Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/36/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci navrhovateľa: V. A., narodený XX. P. XXXX, bytom E. XXX, XXX XX S., zastúpený: Čibrík & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, 927 01 Šaľa, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: V. A., narodený XX. S. XXXX, bytom L. XX, XXX XX H.-I., o zvýšenie výživného, na odvolanie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. -100 zo dňa 17. januára 2019, vo vyhovujúcej časti (výrok I.), takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti (výrok I.) a v súvisiacich výrokoch (II., III. a V.) p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozsudku zmenil právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Košice II. z 1. decembra 2004 č. k. -95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2005 č. k. -114 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť žalovaného na žalobcu z doterajšej sumy 49,80 eur na sumu 100,-eur od 9. apríla 2018. Výrokom II. rozsudku rozhodol tak, že v ostatnej časti právoplatné rozhodnutie zostáva nezmenené. Výrokom III. rozsudku rozhodol, že zročné výživné, ktoré vzniklo na strane žalovaného vo výške 450,-eur súd povoľuje žalovanému splácať v 20,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že pri omeškaní čo i len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie. Výrokom IV. v ostatnej časti súd návrh zamietol a výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd I. inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke zdôvodnil aplikáciou , , a , , , , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.

3. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností, peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.

4. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak dieťa bolo zverené do starostlivosti tretej osoby, rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí po plnoletosti do rúk dieťaťa.

5. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

6. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

7. Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané odôvodnené potreby navrhovateľa. Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi naďalej trvá, nakoľko navrhovateľ nie je zatiaľ schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby, nakoľko je študentom nadstavbového štúdia, ktorú začal navštevovať bezprostredne po skončení strednej odbornej školy technickej za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie. Súd považoval za nevyhnutné, spravodlivé, ale najmä za potrebné v záujme dieťaťa - navrhovateľa určiť výživné, tak ako je uvedené v enunciáte rozsudku, ktorá výška výživného sa javí ako primeraná, vzhľadom na vek navrhovateľa a jeho potreby, ako aj na možnosti odporcu. Posledná úprava výživného

bola upravená v čase, keď navrhovateľ chodil do materskej škôlky a bol vo veku 5. rokov, takže je len samozrejmé, že jeho potreby sa zvýšili, najmä uspokojením svojich potrieb, ale aj v súvislosti so štúdiom na strednej škole, keď má zvýšené výdavky s cestovným a stravným, keďže neštuduje v mieste svojho bydliska. Na druhej strane sa súd zaoberal zmenou pomerov na strane matky navrhovateľa a odporcu. Odporca je riadne zapojený do pracovného pomeru s priemerným netto mesačným príjmom 355,60,-eur. Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna N., ktorý si na tunajší súd podal návrh na zvýšenie výživného, ktoré sa viedlo pod sp. zn. , pričom konanie bolo zastavené a na dcéru V. A., pochádzajúcu z terajšieho manželstva odporcu. Po uhradení nákladov na bývanie, výživného na navrhovateľa a jeho brata so zreteľom na vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva a po zohľadnení zárobku jeho manželky, odporca môže platiť zvýšené výživné bez ohrozenia svojej výživy a potrieb. V čase posledného rozhodnutia o výživnom odporca bol nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi. V súčasnej dobe je riadne zapojený do pracovného pomeru, má svoj stály mesačný príjem. Jeho zárobok nie je vysoký, pričom vykazuje známky minimálnej mzdy. Súd nezobral do úvahy platenie nájmu dcére jeho manželky vo výške 300,-eur, pretože platenie nájomného nepreukázal žiadnym dôveryhodným dôkazom. Naopak z platobného dokladu SIPO vyplýva, že odporca platí za správu bytu mesačne 150,-eur. Matka navrhovateľa pri určení výživného bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 157,53,-eur a mala dve vyživovacie povinnosti. Od tejto úpravy jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť a jej invalidný dôchodok sa zvýšil na sumu 240,60,-eur a okrem toho je poberateľkou kompenzačného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32,-eur a súd do úvahy zobral výšku jej zárobku, ktorú dosiahla v roku 2018 vo výške 191,58,-eur.

