Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Ivany Neviďanskej, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 702,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -162 zo dňa 20.01.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -162 zo dňa 20.01.2023 v napadnutej zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“), rozsudkom č. k. -162 zo dňa 20.01.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231 (ďalej len ako „žalobca“), proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 702,35 eura s príslušenstvom, vyhovel čiastočne žalobe žalobcu a rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 152,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 152, 35 eura od 07.02.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške 152,35 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 21,69 % a žalovaný bol v úspešný v zamietnutej časti žalobného návrhu vo výške istiny 550 eur, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 78,31 %. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že čiastočne úspešný žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,62 % (78,31 % - 21,69 %), avšak, keďže mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli a ani si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako právny nástupca poškodeného Ing. W. O. (ďalej aj ako „poškodený“, alebo aj ako „poistený“ alebo aj ako „nájomca“) na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, sa v spore voči žalovanému domáhal doplatenia sumy vo výške 702,35 eura s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody - nákladov, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku poškodenia jeho motorového vozidla Kia Sportage, EČV: N. XXXDP

(ďalej laj ako „motorové vozidlo“ alebo aj ako „poškodené motorové vozidlo“), ktoré bolo poškodené v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu a ktoré mal poistené u žalovaného na základe uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „PZP“). Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 06.11.2019 došlo k škodovej udalosti č. 9529407370, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného, a to v príčinnej súvislosti s jeho prevádzkou ako aj, že poškodenému vznikla predmetná škoda za úhradu vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla značky Toyota RAV 4, EČV: N. XXXUV (ďalej aj ako „prenajaté motorové vozidlo“ alebo aj ako „náhradné motorové vozidlo“) a to za dobu vykonania opravy poškodeného motorového vozidla t. j. od 02.12.2019 do 12.12.2019 a to na základe vystavenej faktúry č. 191202 na sumu vo výške 1 265 eur v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 02.12.2019 (ďalej len ako „nájomná zmluva“). Ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že dňa 12.12.2019 žalobca ako postupník a poškodený (Ing. W. O.) ako postupca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktoré postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 12.12.2019, ako aj, že žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 23.01.2020 že dňa 22.01.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi poistné plnenie za náhradu škody a to vo výške 562,65 eura, ktoré mu znížil z dôvodu neprimeraných nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla a to tak, že mu priznal náhradu len za 9 dní prenájmu prenajatého motorového vozidla, nakoľko zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť prenájmu motorového vozidla nad rámec opravy času vymedzeného výrobcom pre danú značku motorového vozidla a vo vzťahu k neprimerane účtovanej dennej sadzbe za náhradné motorové vozidlo, vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla, žalovaný upravil cenu za deň nájmu vo výške 65 eur s DPH. Zároveň žalovaný žalobcovi znížil plnenie o sumu spolu vo výške 22,35 eura ako „zmenu technickej hodnoty vozidla (THV)“ a „pevné prevádzkové náklady 0,01 x 535 km“.

Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore mal súd prvej inštancie preukázanú na základe listu postupcu Ing. W. O. zo dňa 12.12.2019 adresovaného žalovanému ako „Oznámenie o postúpení“ a zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným Ing. W. O. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 12.12.2019. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa ods. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ alebo aj ako „zákon o PZP“), pričom v konaní nebolo medzi stranami sporné, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

Dôvodil, že z ustanovenia vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku zaťažovalo žalobcu, ktorý predloženou faktúrou č. 191202, nájomnou zmluvou zo dňa 02.12.2019 preukazoval, že poškodenému bola fakturovaná za deň nájmu náhradného motorového vozidla suma vo výške 115 eur bez DPH. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany voči žalobcovi výšku nájomného rozporoval - namietal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného motorového vozidla vo vzťahu k ďalším dvom dňom nájmu, rozporoval uplatnenú výšky nájomného za jeden deň nájmu náhradného vozidla v sume 115 eur a namietal dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Žalovaný žalobcovi priznal sadzbu za deň nájmu náhradného vozidla v sume 65 eur s DPH a ktorú preukazoval predloženými cenníkmi za prenájom porovnateľných motorových vozidiel. Súd prvej inštancie dôvodil, že pri účinnom sporovaní žalobcom uplatnenej ceny za deň nájmu náhradného vozidla, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že ním účtovaná a uplatnená cena denného nájomného náhradného motorového vozidla vo výške 115 eur je cenou obvyklou, ktorá nevybočuje z celého cenového pásma najnižších ale aj najvyšších cien. Žalobca na preukázanie obvyklosti ním uplatnenej ceny za deň nájmu náhradného vozidla predložil dôkaz - cenník motorových vozidiel podnikateľského subjektu F. F., ktorý však ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 01.08.2018 vo všetkých predmetoch podnikania a teda ku dňu poistnej udalosti t. j. k 06.11.2019, ani ku dňu realizovania nájmu náhradného vozidla poškodeným t. j. od 02.12.2019 do12.12.2019, už nebol podnikateľom, ktorý by v danom mieste a čase poskytoval služby auto - požičovne. Z uvedeného vyplýva, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Zároveň súd považoval listinný dôkaz predložený žalobcom a označený ako „Potvrdenie k cenám auto - požičovne Alpha SK spol. s. r. o.“ za neurčitý, nakoľko z neho nebolo možné určiť, či sa potvrdenie k cene viaže aj na motorové vozidlo porovnateľné s poškodeným motorovým

