Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2018

Zmenené rozhodnutím 9Co/330/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z., X. XXXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11 proti žalovaným: 1. X. X., nar. X.X.XXXX, bytom v Z., X. XXXX/X, 2. X. X., nar. X.X.XXXX, bytom v Z., U. XXX/XX, zastúpená JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.8.2019 č.k. 7C/44/2018-134 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., ktorým súd určil, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese V. S. W., obec Krompachy, zapísaných v kat. úz. Z., na LV č. XXXX, a to stavba so súp. č. 967 - rodinný dom, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX/X, parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 90 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 807 m2 - záhrady a parc. č. XXX/X o výmere 141 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1, patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo výroku, ktorým súd uložil žalobkyni a žalovanému v 1. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 15.000,00 eur. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalobu o určenie, že právo z vecného bremena neexistuje, zamieta. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová,v právnej veci žalobkyne: W. X., R.. X., S.. XX. X. XXXX, M. X. XXXX/X, XXX XX Z., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová, s. r. o. so sídlom Starosaská 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1./ X. X., S.. X. X. XXXX, M. X. XXXX/X, XXX XX Z., 2./ X. X., R.. U., S.. X. X. XXXX, M. U. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom Hlavná 111, P. O. BOX 265, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese V. S. W., obec Z., k.ú. Z. zapísané na LV č. XXXX, a to stavba súpisné číslo XXX, rodinný dom, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/X, parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 90 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 807 m2, záhrady a parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 141 m2, zastavané plochy a nádvoria, a to so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1, patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II. Právoplatnosťou tohto rozsudku zaniká právo z vecného bremena spočívajúce v tom, že vlastník parcely reg. „C“ č. XXX/X je povinný strpieť právo užívať prípojku elektrickej energie a uskutočňovať údržbu, opravy a rekonštrukciu elektrickej prípojky a za týmto účelom vstupovať na parcelu reg. „C“ č. XXX/X v prospech vlastníka parcely reg. „C“ č. XXX/X a č. XXX/X zriadeného notárskou zápisnicou N 609/2015, Nz 32681/2015 napísanou na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi JUDr. Ľubomíra Ondova, notára so sídlom Letná 41, Spišská Nová Ves dňa 23.09.2018 medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade.

III. Žalobkyňa a žalovaný v 1. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v 2. rade sumu 15.000,- €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 22. 9. 2018 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to k rodinnému domu, č. súp. XXX a k parcele č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, ktorá nehnuteľnosť má patriť do BSM jej a jej manžela - ako žalovaného v 1. rade X. X.. Druhým výrokom sa domáhala určenia neexistencie práva z vecného bremena spočívajúceho v tom, že vlastník parcely č. XXX/X je povinný strpieť právo užívať prípojku elektrickej energie a uskutočňovať údržbu a opravu elektrickej prípojky a za týmto účelom vstupovať na predmetnú parcelu č. XXX/X, pričom vecné bremeno bolo zriadené v prospech vlastníka parcely č. XXX/X a XXX/X. Ďalším výrokom navrhovala určiť povinnosť jej a jej manželovi, teda žalovanému v 1. rade, spoločne a nerozdielne zaplatiť X. X.,

teda žalovanej v 2. rade, sumu 15.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom sa domáhala priznania náhrady trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovaným v 1. rade uzavrela dňa XX. XX. XXXX v Krompachoch manželstvo, ktoré doposiaľ trvá, k čomu predložila ako dôkaz sobášny list. Jej manžel, teda žalovaný v 1. rade, nadobudol dňa 23. 9. 2013 prostredníctvom notárskej dražby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tom čase evidovaným na LV č. XXXX v kat. území Z., a to k parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, ako aj stavbu - rodinný dom so súp. č. XXX postavenú na parc. č. XXX o výmere 143 m2, spolu s príslušenstvom, a to garážou bez súpisného čísla, postavenou na parc. č. XXX, ovčín bez súpisného čísla na parc. č. XXX, oplotením, kamennou studňou, vodovodnou prípojkou zo studne, kanalizačnou prípojkou, spevnenou plochou z betónu, elektro-zemnou prípojkou, vonkajšími schodmi, žumpou, prípojkou plynu, domácou vodárňou, a to za kúpnu cenu 15.750,- eur. Uvedená kúpna cena bola vyplatená zo spoločného manželského účtu za spoločne nadobudnuté prostriedky patriace do BSM manželov. S poukazom na ustanovenie sa všetky nehnuteľnosti sa stali súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K uvedenému predložila dôkaz, a to osvedčenie o priebehu notárskej dražby a potvrdenie o úhrade kúpnej ceny.

3. Dňa 23.09.2015 uzavrel jej manžel X. X. s X. X., rod. U. kúpnu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena formou notárskej zápisnice spísanej F.. L.Ľ., notárom so sídlom v Spišskej Novej Vsí, S. XXX/ XXXX, S. XXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“) predmetom ktorej bola časť pôvodných nehnuteľností vyčlenené geometrickým plánom č. 26/2015 vyhotoveným Jánom Zemanom, geodetom so sídlom H. XX, XXX XX Z., a to konkrétne:

- Stavba súp. č. XXX, rodinný dom, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/X (s príslušenstvom garáž bez súpisného čísla na parcele č. XXX/X a elektrická prípojka na parcele č. XXX/X)

- Parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 90 m2, zastavané plochy a nádvoria,

- Parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 807 m2, záhrady,

- Parcela reg. „C“ č. XXX/X o výmere 141 m2, zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „Predmet prevodu“), za kúpnu cenu 15 000,- €, ktorá mala byť vyplatená pred podpisom zmluvy.

4. Súčasťou zmluvy bola Dohoda o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka parcely reg. „C“ č. XXX/X a parcely reg. „C“ č. XXX/X spočívajúce v práve užívať prípojku elektrickej energie na parcele reg. „C“ č. XXX/X a uskutočňovať údržbu, opravy, rekonštrukciu elektrickej prípojky a za týmto účelom vstupovať na parcelu reg. „C“ č. XXX/X, k.ú. Z. (ďalej len „Vecné bremeno“)

5. Žalobkyňa sa len nedávno dozvedela od svojho manžela, teda žalovaného v 1. rade, že previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na žalovanú v 2. rade, ktorej manžel je synovcom jej manžela. Žalobkyňa vedela o tom, že žalovaná v 2. rade spolu s manželom predmet prevodu užívajú, avšak bola presvedčená, že ide len o jeho užívanie na základe súhlasu jej manžela a považovala to za rodinnú výpomoc pri riešení ich bytovej otázky.

