Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-54-2018.pdf
PDF · 76.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/54/2018
Uznesenie
Okresný súd v Považskej Bystrici v právnej veci žalobcu U. U., A.. X.X.XXXX, W. L. XXXX/X-X, F. W., zastúpeného JUDr. Katarínou Gahírovou, Centrum 27/32, Považská Bystrica proti žalovanej N. U., A.. X.XX.XXXX, W. H. XXXX/XXX, F. W., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k 3-izbovému bytu č. X, nachádzajúceho sa A. X. F., vo vchode č. XXX bytového domu X.. Č.. XXXX A. X. H. v Považskej Bystrici zapísanom na D. Č.. XXXX, za výlučnú nájomníčku určil žalovanú s tým, že žalobcovi sa bytová náhrada nepriznáva. Uviedol, že ich manželstvo so žalovanou bolo právoplatne rozvedené, pričom za trvania manželstva vznikol medzi účastníkmi spoločný nájom k predmetnému bytu. Do podania žaloby boli snahy o mimosúdne uzatvorenie dohody neúspešné.
2. V priebehu konania, písomným podaním zo dňa 4.6.2019 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne súdu oznámil, že podanú žalobu berie späť a žiada konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná súhlasila s žalobcom navrhovaným spôsobom usporiadania vzájomných vzťahov bývalých manželov k ďalšiemu trvaniu spoločného nájmu bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXXX na sídlisku H. v Považskej Bystrici a dňa 3.6.2019 bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o zrušení spoločného nájmu bytu, v ktorej sa dohodli na vyriešení predmetu sporu v znení podanej žaloby, teda na zrušení spoločného nájmu k predmetnému bytu s tým, že výlučnou nájomníčkou bytu sa stane žalovaná, a to bez povinnosti zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení potvrdila uzatvorenie dohody so žalobcom, avšak žiadala, aby súd využil svoje moderačné právo a postupom v zmysle § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Poukázala na skutočnosť, že so žalobcom sa snažila vec vyriešiť mimosúdne. Vzhľadom na zásadné osobné a rodinné rozpory medzi ňou a žalobcom, ktoré vyústili do žalobcovho odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a jeho vylúčenia z užívania spoločného bytu, žalovaná odmietala osobný kontakt so žalobcom. Komunikovala však so žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu o čom svedčí aj e-mailová komunikácia. Tá prebiehala až do decembra 2018 bezproblémovo, v ktorom čase sa žalovaná rozhodla zmeniť právne zastúpenie, v dôsledku čoho nedošlo k zavŕšeniu mimosúdnej komunikácie podpisom dohody. V čase, keď už bol žalovanej určený nový právny zástupca cez Centrum právnej pomoci už bola podaná žaloba na súde, pričom sa domnieva, že nadbytočne. Navyše poukázala, že plnomocenstvo na
podanie žaloby bolo žalobcom udelené už dňa 20.11.2018, t.j. ešte v čase prebiehajúcej mimosúdnej komunikácie, ktorá v tom čase potenciálne smerovala k mimosúdnej dohode a nenaznačovala potrebu podania žaloby na súd. Poukázala na fakt, že nekonaním žalovaného až do novembra 2018 s výnimkou korešpondencie z roku 2016, bola žalovaná dotlačená do pozície, v ktorej sa v súčasnosti nachádza, a teda svoj podiel spoluzodpovednosti na predmetnom spore a vzniknutých trovách nesie aj žalobca. Mala za to, že tak žalobca ako aj žalovaná nesú zodpovednosť za vznik sporu. Aj v prípade, ak by súd rozhodoval meritórne vo veci samej, vzhľadom na to že bol z užívania predmetného bytu vylúčený právoplatným rozsudkom súdu, žalobcom navrhovaný spôsob rozhodnutia by bol jediný, ktorý by za týchto okolností prichádzal do úvahy, t.j. bez možnosti žalovanej participovať na úspechu v predmetnom spore, t.j. bez možnosti ovplyvniť priznanie náhradu trov žalobcovi v plnom rozsahu. Zároveň poukázala na charakter sporu, keďže sa jedná o vec, na ktorej majú právny záujem obaja účastníci, keďže predmetom konania je vyriešenie majetkových záležitostí účastníkov konania po rozvode. Nakoniec žalovaná poukázala aj na svoje majetkové pomery, keď sa momentálne nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, keď jej jediným príjmom je invalidný dôchodok 169 Eur mesačne. Žiadala, aby súd žiadnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o úprimnej snahe riešiť vec mimosúdne. Bol to žalobca, ktorý ako jediný inicioval vyriešenie tejto otázky, iniciatíva zo strany žalovanej neprišla nikdy. Žalobca ešte v roku 2016 zaslal žalovanej list, ktorým sa snažil usporiadať majetok po zaniknutom manželstve. Žalovaná neprevzala list v odbernej lehote. Až po udelení plnej moci a zaslaní výzvy prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná odpovedala taktiež prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovanej bola dohoda o zrušenie spoločného nájmu bytu zaslaná prostredníctvom vtedy splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 26.11.2018, kedy sa vopred žalovaná vyjadrila, že s podpisom dohody súhlasí. Keďže tak neučinila, žalobca nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na súd. Túto skoncipoval a podal spolu so žalobou o vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov (ktorá lehota končila dňa 31.12.2018). Až podanie žaloby bolo okolnosťou, ktorá žalovanú motivovala k podpisu dohody. Bezplatného zástupcu mohla žalovaná riešiť skôr, a tak jej nekonanie vyústilo do súdneho sporu. Je nespravodlivé, aby to bolo pripísané na ťarchu žalobcu. Samotné poberanie invalidného dôchodku žalovanou nie je dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.
5. Podľa § 144 CSP Žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu ešte pred tým, než súd začal vo veci pojednávanie, a preto súd konanie zastavil aj bez súhlasu žalovanej.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak strana procesne zaviní zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2015/160/>, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania strany sporu uzatvorili mimosúdnu dohodu. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že obe strany zapríčinili zastavenie tohto konania, keď k uzatvoreniu mimosúdnej dohody došlo až v priebehu konania. Zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby za situácie, že v priebehu konania medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody, je dôsledkom procesného postupu nevyhnutne daného na oboch stranách sporu. Procesné zavinenie zastavenia konania je tak potrebné pričítať obom stranám sporu rovnakým dielom. Pokiaľ sa týka tvrdení uvádzaných stranami sporu čo do zapríčinenia vzniku sporu, súd opätovne poukazuje na to, že rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú len tie, ktoré vznikli po začatí konania. Vzhľadom na uvedené ako aj na charakter sporu, keď vyriešenie majetkových záležitostí je v záujme oboch strán sporu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, ktoré odvolanie sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolacie dôvod a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).