Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: K., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX a K.. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - I. mesto, L. nábrežie XXX/XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu R. č. k. -25 zo dňa 21.05.2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (Súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. -25 zo dňa 21.05.2019 zamietol návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2019 domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu, že dňa 31.12.2018 ukončil služobný pomer v Policajnom zbore a na základe tejto skutočnosti mu bol stanovený výsluhový dôchodok, ktorý mu nepostačuje na pokrytie doterajších nákladov na domácnosť a plnenie si vyživovacej povinnosti voči synom. Z tohto dôvodu navrhol zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého K. na 60 eur mesačne a na maloletého I. na sumu 50 eur mesačne.

3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že otec na pojednávaní uviedol, že zo služobného pomeru odišiel vzhľadom k tomu, aká je situácia v policajnom zbore, ale mal aj zdravotné problémy s chrbticou. Myslí si, že by nezvládol previerky fyzickej zdatnosti a v takom prípade by mohol byť preložený na iné nižšie miesto. Teraz si hľadá prácu aj popri dôchodku, hľadá niečo čo ho bude baviť a čo by vedel aj robiť, keďže 25 rokov robil iba policajta. Býva sám v rodinnom dome, z ktorého vyplatil matku detí. Bral na to hypotéku, ale aj spotrebný úver, čo bolo pred 5 rokmi spolu okolo 110.000 eur. Aj naďalej spláca spotrebný úver po 200 eur mesačne a hypotéku po 438,46 eura mesačne. Okrem toho platí náklady na energie a poistku K. po 25,90 eura. Výživné posiela stále v stanovenej výške. Vo februári bol brigádovať 7 dní na stavbe, kde zarobil okolo 300 eur. S deťmi sa stretáva pravidelne každý druhý víkend, ale aj cez týždeň. Dostal odchodné 18.600 eur, ale tieto peniaze používa pri rekonštrukcii domu. Pracuje zatiaľ iba brigádne pre jednu dopravnú firmu, kde ho v prípade potreby zavolajú. V konečnom návrhu žiadal znížiť výživné na 100 eur mesačne na každé dieťa od mája 2019, pretože výdavky, ktoré má, presahujú jeho príjmy. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, pretože výdavky na

deti sa zvyšujú, starší syn navštevuje už 1. ročník ZŠ, mladší nastupuje do školy od septembra. Obe deti chodia na zápasenie, kde sa platí poplatok 25 eur mesačne spolu. So starším synom musí navštevovať psychológa, keďže má problémy so správaním. Za sedenie raz do týždňa platí 30 eur a u neurológa zaplatila dvakrát po 50 eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, tento jej prispieva na stravu a bývanie sumou cca 200 eur mesačne. Pokiaľ jej vystanú peniaze, tak vkladá deťom na sporenie po 50 eur. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pretože výsluhový dôchodok postačuje na plnenie si vyživovacej povinnosti v pôvodnej výške.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -44 zo dňa 27.02.2018 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca a to k maloletému K. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne a k maloletému I. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2018. Otec maloletých detí bol v tom čase zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.693,97 eura. Žil sám v rodinnom dome, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva od matky maloletých detí, pričom splácal úvery spojené s nadobudnutím tejto nehnuteľnosti. Matka maloletých detí žila spolu so svojim priateľom K. D. a maloletými deťmi v 3-izbovom byte, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve. Ako vyšetrovateľka OR PZ v Nitre dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.122,03 eura a priateľ matky dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.625 eur. Obe maloleté deti navštevovali materskú školu.