vozidlom. Naproti tomu žalovaný predložil v konaní cenníky auto - požičovní Renoz, MKcar, auto - rental a Max auto - požičovňa, z ktorých vyplynula obvyklosť ním priznanej ceny za deň nájmu náhradného vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom vo výške 65 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že nájomná zmluva a faktúra vystavená žalobcom ako prenajímateľom motorového vozidla poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla, pri absencii iných relevantných dôkazov (alebo dôkazov, na ktoré by súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania prihliadol), nepostačujú ako dôkaz preukazujúci obvyklosť ceny denného nájomného náhradného vozidla za situácie, kedy žalovaný výšku nájomného sporoval a na preukázanie svojej procesnej obrany predložil cenníky preukazujúce jeho procesnú obranu a obvyklosť ním priznanej ceny za deň nájmu náhradného vozidla vo výške 65 eur s DPH. Mal za to, že žalobca teda nepreukázal obvyklosť ním fakturovanej ceny nájomného, teda skutočnosť, že ním fakturovaná cena za deň nájmu nevybočuje z celého cenového pásma najnižších aj najvyšších cien.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako právny nástupca poškodeného, má z PZP škodcu nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla v cene za deň nájmu náhradného motorového vozidla vo výške 65 eur s DPH ako nákladov účelne a nutne vynaložených poškodeným (ako právnym predchodcom žalobcu) v súvislosti so škodou na jeho motorovom vozidle, nakoľko obvyklosť žalobcom uplatnenej ceny za deň nájmu motorového vozidla vo výške 115 eur nebola v konaní preukázaná, preto súd žalobu v uplatnenej časti sadzby denného nájomného prevyšujúcej žalovaným preukázanú obvyklú cenu nájmu v sume 65 eur, teda žalobu v časti istiny vo výške 550 eur, ako nepreukázanú zamietol.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný žalobcovi priznal náhradu iba za 9 dní nájmu náhradného motorového vozidla, hoci tento nájom trval až 11 dní a to od 02.12.2019 do 12.12.2019. Z faktúry č. 21940725 vystavenej autoservisom Slovakia Auto, s. r. o. poškodenému za opravu motorového vozidla mal súd preukázané, že jeho oprava v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poisteným žalovaného, trvala od 02.12.2019 do 12.12.2019. Ďalej mal súd preukázané z nájomnej zmluvy zo dňa 02.12.2019 a z faktúry č. 191202 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi za nájom náhradného motorového vozidla, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo odo dňa 02.12.2019 do 12.12.2019 t. j. iba počas nevyhnutnej doby opravy poškodeného motorového vozidla. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovanému ním uplatnenú náhradu za nájom za 11 dní náhradného motorového vozidla za dobu od 02.12.2019 do 12.12.2019, kedy bola preukázateľne ukončená oprava poškodeného motorového vozidla, a to vo výške priznanej sumy za deň nájmu náhradného motorového vozidla v sume 65 eur s DPH, čo činilo spolu za dva dni sumu vo výške 130 eur.

Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný znížil náhradu škody aj o odpočet za zmenu technickej hodnoty poškodeného motorového vozidla a prevádzkové náklady počas doby prenájmu náhradného motorového vozidla v celkovej sume 22,35 eura - zmena technickej hodnoty vozidla 17 eur + pevné prevádzkové náklady 5,35 eura (viď oznámenie o poistnom plnení žalovaného zo dňa 23.01.2020).

