Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6Csp-29-2018.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/29/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Bohemia Faktoring, a.s., so sídlom Letenská 121/8, 118 00 Praha 1 - Malá Strana, Česká republika, IČ: 27 242 617, zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti žalovanému K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX Z. XX, o zaplatenie sumy 27.559,82 CZK s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25.999,82 CZK, úrok z poskytnutého úveru vo výške 18,00 % ročne zo sumy 25.999,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 25.999,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,00 Eur, splatných k 25. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 25. dňa v mesiaci, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88,68 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2018 domáhal zaplatenia sumy vo výške 27.559,82 CZK, úroku z poskytnutého úveru vo výške 18,00 % ročne zo sumy 27.559,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 27.559,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi UniCredit Bank Czech Republic, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, IČ: 649 482 42 (ďalej aj „UCB“) a žalovaným bola dňa 02.04.2012 uzavretá Smlouva o běžném účtu, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený účet č. 2107498557/2700. Medzi UCB a žalovaným bola dňa 25.01.2013 uzatvorená Žádost/Smlouva o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 26.000,00 CZK. Podľa zmluvy sa žalovaný zaviazal čerpaný úver splatiť vždy najneskôr do konca jedného roka od jeho čerpania. Poskytnuté peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a ďalšími platbami. Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Na účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, ktorého výška ku dňu 12.07.2015 predstavovala sumu 27.559,82 CZK. UCB vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej čiastky a zároveň mu oznámila, že s účinnosťou ku dňu 23.06.2015 vyhlásila pohľadávku za splatnú a že s účinnosťou od 12.07.2015 odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere. O tejto skutočnosti bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 22.06.2015. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, UCB ako postupca postúpil pohľadávku vo výške 22.290,86 CZK na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 na
žalobcu ako postupníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 14.04.2016. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaný nevykonal v prospech žalobcu žiadnu úhradu.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 25.04.2019, 19.06.2019 a 19.08.2019, na ktorých nebol prítomný ani žalobca, ani jeho právny zástupca. Obaja svoju neúčasť včas ospravedlnili. Na prvých dvoch pojednávaniach bol prítomný žalovaný, ktorý termín pojednávania nariadeného na dňa 19.08.2019 vzal na vedomie, ale na pojednávaní prítomný nebol a svoju neúčasť neospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami: Žádost/Smlouva o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013, Smlouva o běžném účtu z 02.04.2012, Splátkový výpis k běžnému účtu, Informace o transakcích na účtu č. 2107498557, Odstoupení od smlouvy z 22.06.2015, Smlouva o postoupení pohledávek zo 14.04.2016, príloha k Smlouvě o postoupení pohledávek, Oznámení o postoupení pohledávky banky zo 14.04.2016, Všeobecné obchodní podmínky UCB (ďalej len „VOP UCB“), Sadzebník odměn za poskytování bankovních služeb UCB platný od 01.04.2012, výpis z OR ČR žalobcu. Okrem toho súd vykonal dokazovanie prednesom žalovaného na pojednávaní, listinnými dôkazmi preukazujúcimi majetkové pomery žalovaného, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ išlo o úver, mal k dispozícii kartu, prostredníctvom ktorej mohol z bankomatu vyberať peniaze a platiť ňou. Má veľa dlhov, pretože bol vo vzťahu, v ktorom sa zadlžil a teraz to musí splácať. Žalobcovi by vedel splácať po 50,00 Eur mesačne. Dodal, že nemá vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov a prispieva im na domácnosť. Predložil tiež doklady o výške príjmu, keď jeho čistý príjem v mesiaci 02/2019 predstavoval 455,16 Eur, v 03/2019 sumu 523,51 Eur a v 04/2019 sumu 453,00 Eur. Súčasne predložil doklady o tom, že mesačne spláca dlh v splátke 126,45 Eur spoločnosti Profi Credit Slovakia a platí mesačne za telefón sumu 20,00 Eur.
7. Súd zistil, že dňa 02.04.2012 bola medzi UCB a žalovaným uzavretá Smlouva o běžném účtu, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený účet č. 2107498557/2700. Medzi UCB a žalovaným bola dňa 25.01.2013 uzatvorená Žádost/Smlouva o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 26.000,00 CZK, ktorý bol úročený 18,00 % ročnou úrokovou sadzbou v zmysle čl. IV. bod 1 tejto zmluvy. V čl. IV. bod 3. a 4. Zmluvy sa strany dohodli, že žalovaný banke zaplatí jednorazový poplatok za poskytnutie úveru v sume určenej platným Sadzebníkem odměn za poskytování bankovních služeb UCB, ako aj mesačné poplatky za správu a vedenie úveru a za vedenie účtu podľa Sadzobníka. RPSN predstavovala 19,76 % ročne (čl. IV. bod 5 zmluvy). Podľa čl. V. bod 4. tejto zmluvy čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 28.604,00 CZK.
