Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Tv-2-2019.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tv/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.08.2019 pred samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného npor. v. v. Ing. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Y. XX, Q., okres Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,
rozhodol:
V.. L.. L.. S.. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Y. XX, Q., okres Y.,
u z n á v a s a v i n n é h o, ž e
28.12.2018 v čase okolo 23.06 h pri rodinnom dome Č.. XXX L. N. Q., v okrese Poltár, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. Y. XXX D., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ, ODI Lučenec, pri kontrole sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A409529 dňa 28.12.2018 v čase o 23.16 h namerané 0,78 mg/l alkoholu v krvi,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o sa o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona, na peňažný trest vo výške 700 (sedemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd u k l a d á obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 8 Tr. zák. sa do doby zákazu činnosti započítava doba od zadržania vodičského preukazu, teda odo dňa 28.12.2018.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 23.05.2019 pod sp. zn. 2 Pv 469/18/6601-22 obžalobu na obvineného V.. L.. L.. S.. Š. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., trvalým bydliskom Y. XX, Q. okres Y., vojak vo výsluhe, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 28.12.2018 v čase okolo 23.06 h pri rodinnom dome Č.. XXX L. N. Q., v okrese Y., viedol nákladné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. Y. XXX D., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ, ODI Lučenec, pri kontrole sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A409529 dňa 28.12.2018 v čase o 23.16 h namerané 0,78 mg/l alkoholu v krvi.
Na základe podanej obžaloby súd vo veci vydal dňa 06.06.2019 trestný rozkaz, proti ktorému podal dňa 28.06.2019 obvinený prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, ktorý odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu považoval za nezákonné a namietal predovšetkým spôsob, akým bola u neho realizovaná dychová skúška na alkohol v krvi. Táto nebola zo strany príslušníkov Okresného riaditeľstva PZ ODI Lučenec realizovaná zákonným spôsobom a nezohľadňovala kritériá, ktoré boli nevyhnutné pri takejto skúške rešpektovať, najmä vykonaním ďalšej dychovej skúšky po dodržaní 15 minútového časového intervalu. Z uvedeného dôvodu konajúci súd vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý prítomný obžalovaný V.. L.. L.. S.. Š. Q., ktorý uviedol, že išiel za kamarátom do pohostinstva, kde si s ním dal pivo a pol deci. Išiel tam autom, potom prišiel ďalší kamarát, on mu objednal tiež pol deci ako aj ostatným. Našťastie potom, už keď sa to začalo zvrhávať, tak prišiel ďalší kamarát, či by ho neodviezol, pretože prišiel s vecami z týždňovky, dopil pol deci a pivo, išiel ho zaviesť, keď ho chytila polícia. Nemyslel si, že toľko nafúkal, neuvedomoval si to. Dychová skúška prebehla tak, že ho policajti požiadali, aby fúkol, čo urobil, potom bol veľmi prekvapený, koľko nafúkal, pretože to nečakal. Následne odstavil vozidlo, teda ho nechal tam na mieste, policajti ho zobrali na výsluch, potom pre neho prišla vojenská polícia a odviedli ho. Prečo druhýkrát nefúkal, udával, že ho na to nevyzvali. Trvalo to menej ako 15 minút -dopil, vyšiel z pohostinstva, sadol do auta a po 150 metroch ho zastavila policajná hliadka. Z pohostinstva odišli asi pred 22.50 hod. až 22.55 hod. čo bolo pravdepodobnejšie a išli rovno do auta a autom odišli. Nezdržiavali sa nikde. Keď dopil alkohol, tak išli k autu, ktoré bolo 20 metrov a keď vyrazil, tak ho zastavili na druhej križovatke, takže medzi posledným požitím alkoholu a časom, keď vykonal dychovú skúšku mohlo ubehnúť 10 minút. Keď vystúpili, bolo šmykľavo, tak sa opierali o auto a mal pri sebe telefón a či policajti mali pri sebe vysielačky, nevedel uviesť. K výpovedi svedka R. E. uviedol, svedok vypovedal v podstate tak, ako to bolo, áno mal ísť na krv to odmietol, ale nevravel, že kvôli tomu, že by mu to malo namerať viac. K výpovedi svedka O. Š. uviedol, že pravdou nebolo, že mal povedať, že by mu na krvi mali namerať dvakrát toľko a že pil celý večer. Podľa neho to mohlo byť tak 250 metrov od pohostinstva až po miesto zastavenia.