V nadväznosti na uvedené, súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť, že motorové vozidlo poškodeného bolo v autoservise z dôvodov, ktoré poškodený nijako nezavinil a napriek tomu došlo k jeho poškodeniu a preto ho nemohol používať, nemôže zakladať obohatenie sa poškodeného v tzv. ušetrených nákladoch a to najmä s poukazom na skutočnosť, že ani po jeho oprave nemožno jednoznačne vzhľadom na jeho samotné poškodenie konštatovať rovnakú hodnotu, akú by malo pred poškodením. Zdôraznil, že ak by sa mal zohľadňovať žalovaným prezentovaný výpočet ušetrených nákladov poškodeného, išlo by o hodnotenie na základe jednostranného výpočtu v jeho prospech a to bez komplexného vyhodnotenia situácie ohľadom jeho hodnoty a tým aj výšky skutočnej škody po jeho poškodení. Vo vzťahu k odpočtu za zmenu technickej hodnoty vozidla a prevádzkových nákladov súd prvej inštancie mal za to, že žalobca tak preukázal dôvodnosť nároku v rozsahu neoprávnene odpočítaného zhodnotenia v sume 22,35 eura. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní preukázal vznik a dôvodnosť žalobou uplatneného nároku na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, a to vo vzťahu k ďalším dvom dňom nájmu náhradného vozidla za cenu za jeden deň nájmu náhradného vozidla vo výške 65 eur s DPH, nakoľko obvyklosť ním uplatnenej ceny nájomného v konaní nepreukázal. Preto súd prvej inštancie posúdil ako dôvodný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie náhrady nákladov za nájom náhradného motorového vozidla za

2 dni x 65 eur s DPH + zhodnotenie v sume 22,35 eura, celkovo mu priznal sumu vo výške 152,35 eura. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania voči žalovanému, súd prvej inštancie posudzoval vo vzťahu k priznanej istine vo výške 152,35 eura s tým, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, pričom vychádzal z v zmysle ktorého, je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania je daný v .

Vo zvyšnej časti vo vzťahu k prevyšujúcemu nároku na úroky z omeškania (nepriznanej časti žalovanej istiny vo výške 550 eur) a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy 550 eur od 07.02.2020 do zaplatenia, nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

Žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo dňa 07.02.2020, a teda dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 23.01.2020 oznámil žalobcovi, že dňa 22.01.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania odo dňa 07.02.2020. Úrokovú sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie posúdil v súlade s a podľa Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len ako „“). Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako dôvodný v časti priznanej istiny a preto mu priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny vo výške 152,35 eura od 07.02.2020 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie k námietke žalovaného, ktorý sporoval dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , poukázal na to, že predmetné rozhodnutie bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp. zn. zrušené a preto vyhodnotil túto námietku žalovaného ako neúčinnú.

3. Žalobca podal včas odvolanie proti II. a III. výroku napadnutého rozsudku a z dôvodov v zmysle , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a , že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý neodpovedal na jeho námietku týkajúcu sa cenníkov predložených žalovaným, hoci namietal, že z nich nebolo možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel, ktoré majú zásadný vplyv na výšku dennej sadzby nájomného. V konaní išlo o podstatnú okolnosť, od ktorej záviselo priznanie mu práva na zaplatenie žalovaným v časti uplatnenej istiny. Uvedené tvrdenia opieral o zoznam súdnych rozhodnutí, z ktorých vyplývala opodstatnenosť výšky dennej sadzby nájomného, avšak súd prvej inštancie sa k uvedenému nevyjadril.

Vadu v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie žalobca videl v nesprávnom skutkovom zistení vyplývajúcom z vykonaných dôkazov a zastával názor, že cenníky predložené žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť obvyklosť dennej sadzby nájomného stanovenej žalobcom vo výške 115 eur a ktorá bola stanovená na základe špecifických podmienok s tým, že náhradné motorové vozidlo bolo prenajaté na dobu neurčitú a bez povinnosti zložiť zábezpeku. Uviedol, že ako nájomca platil nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla až po jeho vrátení, pričom splatnosť faktúry bola predĺžená až na dva mesiace. Zdôraznil, že na súdnom pojednávaní namietal, že z cenníkov predložených žalovaným nie je možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel.