8. Z Informace o transakcích na účtu súd zistil, že na účte žalovaného č. 2107498557 bol ku dňu 12.07.2015 konečný zostatok (-) mínus 27.559,82 CZK. Z tohto listinného dôkazu súd zistil, že právny predchodca žalobcu účtoval žalovanému okrem iného poplatky za upomienky v celkovej výške 1.560,00 CZK.
9. Listom zo dňa 22.06.2015 nazvaným Odstoupení od smlouvy banka UCB žalovanému oznámila, že vzhľadom na prekročenie povolenej výšky úverového rámca kontokorentného úveru a neuhradenie dlžnej sumy riadne a včas, sa dňa 23.06.2015 stáva úver splatný. Tiež mu oznámila, že k dňu 12.07.2015 odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere.
10. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 uzavretej medzi postupcom UCB a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo Smlouvy o běžném účtu zo dňa 02.04.2012 a Žádosti/Smlouvy o poskytnutí kontokorentního úvěru č. KTK/2107498557/2013 zo dňa 25.01.2013,postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 14.04.2016.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva
uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
12. Podľa čl. 6 ods. 2 citovaného nariadenia Rím I Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
13. Podľa § 1879 Občanského zákonníku účinného v čase postúpenia pohľadávky (zákon č. 89/2012 Sb., ďalej len „OZ“) Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).
14. Podľa § 497 Obchodního zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy (zákon č. 513/1991 Sb.) Smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy (zákon č. 40/1964 Sb., ďalej len „OZ“) Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
16. Podľa § 55 ods. 2 OZ Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná.
17. Podľa § 56 ods. 1 OZ Spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. Podľa odseku 2 Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění. Podľa odseku 3 Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, která a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli způsobena smrt či újma na zdraví, b) vylučují nebo omezují práva spotřebitele při uplatnění odpovědnosti za vady či odpovědnosti za škodu, c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, d) dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí, e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli, f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního zřetele vypověděl smlouvu na dobu neurčitou bez přiměřené výpovědní doby, g) zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy, h) dovolují dodavateli jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě, i) stanoví, že cena zboží či služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k zvýšení ceny zboží či služeb, aniž by spotřebitel byl oprávněn od smlouvy odstoupit, je-li cena sjednaná v době uzavření smlouvy při splnění podstatně překročena, j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel nesplnil závazky, které mu vznikly, k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez souhlasu spotřebitele, dojde-li převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.
18. Podľa § 3 písm. a) a b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelskem úvěru a o změně některých zákonů v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 145/2010 Sb.) je spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. Smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neplatnost smlouvy. Je-li část smlouvy určena odkazem na obecné podmínky, musí připojit věřitel ke smlouvě jen takovou část obchodních podmínek, která se týká uzavírané smlouvy. Použitá velikost písma nesmí být menší než ve smlouvě. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat.
20. Podľa § 1968 OZ (zákon č. 89/2012 Sb.) Dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
21. Podľa § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb. Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.
22. K 15.04.2016 bola repo sadzba stanovená Českou národnou bankou vo výške 0,05 %. Při použití § 2 citovaného nařízení vlády výška úroku z omeškania k 15.04.2016 predstavuje 8,05 % ročne.
23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore, a to na základe nadobudnutia pohľadávky voči žalovanému, k čomu došlo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.04.2016 medzi UCB a žalobcom.
24. Podľa Prvej časti, I. Spoločné ustanovenia, bod 14., ods. 14.2 VOP UCB platných od 01.12.2010: Není-li v konkrétním smluvním ujednání se zahraničním klientem dohodnuto jinak, jako rozhodné právo se pro daný smluvní vztah použije český právní řád, ...“
25. Dojednanie právneho poriadku Českej republiky je v súlade s čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I. Aj v prípade absencie voľby práva by bolo rozhodným právom právo Českej republiky tak, ako stanovuje čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia. Totiž ak aj žalovaný - spotrebiteľ má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, na daný prípad je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky, keďže neboli splnené predpoklady podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b). Súd je teda toho názoru, že žalovaný dojednaním rozhodného práva Českej republiky nebol zbavený priaznivejšej ochrany, ktorú mu síce ponúka právny poriadok Slovenskej republiky, avšak na daný prípad neaplikovateľný.
26. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov Smlouvy, že ide o vzťah spotrebiteľský, keďže právny predchodca žalobcu ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela ju so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Okrem toho v danom prípade ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 145/2010 Sb.
27. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu so žalovaným platne uzavreli zmluvu o úvere, ktorú je však v zmysle § 52 ods. 1 OZ potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému riadne poskytnutý úverový rámec 26.000,00 CZK, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom svojho bežného účtu. V zmluve bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 18,00 % ročne. Poplatky dojednané v zmluve boli síce uvedené, ale s ich výškou bol žalovaný odkázaný na Sadzobník. RPSN (pozn. RPMN) predstavovala 19,76 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť činila sumu 28.604,00 CZK.