Na hlavnom pojednávaní bol aj vypočutý svedok R. E.. V daný deň vykonávali hliadku s kolegyňou O. Š., vzhľadom na to, že predmetné vozidlo išlo po strede vozovky, bola tam úzka cesta, tak vozidlo zastavili, opýtali sa vodiča, či sa je ochotný podrobiť dychovej skúške, tento povedal že áno, pýtal sa ho, že či 15 minút dozadu požíval alkoholické nápoje, lieky alebo potraviny s možným obsahom alkoholu, povedal že nie, čo bola štandardná predpísaná formulácia, ktorú používajú. Obžalovaný následne nafúkal 0,78 mlg/l , čo mu ukázali na monitore. Povedal im, že popíjal alkoholické nápoje celý večer, že išiel zaniesť kamaráta domov. Poučili ho o tom, že mohol požiadať o vyšetrenie krvi na prítomnosť alkoholu, povedal, že netreba, tam by mu to ukázalo ešte viac. Svedok bol presvedčený, že ničím neporušil svoje povinnosti, vzhľadom na zistenú uvedenú hodnotu nemal dôvod, prečo by mu ešte dával druhýkrát robiť dychovú skúšku. Nevedel povedať, či tam cítil vtedy alkohol, vtedy to necítil, ani sa mu nečkalo, ani nevracal, šmýkali sa tam všetci, lebo tam bol ľad. Ako ďalej vypovedal, obžalovaný uvádzal, že popíjal v ten večer, rozprávali sa o tom aj cestou na policajnú stanicu, ešte vravel, že on nechcel ísť, ale že ho kamarát prehovoril, tak nastúpil. Potom, keď nafúkal, už sa nepýtali, že kedy pil a podobne, hovoril mu to, čo uviedol. Štandardne robia len jednu dychovú skúšku. Ak je hraničná hodnota, tzn. od 0,48 do 0,53
tak vtedy idú s dotyčným aj na krv. Spravujú sa pri realizácii dychových skúšok nariadeniami od svojho vedúceho. Pravdou bolo, že v iných okresoch sa to môže robiť inak, resp. že sú rozdiely medzi okresmi, ale v okrese Lučenec je štandardné robiť len jednu dychovú skúšku s tým, že ďalšie zisťovanie alkoholu robia len u tej hraničnej úrovne 0,5 mlg/l. Mal za to, že neboli žiadnym zákonom úkolovaní, že musia robiť viac skúšok ako jednu. Stretávajú sa aj s kolegami z iných okresov a vedel napr. že iné okresy neanalyzujú hranicu, toho rozptylu okolo 0,5 ako oni. Keď prišiel ku nim obžalovaný na oddelenie do tepla, tak už mal aj problém vyjsť po schodoch.
Vypovedajúca bola aj svedkyňa O. Š., ktorá k veci uviedla, že vykonávali hliadku ohľadne zjazdnosti ciest, vtedy snežilo. Zastavili obžalovaného, lebo išiel čudne, tzn. nešiel rovno. Vypýtali si doklady, pýtali sa ho, či požil alkohol alebo nejaké potraviny s alkoholom, a to 15 minút pred fúkaním. Odpovedal, že nepil, potom nafúkal okolo 0,70 mlg/l. Potom im ukázal vojenský preukaz, tak zavolali aj vojenskú políciu. Potom na oddelení sa im už priznal, že popíjal, lebo mal nejakú oslavu. Vyšetrenie krvi následne odmietol, pričom povedal, že kvôli tomu, že by to ukázalo dvakrát viac. Štandardne vykonávajú len jednu dychovú skúšku, opakovanie dychovej skúšky robia len pri hraničných hodnotách od 0,47 do 0,53 mlg/ l. Obžalovaný nemal nejaké alkoholické prejavy, teda že by sa mu čkalo, vracal alebo niečo podobné. To, že pil, sa im priznal až za nejakú hodinu na oddelení. Vravel im, že celý večer pil, lebo oslavovali, ale či uviedol, že kedy naposledy, sa nepamätala. Bolo na ňom vidieť, že bol v podnapitom stave, bolo to vidieť na jeho pohybe, ešte sa to zvýraznilo, keď prišiel na oddelenie, už to bolo cítiť aj z jeho dychu. Pri tom aute to nebolo úplne zrejmé z reči tela, že požil alkohol, a z ústnych vyjadrení už vôbec nie, tam sa šmýkali všetci, lebo tam bol ľad, na oddelení to už bolo zreteľnejšie z jeho pohybu, z rečí nie. Potom prišla vojenská polícia a oni si ho prebrali. Vedela, kde tam bolo pohostinstvo, vozidlo mohli zastaviť, tak 1 km, ale nevedela presne.