Ďalej žalobca namietal, že vyššie uvedené podmienky nie sú obvyklými podmienkami prenájmu motorových vozidiel. Argumentoval, že zloženie zábezpeky a platba nájomného vopred sú pri prenájme

motorových vozidiel pravidlom. Bez splnenia daných podmienok väčšina subjektov motorové vozidlá neprenajíma. Ak sa však subjekt rozhodne prenajať motorové vozidlo bez splnenia uvedených podmienok, odrazí sa to na výške nájmu. Z cenníkov predložených žalovaným nie je možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel. Dôvodil, že žalovaný nepreukázal, že motorové vozidlá sa prenajímajú za ceny uvedené v cenníkoch za podmienok porovnateľných s podmienkami stanovenými žalobcom. Namietal, že nie je možné zistiť, či nájomca musí zložiť zábezpeku, zaplatiť nájomné vopred alebo si požičať vozidlo na len na dobu určitú. Zdôraznil, že pri hodnotení obvyklosti ceny dennej sadzby nájomného je potrebné prihliadať na podmienky prenájmu. Ceny jednotlivých auto - požičovní možno porovnávať za predpokladu existencie porovnateľných podmienok prenájmu. Ceny nájmu sa totižto líšia v závislosti od podmienok prenájmu. Uviedol, že žalovaný predložil cenníky auto - požičovní vo forme snímok z internetových stránok. Na snímke z internetovej stránky MKcar nie je okrem cien a typu auta uvedené nič. Nie je z nej možné vyčítať ani dobu zapožičania vozidla.

Poukazoval na odôvodnenie uvedené v bode 28 rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 10.05.2018 sp. zn. . Uviedol, že k žalobe pripojil zoznam súdnych rozhodnutí týkajúci sa obvyklosti dennej sadzby nájomného vo výške 115 eur a v ktorých považovali túto dennú sadzbu nájomného za obvyklú. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k predloženému zoznamu.

Žalobca spochybňoval cenníky predložené žalovaným z dôvodu nemožnosti zistenia podmienok prenájmu a zastával názor, že súd prvej inštancie mal odpovedať na jeho námietku týkajúcu sa nemožnosti zistenia podmienok prenájmu motorových vozidiel, nakoľko len ceny stanovené s prihliadnutím na podobné podmienky prenájmu je možné vzájomne porovnávať. Mal za to, že podmienky prenájmu majú zásadný vplyv na posúdenie obvyklosti dennej sadzby prenájmu motorového vozidla a že v danom prípade sa jednalo o podstatné skutočnosti týkajúce sa posúdenia obvyklosti žalobcom stanovenej dennej sadzby nájomného.

Argumentoval, že pre porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné naplnenie určitej intenzity nedostatkov odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je súd povinný odpovedať na každý argument strany sporu. Je však potrebné odpovedať na argumenty, ktoré smerujú voči podstatným skutočnostiam prejednávaného prípadu. Z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia musí byť okrem iného zjavné, prečo niektoré z tvrdení strán považoval súd za irelevantné.

Zdôraznil, že namietal nemožnosť zistenia podmienok prenájmu z cenníkov predložených žalovaným a že súd prvej inštancie sa mal s predmetnou námietkou vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Taktiež mal reagovať na predložený zoznam súdnych rozhodnutí týkajúcich sa obvyklosti dennej sadzby nájomného vo výške 115 eur.

Žalobca zhrnul, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, pretože žalovaným predložené cenníky nie sú spôsobilé preukazovať obvyklosť dennej sadzby nájomného pri denných sadzbách stanovených za porovnateľných podmienok. Preto bez zohľadnenia podmienok prenájmu nemôžu cenníky predložené žalovaným poskytovať pravdivý obraz o obvyklosti dennej sadzby nájomného v prejednávanom prípade. Podmienky prenájmu motorových vozidiel za ceny uvedené v cenníkoch predložených žalovaným však v konaní neboli zistené.

4. Žalovaný sa vyjadrením zo dňa 06.04.2023 vyjadril k odvolaniu žalobcu voči napadnutému rozsudku a ktorý uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie vec v rámci výroku II. v spojení s výrokom III. napadnutého rozsudku, správne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vysvetlil dôvody na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom obvyklosti (resp. primeranosti) žalobcom účtovanej a uplatnenej ceny denného nájmu náhradného motorového vozidla. Poukázal na z ktorého vyplýva povinnosť poškodeného preukázať ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným (Ing. W. O.), aj tento nárok riadne preukázať a to, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z vyššie označeného ustanovenia , ale aj z ustanovenia zákona, keďže poisťovateľ (v rozhodovanom spore žalovaný), je povinný nahradiť preukázané nároky na náhradu škody. Dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku, a