6. Žalobkyňa s prevodom vlastníckeho práva k predmetu prevodu nesúhlasí a nikdy ani nesúhlasila (keďže o ňom nemala vedomosť) a predmetnou žalobou sa dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a žiada o určenie, že vzhľadom na jej neplatnosť je predmet prevodu vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela v spoluvlastníckom podiely 1/1, a je teda súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Posúdenie neplatnosti predmetnej zmluvy navrhuje učiniť formou prejudiciálnej otázky. Ako dôkazy o svojom tvrdení navrhla výsluch jej a jej manžela, ako aj ich spoločných detí L. A.O. - V. a X. X.V..

7. Naliehavý právny záujem na určení existencie vlastníckeho práva vidí v usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam prevedených na žalovanú v 2. rade zmluvou bez súhlasu žalobkyne, keď týmto právnym úkonom došlo k zmene postavenia žalobkyne a ku strate jej vlastníckeho práva bez prejavu jej vôle s takýmto postupom.

8. Vzhľadom na to, že zmluva je synalagmatický právny úkon, navrhuje žalobkyňa taktiež, aby súd zaviazal ju a jej manžela spoločne a nerozdielne vyplatiť X. X., teda žalovanej v 2. rade sumu 15 000,- € ako vrátenie kúpnej ceny, ktorú na základe zmluvy X. X. jej manželovi vyplatila.

9. Nakoľko žalobkyňa je presvedčená, že predmetná kúpna zmluva je relatívne neplatný právny úkon, domáha sa predmetnou žalobou určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a určenia neexistencie práva z vecného bremena popísaného v predmetnej zmluve s tým, že spolu s manželom vyplatí žalovanej v 2. rade ňou uhradenú kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur.

10. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila písomné dôkazné listiny, a to sobášny list, notársku zápisnicu pod č. S. XXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX spísanú na Notárskom úrade F.. L.Ľ J. medzi X. X. a X. X. o odpredaji rodinného domu č. XXX s prísl. a uzavretí Dohody o zriadení vecného bremena, kópiu notárskej zápisnice pod č. S. XXXX/XXXX, S. XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom úrade F.. X.. Q.č v Bratislave, ktorej obsahom je osvedčenie o priebehu dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. území Z., ktorých vydražiteľom bol X. X., teda žalovaný v 1. rade.

11. Žalovaný v 1. rade - manžel žalobkyne, X. X. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla jeho manželka v žalobe, sú pravdivé. Potvrdil, že popísané nehnuteľnosti nadobudol vydražením na dobrovoľnej dražbe, ktorej sa zúčastnil len on, a preto aj on na Správe katastra bol evidovaný ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností. V čase ich nadobudnutia vydražením bol so žalobkyňou ženatý, ich manželstvo doposiaľ trvá. Počas manželstva nemali zrušené BSM a kúpna cena, ktorú zaplatil za vydražené nehnuteľnosti, boli spoločné finančné prostriedky nadobudnuté s manželkou. Ďalej potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti odpredal žalovanej v 2. rade, ktorá je manželkou jeho synovca O. X., k čomu sa nevyžadovala účasť jeho manželky, nakoľko ona nevystupovala ako spoluvlastníčka na liste vlastníctva. On nepožiadal manželku o súhlas k tomuto právnemu úkonu a ani jej o odpredaji nehnuteľnosti nepovedal. Predmetnú žalobu považuje za dôvodnú a navrhuje, aby jej súd vyhovel.

12. Žalovaná v 2. rade, teda súčasná vlastníčka sporných nehnuteľností - X. X., navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tvrdením, že táto je účelová a zavádzajúca, nakoľko žalobkyňa od počiatku vedela jednak o nájomnej zmluve k sporným nehnuteľnostiam a následne aj o samotnej kúpe a bola aj prítomná pri preberaní kúpnej ceny. O svojom tvrdení navrhla vypočuť svedkov, ktorí majú o odpredaji nehnuteľnosti vedomosť a ktorí potvrdia, že žalobkyňa o odpredaji vedela, bola s tým oboznámená a neprejavila žiaden nesúhlas, práve naopak. Uviedla, že bola dokonca informovaná o tom, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade už nie sú manželmi, k čomu navrhla, aby súd vykonal dôkaz na príslušnom úrade. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal, že bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a zároveň žalobkyňa nepreukázala, že sa žalovaná v 2. rade stala ich výlučnou vlastníčkou. V závere uviedla, že žalobkyňa nemôže žiadať od nej vyplatenie sumy 15.000,- eur, nakoľko túto sumu ona vyplatila obom manželom aj za prítomnosti samotnej žalobkyne.

13. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných uviedla, že pochybnosti žalovanej v 2. rade o ich manželstve sú ničím nepodložené, ich manželstvo naďalej trvá, k čomu dodatočne predložila písomný dôkaz - potvrdenie Okresného súdu Spišská Nová Ves o tom, že na príslušnom súde nebolo vedené konanie o rozvod ich manželstva. Výpisom z aktuálneho listu vlastníctva preukázala, že výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalovaná v 2. rade, čím osvedčila aktuálny vlastnícky stav. S poukazom na synalagmatický charakter predmetného napádaného právneho úkonu, poukázala na zákonnú nutnosť vysporiadať sa s otázkou vrátenia všetkých vzájomných plnení, z ktorého dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby žalovanej v 2. rade bola vrátená kúpna cena, ktorú titulom predmetnej kúpnej zmluvy žalovanému v 1. rade zaplatila.