5. V súčasnej dobe býva otec aj naďalej sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Aj naďalej spláca spotrebný úver po 200 eur mesačne s tým, že splátky sú 149 eur a zvyšnú sumu musí otec preinvestovať kvôli zachovaniu výšky pôvodného úroku. Ďalej otec spláca hypotekárny úver v mesačných splátkach po 438,46 eura. Za spotrebu elektrickej energie mesačne uhrádza sumu 74,90 eura, za internet platí 13,24 eura, za mobilný telefón cca 40 eur a tiež platí poistku maloletému K. mesačne po 25,90 eura. Ďalšie výdavky spočívajú v ročných poplatkoch za daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti a podobne. Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Nitre č. 266 zo dňa 18.11.2018 bol otec uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2018 na vlastnú žiadosť. Od 01.01.2019 mu bol rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p. SPOU-OSZ-51878-1/2019-VZ zo dňa 20.02.2019 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 921,57 eura mesačne. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p. SPOU-OSZ-51878-2/2019-VZ zo dňa 20.02.2019 bolo otcovi priznané odchodné vo výške 18.608,63 eura, ktorá suma bola otcovi poukázaná na jeho osobný účet do 60 dní odo dňa vydania rozhodnutia. Priemerný čistý mesačný príjem otca pri odchode zo služobného pomeru bol vo výške 1.772,25 eura. Podľa vyjadrenia otca tento v súčasnej dobe pracuje brigádne, v mesiaci marec 2019 tak dosiahol čistú mzdu vo výške 42,09 eura a v mesiaci apríl 2019 vo výške 52,65 eura. Podľa vyjadrenia otca v mesiaci február 2019 pracoval 7 dní na stavbe, kde zarobil cca 300 eur. Z lekárskej správy MUDr. Pavla Vargu - neurológa zo dňa 16.04.2019 vyplýva, že otec navštívil jeho ambulanciu pre bolesti medzi lopatkami, krížov a pravej dolnej končatiny. Matka býva aj naďalej spolu s maloletými deťmi a svojim priateľom Mgr. K. D. v 3-izbovom byte, ktorý má vo svojom vlastníctve. Priateľ matky poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.062,83 eura mesačne a na bývanie jej prispieva sumou 200 eur mesačne. Priateľ matky vyživovaciu povinnosť nemá. Matka mesačne uhrádza nájomné 178 eur, poplatok za elektrinu a plyn 30 eur, poplatky za telefón a internet spolu 33 eur. Ročne platí poplatok za smetné 25 eur na osobu a 50 eur poistenie bytu. Maloletý K. navštevuje 1. ročník ZŠ, mesačné poplatky za obedy v škole sú 22 eur, za školský klub 10 eur a cca 10 eur sú náklady na výlety, školské pomôcky, zošity a podobne. Z dôvodov problémov so správaním musí matka navštevovať s maloletým K.om psychológa, kde za sedenia jedenkrát do týždňa uhrádza matka sumu 30 eur. Dvakrát po 50 eur zaplatila matka za vyšetrenia u neurológa. Navštevuje krúžok zápasenia, kde matka uhrádza sumu 25 eur mesačne a krúžok maľovania, kde matka uhrádza sumu 30 eur mesačne. Zúčastňuje aj skautingu, kde je poplatok 34 eur ročne a ďalšie výdavky súvisiace s nákupom potrieb na túto záľubu. Zúčastnil aj kurzu korčuľovania, za ktorý matka uhradila 25 eur. Maloletý I. navštevuje MŠ, v tomto školskom roku je predškolák, z uvedeného dôvodu matka neplatí ani školné, ani poplatky za stravu. Za akcie v MŠ matka uhrádza cca 10 eur mesačne. Za ošetrenie u zubára matka uhradila 40 eur a 20 eur za vyšetrenie u imunológa. Aj maloletý I. sa zúčastnil kurzu korčuľovania, za ktorý matka uhradila poplatok 40 eur. V prípade dostatku finančných prostriedkov matka vkladá maloletým deťom na sporenie 50 eur. Matka si tiež uhrádza mesačný poplatok za poistenie 50 eur. Matka je zamestnaná aj naďalej u toho istého zamestnávateľa, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.198,07 eura. Obaja rodičia majú aj naďalej vyživovaciu povinnosť iba k týmto dvom maloletým deťom, otec si plní svoju vyživovaciu

