Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-75-2023.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci plnoletého Z. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného matkou Slávkou Hnátovou, dieťa rodičov: matky F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/ XX, F. O. X. a otca L. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom R. XX, Z., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. O. X., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.4P/186/2020 -425 zo dňa 04.05.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II., IV. a V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Matka v tom čase maloletého navrhovateľa sa voči povinnému rodičovi (ďalej aj ako „otcovi“) domáhala zvýšenia výživného na sumu 185,- eur mesačne. V priebehu konania navrhovateľ nadobudol plnoletosť a v plnom rozsahu sa pripojil k návrhu matky na zvýšenie výživného.
2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na plnoleté dieťa Z. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 135,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne počnúc od 11.09.2020, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám dospelého syna Z. B., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred. II. Dlh na výživnom zo strany otca na plnoleté dieťa Z. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 11.09.2020 do 30.04.2023 v celkovej výške 1.108,33 Eur je otec povinný splatiť v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Súd návrh matky aj v časti, ktorý si osvojil dospelý syn Z. B., nar. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného na medzičasom dospelého syna Z. v prevyšujúcej časti zamieta. IV. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14P/239/2019-91 zo dňa 2.12.2019 vo výroku o výživnom zo strany otca na dospelého syna Z.. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.? VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.“
3. Proti výrokom I., II. a IV. výroku rozsudku podal odvolanie otec podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne.
5. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
6. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutie je zrejmé, že súd vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia z roku 2019 zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 135,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne. Podstatnú zmenu pomerov vzhliadol na strane navrhovateľa, ktorý od poslednej súdnej úpravy nastúpil na strednú školu. Na strane povinného rodiča súd vzhliadol zvýšenie jeho životnej úrovne, na strane matky zmena pomerov nenastala.
7. Odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria, predpokladané ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
8. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že otec dosahuje príjem ako SZČO, na preukázanie svojich príjmov otec predložil daňové priznania FO za roky 2020, 2021, knihu pohľadávok, výpisy z účtu, predložil nájomnú zmluvu. Z výpisov z účtu predloženého povinným z výživného vyplýva, že jeho priemerný mesačný kredit na účte za obdobie od 1.1.2020 do 30.11.2022 predstavuje sumu 904,96 Eur ( č.l. 195-253). Vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že si chodí brigádnicky privyrábať do firmy F., z ktorej dosahuje príjem 600-700 Eur mesačne a pracuje pre firmu R. a snaží sa rozbiehať podnikanie v Z., z čoho má príjem 300 -400 Eur. Peniaze mu zákazníci uhrádzajú v hotovosti, alebo prevodom na účet. Súdom ustálený príjem 900 - 1.100 Eur mesačne korešponduje s výpismi z účtu a tvrdeniami otca na pojednávaní, preto ho odvolací súd považuje za správne ustálený.
9. Otec namieta, že súd nezobral do úvahy jeho výdavky, ktoré vyčíslil. Otec svoje výdavky vyčíslil na bývanie vo výške 250 Eur mesačne, na benzín 200 Eur mesačne, poukázal na exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené. Vzhľadom k existencii jeho ďalšej vyživovacej povinnosti nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať súdom určené výživné vo výške 170 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. Odvolací súd v súlade s ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami, zastáva názor, že z príjmu otca nie je možné odpočítať výdavky v súvislosti so súdnymi exekúciami a až následne vychádzať z takto zníženého príjmu ako hľadiska pre určenie výživného. Pri stanovení výšky výživného na tieto výdavky nie je možné prihliadať. Povinný rodič musí rešpektovať skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť a správať sa voči svojim finančným záväzkom zodpovedne tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
10. Pre konkretizáciu výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové
výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne.
11. Životnej etape dieťaťa stredná škola, veku dieťaťa XX-XX rokov veku oprávneného, prislúcha pri existencii ďalšej vyživovacej povinností štandardne 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške priemerne 1.000,- eur mesačne v čistom činí výživné v prepočte 17 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo je výživné nižšie, ako výživné určované štandardne súdmi v obdobných prípadoch. Odvolacia námietka povinného z výživného o tom, že doposiaľ určené suma výživného vo výške 135 Eur pokrýva potreby syna a určeným výživným sa syn podieľa na jeho životnej úrovni, je vo svetle porovnania súdom určeného výživného s obdobnými prípadmi pri existencii ďalšej vyživovacej povinnosti otca nedôvodná. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmu otca ako osoby povinnej z výživného, oprávnené výdavky navrhovateľa a určil výživné vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám a rozhodovacej činnosti súdov v obdobných prípadoch.
12. Odvolacia námietka otca, že zvýšené výživné je na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére je rovnako nedôvodná, keďže otec má vyživovaciu povinnosť voči obom svojim deťom až do času, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ študuje na strednej škole, teda sa systematicky pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Vyživovacia povinnosť otca voči nemu preto naďalej trvá. Na existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol pri určení výšky výživného ( viď bod 11. odôvodnenia).
13. Otec v odvolaní namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý nevzal do úvahy ním predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že v rozhodnom období nemal dostatočný príjem na to, aby bolo určené dlžné výživné. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97) ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).
14. V konaniach podľa CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov ( § 35 CMP). Otec v konaní predložil listinné dôkazy daňové priznania, výpisy z účtov, nájomnú zmluvu. Súd v bode 21. odôvodnenia svojho rozhodnutia sa zaoberal výdavkami otca, t.j. aj listinnými dôkazmi, ktoré otec predložil na ich preukázanie a tieto aj vyhodnotil. Odvolací súd považuje toto vyhodnotenie za správne. Z výpisov z účtu otca nevyplýva, aby otec nemal žiaden príjem v období pandémie COVID-19. Námietka otca o tom, že súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nezobral do úvahy ním predložené dôkazy je nedôvodná.
15. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
16. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).