu z registra trestov doposiaľ 3 krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a preto nemohol zohľadniť to, že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), pretože formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa súdom za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona a teda nemožno vyvodzovať voči páchateľovi nijaké dôsledky a pri výmere trestu to nemožno hodnotiť ako priťažujúce páchateľovi. Preto krajský súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona a znižoval hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (teda trestná sadzba až na 8 mesiacov).
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného odvolací súd prihliadol na motív konania obžalovaného, na jeho pomery, doterajší život, nápravu, ktorá u neho nastala, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a dospel k záveru, že na preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Obžalovaný v priebehu plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Krajský súd súčasne uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 6 rokov, teda v hornej polovici trestnej sadzby (viď ods. 3 § 61 Tr. zákona), pretože obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a to rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T 118/12 zo dňa 29.11.2012 a aj keď sa na obžalovaného v tejto trestnej veci hľadí, akoby nebol odsúdený, z ust. § 61 ods.7 Tr. zákona vyplýva, že na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Súčasne pri ukladaní tohto druhu trestu nemožno ponechať bez povšimnutia ani evidenčnú kartu vodiča, pričom odvolací súd konštatuje, že obžalovaný tam má 13 záznamov a to za porušovanie niektorých povinnosti vodičov a spolujazdcov, rýchlosť jazdy a povinnosti vodiča. Z ustálenej súdnej praxe totiž vyplýva, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo, čo určite v plnej miere zodpovedá tomu, ak obžalovaný vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, teda pod vplyvom alkoholu nad 1 promile alkoholu v krvi, pričom obžalovanému bolo namerané po prepočte skoro 2,3 promile alkoholu v krvi.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.