Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39T-37-2023.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
39T/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudcom Mgr. Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného E. M., stíhaného pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. januára 2024 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: E. M., O.. X. R. XXXX X. V., Z. V. U. XXXX/XX, P.,
uznáva sa za vinného, že
ako zamestnávateľ, odvádzateľ a platiteľ poistného podnikateľského subjektu vystupujúci pod obchodným menom E. M. T., F. F. U. XX, P., podal v období od mesiaca jún 2020 do októbra 2020 vrátane, od mesiaca február 2021 do apríla 2021 vrátane, mesiaca jún 2021 na Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, Bratislava, mesačné výkazy poistného, na základe ktorých mal na účet Sociálnej poisťovni v Bratislave odviesť predpísané poistné za zamestnancov spolu vo výške 1.014,98 Eur a za zamestnávateľa zaplatiť predpísané poistné spolu vo výške 2.721,02Eur, uvedené však do dnešné dňa neurobil, hoci mal dostatok peňažných prostriedkov na úhradu, čím uvedeným konaním znížil príjem štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v správe Sociálnej poisťovne Bratislava o celkovú výšku 3.736 Eur,
teda
v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie,
čím spáchal
- prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok podala na obžalovaného E. M. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 27.júla 2023 obžalobu pod číslom: Pv 592/222/1107-10 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovaný sa mal podľa obžaloby, trestnej činnosti dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz pod č. k. 39T/37/2023 - 148 zo dňa 18. septembra 2023, proti ktorému obžalovaný podal včas odpor, v dôsledku čoho súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
V priebehu hlavného pojednávania po poučení obžalovaného, obžalovaný podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku, ktorý čítal prokurátor, je mu to ľúto. Následne súd postupoval zmysle § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku. Obžalovaný na otázky sudcu: c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal na každú jednotlivo áno. Po zistení stanoviska zo strany prokurátora a splnomocnenca poškodeného, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o trestne, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, a to s centrálnou evidenciou správnych deliktov a priestupkov (č. l. 145-147), dokladmi o platbách (č. l. 171-172) a odpisom z registra trestov. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný celkovo dva priestupky, ktoré boli vybavené napomenutím. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti stíhaný za štyri trestné činy, ktoré sú však zahladené a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Z dokladov o platbách vyplynulo, že obžalovaný dodatočne zaplatil štátu škodu, ktorú spôsobil v sume podľa obžaloby, a to platbou vo výške 1 300 eur, 788,82 eur, 223,49 eur a 1 449,34 eur, teda v celkovej výške 3 761,65 eur, ktorých príjemcom bola Sociálna poisťovňa, so sídlom Lazaretská 23, Bratislava.
Obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne zabezpečenie, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd jeho konanie vyhodnotil ako priamy úmysel.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Obžalovaný sa jedným konaním dopustil dvoch trestných činov, preto u neho prichádzala do úvahy aplikácia § 41 odsek 1 Trestného zákona upravujúceho zásady pre ukladanie úhrnného trestu. Podľa týchto zákonných ustanovení ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere ukladaného trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmena l) Trestného zákona (a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Súd vzhľadom k okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného dospel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho následok, možnosť nápravy páchateľa, splní svoj účel aj trest alternatívny, konkrétne peňažný trest (od 160 eur do 331 930 eur). Súdu sa ako dostačujúci a zákonný trest pre obžalovaného javil byť trest uložený v dolnej polovici uvedeného rozmedzia, t. j. 500 eur, v ktorej výške bude naplnená tak represívna funkcia trestu, ako aj funkcia individuálnej a generálnej prevencie trestu.
Pre prípad, že by obžalovaný úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, ustanovil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Takýto náhradný trest odňatia slobody je vzhľadom na jeho možnú výmeru uvedenú v § 57 odsek 3 Trestného zákona (až na päť rokov) nielen trestom zákonným, ale aj trestom plne proporcionálnym.
To sú dôvody, pre ktoré rozhodol súd tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.