to aj vo vzťahu k výške fakturovanej ceny za deň nájmu náhradného motorového vozidla, tak zaťažovalo žalobcu a ktorý za nájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 02.12.2019 do 12.12.2019 vyúčtoval na základe faktúry zo dňa 12.12.2019, vystavenej na sumu 1 256 eur (pozn. žalobca nie je platcom DPH). V rámci predmetnej faktúry je uvedená základná cena denného nájmu vo výške 69 eur plus prirážka 46 eur denne, čo predstavovalo konečnú sumu 115 eur za deň nájmu náhradného motorového vozidla. Namietal, že predmetná faktúra (daňový doklad), však uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu nepreukazuje a nie je možné ju považovať za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá má byť krytá povinným zmluvným poistením. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, či ním požadovaný nárok predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného. V tejto súvislosti poukázal na judikát č. R 7/1992 v zmysle ktorého, náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

V súvislosti s otázkou samotnej ceny prenájmu náhradného motorového vozidla v konaní žalovaný poukázal na to, že túto je potrebné posudzovať z hľadiska účelnosti a primeranosti.

Žalovaný mal za to, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca účinným spôsobom nerozporoval jeho tvrdenia uvedené v odpore voči platobnému rozkazu, čím sa považujú tvrdenia žalovaného ohľadne neprimeranosti žalobcom účtovanej dennej sadzby za nájom náhradného vozidla za nesporné. Žalobca sa k odporu žalovaného aj napriek výzve súdu nevyjadril v stanovenej lehote. Mal za to, že súd prvej inštancie tak správne aplikoval na predmetné podanie sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na .

Uviedol, že z porovnania predložených cenníkov vyplýva, že je zrejmé, že žalobcom uplatnená cena výrazne vybočuje z cenového pásma porovnateľných vozidiel v rozhodnom čase a regióne.

Dôvodil, že samotná nájomná zmluva a faktúra vystavená žalobcom poškodenému za nájom náhradného vozidla, pri absencii iných relevantných dôkazov (alebo dôkazov, na ktoré by súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania prihliadol), nepostačujú ako dôkaz preukazujúci obvyklosť ceny denného nájomného náhradného vozidla za situácie, kedy žalovaný výšku nájomného sporoval a na preukázanie svojej procesnej obrany predložil cenníky preukazujúce jeho procesnú obranu a obvyklosť ním priznanej ceny za deň nájmu náhradného vozidla vo výške 65 eur s DPH. Bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním účtovaná a uplatnená cena denného nájomného náhradného vozidla vo výške 115 eur je cenou obvyklou, teda cenou, ktorá nevybočuje z celého cenového pásma najnižších ale aj najvyšších cien. Žalobca však na preukázanie obvyklosti ním uplatnenej ceny za deň nájmu náhradného vozidla nepredložil v súlade so zásadou koncentrácie konania žiadny relevantný dôkaz. Zdôraznil, že v sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V predmetnej právnej veci dôkazné bremeno ohľadne samotnej primeranosti ceny za 1 deň prenájmu motorového vozidla zaťažovalo práve žalobcu. Inými slovami povedané, pre úspech v konaní, „na pleciach“ žalobcu ležala zodpovednosť obhájiť v súlade so zásadou koncentrácie konania tvrdenie ohľadom primeranosti ceny prenájmu motorového vozidla, a to dostatkom relevantných dôkazov, k čomu však v tomto konaní nedošlo. Je nevyhnutné, aby účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti s poistnou udalosťou pri nájme náhradného vozidla bola konštatovaná vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu a musí vychádzať z obsahu konkrétneho spisového materiálu.

Zdôraznil, že systém povinného zmluvného poistenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálnej a imateriálnej). Tento systém primárne chráni poškodených, ale aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia hradiť škody z vlastných finančných prostriedkov. Nemožno však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo byť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v poisťovníctve). (viď nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. , verejne dostupný na webovej stránke www.usoud.cz).

Žalovaný mal za to, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne závery súdu prvej inštancie a jeho vyhodnotenie listinných dôkazov v časti nepriznanej istiny a to aj s ohľadom na uplatnenú zásadu koncentrácie konania.

5. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.04.2023 k odvolaniu žalobcu, sa vyjadril žalobca v replike zo dňa 28.04.2023. Zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní a navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol v odvolaní.