14. Žalovaná v 2. rade v duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že napáda nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne s opakovaným tvrdením, že táto pri podaní žaloby, ani neskôr, nepreukázala, že jej manžel bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré kúpnou zmluvou previedol na žalovanú v 2. rade, nakoľko kúpna zmluva nepreukazuje samotné vlastníctvo prevádzajúceho X. X.. Toto sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. Ďalším dôvodom nedostatočnej aktívnej legitimácie je tá skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, žeby manželský zväzok so žalovaným v 1. rade naďalej trval. Poukázala na nezrovnalosť v dátumoch vychádzajúcich z výpisu na LV č. XXXX, kde uvedený titul nadobudnutia nehnuteľnosti je kúpna zmluva z 20. 10. 2015, pričom notárska zápisnica bola spísaná dňa 23. 9. 2015. Navrhla na preukázanie svojho tvrdenia o nedostatočnej aktívnej legitimácii vypočuť svedkov F. L. V. W.J., Š. X., F. X., F., F. L. L. X. L. V. W., ktorých výpovede mali vyvrátiť tvrdenia žalobkyne o tom, že nevedela o predaji spornej nehnuteľnosti. V závere uviedla, že ak by súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy, nesúhlasí s vrátením sumy 15.000,- eur, pretože plnená bola vyššia suma titulom realizovanej rekonštrukcie do zakúpeného rodinného domu, ktorý bol v čase kúpy v dezolátnom

stave, k čomu do budúcna v tomto spore podá protižalobu na finančné plnenie vo výške odborného odhadu znalcom.

15. Prevedeným dokazovaním, výsluchom strán sporu, za použitia vyššie popísaných dôkazných listín, výsluchom svedkov súd zistil tento skutkový stav:

16. Ako žalobkyňa popísala v žalobe a ako vyplýva z dôkazných listín ňou predložených, žalobca prostredníctvom notárskej dražby nadobudol nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XXXX, v kat. území Z., pričom časť týchto nehnuteľností, a to rodinný dom č. XXX postavený na parc. č. XXX/ X, predmetnú parcelu, ako aj parcelu č. XXX/X a XXX/X v 1/1 odpredal do výlučného vlastníctva Monike Masarykovej za kúpnu cenu 15.000,- eur. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Tvrdenia žalovanej o nedostatočnej aktívnej legitimácii žalobkyne boli vyvrátené ňou predloženými dôkazmi, a to sobášnym listom a výpismi z listov vlastníctva, ako aj notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Ľ. Ondovom, notárom v Spišskej Novej Vsi, o kúpnej zmluve a dohode o zriadení vecného bremena. Podľa obsahu predmetnej kúpnej zmluvy podľa bodu V. kúpna cena bola dojednaná na sumu 15.000,- eur, ktorá bola predávajúcemu vyplatená dňa 23. 9. 2015 pred podpisom zmluvy. Podľa bodu VI. predmetnej kúpnej zmluvy účastníci právneho úkonu zároveň uzatvorili Dohodu o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorej kupujúca bola povinná strpieť, aby oprávnená osoba, a to vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX/X, teda žalovaný v 1. rade mal právo užívať prípojku elektrickej energie a uskutočňovať jej údržbu na parc. č. XXX/X a vstupovať na túto parcelu. Účastníci zriadili vecné bremeno bezplatne.

17. V konaní teda súd zistil, že vyššie popísané tvrdenia a uzavreté právne úkony neboli sporné. Nebolo sporné ani tvrdenie žalovaného v 2. rade v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, že predmetnú nehnuteľnosť odpredal výlučne on sám, ako predávajúci (bez súhlasu manželky a za jej neprítomnosti) do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, aj napriek tomu, že táto v čase kúpy bola manželkou jeho synovca O. X.. Sporné bolo tvrdenie žalobcu, že predmetnú nehnuteľnosť odpredal bez súhlasu manželky a za jej neprítomnosti. Tieto tvrdenia žalovaná v 2. rade popierala a na preukázanie jej tvrdenia, že žalobkyňa mala vedomosť o odpredaji a mala byť prítomná aj pri preberaní kúpnej ceny, alebo časti kúpnej ceny, súd viedol dokazovanie.

18. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalovaná v 2. rade spolu s jej manželom, ktorý je synovcom žalovaného v 1. rade, predmetné nehnuteľnosti užívala ešte predtým, ako ich od manžela žalobkyne nadobudla. Manžel žalobkyne nechal rodinu X. L. O. X. rodinný dom užívať z toho dôvodu, že boli v príbuzenskom vzťahu, a to bez platne, nakoľko ich finančná situácia nebola dobrá a on im chcel ako príbuzný vypomôcť. Žalobkyňa celý čas žila v tom, že žalovaná v 2. rade spolu s manželom užívajú sporné nehnuteľnosti v bezplatnom nájme. Až neskôr, keď medzi jej manželom a žalovanou v 2. rade začali vznikať konflikty, začala žalobkyňa apelovať na manžela, aby žalovanú v 2. rade spolu s jej rodinou primel k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti prestala užívať. Až vtedy zistila, keď jej manžel oznámil, že nemôže tak učiniť, nakoľko predmetné nehnuteľnosti synovcovi, resp. jeho manželke odpredal.

19. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že synovec jej manžela - O. s manželkou X. mali mu platiť 500,- eur nájomné. Mali tri maloleté deti, tak im ich bolo ľúto, najmä manželovi, lebo on má mäkkú povahu a dovolili im bývať v domčeku, ktorý on vydražil, avšak z ich spoločných manželských peňazí. Rodina O. X. tak bývala v dome už rok pred odpredajom a ona až vtedy spozorovala, že O. V. X. sa začali správať k ním nie veľmi dobre, ako keby už boli vlastníkmi domu. Nedovoľovali im vstupovať na pozemok a deti sa im prestali zdraviť. Jej manžel mal pri dome na pozemku materiál na chatu a celý rok bývali v dome zadarmo. Žalobkyňa si nevedela vysvetliť, prečo sa mladí začali k ním zle chovať, a to aj napriek tomu, že manžel im dovolil v dome bývať. Vzhľadom na ich správanie ona apelovala na manžela, aby z domu odišli a aby im dom nedal. Manžel však napriek tomu tak urobil, nakoľko mu ich bolo ľúto a tlačila naňho rodina. Dom odpredal manželom Masarykovým bez jej súhlasu, poza jej chrbát. Ona o tom nevedela, nevedela ani o tom, že bol u notára. Odpredaj domu mu veľmi vyčítala, a preto sa rozhodla podať túto žalobu, pretože manžel je voči nej tvrdohlavý a na druhej strane je voči iným mäkký. Poprela akékoľvek tvrdenie žalovanej v 2. rade o tom, že akísi svedkovia majú mať vedomosť o jej súhlase s odpredajom domu a o tom, že ona o odpredaji mala vedieť. V závere dodala, že sestra jej manžela - V. W., bola práve tou osobou, ktorá ho nabádala, aby dom predal synovcovi, resp. jeho manželke. Uviedla, že so súrodencami jej manžela nemá dobrý vzťah, nakoľko odkedy začali s manželom podnikať, jeho rodina im začala závidieť, čo robilo zlé vzťahy medzi nimi. K vyvrcholeniu zlých vzťahov so žalovanou v