O. E.. R.. Ľ. T., Y.., ako uviedol k výpovedi svedka R. E., mal pravdu v tom, že zo zákona nie je povinný vykonať viacero dychových skúšok, aj keď on v tomto smere pripravoval nariadenie Prezídia PZ, že musia byť minimálne dve dychové skúšky s odstupom 15 minút, a ak je to nad 1 promile, aby sa išlo aj na krv. Pripravili to v súdnolekárskej spoločnosti, ale prezídium PZ to neuviedlo do praxe. V prípade, ak dotyčná osoba užíva alkohol v kratšom intervale ako 15 minút do vykonania dychovej skúšky, tak tieto výsledky sú spochybniteľné, pretože ak sa alkohol nachádza v dutine ústnej, čo sa zvyšky vždy nachádzajú pri použití alkoholu, tak časť týchto zvyškov môže byť aj fúknutá do testeru, čo môže skresliť výsledky. Skúšali to tak, že si dal do úst trebárs víno, bez prehltnutia ho vypľul, tak zhruba do 6 minút nafúkal. Robili testy na 10 ľuďoch, a aj keď si vypláchli dutinu ústnu silným alkohol, tak nikto nemal po 5 minútach viac ako 0,5 promile, väčšina bola už vtedy nulová, po 10 minútach boli už všetci nuloví. Z rôznych štúdii vyplývalo, že táto hranica môže byť 10 minútová - táto sa uznáva vo všeobecnosti a na návode dýchacích prístrojov je uvedená doba 15 minút. U ľudí, ktorí mali zdravý chrup, tak vydýchali ten alkohol do 3 minút, nad 5 minút boli ľudia, ktorí mali kazy, mostíky, dutinky, kde alkohol mohol dlhšie ostať. Ak by vychádzali, že tá dychová skúška nebola vykoná správnym spôsobom, resp. v správnom čase, tak by mohol vychádzať z bilančného prepočtu, ktorý vyplýval z výpovede obvineného, teda z jedného piva dvanástky a dvoch pol deci borovičiek, čo mu vyšlo v čase o 23.06 hod. na hodnotu 0,35 až 0,44 promile. V prípade, ak odišiel z krčmy 22.55 hod. a dychová skúška bola 23.16.55 hod., tak v tom prípade možno považovať danú dychovú skúšku za objektívnu. Tiež poukázal na to, že laik dokáže rozoznať opitosť u ďalšej osoby, ak je nad jedno promile, ak je len nad pol promile, tak to dokáže spoznať lekár - odborník - ak sa na to zameria a pod pol promile to nie je viditeľne poznateľné. To požitie alkoholu sa prejavuje v narušení zadného mozgu - poruchy stability postoja, tzn. že daná osoba začne vrávorať - potácanie, poruchy stability a chôdze, ako to bolo však v tejto veci je ťažké uviesť, keďže na mieste bol ešte ľad. Ak mal obžalovaný dobré zuby, nemal mostíky a podobné veci, tak do 5 minút bol alkohol z dutiny ústnej, ktorý by mohol ovplyvniť dychovú skúšku, preč. Pokiaľ pán obhajca poukázal na iné vedecké články, tak uviedol, že R.. Q. podľa jeho názoru, už 10 rokov mylne interpretoval rôzne názory, ktoré potom publikoval v advokátskych bulletinoch a pod.. Osobne mal, ale iný názor, pretože sám publikoval 3 vedecké monografie, kde sa zaoberal touto problematikou a preštudoval si všetky možné svetové publikácie k tomu. Urobil aj docentúru z oblasti užívania alkoholu. Trval na tom, čo uviedol.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy, a to záznam o skutku na úseku cestnej dopravy č. l. 11-13, zápis o dychovej skúške s prepočtom č. l. 14, certifikát o overení meracieho
prístroja č. l. 15, úradné záznamy č. l. 17 a 42, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. l. 18, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu č. l. 20-21, inštruktážny záznam č. l. 22-23, plánik trasy jazdy obvineného č. l. 43, odborné vyjadrenie spol. KALAS Medical, s.r.o. č. l. 63, správy a posudky k osobe obvineného č. l. 66-72, 74, 76, 78 a 85, výpis z EKV obvineného č. l. 79-81, doklad o vlastníctve vozidla č. l. 82-84 a odpis RT obvineného č. l. 86.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok, ktorý bol kvalifikovaný v zmysle obžaloby ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, sa stal, tak ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok spáchal obžalovaný, pričom protiprávne konanie obžalovaného V.. L.. L.. S.. Š. Q. kvalifikoval v zmysle prednesenej obžaloby. Súd svoje úvahy opieral najmä na dôkazoch z hlavného pojednávania, ktoré boli pred ním bezprostredne vykonané, pričom dospel k záveru, že obžalovaný V.. L.. L.. S.. Š. Q. spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Tento skutok spáchal obžalovaný pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil pod vplyvom návykovej látky, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za prioritné v tomto trestnom konaní považoval súd vyriešenie otázky smerujúcu k objasneniu skutku, a zistenia viny alebo neviny obžalovaného.
