Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_69P-106-2023.pdf
PDF · 115.15 KB
Case nature
Subarea
69P/106/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. B., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: V.. D. Y., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Soňou Pohovejovou, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, a otca: A. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. X, A., zastúpeného spoločnosťou Advocatus KG s. r. o., IČO: 36 855 871, so sídlom Galandova 7, Bratislava, o návrhu matky, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.12.2023 sa matka maloletej B. B., N.. XX.XX.XXXX domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd zakázal otcovi styk s maloletou dcérou. 2. Matka v návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/176/2014-91 zo dňa 27.04.2015 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bol upravený styk s maloletou a aj jeho vyživovacia povinnosť. Následne bola úprava styku otca s maloletou zmenená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3P/68/2017-370 zo dňa 21.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/148/2019-409 zo dňa 10.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2019 a ktorým súd zaviedol široký režim styku otca s maloletou. Matka uviedla, že uvedený rozsah styku rešpektovala, mala záujem, aby si maloletá vybudovala citové väzby a dobrý vzťah s otcom, ktorý sa však často správal tak, že jeho výchovné metódy neboli v záujme maloletej. Otec dlhodobo aplikuje neadekvátne výchovné metódy, ktoré maloletá vníma ako neprijateľné a stresujúce, stretnutia s ním v nej vzbudzujú strach a odpor, ktoré sa pred otcom bojí vyjadriť. Maloletá dlhodobo zažíva u otca diskomfortné a stresujúce situácie ako sú napr.: neprimerané dohovory a výsluchy dcéry zo strany otca často v amoku, sústavné vytváranie výčitiek svedomia, vynucovanie neadekvátnych ranných rituálov, ktoré spôsobujú neskorú dochádzku na vyučovanie od otca, prítomnosť otca pri dcérinom sprchovaní a trvaní na tom, aby sa v závere osprchovala studenou vodou, izolácia od kamarátok, uloženie písomného trestu za porušenie zákazu hrania PC hier v jej domácnosti, nemožnosť pozerania TV, hrania PC hier (mobil, PC ani tablet maloletá u otca nemá), strihanie vlasov proti jej vôli, nátlaky na dcéru, aby otcovi telefonovala v čase keď je u nej, isté obdobie vyžadovaná výuka čínštiny, bagatelizovanie úspechov v škole pred maloletou, vytýkanie neúspechov, otvorenie prezentované nepriateľské naladenie otca voči nej a podobne. Z dlhodobého pozorovania správania otca je zrejmé, že za správne považuje výlučne svoje názory, prejavuje sa mocensko-direktívnymi prístupmi, manipuláciou, zastrašovaním a citovým vydieraním, využíva vyložené lži, polopravdy a ľsti na dosahovanie svojich cieľov. Aj zo znaleckého W. Č.. XX zo dňa 23.08.2018 vypracovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/68/2017 vyplýva, že u otca je zvýšené riziko manifestného hostilného a sociálne nekonštruktívneho správania, keď dominantné a agresívne postoje prevážia sociálne kooperujúce, v strese a konfliktoch je u neho prítomná tendencia k výraznejšiemu oslabeniu efektívnej racionálnej kontroly afektov a impulzov, v myslení sú zastúpené
