Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-23-2023.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zast. v konaní kol. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, IČO: 30794536, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska mal. dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd u d e ľ u j e matke súhlas so zmenou priezviska maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, z „B.“ na „D.“.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2023 žiadala, aby súd zmenil priezvisko maloletého dieťaťa A. B.. Uviedla, že jej exmanžel sa so synom nekontaktuje už roky, neplatí výživné, ani nijakým spôsobom neprispieva k jeho výchove. V októbri 2022 mala svadbu s terajším partnerom, ktorý sa o jej syna stará a vychováva ho ako vlastné dieťa. Z toho dôvodu by boli veľmi radi, keby súd ich žiadosť o zmenu priezviska schválil. V doplnení návrhu zo dňa 29.09.2023 matka uviedla trvalé bydlisko syna a tiež kedy je narodený otec dieťaťa, avšak jeho adresu nevedela uviesť, pretože s ním nie sú v kontakte. Tiež uviedla, že otec jej syna so zmenou priezviska nesúhlasí, skúšala ho kontaktovať, či by bol ochotný sa dohodnúť o zmene priezviska, ale on to odmietol. Pred rokom keď s ním bol jej syn v kontakte cez aplikáciu Messenger žiadal ho, aby sa s matkou dohodol, že on si zmenu priezviska praje, ale odmietol aj jeho. To bol ich posledný spoločný kontakt.
2. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov zo dňa 25.10.2023 vyplynulo, že rodina (matka, jej manžel, synovia matky - mal. I. J., nar. XXXX a mal. A.) býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov manžela matky, ktorí tu tiež bývajú. Matka uviedla, že trvá na podanom návrhu. Otca mal. oslovila, on so zmenou priezviska nesúhlasí. Oslovil ho aj mal. A., taktiež neúspešne. Matka svoj návrh odôvodňuje tým, že chce aby sa mal. volal tak ako ona. Otec sa s mal. A. nestretáva, výživné neplatí, platil len v čase, keď mu hrozil súd, a to asi 5 - 6 mesiacov. Matka poberá náhradné výživné. Tiež uviedla, že mal. má dobrý vzťah s jej manželom, oslovuje ho K., pred kamarátmi, spolužiakmi, učiteľmi hovorí ako o otcovi. Matka je zamestnaná. Mal. A. je žiakom X. ročníka ZŠ v Liptovskej Teplej. K predmetu konania uviedol, že s manželom maminy si rozumie, volá ho K. a je najlepší zo všetkých. S otcom sa nestretáva, raz ho videl, keď ho prepustili z väzenia. Vie, že mamina dala na súd, aby sa volal D. a on sa chce volať D., lebo E. (B.) sa o neho vôbec nestará a K. urobil viac za rok ako E. za 10 rokov. Kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval dňa 24.10.2023 p. B. , ktorý uviedol, že so zmenou priezviska mal. súhlasí. Tiež uviedol, že so synom nie je v kontakte, keď aj chcel s ním byť vždy bola prekážka na strane matky. Vyživovaciu
povinnosť si podľa jeho slov plní, mesačne posiela 100 eur, má však zameškané výživné vo výške 1000 eur, ktoré má povinnosť uhradiť do konca januára 2024. Otec maloletého je nezamestnaný, pracuje príležitostne brigádnicky. Býva v prenajatom byte spolu s manželkou a synom H., nar. XXXX . V rodine p. B. sú vykonávané opatrenia SPODaSK.
3. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.01.2024 uviedla, že trvá na podanom návrhu aj spolu s jeho doplnením, ktoré súdu doručila. Nemala doplniť nič nové. Ďalej uviedla, že maloletý nie je v kontakte s otcom, pokiaľ tam spomínala kontakt cez aplikáciu Messenger, tak to je rok spätne od podania návrhu. Uviedla, že otec neplatí výživné, ona poberá náhradné výživné. Vzťah maloletého s jej manželom je výborný, on chce mať priezvisko po ňom. Maloletý chodí do X. ročníka ZŠ. Ďalej uviedla, že je to rozhodnutie maloletého, on s tým prišiel po jej svadbe, že sa chce takto volať, ona by mu určite nevnucovala žiadne jej rozhodnutie. Už vtedy v decembri, keď tu boli, keď sa pojednávanie odročilo, on to všetkým povedal, že sa mu ide priezvisko meniť, takže vlastne všetci navôkol to už vedia.
4. Súd zisťoval názor mal. dieťaťa A. B. na pojednávaní dňa 18.01.2024 bez prítomnosti matky. Maloletý bol najprv súdom informovaný o prebiehajúcom konaní a o dôsledkoch tohto konania pre neho. Maloletý vyjadril svoj súhlas so zmenou priezviska z „B.“ na „D.“.
5. Kolízny opatrovník vo svojom prednese na pojednávaní dňa 18.01.2024 navrhol, aby súd vyhovel návrhu matky o udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého, nakoľko mal za to, že je to v súlade so záujmom mal. dieťaťa.