V prvom rade súd svoje úvahy zameral na to či skutok, ktorý bol predmetom tohto trestného konania sa skutočne stal, tak ako bol podaný v obžalobe. Pokiaľ sa stal, či vykazoval znaky protiprávnosti, a ak áno, či jeho závažnosť bola daná na to, aby mohol byť subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Po dôkladnej analýze a preštudovaní kompletného spisového materiálu súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, aby vykonal v rozsiahlej miere dokazovanie a ustálil vzniknutú dôkaznú situáciu na to, aby zákonne a spravodlivo rozhodol prihliadnuc na ust. § 34 Trestného zákona, z ktorého je zrejmé, že trest má v prvom rade zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest má vyjadrovať i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pre objasnenie skutkového stavu veci, vypočul na hlavnom pojednávaní obžalovaného a svedkov, ktorých výpovede sa nerozchádzali. Obžalovaný vyhlásil nevinu. Obhajoba ako prítomná strana v tomto trestnom konaní namietala v celom priebiehajúcom dokazovaní jediné tvrdenie, a to zákonnosť realizácie a vykonania dychovej skúšky zo strany príslušníkov Okresného riaditeľstva policajného zboru Lučenec, ODI, nezohľadňovala kritériá, ktoré boli nevyhnutné pri takejto skúške rešpektovať, najmä vykonaním ďalšej dychovej skúšky po dodržaní 15 minútového časového intervalu. Obžalovaný už aj pri svojej výpovedi žiadnym spôsobom nevyvrátil skutočnosť, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil požitím alkoholických nápojov. Nasadol do svojho motorového vozidla napriek tomu, že si bol reálne vedomý toho, že požil alkoholické nápoje a vybral sa na cestu, dokonca posledný „štamperlík“ dopil potom ako sa rozhodol, že odvezie kolegu. Uvedené konanie obžalovaného súd považoval súd v maximálnej miere za nezodpovedné, pretože mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Naviac vonku snežilo. Obžalovaný vedel, že bude viesť motorové vozidlo,
napriek tomu bez akéhokoľvek seba zapretia požíval alkohol. Súd najmä považuje argumenty obhajoby za neobjektívne v tej rovine, že si obžalovaný bol plne vedomý akého protiprávneho konania sa dopúšťa a napriek tomu v konaní pred súdom napáda zákonný spôsob vykonania dychovej skúšky zo strany policajnej hliadky. To, že v tom čase prítomná policajná hliadka, netrvala na vykonaní druhej dychovej skúšky pre obžalovaného po sebe s časovým odstupom súd dáva do pozornosti, že takto určený spôsob nie je koncipovaný žiadnym právnym predpisom. Treba tiež pripomenúť, že práve obžalovaný porušil a vedome klamal hliadke po poučení, či požil alkohol a iné návykové látky v dobe 15 minút pre dychovou skúškou, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť výsledok dychovej skúšky, uviedol, že nie. Ako súd poukázal už vyššie, žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť vykonať druhú dychovú skúšku. Ako zistil z výpovedí svedkov - príslušníkov PZ a ako aj znalca, tak prax je rôzna v rôznych okresoch, ale povinnosť robiť 2 skúšky zákon neurčuje. Isté je, že v tomto prípade by vykonanie druhej dychovej skúšky súdu bližšie ozrejmilo napr. skutočnosť, či by druhá nameraná hodnota mala stúpajúcu prípadne naopak, klesajúcu tendenciu, ale či by sa potvrdili tvrdenia obhajoby. Obžalovaný mal možnosť, ak sa mu nameraná hodnota nepozdávala vykonať krvnú skúšku, čo však neurobil, tiež nepovedal hneď po nafúkaní, že pil, priznal sa až na policajnom oddelení, približne hodinu pod zadržaní, čím sám zmaril svoju prípadnú obranu, že nameraná hodnota je spôsobená aj pozostatkami alkoholu v dutine ústnej.
