Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Pc-15-2022.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
40Pc/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnej veci manželky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX/X, E., proti manželovi: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX/X, E., o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov A. B., F. G., nar. XX.X.XXXX a B. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 29.7.1995, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Košice – Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
II. Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným súd dňa 30.10.2022 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti, z lásky, spočiatku ho bolo možné označiť za vcelku harmonické. Rozvrat manželstva nastal v dôsledku manželských nezhôd, ktoré spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli postupne k tomu, že vzťah ochladol, citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila lásky a vzájomná dôvera. V októbri 2015 spolu s dcérami manželka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti 7 rokov a ani sa intímne nestýkajú, preto nevidí dôvod na ďalšie trvanie manželstva. Vzájomné vzťahy s manželom považuje za vážne a narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už neplní svoj účel a nie je ani predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, výsluchom svedkyne, oboznámením listinných dôkazov predložených manželkou a zistil tento skutkový stav:
4. Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 29.7.1995, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Košice – Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XXX pod poradovým číslom XXX. Z manželstva pochádzajú dve, toho času plnoleté deti, H. F. B., nar. XX.XX.XXXX a A. F. B., nar. XX.X.XXXX.
5. Z výpovede manželky súd zistil, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, väčšie problémy nastali pred 12 rokmi, keď manžel stratil prácu, začal viac piť, stratil záujem o rodinu, nechcel sa zamestnať, vznikali finančné problémy a hádky. V dôsledku finančných problémov neboli schopní splácať hypotéku, prišli o byt, sťahovali sa na rôzne miesta, boli aj v krízovom centre, po odchode z ktorého v októbri 2015
sa manželka odsťahovala aj s dcérami od manžela a od tejto doby nežije s manželom. Dcéry sa vydali a do súčasnosti žije sama. S manželom nie je v žiadnom kontakte, naposledy ho videla 30.7.2022, pričom došlo ku konfliktu, snaží sa manželovi vyhýbať, vzhľadom na neustále výčitky. Za žiadnych okolností nemá záujem obnoviť spolužitie s manželom.
6. Z výpovede svedkyne, dcéry účastníkov, A. I. súd zistil, že ako deti so sestrou vnímali manželstvo ako štandardné. Problémy začali, keď mala 8 rokov, potom ako sa presťahovali do bytu. Otec začal piť, nechodil do práce, zanedbával starostlivosť, neprispieval na chod domácnosti a žiadnym spôsobom mame nepomáhal. Od roku 2015, t. j. 9 rokov rodičia nežijú spolu. Nevie, kde je otec, ani, či má prácu, naposledy ho videla pred rokom. Podľa nej nie je pravdepodobné obnovenie spolužitia rodičov a nemyslí si, že by niektorí z nich mal o to záujem.
7. Podľa ust. § 18 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Premetom konania je rozvod manželstva.
14. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale vážne rozvrátené.
15. Rozvod manželstva je spôsobom zániku manželstva za života manželov. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Zákon o rodine neuvádza taxatívny výpočet rozvodových dôvodov, keďže formy ľudského spolužitia sa nedajú vtesnať do kauzistickej formulácie, čo by viedlo k prílišnému formalistickému posudzovaniu vzťahov. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Vyššie uvedené ustanovenie zakotvuje objektívnu existenciu rozvratu vzťahov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat manželstva musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný.
16. Spoločnosť predovšetkým prostredníctvom článku 41 Ústavy SR a článku 1 a 2 Základných zásad Zákona o rodine chráni manželstvo a má záujem na manželstve ako na trvalom harmonickom spoločenstve muža a ženy, takéto manželstvá majú najlepšie predpoklady na splnenie svojho účelu, preto rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Rozvod sa chápe ako individuálna záležitosť rozvádzajúcich sa manželov, ale na druhej
strane, najmä prostredníctvom súdu, ktorý má v tomto smere osobitné postavenie sa môže preventívne výchovne pôsobiť na manželov a usilovať sa predovšetkým o to, aby konanie v rámci samotného konania o rozvod pôsobilo výchovne a manželov vedie k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd musí pri rozhodovaní o rozvode zohľadniť postoj oboch manželov k manželstvu ako takému, v prípade ľahkovážneho a neodôvodeného podania návrhu na rozvod k rozvodu manželstva nemôže dôjsť. Nie všetky nezhody, ktoré vzniknú v manželstve môžu zapríčiniť rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi a ich vážne narušenie. Rozvod má byť len prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva ak došlo k takému narušeniu manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážny rozvrat manželských vzťahov. V takomto prípade by manželstvo nemohlo plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené a stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť, to sa však môže stať iba vtedy, ak súd nadobudne presvedčenie o tom, že to tak skutočne je a pre tento úsudok získal skutkové podklady.
17. Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že účastníci nežijú spolu minimálne od roku 2015, t. j. takmer 9 rokov. Pred 12 rokmi stratil manžel zamestnanie, začal nadmerne požívať alkoholické nápoje, prestal participovať na osobnej, ako aj finančnej starostlivosti o rodinu, čo bolo príčinou vzniku hádok a medzi účastníkmi konflikty. V dôsledku neschopnosti riešenia vzájomných nezhôd bolo prerušenie manželského spolužitia v roku 2015, ktoré do dnešného dňa neobnovili.
19. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva rozvrat. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií v plnení základných povinností ustanovených § 18 a 19 ods. 1 zákona o rodine, a to funkciu hospodársku, vedenia spoločnej domácnosti, funkciu vzájomnej pomoci, podpory, dôvery medzi manželmi, ako ani funkciu biologickú vzhľadom na to, že účastníci 9 rokov spolu nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Od prerušenia spolužitia v roku 2015 nedošlo k zlepšeniu vzájomného vzťahu, ani k vyriešeniu problémov, prípadne analýze ich príčin. Rozvrat bol spôsobený tým, že účastníci neboli schopní vyriešiť problémy vznikajúce v manželstve, v dôsledku čoho sa vzájomne odcudzili. Miera rozvratu vzájomných vzťahov účastníkov v prejednávanej veci je daná jeho intenzitou ako aj dĺžkou trvania. Účastníci nežijú spolu od roku 2015 a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení spolužitia. Manželstvo je preto iba formálne, neplní svoj spoločenský účel a s prihliadnutím na skutočnosť, že z manželstva už nepochádzajú maloleté deti, s ohľadom na postoj manželky, ktorá za žiadnych okolností nie je ochotná obnoviť spolužitie s manželom, pričom manželov dlhoročný nezáujmom o riešenie problémov taktiež nepreukazuje úprimnú snahu o obnovenie spolužitia, je manželstvo len formálnych zväzkom.
20. Súd poukazuje na to, že manželstvo je predovšetkým dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželom zotrvať proti jeho slobodnej vôli vo zväzku, na ktorom nemá záujem, a v ktorom nemieni zotrvať.
21. Zhrnúc vyššie uvedené dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva rozvrat, ktorý je trvalého charakteru, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
22. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že sú splnené všetky podmienky pre rozvod manželstva účastníkov v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona o rodine, preto manželstvo účastníkov rozviedol.
23. Podľa ustanovenia § 52 zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa ustanovenia § 55 zákona č.161/2015 Z. z. CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP a tieto ani neboli tvrdené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal
priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v
poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.