6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom pripojených spisov: spisom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 7P/29/2015, a to najmä rozsudkom zo dňa 26.01.2016 č.k. 7P/29/2015-57, právoplatným dňa 15.02.2016, ktorým súd rozviedol manželstvo navrhovateľky C. B. a odporcu E. B. a zároveň schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zaviazal otca platiť na výživu maloletého A. B. výživné vo výške 40 eur mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v neobmedzenom rozsahu. Ďalej sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 2P/9/2018, a to najmä s rozsudkom zo dňa 26.03.2018 č.k. 2P/9/2018-84, právoplatným dňa 27.04.2018, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa v nasledovnom znení: Otec maloletého sa zaväzuje od 07.03.2018 prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 100,-eur mesačne, vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Zameškané zvýšené výživné otcovi maloletého dieťaťa od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku nevzniklo. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 7P/29/2015-57 zo dňa 26.01.2016 v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
8. Predmetom tohto konania bol návrh matky na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, a to konkrétne na udelenie súhlasu so zmenou priezviska mal. dieťaťa z „B.“ na „D.“.
9. Matka poukázala na skutočnosť, že uzatvorila manželstvo s K. D. a v nadväznosti na to došlo k zmene jej priezviska na „D.“, pričom mal. A. prejavil záujem volať sa rovnako ako ona. Poukázala ďalej na nefunkčný vzťah mal. dieťaťa s jeho biologickým otcom a tiež na vzťah s jej manželom, ktorý sa o neho stará a vychováva ho ako vlastné dieťa. Následne oslovila otca s požiadavkou na zmenu priezviska mal. dieťaťa, on s tým však vyjadril nesúhlas. Taktiež ho oslovilo aj mal. dieťa, rovnako neúspešne.
10. Na základe výsluchu matky súd zistil, že vzťah mal. dieťaťa s biologickým otcom nie je vybudovaný, nestretávajú sa, nie sú v kontakte ani inou formou, napr. cez sociálne siete, otec výživné na mal. dieťa riadne neplatí, matka poberá náhradné výživné od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na druhej strane vzťah mal. dieťaťa s jej manželom je výborný, mal. dieťa chce mať priezvisko po ňom, je to rozhodnutie mal. dieťaťa, všetci vôkol neho vedia, že chce zmeniť priezvisko (učitelia, spolužiaci, kamaráti), povedal to všetkým.
11. Súd zisťoval názor mal. dieťaťa k predmetu konania, ktoré vzhľadom k jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti je nepochybne schopné si ho vytvoriť a prezentovať pred súdom – mal. dieťa je žiakom X. ročníka základnej školy, a to jednak cestou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jednak priamo na pojednávaní. Mal. dieťa sa v oboch prípadoch jednoznačne vyjadrilo, že chce zmeniť priezvisko na „D.“, uviedlo, že s K. (K. D.) si dobre rozumie, je mu s ním dobre, hrajú sa hry a poslúcha ho.
12. Otec mal návrh na začatie konania v tejto právnej veci riadne doručený, k návrhu - ku skutočnostiam v ňom uvedeným, ani k požiadavke na zmenu priezviska mal. dieťaťa, sa žiadnym spôsobom nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Hoci zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Ružomberok vyplýva, že v rámci telefonického rozhovoru so zamestnankyňou úradu vyjadril otec súhlas so zmenou priezviska, v konaní pred súdom bol úplne pasívny.
13. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa vyjadril s návrhom matky svoj súhlas, nakoľko mal za to, že je to v záujme mal. dieťaťa.
14. Vzhľadom na uvedené súd považoval návrh matky za dôvodný. Nezhoda rodičov v otázke zmeny priezviska mal. dieťaťa, ako žiadala matka, bola preukázaná. Otec deklaroval pred matkou negatívny postoj k tejto zmene, dohoda rodičov v otázke podania žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa na matričnom úrade absentovala. Preto bolo nevyhnutné, aby rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 35 Zákona o rodine. Prvoradým kritériom pri rozhodovaní súdu je vždy záujem mal. dieťaťa. Súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že je v záujme mal. dieťa zmena jeho priezviska z „B.“ na „D.“, a to predovšetkým s prihliadnutím na kvalitu vzťahu medzi ním a manželom matky v porovnaní s kvalitou vzťahu medzi ním a biologickým otcom - manžel matky sa o mal. dieťa stará ako o vlastné, je medzi ním a maloletým dieťaťom výborný vzťah na rozdiel od biologického otca, ktorý sa na starostlivosti o mal. dieťa vôbec nepodieľa, ani si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, o mal. dieťa sa nezaujíma. V neposlednom rade súd prihliadol na želanie mal. dieťaťa mať priezvisko „D.“, ako má jeho matka a jej manžel.
15. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ide o princíp platný v mimosporovom konaní. Súd nezistil žiadne také okolnosti, s ohľadom na ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania tomu ktorému účastníkovi konania priznať (§ 55 CMP).
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Po vyhlásení rozsudku sa matka a kol. opatrovník mal. dieťaťa vzdali odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.