aj menej kvalitné paranoidné obsahy, je u neho prítomná snaha o potlačenie agresívnych impulzov a podobne. Z dôvodu, že maloletá odmietla v 5. ročníku chodiť na hodiny náboženstva a uprednostnila hodiny etiky, nemá podľa názoru otca právo chodiť s ním a jeho rodinou do kostola a necháva maloletú v tom čase samú doma (uvedené vníma maloletá ako trest) a ukladá jej neadekvátne úlohy či zadania, ktorých splnenie po návrate kontroluje a sankcionuje a keď to nezvládne, uplatňuje rôzne tresty, berie jej z pokladničky našporené peniaze, zakazuje jej ísť s rodinou na vychádzky a podobne. Problematické správanie otca sa vyhrotilo v nedeľu 10.12.2023, kedy sa otec so svojou rodinou zúčastnil na nedeľnej omši a maloletú opäť nechal zatvorenú samu doma. Pred odchodom do kostola jej prikázal preložiť si so slovníkom a naučiť sa naspamäť 6 úryvkov nemeckého textu, každý v rozsahu 6-7 viet, pripraviť si report o tom, čo robila v sobotu, pričom úlohou maloletej bolo po návrate z kostola dané odprezentovať. Maloletá sa zo strachu, že uvedené nezvládne a zo smútku z osamotenia, ako aj zo spôsobu, akým jej otec úlohy uložil rozplakala. Uvedené otca rozzúrilo, plačúcu maloletú zobral do kúpeľne, vyzliekol ju do pol pása, musela sa nahnúť nad vaňu a osprchoval ju studenou vodou. Okrem maloletej plakali aj jeho mladšie deti, čo otec ignoroval a následne odišiel s rodinou do kostola a po jeho návrate maloletú skúšal. Keďže sa text nenaučila, čo je vzhľadom na rozsahu aj traumatizujúcu situáciu pochopiteľné, uložil jej zákaz ísť poobede von s deťmi a jeho partnerkou, pričom o uvedenom zakázal dcére informovať matku. Správanie sa otca voči maloletej je zásadne problematické, ohrozuje ďalší vývoj maloletej a udalosti za posledné týždne a predovšetkým spomenutý incident vážne ohrozuje psychické a fyzické zdravie maloletej a preto v jej záujme a v záujme ochrany jej zdravého vývoja existuje reálna potreba dieťa chrániť pred takýmto spôsobom správania sa otca k maloletej. Matka k návrhu doložila len úradný záznam z ÚPSVaR Bratislava č. BA3/OSPOASK/BA_I_A_III/SPO/2023/1181 a dňa 10.01.2024 doložila fotokópiu rodného listu maloletej. 3. V podaní doručenom súdu dňa 16.01.2024 matka zotrvala na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň popísala incident, ktorý sa udial dňa 12.01.2024. Maloletá pri odchode zo školy zbadala cez presklené vchodové dvere otcovu partnerku a otca. Keďže sa s ním nechcela stretnúť, vrátila sa naspäť do školy a spolu s kamarátkami sa ukryla na WC, kde strávila takmer hodinu, pokým ju otec s rodinou po škole hľadali. Otec oslovil pred školou kamarátku maloletej, ktorú maloletá poprosila, aby otcovi povedala, že ju nenašla. Otcova partnerka reagovala na túto informáciu nevhodne a neadekvátne. Svoje správanie si uvedomila a s pocitom viny sa ospravedlňovala rodičom kamarátky. Ona sa o uvedenom dozvedela až následne priamo od maloletej. Z popísaného incidentu je podľa nej nesporné, že sa maloletá chce vyhýbať stretnutiu s otcom, z čoho možno nepochybne vyvodiť záver, že vzťah medzi maloletou a otcom je veľmi komplikovaný. 4. Otec v podaní doručenom súdu dňa 24.12.2023 reagoval na návrh matky uvádzajúc, že mu matka maloletú dcéru opakovane a vytrvalo odmieta odovzdať, no napriek tomu snaží zachovať pokoj a rozvahu a situáciu nijako neriešiť násilne. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, sa domnieva, že matka hľadá zámienky na to, aby ho mohla vydierať a časom požadovať od neho viac finančných prostriedkov. Matka za posledných desať rokov vytrvalo a systematicky pracuje na jeho diskreditácii, už v minulosti (jún - september 2016) dlhodobo nerešpektovala rozhodnutie súdu, maloletú na styk nepripravovala a neodovzdávala s odôvodnením „niečo sa u vás stalo“, čo bol samozrejme nezmysel. Matke vtedy a rovnako aj dnes ide výhradne o izoláciu maloletej od neho a jeho rodiny. Sústavne sa stavia do pozície samosudkyne a svojvoľne si prispôsobuje rozhodnutia súdov a často ich nerešpektuje vôbec. Ako je to aj v momentálnej situácii, alebo napríklad 01.04.2023, kedy bola maloletá v jeho starostlivosti, matka maloletú násilným spôsobom doslova uniesla z ulice a umožnila mu styk s maloletou až nasledujúci deň. Matka účelovo cituje zo znaleckého posudku V.. V. A., pasáž, ktorá sa jej hodí avšak opomína citovať pasáž, ktorá sa venuje práve jej osobnosti: „matka referuje mierne zvýšený potenciál jej osobnosti k sebapresadzovaniu v kombinácii s mierne zníženou úrovňou prosociálnych komunikačných charakteristík. Ide o typ osobnosti s autoritatívnym (dominantným) a nedostatočne poníženým interpersonálnym štýlom.