2. rade a jej manželom došlo v auguste 2018, kedy brat manžela - Š. X., ktorý je elektrikár, im mal ťahať elektriku na chatu, kedy musel vojsť do elektrickej prípojky na pozemku pri dome, kde bývala žalovaná v 2. rade s rodinou a tá vtedy mala naňho zavolať políciu. Vtedy jej manžel predložil na polícii kúpnu zmluvu, ktorá ona vtedy prvýkrát videla, teda v auguste 2018 sa ona dozvedela, že dom je odpredaný a že je spísaná Dohoda o zriadení vecného bremena. Vtedy sa veľmi nahnevala a mesiac na to, teda v septembri 2018 podala na súd predmetnú žalobu. V závere uviedla, že pri spisovaní kúpnej zmluvy nebola, nemala vedomosť, kedy ju manžel písal a nikdy mu súhlas k spísaniu kúpnej zmluvy nedala.

20. Žalovaný v 1. rade - manžel žalobkyne X. X. v účastníckej výpovedi uviedol, že so žalobou v celom rozsahu súhlasí a potvrdil všetky skutočnosti, ktoré v odôvodnení žaloby jeho manželka uvádzala. Vysvetlil súdu, že pri spisovaní kúpnej zmluvy na Notárskom úrade u JUDr. Ondova ho tento nepoučil, že aj keď predávané nehnuteľnosti nadobudol v dražbe, a teda je na liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník, tak že v zmysle tento majetok patrí aj jeho manželke. Až v rámci súdneho sporu sa dozvedel, že k odpredaju nehnuteľnosti bol potrebný aj súhlas manželky. S manželkou sú naďalej v manželstve, majú dobré vzťahy, má ju rád, avšak asi pred 30-timi rokmi vznikla okolo ich manželstva fáma, že sa rozviedli, čo však nie je pravda, k čomu predložil potvrdenie súdu o tom, že ich manželstvo nebolo rozvádzané. Nehnuteľnosť sa rozhodol odpredať iba X. X., manželke jeho synovca O. X., pretože synovec podniká a dostal sa do dlhov a exekúcií. Býval s manželkou aj maloletými deťmi v nájomnom byte v Krompachoch, kde platil vysoké nájomné 500,- eur mesačne, a preto sa im rozhodol pomôcť. Dodal, že dom zakúpil v dražbe a vedľa neho na vydraženom pozemku postavil v roku 2013 chatu. Nakoľko ju potreboval dostavať, zriadil aj vecné bremeno za účelom prístupu k elektrickému vedeniu. Situácia sa však vyhrotila tak, že po odpredaji domu sa synovec k nemu a jeho manželke, aj k ich deťom, začal správať škaredo, nedovolil mu prechádzať cez pozemok, postavil vysoký 2-metrový železný plot bez jeho súhlasu, takže takýmto správaním ho veľmi sklamal. Z uvedených dôvodov súhlasí so žalobou. Naďalej bude výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti aj s manželkou a vráti žalovanej v 2. rade kúpnu cenu. Pokiaľ budú manželia X. žiadať od neho investície do nehnuteľnosti, ktoré vkladali od roku 2015, bude to rešpektovať. V tomto spore však nevie sa dohodnúť o tom, aby sa vedeli dohodnúť ináč, aj keď mu je celej tej situácie veľmi ľúto. V závere ešte vysvetlil, že vydražený dom bol postavený v roku 1950. Pozostáva z kuchyne a troch izieb. Vo dvore je situovaná minigaráž. Dom dôvodne patril pánovi X., ktorý sa s jeho synovcom dal dokopy, a potom, čo on si tam postavil chatu, oni dvaja sa teraz voči nemu zle správajú. Dodal, že došlo k incidentu v súvislosti s využitím vecného bremena, keď mu vypadol elektrický prúd a manželia X. mu nedovolili vstúpiť na ich pozemok a požadovali, aby elektrické hodiny boli presunuté na jeho pozemok. Na otázku súdu, z akých peňazí zakúpil v dražbe spornú nehnuteľnosť, odpovedal, že táto bola zakúpená zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov s manželkou z podnikania.