6. K replike žalobcu zo dňa 28.04.2023, sa vyjadril žalovaný v duplike zo dňa 11.05.2023 s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, kde sa konkrétne a jasne vyjadril ku všetkým odvolacím dôvodom žalobcu, pričom mal za to, že zo strany žalobcu v rámci odvolacej repliky neboli uvedené žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvracali jeho vyjadrenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. Vyjadril sa podrobne k jednotlivým tvrdeniam žalobcu a mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo riadne vydané a nie sú dané dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle , po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

9. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

12. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa v znení neskorších predpisov () (ďalej len ako „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa a , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

17. Podľa , namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

18. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

20. Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

21. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

24. Podľa , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

25. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť c) poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

26. Podľa , poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa , ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.

28. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

29. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

30. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

31. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti oznámil žalobcovi listom zo dňa 23.01.2020, že dňa 22.01.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu náhradu škody vo výške 562,65 eura s tým, že mu znížil poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla a to tak, že vo vzťahu k počtu dní nájmu náhradného motorového vozidla mu priznal náhradu len za 9 dní nájmu, nakoľko zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť prenájmu nad rámec opravy času vymedzeného výrobcom pre danú značku motorového vozidla a vo vzťahu k neprimerane účtovanej dennej sadzbe za náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla, mu priznal cenu za deň nájmu vo výške 65 eur s DPH a taktiež mu znížil plnenie o sumu spolu vo výške 22,35 eura ako „zmenu technickej hodnoty vozidla (THV)“ a „pevné prevádzkové náklady 0,01 x 535 km“.

35. V konaní nebolo sporné, že dňa 06.11.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného - Ing. W. O. značky Kia Sportage, EČV: N. XXXDP, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ (škodca) mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

36. V konaní nebolo sporné, že poškodený v postavení nájomcu dňa 02.12.2019 uzatvoril so žalobcom v postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Toyota RAV 4, EČV: N. XXXUV a ktoré mal prenajaté v období od 02.12.2019 do 12.12.2019 a že za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 191202 na sumu 1 265 eur.

37. V konaní nebolo sporné, že dňa 12.12.2019 žalobca ako postupník a poškodený - Ing. W. O. ako postupca, uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky a ktoré postupca listom zo dňa 12.12.2019 oznámil žalovanému.

38. V konaní bolo sporné, či je obvyklá výška ceny 115 eur denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla prenajatého poškodeným v dôsledku škodovej udalosti a ktorú si uplatnil žalobca ako právny nástupca poškodeného.

39. V konaní bolo sporné, či cenníky denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla predložené žalovaným sú spôsobilé preukázať obvyklosť dennej sadzby nájomného za prenájom obdobných motorových vozidiel a teda, či sumu vo výške 65 eur ako denného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za obvyklú.

40. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu a ďalšími vyjadreniami sporových strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a konštatuje jeho súladnosť s dikciou ustanovenia a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej

inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

41. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý neodpovedal na jeho námietku týkajúcu sa cenníkov predložených žalovaným, hoci namietal, že z nich nebolo možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel, ktoré majú zásadný vplyv na výšku dennej sadzby nájomného a že v konaní išlo o podstatnú okolnosť, od ktorej záviselo priznanie mu práva na zaplatenie žalovaným v časti uplatnenej istiny s tým, že uvedené tvrdenia opieral o zoznam súdnych rozhodnutí, z ktorých vyplývala opodstatnenosť výšky dennej sadzby nájomného, avšak súd prvej inštancie sa k uvedenému nevyjadril, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a riadne vysvetlil dôvody, na základe ktorých dospel k svojmu záveru a to s poukazom na , v zmysle ktorého mu bol žalovaný povinný nahradiť za škodcu (poisteného), účelne preukázané nároky na náhradu škody a na druhej strane, bolo povinnosťou poškodeného (v spore žalobcu) podľa preukázať ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu škody, ktorú je povinný za škodcu nahradiť žalovaný v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