povinnosť v pôvodne stanovenej výške, s deťmi sa stretáva pravidelne každý druhý víkend a tiež počas týždňa. Pokiaľ im zakúpi oblečenie, prípadne obuv, tieto veci zostávajú u otca.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , o rodine.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti nebol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného neprišlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca. Príjem, ktorý otec dosahoval zo služobného pomeru, tomuto umožňoval plniť si vyživovaciu povinnosť v naposledy stanovenej výške. Odchod otca do výsluhového dôchodku bol jeho subjektívnym rozhodnutím, a to napriek tej skutočnosti, že si tento bol vedomý nielen svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, ale aj ostatných svojich záväzkov (úvery v nemalej výške). Pokiaľ by otec nemohol zotrvať v služobnom pomere zo zdravotných dôvodov, prípadne by z uvedených dôvodov prišlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť súdu preukázať, v čom však otec dôkazné bremeno neuniesol. Čo sa týka súčasných možností a schopností otca, tento poberá výsluhový dôchodok vo výške 921,57 eura. K uvedenej sume je otec vzhľadom k svojmu veku a kondícii schopný privyrobiť si príležitostnými brigádami. Z príjmu z výsluhového dôchodku spolu s príležitostnými príjmami, ktorých frekvenciu a tým aj výšku si otec reguluje sám, je tento schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v doteraz stanovenej výške. V neposlednom rade súd poukazuje na vyplatenie odstupného otcovi vo výške 18.608,83 eura. Pokiaľ otec tieto finančné prostriedky používa na zhodnotenie svojho majetku, nemôže byť táto skutočnosť použitá v neprospech maloletých detí. Súd prvej inštancie mal za to, že od poslednej úpravy výživného neprišlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Znížením výživného by sa podstatným spôsobom zasiahlo do životnej úrovne maloletých detí bez toho, že by táto bola znížená aj na strane ich otca. Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky maloletých detí, táto zostala oproti času posledného výživného nezmenená jednak čo sa týka jej majetkových, ale aj osobných pomerov. K podstatnejšej zmene na strane maloletých detí prišlo pri maloletom K., ktorý nastúpil od septembra 2018 na povinnú školskú dochádzku, čím prišlo k pribudnutiu výdavkov súvisiacich s návštevou školy a tiež k zvýšeniu výdavkov prišlo v poslednom období v dôsledku riešenia problémov s jeho správaním v školskom prostredí, a to už formou psychologických intervencií a iných odborných vyšetrení. Táto zmena pomerov by skôr svedčila pre zvýšenie výživného v prípade, ak by boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky. Maloletý I. aj naďalej navštevuje materskú školu, aj keď sa dočasne znížili výdavky matky o stravu v materskej škole a školné, prišlo v dôsledku plynutia času k zvýšeniu výdavkov súvisiacich so všeobecným zvyšovaním životných nákladov. Z uvedených dôvodov návrh otca ako nedôvodný zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) žiadnemu z účastníkov nepriznal.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na to, že jeho mesačný príjem sa výrazne znížil od januára 2019 z pôvodných 1.772,52 eura na 921,57 eura v dôsledku priznania výsluhového dôchodku, teda o sumu 850,95 eura. Potencionálne brigádnické práce nie sú pre neho pravidelným príjmom a ich výška sa do budúcna nedá predpokladať. Ďalej uviedol, že do výsluhového dôchodku odišiel hlavne zo zdravotných dôvodov, ktoré u neho pretrvávajú od operácie krčnej chrbtice v roku 2016. Teda nie je pravdou, že by sa dobrovoľne vzdal vyššieho príjmu. Uviedol, že odstupné je jednorazová záležitosť na dočasné preklenutie jeho výrazne zhoršenej finančnej situácie. Záverom uviedol, že je nútený počas pobytu maloletých detí u neho zakupovať im oblečenie a obutie, lebo matka im nezabalí žiadne veci.

10. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, uviedla, že otec detí sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu vyšší príjem bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Ďalej uviedla, že otec mohol byť preradený aj na inú pozíciu. Ako mladý 44 ročný muž má ešte možnosť zabezpečiť si ďalší zdroj príjmu zo zamestnania. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, myslí si, že nie je natoľko vážny ako ho deklaruje otec, keďže na výzvu súdu nepredložil žiadne lekárske správy o nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý by ovplyvňoval, resp. sťažoval výkon jeho povolania, predložil

iba potvrdenie o návšteve lekára. Poukázala na to, že otec detí sa aktívne venuje svojmu koníčku - motocyklu, pričom v júni 2019 vycestoval na niekoľkodňovú dovolenku na motocykli, čo podľa jej názoru vyžaduje výbornú kondíciu. K tvrdeniu otca, že musí deťom kupovať oblečenie uviedla, že otec nie je schopný primerane komunikovať a z toho vyplývajú situácie, že ona nevie, čo má deťom nabaliť a kedy. Myslí si, že deti by mali mať aj u otca náhradné oblečenie, keďže u neho trávia čas.