21. Žalovaná v 2. rade X. X. v účastníckej výpovedi uviedla, že ešte pred podpisovaním kúpnej zmluvy vyplatila W. L. X. X. zálohu vo výške 8.000,- eur, potvrdila, že pri podpisovaní zmluvy u notára nebola prítomná manželka žalovaného v 1. rade, ktorý pred notárom uviedol, že on je výlučným vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa teda ani neinformovala, či manželka predávajúceho dala na odpredaj domu súhlas. V roku 2014 boli v dome s manželom a s dvomi maloletými deťmi v podnájme. Problémy nastali potom, čo žalovaný v 1. rade začal budovať v susedstve chatu a nosil materiál cez ich pozemok. Preto oni s manželom tam postavili provizórny plot. Väčší problém nastal, keď žalovaný v 1. rade mienil ťahať káble cez ich pozemok. K chate aj k domu je jedna prístupová cesta. Oni vo vstupe žalovanému v 1. rade do chaty nebránia. Ďalej uviedla, že v dome najprv bývali v podnájme na základe písomnej nájomnej zmluvy, ktorú súdu predložila k nahliadnutiu. Z jej textu súd zistil, že ako prenajímateľ bol v zmluve uvedený len X. X. a ako nájomca O. X.. Predmetom nájmu bol rodinný dom č. XXXX s prísl. v kat. území Z. pre účely bývania s rodinou bez obmedzenia. V článku V. predmetnej nájomnej zmluvy sa uvádza, že táto bude ukončená dohodou, a to po vyplatení dohodnutej ceny, ktorá bude upravená kúpnou zmluvou medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomná zmluva je podpísaná X. X. a O. X.. Žalovaný v 1. rade k nej uviedol, že nájomná zmluva bola spísaná hlavne z toho dôvodu, že synovec si vybavoval príspevok na bývanie na úrade práce, takže jej spísanie inicioval on. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že má vedomosť, že vecné bremeno v rámci kúpnej zmluvy je zriadené len na opravu a údržbu elektrometra, ktorý je situovaný na nimi zakúpenom pozemku, a preto po sporoch medzi nimi a žalovaným v 1. rade si pred mediátorom dohodli, že s manželom prepoja elektrickú prípojku mimo nimi zakúpeného pozemku. Z výpovedí strán sporu súd zistil, že k realizácii tejto dohody doposiaľ nedošlo.

22. Svedok F. X. vo svedeckej výpovedi uviedol, že býva hneď v susedstve vedľa rodinného domu žalovanej v 2. rade, ktorý je predmetom sporu a dodal, že tento dom postavil jeho otec, takže ho veľmi dobre pozná. Mal vedomosť o tom, že dom sa ide odpredať, nakoľko asi 2-3 mesiace pred odpredajom mu jeho syn mal oznámiť, že pán X. mu dal odkázať, že má zbúrať jeho stodolu, ktorá stojí na X. pozemku. Keď stodolu búral, bola tam prítomná aj žalobkyňa a malo mu byť vtedy pred ňou povedané, že dom kúpili preto, že ho berie ich synovec. Dodal, že s manželmi X., teda so žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, nemajú dobré vzťahy. Navzájom nekomunikujú. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade, či počul priamo od W. X., že idú predávať dom, svedok odpovedal, že nevie, či o odpredaji sa zmienil X. X., alebo W. X.. On však mal vedomosť o tom, že obaja manželia vedeli, že sa ide dom predávať, nakoľko sa to malo povedať pred ním. Dodal, že nevedel nič o tom, že dom bol najprv v prenájme a rok sa malo čakať, kým sa odpredá.

23. Žalovaný v 1. rade uviedol, že svedok klame, keď hovorí, že on mu mal hovoriť o odpredaji domu za prítomnosti jeho manželky.

24. Svedok dodal, že o odpredaji od oboch manželov X. mal počuť asi v období 2 - 3 mesiacov, odkedy dom kúpili od exekútora. Svedok ďalej uviedol, že v čase dražby bol jeho rodičovský dom vo vlastníctve jeho syna X. X.E., ktorý sa dostal do exekúcií, a preto o dom ako rodina prišli.

25. Svedok Š. X. - brat žalovaného v 1. rade a švagor žalobkyne vo svedeckej výpovedi uviedol, že žalovaný v 1. rade dom ponúkol synovcovi a on sám mu mal oznámiť, že dom odpredal už po spísaní kúpnej zmluvy. Ku skutočnostiam, či žalobkyňa mala dať manželovi súhlas k odpredaji domu, sa svedok nevedel vyjadriť. Vyslovil však domnienku, že musela o tom vedieť, nakoľko dom bol daný najprv do prenájmu synovcovi a on doňho investoval, aj studňu tam vykopal. Dodal, že keď bol na rodinných oslavách narodenín žalobkyne u nich na chate, táto mala nadávať jeho bratovi, že nemal dom odpredať. Tieto udalosti boli samozrejme už po odpredaji domu. Svedok si nepamätal, kedy mal brat predávať dom. Uviedol, že zhruba pred 3 rokmi a vie, že ho predával synovcovi, ktorý tam už bol nasťahovaný a bratovi mal dať nejakú zálohu. Kúpnu cenu mal vyplácať na dvakrát. V závere uviedol, že brat v minulosti mal núkať dom aj sestre V. a myslí si, že pokiaľ je so žalobkyňou v manželstve, tak keď sú manželia, tak sa tieto prevody týkajú oboch.

26. Svedok O. X. - synovec žalovaného v 1. rade a manžel žalovanej v 2. rade, uviedol, že pol roka pred spísaním nájomnej zmluvy so žalovanou v 2. rade vyplatil pánovi Masarykovi a jeho manželke 8.000,- eur preddavok na kúpu domu. Dodal, že dom bol zakúpený zo spoločných finančných prostriedkov nadobudnutých s manželkou a že pri odovzdávaní preddavku 8.000,- eur bol prítomný on aj jeho manželka a pri odovzdávaní bola prítomná aj žalobkyňa, ktorá nevyslovila nesúhlas ohľadom zálohy na kúpu domu a nevyjadrila žiaden názor ohľadom predaja, nakoľko odpredaj domu bol dopredu dohodnutý. Dodal, že má vedomosť, že pri spisovaní kúpnej zmluvy bol prítomný žalovaný v 1. rade s dcérou L. V. A. a on bol presvedčený o tom, že dom patril aj do vlastníctva žalobkyne. Opakovane uviedol, že žalobkyňa musela vedieť o úmysle odpredať dom, lebo sa o tom bavili pri odovzdávaní preddavku kúpnej ceny na ich chalupe, kde bola aj ona prítomná a kedy aj trvala na tom, aby bol vystavený doklad o prevzatí sumy 8.000,- eur. Na doklade bolo uvedené, že peniaze preberá X. X.. Bol pripravený dopredu a jeho podpis bol na ňom overený a pri preberaní preddavku mala byť prítomná aj dcéra L..

27. Žalobkyňa poprela výpoveď tohto svedka v časti, kde tvrdil, že aj ona bola prítomná pri odovzdávaní preddavku 8.000,- eur.