Odvolací súd mal v konaní z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobca účinným spôsobom nerozporoval dôkazy tvrdené žalovaným v podanom odpore zo dňa 21.10.2021 voči platobnému rozkazu č. k. -44 vydaného Okresným súdom Bratislava I dňa 28.09.2021 a neuniesol tak dôkazné bremeno ohľadom obvyklosti (resp. primeranosti) žalobcom účtovanej a uplatnenej ceny denného nájmu náhradného motorového vozidla a k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu sa nevyjadril a ani neoznačil, resp. nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalobca tak neučinil ani na základe uznesenia súdu prvej inštancie č. k. -102 zo dňa 01.12.2021, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Bolo nesporné, že predmetné uznesenie spolu s prílohami bolo žalobcovi doručené dňa 04.01.2022 a že žalobca bol riadne poučený súdom o sudcovskej koncentrácii konania v zmysle , ktoré je lex specialis k ustanoveniu a v zmysle ktorého platí, že prostriedky procesného útoku žalobcu (ako aj prostriedky procesnej obrany žalovaného) sú predložené včas, ak boli predložené v lehotách podľa a ak neexistujú osobitné dôvody.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa vo veci (t. j. k odporu žalovaného) vyjadril až dňa 18.01.2023 t. j. dva dni pred nariadeným pojednávaním vytýčeným na termín 20.01.2023. Preto súd prvej inštancie na uvedené podanie žalobcu a k nemu priložené listinné dôkazy, aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania, neprihliadol, o čom strany sporu upovedomil na pojednávaní konanom dňa 20.01.2023.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepredložil svoje vyjadrenie k odporu žalovaného spolu s listinnými prílohami, ako prostriedok procesného útoku včas, a to ani v lehote uloženej súdom uznesením a ani v lehote dostatočnej pred pojednávaním vytýčeným na deň 20.01.2023 tak, aby došlo k zachovaniu lehoty pre protistranu v zmysle , pričom zo strany žalobcu neboli ani tvrdené ani preukázané žiadne osobitné dôvody (objektívnej alebo subjektívnej povahy), ktoré by mu bránili vo včasnom uplatnení prostriedkov procesného útoku podľa .

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval na predmetné podanie sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na a tvrdenia žalovaného ohľadne neprimeranosti žalobcom účtovanej dennej sadzby za nájom náhradného vozidla považoval za nesporné. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pri účinnom sporovaní žalobcom uplatnenej ceny za deň nájmu náhradného vozidla, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať, že ním účtovaná a uplatnená cena denného nájomného náhradného motorového vozidla vo výške 115 eur je cenou obvyklou, teda cenou, ktorá nevybočuje z celého cenového pásma najnižších ale aj najvyšších cien. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá

tieto skutočnosti tvrdí. Žalobca však na preukázanie obvyklosti ním uplatnenej ceny za deň nájmu náhradného vozidla nepredložil v súlade so zásadou koncentrácie konania žiadny relevantný dôkaz.

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy ).

Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ).

Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (pozri .

Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku, a to aj vo vzťahu k výške fakturovanej ceny za deň nájmu náhradného motorového vozidla, tak zaťažovalo žalobcu, ktorý bol povinný preukázať, či ním požadovaná suma predstavuje nutne a účelne vynaložené náklady zo strany poškodeného.

V danom prípade žalobca v konaní tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania primeranosti a obvyklosti ceny výšky denného nájmu v sume 115 eur vo vzťahu k podmienkam prenájmu obdobných motorových vozidiel, ktoré majú zásadný vplyv na výšku dennej sadzby nájomného a to vzhľadom na porovnateľné ceny iných auto - požičovní za požičanie porovnateľného motorového vozidla v danom čase a regióne a nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že ním uplatnená cena nie je cenou obvyklou vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla a to s ohľadom na ním predložené cenníky na preukázanie primeranosti výšky denného nájmu motorového vozidla. Žalobca ani oneskorene uplatnenými prostriedkami procesnej obrany (dňa 18.01.2023) a to odvolávaním sa na potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla - Eranov s. r. o., potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla - R. Z. potvrdenie k cene nájmu motorového vozidla - O. O. - Mtechnix a cenník žalobcu s potvrdeniami iných auto - požičovní (č.l.140 s. sp.), nepreukázal, že ním fakturovaná cena za deň nájmu je cenou obvyklou.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

42. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaných dôkazov, nakoľko z cenníkov predložených žalovaným nie je možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel, a preto nie sú spôsobilé spochybniť obvyklosť dennej sadzby nájomného, ktorú stanovil v sume vo výške 115 eur na základe špecifických podmienok s tým, že náhradné motorové vozidlo bolo prenajaté na dobu neurčitú a bez povinnosti zložiť zábezpeku, pričom ako nájomca platil za prenájom náhradného motorového vozidla až po jeho vrátení a splatnosť faktúry bola predĺžená na dva mesiace a teda pri hodnotení obvyklosti ceny dennej sadzby nájomného je potrebné prihliadať na podmienky prenájmu, keďže ceny jednotlivých auto - požičovní možno porovnávať za predpokladu existencie porovnateľných podmienok prenájmu, čo v danom prípade zo strany žalovaného splnené nebolo, pretože ním predložené cenníky uvedené kritériá nespĺňali, nakoľko vzájomne možno porovnávať len ceny stanovené s prihliadnutím na podobné podmienky prenájmu, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie obvyklosti dennej sadzby prenájmu motorového vozidla a že v danom prípade sa jednalo o podstatné skutočnosti týkajúce sa posúdenia obvyklosti žalobcom stanovenej dennej sadzby nájomného odvolací súd uvádza, že v konaní bolo nesporné, že na preukázanie neprimeranosti výšky denného nájmu stanoveného žalobcom (115 eur), žalovaný predložil cenníky iných prenajímateľov v danom regióne a z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcom uplatnená cena nie je cenou obvyklou vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla v danom regióne a čase. Odvolací súd konštatuje, že žalobca pri podaní žaloby na súd ako dôkaz predložil dva cenníky - cenník motorových vozidiel subjektu F. F. (č. l. 28 s. sp.), potvrdenie

k cenám auto - požičovne obchodnej spoločnosti Alpha SK spol. s.r.o. (č. l. 27 s. sp.), z ktorých však nie je zrejmé, či uvedené subjekty skutočne ponúkajú motorové vozidlá, ktoré by zodpovedali žalobcom prenajatému motorovému vozidlu značky Toyota RAV 4 a zároveň čo sa týka subjektu F. F., bolo v konaní nesporné, že sa jednalo o bývalého podnikateľa, ktorý svoju podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 01.08.2018 (č. l. 73 s. sp.) a teda v čase prenájmu motorového vozidla poškodeným (od 12.12.2019 do 12.12.2019) už ani nepôsobil na trhu prenájmu náhradných motorových vozidiel. Odvolací súd konštatuje, že pri hodnotení obvyklosti ceny dennej sadzby nájomného za prenájom motorového vozidla, žalovaný vychádzal z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase (č. l. 93 - 96 s. sp.). Preto názor žalobcu, že z cenníkov predložených žalovaným nie je možné zistiť podmienky prenájmu motorových vozidiel a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť obvyklosť dennej sadzby nájomného, je nesprávny, nakoľko pri určení výšky skutočnej škody je potrebné vychádzať zo všeobecnej, na trhu obvyklej ceny za nájom obdobného motorového vozidla v danom mieste a čase. Bez zohľadnenia ďalších okolností nemožno vychádzať výlučne len z ceny, ktorú si požičovňa od poškodeného vyúčtovala za nájom náhradného motorového vozidla, resp. na ktorej sa s poškodeným dohodla. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že cenu nájomného 115 eur za prenájom motorového vozidla tak nemožno považovať ani za obvyklú, čo bolo v konaní preukázané žalovaným listinnými dôkazmi - cenníkmi auto - požičovní zverejnenými na internete. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súvislosti s otázkou ceny prenájmu náhradného motorového vozidla je potrebné skúmať obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Tento právny názor podporuje aj ustálená judikatúra - napr. viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2016, kde sa uvádza: „bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu). Ale aj u porovnateľného náhradného vozidla piati, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, za ktorú žalovaná zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.“ Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

43. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal reagovať na ním predložený zoznam súdnych rozhodnutí týkajúcich sa obvyklosti dennej sadzby nájomného vo výške 115 eur odvolací súd uvádza, že dané rozhodnutia nie sú judikáty, a preto nemôžu mať v tomto spore precedentuálnu povahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Podľa ods. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov táto úloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov nižších stupňov prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky. Odvolací súd si je vedomý, že je v záujme právnej istoty, aby súdy rozhodovali v obdobných skutkových veciach rovnako, na druhej strane však treba konštatovať, že súd musí zohľadniť vždy konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu a musí vychádzať z obsahu spisového materiálu. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

44. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

45. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nevyvrátil relevantným dôkazom tvrdenia žalovaného ohľadom preukázania obvyklosti dennej sadzby nájomného motorových vozidiel. V danom prípade možno konštatovať, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie a jeho vyhodnotenie listinných dôkazov v časti nepriznanej istiny.

46. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci ( ).

47. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

48. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ).

50. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

51. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

52. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutej výrokovej časti II. a súvisiaceho výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania predmetného rozsudku, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je v napadnutej časti vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

56. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).