“ Ďalej v odpovedi na otázku číslo 13 či existujú na jeho strane prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletú odpovedá znalec nasledovne: „V osobnosti otca nie sú z psychologického hľadiska prítomné také závažné charakteristiky, ktoré by ho diskvalifikovali z realizácie osobnej starostlivosti a výchovy o maloletú, ani mu nechýbajú potrebné emočné, intelektové a sociálne zručnosti potrebné pre zabezpečenie rodičovskej starostlivosti.“ Matka svojimi nezmyselnými, absurdnými až bizarnými obvineniami, ktoré sú ľahko vyvrátiteľné sa naozaj neštíti ničoho, napr.: matka veľmi dobre vie, že napríklad čučoriedky, ktoré kvetnato vo svojom návrhu opisuje, maloletá v jeho starostlivosti nejedla viac ako rok a pol, napriek tomu to používa na skreslenú argumentáciu. Maloletá sa už dlhodobo sprchuje v jeho domácnosti sama, nakoľko v jej veku, túto aktivitu zvláda bez problémov a v závere si dáva sama studenú sprchu v záujme otužovania sa. Ako aktívni rekreační lyžiari radi sledujú napríklad zimné športové prenosy, ktoré si spolu s nimi nikdy nenechá ujsť ani maloletá, okrem toho si
deti zvyknú v piatky alebo soboty večer urobiť tzv. „moovie night“, kedy spoločne pozerajú rozprávky. Dcéra u neho používa PC alebo tablet, ktoré sú jej kedykoľvek k dispozícii, učí sa na nich aplikovať to, čo sa naučí v škole (napr. si vytvára rôzne power-pointové prezentácie), maloletá v minulosti dostala u neho smart watch hodinky, s ktorými sa dá aj telefonovať, čo sa však matke nepáčilo a bránila jej v používaní týchto hodiniek sústavným vyberaním SIM karty, s paranoidným a účelovým odôvodnením „že on ich chce pomocou tohto zariadenia sledovať“. Matka dcéru núti, aby v jeho domácnosti používala iný mobilný telefón vrátane iného čísla ako ten, ktorý má u matky, čo je vrcholne diskomfortné aj samotnej B.. Nepríde mu normálne, aby muselo používať desaťročné dieťa dva mobilné telefóny s dvomi rozdielnymi číslami podľa toho, v ktorej domácnosti sa nachádza. Matkine absurdné tvrdenie o izolácií od kamarátok sa dá vyvrátiť fotografiami či videami, ktoré dokazujú opak. Podporuje kontakt dcéry s rovesníkmi, maloletú vždy zavezie na oslavu narodenín, na ktorú je pozvaná, hocikedy, keď je u neho, stretáva sa so spolužiačkami, ktoré bývajú v ich bezprostrednom okolí a hrajú sa spolu na ihrisku. Čo sa týka ostrihania vlasov, išlo o ostrihanie o 1 cm, čo je doporučované pre zdravý vývoj a rast vlasov, pričom takúto úpravu „si dovolil“ max tri krát počas celého jej života. Dcéru podporuje vo všetkých aktivitách spojených so vzdelaním, nabáda ju, aby sa zúčastňovala školských súťaží a olympiád, nakoľko je presvedčený, že je veľmi šikovná, čo jej aj často dáva najavo. Čo sa týka náboženskej výchovy, maloletú dali ako ročnú pokrstiť a zaviazali sa, že ju budú vychovávať v katolíckej viere. Naučil ju modliť sa, brával ju do kostola na sv. omše a keď začala školskú dochádzku, bol naklonený tomu, aby navštevovala katolícke náboženstvo, na čom sa s matkou zhodli a maloletá následne absolvovala sviatosť 1. sv. prijímania. Keďže však od 5. ročníka začala maloletá navštevovať etiku, rešpektuje to a v tejto oblasti sa už nijako neangažuje. To, že sa B. počas jeho odchodu do kostola (ktorý ona momentálne nepovažuje