28. Žalovaná v 2. rade k výpovedi jej manžela dodala, že preddavok 8.000,- eur priniesla ona spolu s manželom v jeseni 2014 žalobkyni a žalovanému v 1. rade, ktorí boli prítomní na ich chate s dcérou L.. Vtedy mala žalobkyňa W. X. aj povedať: „Dobre, že ste priniesli peniažky, lebo potrebujeme vyplatiť faktúry.“

29. Svedok O. X. v závere vysvetlil súdu, že nemienil figurovať na kúpnej zmluve ako kupujúci, nakoľko v tom čase mal exekúcie, takže sa s manželkou dohodli, že ako kupujúca bude v zmluve uvedená iba ona.

30. Žalovaná v 2. rade predložila súdu písomné dôkazy, a to písomnú svedeckú výpoveď svedka V. W. - synovca žalobkyne a žalovaného v 1. rade a bratranca manžela žalovanej v 2. rade. Uviedol, že so žalobkyňou a jej manželom bol v častom kontakte v čase, keď im pomáhal pri podnikaní, pri

dodávaní tovaru do ich obchodu, kde žalobkyňa pracovala ako predavačka. Uviedol, že mal byť prítomný rozhovore so žalovaným v 1. rade, keď on informoval jeho mamu V. W., že má na predaj dom, ktorý sľúbil žalovanej v 2. rade. Čiže dom núkal sestre V., preto sa on išiel na dom pozrieť a zistil, že je v zlom stave, schátralý. Bolo doňho potrebné masívne investície. Naopak pozemok bol rozľahlý a tento bol neskôr rozdelený napoly, a to v čase, keď sa rodina žalovanej v 2. rade do domu išla sťahovať. Dodal, že na druhej polovici pozemku toho času stojí chalupa, ktorá je asi už vo vlastníctve dcéry žalobkyne. Uviedol, že niekedy v roku 2014 na rodinnej oslave sa mali žalobkyňa a jej manžel sťažovať, že ľutujú, že dom predali a že vlastníkov z neho vyženú. Vyjadrili nespokojnosť, že také susedské vzťahy si s novými vlastníkmi nepredstavovali. K ďalšiemu vývoju sporu sa nevedel svedok vyjadriť, nakoľko so všetkými účastníkmi sa stretáva málo. Neskôr, asi pred 3 rokmi, keď mal ísť okolo chaty, žalobkyňa a jej manžel, mali sa mu sťažovať, že žalovaná v 2. rade s manželom idú stavať plot, na čo im mal on odpovedať, že nech by dom odpredali komukoľvek, každý si chce strážiť svoje súkromie. V závere vyslovil presvedčenie, že keď žalobkyňa uvádza, že o odpredaji domu nevedela, je to klamstvo.

31. Žalobkyňa predložila súdu písomné dôkazy, a to svedeckú výpoveď, resp. čestné prehlásenie jej dcéry L. V. -A., ktorá potvrdila, že manželstvo jej rodičov doposiaľ trvá od 20. 11. 1976, kedy sa zosobášili. Uviedla, že ona bola s otcom vždy spriaznená dvojica a bola od neho zasvätená do jeho prevodov, avšak mamka o transakciách nevedela a tak to malo byť aj pri odpredaji domu, ktorý otec kúpil v dražbe, na ktorej bola aj ona prítomná v Košiciach v Hoteli Maratón. Následne sa jej otec dohodol s rodinou X., ktorí boli predošlými vlastníkmi domu a po roku užívania, keď ho vyplatia, im dom naspäť odpredá. Mladému X. dokonca otec aj odovzdal od domu kľúče. Dohodol sa s ním, že časť pozemku si prenechá na výstavbu záhradnej chatky. Nakoľko však ku kúpe domu rodinou X. nedošlo, otec sa rozhodol pod tlakom rodiny - súrodencov pomôcť synovcovi O., ktorému dovolil s rodinou v dome bývať. Nakoľko však došlo k citovému vydieraniu otca z ich strany, rozhodol sa dom odpredať X. X.. Svedkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že mama, teda žalobkyňa, o tomto prevode nevedela, celý čas žila v tom, že synovec s rodinou užíva nehnuteľnosť v nájme. O tom, že dom otec im odpredal, sa dozvedela až dva roky po kúpnej zmluve, a to v čase, keď medzi rodičmi a mladými X. začali konflikty. Svedkyňa bola prítomná pri tom, ako otec matku informoval, že dom predal, na čo matka vyjadrila nesúhlas s odpredajom. Povedala, že je zásadne proti a že sa s vecou obráti na právnika, nakoľko to bolo predané bez jej vedomia.

32. Svedkyňa ďalej uviedla, že bola prítomá pri spisovaní kúpnej zmluvy na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Ondova, kedy bola vyplatená kúpna cena v hotovosti, nakoľko kupujúca X. X. odovzdala otcovi obálku s peniazmi, pričom ona nevie, koľko peňazí v nej bolo, ale pamätá si, že notár do zápisnice zaznamenal, že kúpna cena bola uhradená v dohodnutej výške. Mama o týchto peniazoch nevedela, nakoľko nevedela ani o odpredaji. Svedkyňa poprela, žeby mala byť prítomná pri odovzdávaní preddavku na kúpu domu

- sumy 8.000,- eur. V závere uviedla, že žalovaná v 2. rade s manželom namiesto vďaky za ochotu jej otca, ktorý im chcel pomôcť, sa ich rodine obrátili chrbtom, robili prieky, a preto sa situácia vyhrotila až do súdneho sporu.

33. Syn žalobkyne a žalovaného v 1. rade - X. X. v písomnej svedeckej výpovedi uviedol, že pri finančných operáciách, ktoré realizoval jej otec, bola vždy prítomná sestra L.. On otca navštevoval na pozemku, kde staval chatku. Vtedy mu mal otec oznámiť, že dom predá O. X.. Svedok ho vtedy mal upozorniť, že „O. oklamal jeho aj sestru“, avšak otec trval na svojom. Chcel mu pomôcť, nakoľko zanechal len dlhy a pociťoval zodpovednosť za syna jeho brata. Svedok ďalej uviedol, že O. X. mal robiť prieky remeselníkom, ktorí pracovali na otcovej chate. Prieky mal robiť aj jemu samotnému, keď prišiel na otcov pozemok. V závere uviedol, že podľa pokynu otca o veciach súvisiacich s predajom domu on nemal rozprávať pred mamou, nakoľko celá rodina z otcovej strany mamu nenávidela a táto by s cenou a s predajom domu určite nesúhlasila. Vrcholom rozporov bolo, keď O. s manželkou zavolali na otca políciu. To jeho rodičov zlomilo, a preto sa matka rozhodla zvrátiť stav, ktorý spôsobil otec v dobrej viere pomôcť rodine.

