Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-67-2019.pdf
PDF · 89.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného R. F., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného R. F., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.05.2019 sp. zn. 1T/78/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19.08.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovanému R. F., narodenému XX.XX. XXXX v M., trvale bytom M., L. XXXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 26.03.2018
u k l a d á
podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j/, písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný R. F. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: od presne nezisteného času, najneskôr od decembra 2017 do 26. marca 2018 v M., na L. ulici, v byte č. XXXX/X, opakovane so zvyšujúcou sa intenzitou, každý druhý deň, svojej v tom čase manželke Y. F., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, vulgárne nadával, urážal ju, vyvolával žiarlivostné scény, ktoré viedli u nej k stresu a strachu, vyhrážal sa jej zabitím, fyzicky ju napádal tak, že ju opakovane bil, fackal, udieral päsťou, škrtil, násilne jej zatláčal oči dovnútra, vykrúcal jej krk, strkal do nej, hádzal do nej rôzne predmety, rukami jej rozťahoval ústa, pričom dňa 06. februára 2018 ju fyzicky napadol tak, že ju zozadu chytil za vlasy a hodil na gauč, zatláčal jej oči dovnútra a ťahal ju za vlasy, vykrútil jej krk a krútil jej hlavou, spôsobil jej podliatiny na krku, vyvolával u nej strach a stres, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať pomoc všeobecného lekára a psychiatra, bola u nej zistená diagnóza posttraumatickej
stresovej poruchy, a napokon dňa 26. marca 2018 o 10,30 hod. v byte na L. ulici č. XXXX/3 v M., obžalovaný R. F., počas slovnej výmeny názorov v priestoroch kuchyne chytil poškodenú Y. F. oboma rukami za oblečenie na hrudi a povedal, že ju zabije, že to už raz skončí a bude pokoj, poškodená pred ním chcela ujsť, chytil ju na chodbe a zvalil na zem, bil ju päsťami a škrtil, vyhrážal sa, že jej „vytlačí oči“, keď ju pustil, tak sa išla umyť do kúpeľne, odkiaľ ju odtiahol naspäť do kuchyne, sotil na stoličku, kričal, že ju zabije a chytil do ruky kuchynský nôž s dĺžkou čepele 13 cm, ktorý najskôr na prosbu poškodenej položil, avšak stále na ňu kričal, preto poškodená z obavy pred ďalším napadnutím chytila stoličku a držala ju pred sebou, načo obvinený opäť chytil do ruky nôž a vyhrážal sa jej, že ju zabije, že jej „vykole oči“, pričom v tomto konaní neprestával až do príchodu hliadky Mestskej polície Mesta Topoľčany, ktorú telefonicky privolala suseda, žijúca v tom istom obytnom dome, nakoľko z bytu sa rozliehal veľký krik, plač a prosby poškodenej o pomoc, a pri tomto poslednom útoku poškodenej spôsobil zranenia - odreniny hlavy a natiahnutie ľavého bedrového kĺbu s dobou liečenia do 7 dní, a celým konaním, ktoré začalo v presne nezistenom čase, najneskôr v decembri 2017 a vyvrcholilo dňa 26.marca 2018, spôsobil poškodenej Y. F. posttraumatickú stresovú poruchu so znakmi znovuprežívania traumatických zážitkov v podobe tzv. flashbackov, tendenciou vyhnúť sa miestu traumy alebo ľuďom, spojených s traumou, hypohedóniou až anhedóniou (zníženou schopnosťou, resp. neschopnosťou tešiť sa), prejavmi nadmernej vigilancie, podráždenosti, tendenciou k uzavretosti a introverzii, s náznakom suicidálneho správania, intrapsychickej tenzie a depresie ťažkého stupňa, ktorá diagnóza predstavuje vážnu poruchu zdravia, z ktorej sa poškodená lieči od februára 2018 až doposiaľ. Za to mu bol uložený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ a n/ Tr. zák. a nezistených priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný nahradiť škodu spôsobenú poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 v sume 55,10 Eur.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu čo do výroku o treste, ktorý považoval za neprimerane prísny. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal. S manželkou žili spolu 38 rokov v dobrom manželstve, okrem bežných nezhôd. Vychoval dve dcéry poškodenej a spoločne im zabezpečili a zariadili bývanie, keď sa tieto osamostatnili. Pracoval ešte ako dôchodca, aby mala rodina istý štandard aj na dôchodku. Podľa jeho názoru usporiadaným životom žili až do doby keď zistil, že jeho manželka si ukladá peniaze na zvláštny účet. Žiadal aby odvolací súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že vo výkone väzby mal náhlu mozgovú príhodu s následkami, že nie je schopný sa riadne vyjadrovať. Poukázal tiež na svoj predchádzajúci spôsob života, keď riadne pracoval, v súčasnosti na neho zle psychicky pôsobí aj rozvod, ktorý iniciovala poškodená. S poukazom na svoj zlý zdravotný stav a predchádzajúci bezúhonný život žiadal o mimoriadne zníženie trestu. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní. Obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný poisťovni Dôvera už zaplatil sumu 55,10 eur a navrhol odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný uviedol, že trest ktorý mu bol uložený považuje vzhľadom na jeho vysoký vek za neprimerane prísny, vo väzbe utrpel mozgovú príhodu, má upchaté cievy a bude musieť podstúpiť operáciu dolných končatín. Takisto žiadal aby mu bol uložený nižší trest. Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože trest , ktorý bol obžalovanému uložený považoval za správny a zákonný.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že trest uložený obžalovanému je neprimeraný. Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, nakoľko proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor odvolanie nepodal a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257
ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo tomuto rozsudku, neboli zistené žiadne také porušenia, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Súdom I. stupňa bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 7 rokov, pričom súd I. stupňa prihliadol na existenciu troch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j/, písm. l/ a písm. n/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval, ako aj k tej skutočnosti, že vyhlásením o vine napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pričom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa uviedol, že vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je 15 rokov znížil o jednu tretinu a trest teda ukladal v rámci upravenej trestnej sadzby v rozmedzí od 7 do 12 rokov a 4 mesiace. Za primeraný v jeho prípade považoval trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v posledných 10 rokoch vo výkon trestu pre úmyselný trestný čin. Konštatoval, že nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Skutočnosť, že obžalovaný má zhoršený zdravotný stav sama o sebe nie je takou okolnosťou, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu. S poukazom na závažnosť konania obžalovaného a následky jeho konania považoval za dostatočný a spravodlivý trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Odvolací súd na rozdiel od súdu I. stupňa dospel k záveru, že trest, ktorý bol obžalovanému uložený je vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav neprimerane prísny. Pri rozhodovaní o treste vychádzal odvolací súd zo základných zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súčasne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Odvolací súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov, pre priestupok prejednávaný nebol, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, pričom je veľmi kladne hodnotený z bývalého pracoviska, kde na požiadanie vykonával práce aj v čase, keď bol na dôchodku, pričom z jeho prácou boli spokojní. Bolo preukázané, že obžalovaný počas výkonu väzby utrpel mozgovú príhodu, v dôsledku ktorej bol aj v nemocnici pre obvinený a odsúdených v Trenčíne. Je zrejmé, že táto mozgová príhoda zanechala u neho následky v dôsledku čoho, že sa ťažko vyjadruje. Správne súd I. stupňa priznal obžalovanému tri poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/ t.j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, písm. l/ keď obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval a takisto aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. t.j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine čím nemuselo byť vykonávané rozsiahle dokazovanie. Ani odvolací súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. S poukazom na tieto skutočnosti, keďže prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, odvolací súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby, ktorá trestná sadzba pri zločine blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. je 7 až 15 rokov, o jednu tretinu. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd vychádzal z trestnej sadzby 7 rokov až 12 rokov 4 mesiace. Avšak odvolací súd bol toho názoru, že aj tento trest uložený hoci na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, je neprimerane prísny a preto skúmal podmienky, či nie je možné použiť pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 Tr. zák., t.j. mimoriadne zníženie trestu. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosťami prípadu sa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Z hľadiska tohto sa vyžaduje, aby išlo o také pomery, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V tomto prípade súd po zhodnotení osoby obžalovaného, ktorý je starobným dôchodcom v súčasnosti má 66 rokov, doposiaľ nikdy trestaný nebol, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania ani priestupku a to ani na úseku dopravy, riadne pracoval a až vo výkone väzby utrpel mozgovú príhodu s následkom zhoršenia reči, k trestnej činnosti sa priznal a túto oľutoval a v konečnom dôsledku urobil vyhlásenie o vine, dospel k záveru, že nejde z hľadiska jeho osoby o tak narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody v rámci trestnej sadzby 7 rokov až 12 rokov 4 mesiace. S poukazom na tieto skutočnosti a aj s poukazom na to, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu nikdy nebol, mal odvolací súd za to, že na jeho prevýchovu bude postačujúce pôsobiť aj trestom kratšieho trvania, pričom pri výmere trestu vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, nesmie byť ustanovený trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. V tomto prípade dolná hranica trestu odňatia slobody pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. je 7 rokov a horná hranica je 12 rokov 4 mesiace po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. Za primeraný považoval odvolací súd, zohľadniac tiež následky, ktoré obžalovaný spôsobil poškodenej trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý bude na prevýchovu obžalovaného, ako aj na zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie trestom pre neho postačujúcim. Na výkon trestu odvolací súd obžalovaného rovnako ako súd I. stupňa v zmysle § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu. Vzhľadom na hore uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a keďže boli splnené všetky podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.