pre svoju existenciu podstatný) venuje zmysluplným a primeraným aktivitám, nepovažuje za nijako nevhodné. Počas víkendu 09. - 10.12.2023 zažila maloletá víkend plný smiechu a zábavy, absolvovala so súrodencami vianočné tvorivé dielne, navštívila starých rodičov, v sobotu a aj v nedeľu sa bola sánkovať a zabávať na Kolibe. Čo sa týka rozsahu nemeckých textov, ktoré matka spomína, pravdou je, že ide o Disney miniknižočky 5x5 cm s jednoduchými vetami, ktoré jej dáva naučiť sa, aby si osvojila nemecký jazyk (samotná matka zapísala maloletú na kurz nemeckého jazyka na Goetheho inštitút). Je zaujímavé, že po takomto „traumatizujúcom“ víkende matka poslala maloletú k nemu bez okolkov a v stredu 13.12. 2023 prišla maloletá sama s úsmevom na perách k nemu zo školy. Vtedy matka asi ešte nepovažovala za potrebné dieťa „pred otcom chrániť“ a svoju „ochranu“ naplánovala veľmi rafinovane až o ďalší týždeň neskôr, aby si uzurpovala trávenie vianočných sviatkov so B.. Pred 2 rokmi, hoci mala byť B. u neho cez Vianoce, tiež nebola, pretože žiaľ cca 12 dní pred Vianocami ochorela na Covid 19, no matka ju však vypočítavo vzala na štátne testovanie až na 5. deň choroby (17.12.2021), čím si zabezpečila skrz povinnú 10 dňovú karanténu Vianoce s dcérkou. Matka opakovane navádza dcéru na klamstvá a tým dcére vytvára zmätok v hodnotách. Veľmi ľstivým a zvráteným spôsobom maloletú manipuluje, len aby si upevňovala svoju pozíciu a dôležitosť a zároveň sa chorým spôsobom mstila jemu. Matka si zrejme neuvedomuje, že týmto správaním škodí hlavne dcére, ktorá potrebuje mať vo svojom živote oboch rodičov a zachovať si pozitívny vzťah k obom rodičom, minimálne už len preto, aby mala druhého rodiča, ak by sa druhý rodič nemohol o dieťa starať, napr. ak by náhle zomrel, ochorel a pod. Pokiaľ bude matka sústavne zamedzovať jeho styk s maloletou, dcéra bude celý život niesť následky konania svojej matky. Matka si následky svojho konania pre svoju dcérku zrejme neuvedomuje, alebo nepripúšťa. Dôležitejšie ako jej dcéra je pre ňu jej vlastné ego. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd nenariadil neodkladné opatrenie v zmysle, akom ho matka predložila súdu. K svojmu vyjadreniu otec doložil fotky maloletej z dní 09.-10.12 a z návštevy spolužiačok a SMS komunikáciou s matkou zo dňa 22.- 23.12.2023. 5. S maloletou bol dňa 20.12.2023 vykonaný pohovor na ÚPSVaR v Bratislave, pričom maloletá s nahrávaním pohovoru nesúhlasila. Kolízny opatrovník na dopyt súdu v e-mailovom podaní zo dňa 16.01.2024 oznámil, že po pohovore s maloletou B. B. bolo vyhodnotená nízka miera ohrozenia maloletého dieťaťa, pričom na základe doterajších zistení, toho času nie je potrebný zásah súdu smerom k vyňatiu maloletého dieťaťa z výchovného prostredia rodičov. 6. Vo veci maloletého dieťaťa bolo doposiaľ meritórne rozhodované v nasledovných konaniach:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 1P/176/2014-91 zo dňa 27.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2015, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním a spravovaním jej matku boli oprávnení obaja rodičia, otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- eur mesačne od 01.12.2014, zaplatiť zročné výživné vo výške 650,- eur mesačne spolu s bežným výživným v mesiaci máj 2015 a zároveň bol upravený styk otca s maloletou počas každého štvrtku kalendárneho roka v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. a každej soboty kalendárneho roka v čase od 10.00 hod. do
19.00 hod., s tým, že otec si maloletú v stanovenom čase osobne preberie a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá sa zaviazala v určenom čase a na určenom mieste dieťa riadne pripravené odovzdať otcovi.
- uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P/134/2016-28 zo dňa 29.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.08.2016, súd zamietol návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal rozšíriť styk s maloletou na každý utorok a štvrtok v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 20.00 hod. a v nepárnom týždni na každý utorok od 15.00 hod. do 20.00 hod. a víkend, počínajúc piatkom od 15.00 hod. a končiac nedeľou o 20.00 hod., taktiež aspoň jeden týždeň dovolenky v letných mesiacoch a jeden týždeň dovolenky v zime.
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3P/68/2017 - 370 zo dňa 21.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/184/2019-409 zo dňa 10.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.02.2019 čo do výrokov I., III., IV., V. a VI. a dňa 26.09.2019 čo do výroku II, súd upravil styk otca s maloletou v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 12:00 hod. do pondelka v párnom kalendárnom týždni do 08:00 hod. a v párnom kalendárnom týždni od stredy od 12:00 hod. do piatka do 08:00 hod., s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, ktoré sú upravené osobitne, pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej je školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, v prípade, že v deň prevzatia alebo odovzdania maloletá školské zariadenie nenavštívi, je miestom prevzatia a odovzdania bydlisko matky a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Počas sviatkov a školských prázdnin, vyhlásených vyhláškou MŠ SR, bol styk otca upravený nasledovne: počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09:00 hod. do soboty nasledujúcej po poslednom dni jarných prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od Veľkého piatka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas letných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárom roku od 11.07. od 09.00 hod. do 20.07. do 18.00 hod., od 31.07. od 09.00 hod. do 09.08. do 18.00 hod., a od 20.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod., od 21.07. od 09.00 hod. do 30.07. do 18.00 hod. a od 10.08. od 09.00 hod. do 19.08. do 18.00 hod., počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 09:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 28.12. od 09:00 hod. do 03.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko matky a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti boli návrhy matky a otca zamietnuté.
7. V súčasnosti prebieha na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/4/2024 konanie o návrhu matky (pozn. návrh matky bol súdu doručený dňa 10.01.2024) o zmenu úpravy styku otca s maloletou, v ktorom matka žiada upraviť styk otca s maloletou počas každej prvej nedele v mesiaci od 12:30 hod. do 18:00 hod., pričom miesto odovzdania a prevzatia maloletej by bolo bydlisko matky.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia, pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.
20. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
21. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a závažným zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, pričom tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť výkon rodičovských práv.
22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol.
Vychádzajúc zo skutkových okolností v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, nie je možné prijať záver, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu v znení navrhnutom matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. v zákaze styku otca s maloletou B.. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bola právoplatne zverená do osobnej starostlivosti. Otec má v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia upravený bežný styk s maloletou a osobitne aj styk počas prázdnin. Rozsah styku bol upravený s ohľadom na najlepší záujem maloletej a v snahe zamedziť vzájomnému odcudzeniu a vytvoriť možnosť pre rozvíjanie ich vzťahov. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce, že ochrana maloletého dieťaťa vyžaduje tak radikálny zásah do výkonu rodičovských práv v podobe zákazu styku otca s maloletou dcérou. K návrhu bol doložený jedine úradný záznam z ÚPSVaR, z ktorého je zrejmé, že bol s maloletou vykonaný pohovor bez jej prítomnosti a následne bola zo strany matky doložená fotokópia rodného listu maloletého dieťaťa. Okrem množstva skutkových tvrdení ohľadom výchovných metód otca (pozn. uvedené skutkové tvrdenia otec vo svojom vyjadrení v celom rozsahu rozporuje), matka žiadnym spôsobom neosvedčila bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu v podobe zákazu styku s otcom. Nie je možné opomenúť, že od roku 2019, teda približne štyri roky, je styk otca s maloletou upravený pomerne