34. Žalovaná v 2. rade predložila súdu nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi X. X., ako prenajímateľom, a O. X., ako nájomcom, ktorej predmetom bol prenájom spornej nehnuteľnosti a časť uznesenia z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi ČVS: ORP-193/2- VYS-SN-2019 vyhotoveného dňa 28. 3. 2019, kde je zachytená výpoveď žalobkyne vo veci vypočutia podaného podnetu na začatie trestného stíhania pre podvod. V predmetnej výpovedi žalobkyňa okrem iného uviedla, že o predaji rodinného domu nevedela. Vedela, že O. a X. X. sú v podnájme, o čom doma aj videla zmluvu. Spor medzi ňou, jej manželom a mladými X. nastal vtedy, keď oni postavili plechový

plot na ich pozemku a poslednou kvapkou bolo, keď mladí X. nechceli dovoliť jej manželovi a bratovi Š. vstup na pozemok, keď mu vypadla elektrika a X. X. vtedy zavolala na jej manžela políciu. Vtedy aj manžel ukázal policajtom kúpnu zmluvu, v rámci ktorej mal právo vstupu na pozemok titulom zriadenia vecného bremena. Vtedy ona manželovi povedala, aby im nájomnú zmluvu vypovedal a až vtedy jej on ukázal kúpno-predajnú zmluvu so slovami, že sa už nič nedá robiť. Ona mu vtedy povedala, že s kúpnou zmluvou by nikdy nesúhlasila, preto podala na súd žalobu a trvá na tom, aby bola vyhlásená kúpna zmluva za neplatnú, nakoľko táto bola spísaná poza jej chrbát. Ona bola stále presvedčená, že X. L. O. sú v dome len v nájme. Z dôvodu, že na kúpnej zmluve nie je jej podpis, pokladá ju za neplatnú.

35. Právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade predložila súdu ďalší dôkaz, a to znalecký posudok č. 4/2016 vyhotovený E.. M. D., ktorá ocenila sporné nehnuteľnosti na sumu 34.900,- eur ku dňu 18. 1. 2016. S poukazom na výšku kúpnej ceny 15.000,- eur predloženým dôkazom preukazovala, že manželia X. ml. nehnuteľnosť zrekonštruovali, takže vložili do nej investície, pričom po ďalšej rekonštrukcii bola hodnota domu bankou určená na sumu 55.000,- eur. Realizovali teda rozsiahlu rekonštrukciu. V prípade, žeby mali dom žalobkyni a žalovanému v 1. rade vrátiť, nie je možné vložené investície od kúpnej ceny oddeliť.

36. Žalovaná v 2. rade v tomto spore nepodala vzájomnú žalobu, v ktorej by sa domáhala výšky vložených investícií do nehnuteľnosti.

37. Žalovaný v 1. rade nepopieral, žeby manželia X. ml. do domu neinvestovali, vyjadril súhlas, že pokiaľ sa im dom vráti, on im vložené investície vyplatí. K výške vložených investícií podľa znaleckého posudku sa nevyjadril a nevyjadrila sa k tomu ani žalobkyňa. Súd na preukázanie investícií vo veci neviedol dokazovanie, nakoľko tieto neboli predmetom sporu.

38. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

39. Súd z obsahu žaloby, k nej predložených dôkazov a z ďalšieho vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva voči osobe, ktorá je ako vlastník zapísaná v katastri nehnuteľnosti, nakoľko s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobkyne v tejto situácii je neisté a bez požadovaného určenia, a teda predmetnej určovacej žaloby by právne postavenie žalobkyne mohlo byť ohrozené. Predmetný rozsudok o určení vlastníckeho práva bude podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, a teda určovací rozsudok bude pre žalobkyňu podstatným spôsobom užitočný. Z postoja žalovanej v 2. rade, teda toho subjektu, ktorý je doposiaľ zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, k predmetnej žalobe je zrejmé, že žalobkyňa nemala k dispozícií iný spôsob ochrany tvrdeného práva, a teda iným spôsobom, ako predmetnou určovacou žalobou, sa nemôže svojho práva domôcť. S poukazom na vyššie uvedené súd hodnotí tvrdenie žalovanej v 2. rade o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanej žalobe za tendenčné a pre daný prípad len účelové.

40. Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

41. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

42. Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

43. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu dôvodný. Z výpovedí strán sporu, predovšetkým z výpovede žalobkyne a žalovaného v 1. rade súd vzal za preukázané, že žalobkyňa nebola účastníčkou právneho úkonu - spisovania a podpisovania kúpnej zmluvy na Notárskom úrade JUDr. Ľ. Ondova, ktorej predmetom bol odpredaj spornej nehnuteľnosti kupujúcej X. X.. Žalobkyňa ani pred podpisom, ani po podpise tejto zmluvy žiadnym spôsobom nevyjadrila súhlas s týmto právnym úkonom. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemohla mať a ani nemala vedomosť, kedy došlo k odpredaju spornej nehnuteľnosti. Manžel ju o tom neinformoval, ani ju nežiadal o súhlas k odpredaju nehnuteľnosti. Ako vyplýva z výpovede žalobkyne a podporne aj z jej výpovede vo vyšetrovacom konaní pred políciou, ona sa o predaji domu dozvedela potom, čo jej to oznámil jej manžel pri incidente, ktorý nastal v súvislosti s manipulovaním s elektrickou prípojkou. Do tohto okamihu bola presvedčená o tom, že manželia X. L. O. X. sú v spornom rodinnom dome len v podnájme. Tvrdenie žalobkyne o nevedomosti, že jej manžel mal dom odpredať, boli podložené písomnými svedeckými výpoveďami ich detí a túto skutočnosť potvrdil samotný žalovaný v 1. rade, ktorý opakovane uviedol, že jeho manželka nemala vedomosť o tom, že on nehnuteľnosť synovcovi, resp. jeho manželke odpredáva.