28. Z pohybov na účte žalovaného č. 2107498557 súd zistil, že ku dňu 12.07.2015 predstavoval konečný zostatok (-) mínus 27.559,82 CZK. Z tohto prehľadu súd súčasne zistil, že UCB účtovala žalovanému okrem iného poplatky za upomienky v celkovej výške 1.560,00 CZK.
29. Listom zo dňa 22.06.2015 nazvaným Odstoupení od smlouvy banka UCB žalovanému oznámila, že vzhľadom na prekročenie povolenej výšky úverového rámca kontokorentného úveru a neuhradenie dlžnej sumy riadne a včas, sa dňa 23.06.2015 stáva úver splatný. Tiež mu oznámila, že k dňu 12.07.2015 odstupuje od Zmluvy a Zmluvy o úvere.
30. Súd dodáva, že pokiaľ ide o uplatňovaný nárok vo výške 27.559,82 Eur, tento predstavuje rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami a zhŕňa v sebe aj poplatky za upomienky v sume 1.560,00 CZK.
31. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 25.999,82 CZK, teda rozdiel medzi debetnými a kreditnými transakciami, pričom do priznaného nároku súd nezhrnul sumu 1.560,00 Eur predstavujúcu poplatky za upomienky.
32. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky, súd konštatuje, že ide o plnenia v prospech právneho predchodcu žalobcu, ktorými sa sleduje uspokojovanie nárokov dodávateľa s tým, že pre spotrebiteľa neznamenajú žiaden prínos. Na tomto mieste súd poukazuje na argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Za takéto plnenia v neprospech spotrebiteľa súd považoval aj poplatky za upomienky. Z tohto dôvodu súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie sumy 1.560,00 CZK predstavujúcej poplatky za upomienky, a preto žalobu v tejto časti zamietol.
33. Otázka platenia úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po splatnosti úverovej istiny, je zásadnou právnou otázkou. Je potrebné zdôrazniť, že aplikačná prax sa v tejto otázke rozchádza. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005).
34. Vychádzajúc z uvedeného a odvolávajúc sa na právny názor Najvyššieho súdu ČR, s prihliadnutím na aplikáciu rozhodného práva Českej republiky na daný prípad, súd priznal žalobcovi nárok na úroky za úver aj za obdobie po zosplatnení úveru (18,00 % ročný úrok za úver zo sumy 25.999,82 CZK od 15.04.2016 do zaplatenia).
35. V súvislosti s úrokom z omeškania ide o nespochybniteľný záver podporovaný aj rozhodovacou praxou slovenských súdov, pretože tieto úroky z omeškania patria žalobcovi odo dňa nasledujúceho, čo sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho záväzku. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 15.04.2016, teda dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky voči žalovanému. Preto žalobca má nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorého výška zodpovedá repo sadzbe Českej národnej banky (0,05 %) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov v súlade s § 2 nařízení vlády č. č. 351/2013 Sb.
36. Žalovaný požiadal o plnenie dlhu v splátkach po 50,00 Eur mesačne, čo zdôvodnil tým, že poberá mesačný príjem okolo 640,00 Eur, má viacero dlhov, aj dlh v inej spoločnosti, ktorý uhrádza mesačnou splátkou vo výške 126,00 Eur. Nemá vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov a prispieva im na domácnosť. Žalovaný predložil doklady o výške príjmu, keď jeho čistý príjem v mesiaci 02/2019 predstavoval 455,16 Eur, v 03/2019 sumu 523,51 Eur a v 04/2019 sumu 453,00 Eur. Tiež predložil doklady o tom, že mesačne spláca dlh v splátke 126,45 Eur spoločnosti Profi Credit Slovakia a platí mesačne za telefón sumu 20,00 Eur. Žalobca súhlasil s plnením dlhu žalovaného v mesačných splátkach po 100,00 Eur, ktorú sumu súd vyhodnotil ako reálnu a zodpovedajúcu majetkovým pomerom žalovaného. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, že nevedie vlastnú domácnosť, ale spolupodieľa sa na jej fungovaní spolu s rodičmi, u ktorých býva. V neposlednom rade súd zohľadnil aj výšku mesačného príjmu žalovaného a ním preukázané výdavky. Na základe toho súd v súlade s § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku uložil žalovanému zaplatenie dlhu v 100,00 eurových mesačných splátkach tak ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd sa nestotožnil s požiadavkou žalovaného splácať dlh v mesačných splátkach po 50,00 Eur, keďže v okolnostiach takýchto prípadov nemôže súd jednostranne hľadieť len na majetkové pomery a sociálnu situáciu povinnej osoby, ale musí vziať do úvahy aj legitímne očakávania oprávnenej osoby, aby jej dlh bol splatený v rozumnej lehote.
37. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v spore úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní (5,66 %), od jeho úspechu v konaní (94,34 %), a to v rozsahu 88,68 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.
38. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.