9. O povinnosti odporcu zaplatiť zročné výživné od 9. apríla 2018 do 17. januára 2019 vo výške 450,- eur súd rozhodol podľa / ďalej len /. Súd odporcovi vzhľadom na jeho zárobkové možnosti a schopnosti povolil popri bežnom výživnom splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 20,- eur / s tým, že podľa tretej vety , omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku, jeho vyhovujúcej časti podal odvolanie otec. Uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného na 100 eur/mes., ktoré bolo schválené rozsudkom, nakoľko výška jeho mzdy bola zmenená. Od 01.09.2018 na sumu 250 eur/mes. a od 01.01.2019 bola suma zvýšená na sumu 270 eur/mes. Spoločný príjem s manželkou sa im znížil na 783,67 eur/mes. Ich spoločné výdavky činia sumu 604,18 eur/mes. Spoločne im mesačne ostáva suma vo výške 179,49 eur na stravu a hygienické potreby. Preto je ochotný prispievať na výživné max. sumou 70 eur/mes.

12. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. inštancie je v napadnutej časti výroku I. a súvisiacich výrokoch II., III. a V. vecne správne.

14. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci zvýšenia výživného, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu I. inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II z 1. decembra 2004, č. k. -95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2005 č. k. -114, kedy bola určená vyživovacia povinnosť na v tom čase maloletého navrhovateľa v sume 49,80 eur. V tom čase navrhovateľ chodil do materskej škôlky a bol vo veku 5. rokov.

16. V čase podania návrhu bol navrhovateľ študentom III. ročníka Strednej odbornej školy technickej Galanta a v školskom roku 2018/2019 bol prijatý na nadstavbové štúdium v odbore 3757 L dopravná prevádzka na Strednej odbornej technickej škole Galanta na základe rozhodnutia riaditeľa školy. Matka navrhovateľa v čase posledného rozhodnutia bola a i v súčasnosti je na invalidnom dôchodku, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 240,60,-eur. V roku 2017, 2018 bola poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,32,-eur a poberateľkou prídavkov na deti vo výške 70,56,-eur.

17. Otec v čase rozhodnutia súdom I. inštancie bol zamestnancom v spoločnosti X. N., s.r.o. M. R. I., XXX XX Y. s priemerným mesačným zárobkom za obdobie od mesiaca júl 2017 do mesiaca jún 2018 vo výške 355,60,-eur. Od 1.9.2018 sa na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.8.2018 zmenili mzdové podmienky, keď mesačná mzda bola dohodnutá na 250 eur mesačne s pracovným časom 20 hod. týždenne a od 1.1.2019 sa na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.1.2019 zmenili mzdové podmienky, keď mesačná mzda bola dohodnutá na 270 eur mesačne. 15. septembra 2007 uzavrel manželstvo so L. A., rodenou P., ktorá je v riadnom pracovnom pomere a z manželstva pochádza maloletá V. A., narodená X. J. XXXX.

18. Súd I. inštancie poukázal na skutočnosť, že po uhradení nákladov na bývanie, výživného na navrhovateľa a jeho brata so zreteľom na vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva a po zohľadnení zárobku jeho manželky, odporca môže platiť zvýšené výživné bez ohrozenia svojej výživy a potrieb, pričom nezobral do úvahy platenie nájomného vo výške 300 eur dcére jeho manželky. V čase posledného rozhodnutia o výživnom otec bol nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi.

19. Podľa , , , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom

oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

22. Odvolací súd má z priebehu súdneho konania za preukázané, že výška výživného sa na navrhovateľa nemenila viac ako 13 rokov, pričom už len plynutím času došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. V čase posledného rozhodnutia bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, keď v súčasnosti je v riadnom pracovnom pomere, hoci s nízkym, ale stabilným príjmom. Je nepochybné, že navrhovateľ, ktorý v súčasnosti navštevuje nadstavbové štúdium potrebuje výživné zo strany otca, minimálne v takej výške ako určil súd I. inštancie. Keďže ide o dospelú osobu, okrem nákladov na štúdium potrebuje zabezpečovať aj ďalšie nevyhnutné náklady spojené s hygienou, oblečení, stravou a pod., pričom ako mladý človek má náklady aj na kultúrne vyžitie. Súd I. inštancie prihliadol nielen na majetkové pomery otca, ktorý má ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec v odvolaní argumentoval tým, že nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko výška jeho mzdy bola zmenená. Tak ako je uvedené už vyššie, v čase rozhodnutia súdu I. inštancie tento zobral do úvahy výšku jeho príjmu, ktorá bola upravená Dohodou o zmene pracovných podmienok, avšak sám doložil Dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 31.12.2018, ktorým sa mu mzda nepatrne zvýšila. Nakoľko iné argumenty otec v odvolaní neuplatnil, po posúdení súdom I. inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľa, odvolací súd dospel k zhodnému záveru, ako súd I. inštancie, že je povinnosťou otca platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti a v súvisiacich výrokoch potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa .

25. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).