44. Nakoľko žalobkyňa sa dôvodne dovolala relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu, súd prejudicionálne posúdil, že predmetná kúpna zmluva je relatívne neplatný právny úkon. Účinky predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré nastali v minulosti, pominuli a táto kúpna zmluva sa stala neplatnou s účinkami od počiatku (ex tunc). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti nastal stav, ktorý bol predtým, ako bol neplatný úkon urobený, preto súd prvým výrokom určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade a ďalším výrokom určil žalobkyni a žalovanému v 1. rade povinnosť vrátiť žalovanej v 2. rade kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, ktorá má nárok na vrátenie vzájomne poskytnutého plnenia. Nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná v 2. rade nepodala protinávrh, ktorým by sa domáhala vložených investícií do spornej nehnuteľnosti, súd o tomto nároku v tomto konaní nerozhodoval. V zmysle ustanovení rozhodol len o vrátení preukázateľne poskytnutého plnenia vo výške, ako je uvedené v kúpnej zmluve a ktorú výšku strany sporu nerozporovali.

45. Čo sa týka námietky žalovanej v 2. rade o nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobkyne, táto je absolútne nedôvodná, nakoľko z výpovede žalobkyne a žalovaného v 1. rade, písomného svedectva ich detí a predovšetkým na základe písomného potvrdenia a zároveň aj opakovanej lustrácie súdu v registroch tunajšieho súdu bolo preukázané, že manželstvo žalobkyne so žalovaným v 1. rade naďalej trvá, nikdy nebolo rozvedené a nebola ani jednou zo strán sporu podaná žaloba o zrušenie BSM za trvania manželstva podľa .

46. Je nedôvodná aj ďalšia námietka o neúplnom označení pasívne legitimovaných subjektov v tomto konaní s tvrdením, že ako ďalší žalovaný mal byť označený manžel X. X. - O. X., z dôvodu, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda že sa jedná o nútené spoločenstvo. Pri tomto hodnotení sa súd stotožňuje s právnou argumentáciou právnej zástupkyne žalobkyne, v zmysle ktorej určenie vecných práv rozsudkom na základe určovacej žaloby neznamená, že určené právo existuje erga omnes, ale určuje a rozhoduje sa len o spore o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným a zároveň nevylučuje, že vlastníkom nie je iná osoba. V danom prípade z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že účastníčkou kúpnej zmluvy, teda kupujúcou bola žalovaná v 2. rade. Relatívna neplatnosť predmetného právneho úkonu sa teda týka tohto subjektu, ktorý bol zároveň výlučne zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ako vlastník nadobúdanej nehnuteľnosti. To však nevylučuje, že právne následky predmetného rozsudku sa budú vzťahovať aj na manžela žalovanej v 2. rade.

47. Súd vyhovel aj ďalšiemu výroku žaloby, ktorým určil zánik vecného bremena, ktoré bolo zriadené dohodou ako súčasť kúpnej zmluvy zakomponované do čl. VI. predmetného právneho úkonu. Súd tomuto výroku vyhovel z dôvodu, že po nadobudnutí vlastníctva k spornej nehnuteľnosti manželmi X. dôjde k splynutiu práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vecné bremeno takto zaniká, čo bude mať vplyv aj na vykonanie zápisu zmeny v katastri nehnuteľnosti. Pre rozhodnutie súdu neboli významné výpovede svedkov F. X.Ž. a O. X., nakoľko svedok F. X. vyjadril o tvrdení, žeby žalobkyňa mala mať vedomosť o odpredaji nehnuteľnosti, iba domnienku a tvrdenie svedka

O. X., že žalobkyňa mala byť prítomná pri preberaní preddavku kúpnej ceny, nie je dôkazom toho, že o realizácii kúpnej zmluvy zo strany jej manžela s určitosťou vedela. Ani ďalšie tvrdenie žalovanej, že výpoveď jej dcéry L., že sa jej matka mala dozvedieť o odpredaji spornej nehnuteľnosti až po dvoch rokoch po kúpe, a že teda vtedy žalobu nepodala, nemá žiaden podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o predmetnom nároku, nakoľko žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote. Rovnako písomná svedecká výpoveď svedka V. W. žiadnym relevantným spôsobom nepotvrdzuje tvrdenie žalovanej v 2. rade, žeby žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom prejavila súhlas s odpredajom spornej nehnuteľnosti žalovanej v 2. rade. Tento svedok viacmenej informoval súd o celkovej situácii v rodine, o jeho vzťahu k žalobkyni a žalovanému v 1. rade, pričom z jeho výpovede zrozumiteľne vyplýva, že ani on sám nemal vedomosť, kedy k odpredaju a zároveň súhlasu k odpredaju zo strany žalobkyne malo dôjsť. V závere súd konštatuje, že tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa dala tichý súhlas na odpredaj spornej nehnuteľnosti, nebolo v tomto konaní žiadnym relevantným spôsobom a žiadnymi priamymi dôkazmi preukázané, je to len domnienka žalovanej v 2. rade.

48. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetný právny úkon, ktorý bol v tomto konaní prejudicionálne posúdený ako neplatný, je synalagmatický právny úkon, preto súd určil žalobkyni a zároveň aj žalovanému v 1. rade z titulu, že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM týchto strán sporu, povinnosť vrátiť prevzatú kúpnu cenu vo výške 15.000,- eur, ktorú žalovaná v 2. rade za zakúpenú nehnuteľnosť predávajúcemu vyplatila. K tomu súd v závere konštatuje, že nakoľko žalovaná v 2. rade spolu s manželom zhodnotila spornú nehnuteľnosť, v tomto konaní však nepodala protinávrh o vyplatenie vložených investícií, po právoplatnosti predmetného rozsudku bude sa môcť samostatnou žalobou domáhať vydania preukázateľne vložených investícií, resp. iným mimosúdnym spôsobom vysporiadať tieto finančné nároky voči žalobkyni a žalovanému v 1. rade.

49. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, požadovala náhradu trov konania, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania podľa , o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.