široko, vrátane viacerých po sebe idúcich dní vrátane prespania maloletej v domácnosti otca a tento sa aj väčšinou realizuje (otec namieta neodovzdanie maloletej počas Vianoc v roku 2021), no doposiaľ sa matka žiadnym návrhom, či už vo veci samej alebo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáhala zmeny uvedeného rozsahu styku otca s maloletou a to aj napriek tomu, že v návrhu uvádza, dlhodobé nevhodné správanie otca voči maloletej. Návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou matka podala až dňa 10.01.2024, kde žiada zúžiť rozsah styku otca s maloletou len na prvú nedeľu v mesiaci od 12:30 hod. do 18:00 hod.. Hoc matka poukazuje na závery znaleckého posudku zo dňa 23.08.2018 vyhotoveného v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/68/2017 v ktorom znalec konštatoval, že u otca je zvýšené riziko sociálne nekonštruktívneho správania, keď dominantné a agresívne postoje prevážia sociálne kooperujúce, opomína uviesť, že určité osobnostné limity znalec konštatoval na strane oboch rodičov, avšak z uvedeného znaleckého posudku, nevyplýva žiadna neochota maloletého dieťaťa stretávať sa s otcom, resp. nejaké obavy z otca, pričom znalec konštatoval, že v osobnostiach rodičov neboli z psychologického hľadiska prítomné také závažné charakteristiky, ktoré by ich diskvalifikovali z realizácie osobnej starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa, ani jednému z nich nechýbali potrebné emočné, intelektové a sociálne zručnosti potrebné pre zabezpečenie rodičovskej starostlivosti. Maloletá opakovane v priebehu vyšetrenia referovala pozitívny postoj k obidvom rodičom s miernou preferenciou matky, u ktorej si želala zotrvať v starostlivosti, rovnako však verbalizovala svoje prianie pokračovať v extenzívnom režime stretávania sa s otcom. Na jednej strane bola maloletá autenticky stotožnená s rozširovaním stretávania sa s otcom, voči ktorému bola vnútorne pozitívne nastavená, ale zároveň je aj vo zvýšenej miere ovplyvniteľná s tendenciou byť konformná s očakávanými postojmi niektorého z rodičov. Samotné závery znaleckého posudku sú vo vzťahu k podanému návrhu matky, ktorým sa domáha zákazu styku otca s maloletou dcérou, bezpredmetné, keďže rodičovské kompetencie boli aj s ohľadom na tento znalecký posudok vyhodnocované tak súdom prvej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/68/2017 ako aj odvolacím súdom a napokon viedli k širšej úprave styku otca s maloletou dcérou. V tomto štádiu konania, keď súd nevykonáva komplexné dokazovanie a vychádza len z osvedčených skutkových tvrdení, nemohli len odlišné výchovné metódy otca (skutkové tvrdenia otca sú pritom v úplnom rozpore s tvrdeniami matky a naopak otec poukazuje na zavádzajúce, nepravdivé tvrdenia matky a jej manipulatívne správanie smerom k maloletej dcére) a popisovaná neochota maloletého dieťaťa ísť k otcovi (v tomto štádiu konania pritom nie je možné vylúčiť ani pôsobenie matky na emočné reakcie maloletého dieťaťa), viesť k tak radikálnemu zásahu v podobe zákazu styku otca s maloletým dieťaťom. Okrem skutkových tvrdení matky zo strany súdu neboli doposiaľ zaznamenané žiadne hlásenia (či už zo strany ošetrujúceho lekára maloletého dieťaťa, zo strany školy, ani zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) o zlom zaobchádzaní s maloletou počas doby, keď je s otcom, resp. o nejakej miere ohrozenia maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník po vykonanom pohovore s maloletým dieťaťom konštatoval nízku mieru priameho ohrozenia maloletého dieťaťa a nevzhliadol toho času za dôvodné vyňatie maloletého dieťaťa zo starostlivosti niektorého z rodičov. Pri takto zadefinovanom skutkovom stave, keď matka žiadnym spôsobom neosvedčila svoje tvrdenia aspoň do takej miery, ktorá by bez rozumných pochybností odôvodňovala mimoriadny zásah do výkonu rodičovských práv otca v podobe zákazu styku s maloletou dcérou a súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mal styk zakázať, súd návrh v celom rozsahu zamietol. Keďže matka podala aj návrh vo veci samej, kde sa domáha zmeny úpravy styku otca s maloletou dcérou (matka navrhuje úpravu styku otca s dcérou na prvú nedeľu v mesiaci od
12:30 hod. do 18:00 hod..), súd bude mať v tomto konaní priestor pre vykonanie riadneho dokazovania, posúdenia výchovných metód oboch rodičov a ich vplyvu na maloleté dieťa, pričom v tomto konaní vyhodnotí zmenu pomerov, ktorá nastala od pôvodného rozhodnutia a prípadnú existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B.. V uvedenom konaní už súd začal vykonávať prvé úkony a nariadil informatívne stretnutie rodičov na deň 29.01.2024.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde proti ktorému rozhodnutiu smeruje, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.