Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-8347-2013.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/8347/2013
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava - Ružinov, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36 866 598, so sídlom: Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti povinnému: H. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: T. XXXX/X, XXX XX J., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Július Rosina, Exekútorský úrad Topoľčany: Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, o vymoženie pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 45,47 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd dňa 18.11.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5106 * 053407.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 31.08.2018 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.08.2018, v zmysle ktorého oprávnený vyjadril súhlas na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona NRSR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona súd exekúciu zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom a účinnom od 01.01.2009, ako aj DPH - vyčíslenej podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v sume 61,91 Eur vrátane 20 % DPH, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis EX 2800/2013.
O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 196 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia § 14, 15 Vyhlášky v znení platnom a účinnom od 01.01.2009.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, prvá veta, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
V zmysle § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti paušálnu odmenu v požadovanej minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko súdny exekútor splnil podmienku pre priznanie minimálnej odmeny, t.j. uskutočnenie aspoň jedného z úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 22,08 Eur za „poštovné“ a „poštovné spojené s ukončením exekúcie“ (1,70 Eur x 7 + 1,30 Eur x 5).
Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia hotových výdavkov na „poštovné“ je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky. Vzhľadom na to, že súdny exekútor uvedeným spôsobom nešpecifikoval hotové výdavky, súd mu priznal „poštovné“ len za tie zásielky, ktorých doručovanie považoval za preukázané vychádzajúc z predloženého exekučného spisu EX 2800/2013. V súlade s cenníkom Slovenskej pošty a.s., súd exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,70 Eur za každú doručovanú zásielku do vlastných rúk (v spise sa nachádza 1 ks nedoručenej doporučenej zásielky do vlastných rúk a 1 ks doručenej zásielky). Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za „poštovné“ spolu vo výške 3,- Eur. Súd priznal aj poštovné, ktoré vznikne v budúcnosti za vrátenie poverenia súdu a to vo výške 1,70 Eur. V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v sume 4,70 Eur .
Zvyšné uplatnené hotové výdavky súd nepovažoval za preukázané. Hotové výdavky za „poštovné“ vo výške 13,70 Eur súd nepovažoval za preukázané z dôvodu, že v exekučnom spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce ich vynaloženie. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že uplatnené poštovné, ktoré vznikne do budúcna za doručenie písomnosti v súvislosti s ukončením exekúcie, a to: odblokovanie majetku povinného, oznámenie o ukončení exekúcie osobám, od ktorých bola požadovaná súčinnosť, zaslanie vyúčtovania exekúcie účastníkom konania považuje súd za administratívne práce, ktorých náhrada v zmysle § 25 citovanej Vyhlášky je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd nepriznal ani
poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia v exekučnom konaní, nakoľko predmetný úkon, ktorý vznikne do budúcna súd považuje za neúčelne vynaložený úkon.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur a náhrad hotových výdavkov vo výške 0,94 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo vydokladoval priloženým osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a čo mal súd za preukázané tiež zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 45,47 Eur ( 33,19 Eur + 6,64 Eur + 4,70 Eur + 0,94 Eur) a na ich náhradu zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o náhrade trov je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, trojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.