V konaní pred súdom vypovedal aj O. E.. R.. Ľ. T., Y.., ktorý vypracoval znalecký posudok, v rámci ktorého uviedol „tým, že nebola vykonaná druhá dychová analýza, resp. odber krvi na vyšetrenie alkoholémie, došlo k znemožneniu stanovenia presnejšieho vplyvu alkoholických nápojov na jeho konanie v čase jazdy.“ Zároveň pred súdom uviedol, že tam nebol presne stanovený čas kedy došlo od posledného požitia alkoholu k vykonaniu dychovej skúšky. V tomto bode mal súd k dispozícii jedine výpoveď obžalovaného, čo a kedy asi naposledy požil. Tento vychádzal na časový horizont približne 20 minút. Súd nemal k dispozícii ustálený časový úsek kedy by naozaj obžalovaný poslednýkrát požil alkohol. Dokonca ani to ako dlho trvala cesta od pohostinstva, kde pil alkohol až do zastavenia policajnou hliadkou. Svedok E. vypovedal, že to mohlo byť 250-300 m od pohostinstva, svedkyňa R.. O. Š. hovorila približne o kilometri. Odkedy uvideli motorové vozidlo a zastavili ubehlo približne 10 minút. Súd mal však k dispozícii google maps, z ktorého bolo zrejmé, že skutočná vzdialenosť bola 850 m a podľa premávky 2 minúty. Logicky, cesta veľmi pravdepodobne bola v reálnom stave dlhšia, pretože bola zima a poľadovica.
Zákonný postup pri zastavení motorového vozidla policajnou hliadkou je všeobecne známy tým, že službukonajúca policajná hliadka zastaví motorové vozidlo, vyzve vodiča na predloženie potrebných dokladov a následne ho poučí k tomu, či by bol ochotný podrobiť sa dychovej skúške. Preto po zastavení motorové vozidla nedôjde bezodkladne k tomu, aby vodič motorového vozidla vykonal dychovú skúšku. Podľa názoru súdu časový interval v prípade zastavenia obžalovaného a vykonania jeho dychovej skúšky bol dlhší ako 15 minút. Z výpovede znalca vyplynulo, že časový úsek po vložení alkoholu do ústnej dutiny vyprchá približne od 5 do 10 minút maximálne, aj keď v príručke k dychovému prístroju je uvedených 15 minút, čo ale súd berie tak, že je to interval aj s určitou rezervou. Obžalovaný trval na tom, že práve službukonajúca policajná hliadka zmarila oboznámenie sa skutočnou nameranou hodnotou promile. Toto považoval súd za nepreukázané, pretože sám obžalovaný tvrdil, že požil alkohol. Bol riadne poučený o tom, či pred jazdou požil alkohol alebo iné látky, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok dychovej skúšky, uviedol, že nie. Samotný bilančný výpočet znalca vyšiel nižší, čo však bolo pôsobené tým, že znalec vychádzal len z tvrdenia obžalovaného koľko skutočne a čoho vypil. V úvahu prichádzal aj fakt, že nameraná hodnota by bola aj vyššia ako 1 promile v prípade vykonania druhej dychovej skúšky. Napokon treba pripomenúť to, že obžalovaný bol zastavený policajnou hliadkou práve preto, že jeho vozidlo nešlo rovno po vozovke a tiež obžalovaný, resp. jeho pohyb po vystúpení z vozidla aj na policajnej stanici vykazoval znaky opitosti.
Záverom je potrebné zopakovať, že obhajoba obžalovaného bola postavená na tom, že napádal zákonný postup policajnej hliadky, pričom práve on sám zapríčinil to, že polícia dyhovú skúšku neoverovala, či už druhou dychovou skúškou alebo odberom krvi. Preto súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Námietka obhajoby, že výška zistenej hladiny alkoholu mohla byť zvýšená pozostatkami alkoholu v dutine ústnej nebola preukázaná.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka páchateľa, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne.
Základná skutková podstata pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody až na 1 (jeden) rok. Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením peňažného trestu. Tým, že v tejto trestnej veci súd už vydal trestný rozkaz, v rámci ktorého ukladal peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) Eur, v prípade uvedeného rozsudku uložil vyšší peňažný trest a to vo výmere 700 (sedemsto) Eur. Zároveň bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. Oproti predchádzajúcemu trestnému rozkazu tiež nastala zmena, kde v prípade tohto odsudzujúceho rozsudku bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Súd pritom nie viazaný výmerami v Trestnom rozkaze. Pri výbere druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného zohľadnil i mieru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a dospel k záveru, že v prípade jeho osoby nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ako i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Účelom trestu zákazu činnosti je obžalovaného ako páchateľa trestného činu, dočasne vyradiť z možnosti vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 2 krát súdne trestaný pričom v obidvoch prípadoch sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. Samozrejme súd záverom pri ukladaní trestu rozhodol o tom, že podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona sa do doby zákazu činnosti započítala doba od zadržania vodičského preukazu, teda odo dňa spáchania skutku.
Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti, konajúci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.