11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie otca považuje za nedôvodné.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“, v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nutnosti doplniť alebo zopakovať dokazovanie, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto tento rozsudok podľa potvrdil. Odvolací súd zároveň aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa ), ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke, preto odvolací súd poukazuje na dôvody prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (zvýšenie, zníženie či zrušenie výživného) sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov (R 5/1969). Subjektívne, resp. objektívne okolnosti na starne povinného alebo na strane oprávneného, môžu byť spôsobené vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou pomerov strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú týmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti sám sa živiť, zmena potrieb u školopovinných detí, zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov, zhoršenie zdravotného stavu a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného.

17. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že

umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Za vzdanie sa majetkového prospechu sa spravidla považuje odmietnutie dedičstva, výhry, daru. Vzniká otázka, ako posudzovať nielen negatívne konanie, ale aj nevykonanie pozitívneho konania, napríklad neuplatňovanie si reštitučného nároku alebo iných zákonných nárokov. Aj v takomto prípade je naplnený znak potencionality spočívajúci v požiadavke, aby povinný vykonal to, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v rámci inštitútu výživného boli uspokojené odôvodnené potreby oprávneného.

18. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu. Ďalšie prvky potencionality nachádzame pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (sčasti aj pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými). Ide o posudzovanie výdavkov rodiča, keď súd pri výdavkoch, ktoré vo vzťahu k prioritnej vyživovacej povinnosti rodičov nemožno považovať za nevyhnutné, vychádza z pomerov rodiča, akoby k takýmto výdavkom vôbec nebolo došlo. Rovnaký záver vyplýva z tohto ustanovenia u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, vo vzťahu k výdavkom súvisiacim s touto činnosťou.

19. V predmetnom konaní v intenciách vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy výživného zamestnaný ako príslušník Policajného zboru s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1.693,97 eura. Na vlastnú žiadosť bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 31.12.2018, ktorú odôvodnil zhoršujúcim sa zdravotným stavom, konkrétne problémami s chrbticou. Po uvoľnení zo služobného pomeru bol otcovi maloletých detí priznaný výsluhový dôchodok v sume 921,57 eura mesačne, na základe čoho sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu zníženia jeho mesačných príjmov. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhliadol návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti za nedôvodný, pretože u otca došlo k zníženiu jeho mesačných príjmov na základe jeho subjektívneho rozhodnutia, ktorým sa vedome a dobrovoľne vzdal svojho zamestnania, v ktorom dosahoval zárobok postačujúci na riadne plnenie jeho vyživovacej povinnosti zabezpečujúcej uspokojenie potrieb maloletých detí. Skutočnosť, že musel odísť do výsluhového dôchodku zo zdravotných dôvodov zostala len v rovine jeho tvrdení, keďže počas celého konania nepredložil žiadny zdravotný záznam, resp. lekársku správu preukazujúcu, že mu jeho zdravotný stav doterajší výkon zamestnania nedovoľuje. K zníženiu jeho mesačných príjmov tak došlo v dôsledku jeho subjektívneho rozhodnutia, pričom Zákon o rodine situáciu, kedy sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, striktne upravuje v § 75 ods. 1 tak, že súd je povinný prihliadnuť aj takéto debrovoľné sa vzdanie zamestnania, ktoré nemôže byť dôvodom zníženia vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie chráni oprávnené osoby z vyživovacej povinnosti pred účelovým znižovaním mesačných príjmov povinných osôb s cieľom dosiahnutia zníženia vyživovacej povinnosti.

20. Súčasne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ otec má zdravotné problémy súvisiace s chrbticou, mohol požiadať o preradenie na inú pracovnú pozíciu, v dôsledku čoho by nemuselo dôjsť až k takému rapídnemu zníženiu jeho príjmov takmer o polovicu. Pokiaľ si otec maloletých detí zvolil možnosť odchodu do výsluhového dôchodku, v takomto prípade je odôvodnené, aby si zabezpečil okrem výsluhového dôchodku aj ďalšie príjmy vo výške, ktorá mu umožní plniť svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu. Na úhrade potrieb maloletých detí je ich otec povinný sa podieľať v rovnakom rozsahu ako ich matka, ktorá navyše zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a výchovu maloletých detí. Otec maloletých detí si musí byť vedomý zodpovednosti voči záväzkom, ktoré vytvoril svojím konaním, a pokiaľ mu jeho znížené príjmy nepostačujú na úhradu týchto záväzkov, má povinnosť i možnosť svoje mesačné príjmy zvýšiť zabezpečením ďalších príjmov navyše. Má len 44 rokov a ako sám uviedol brigáduje a zháňa si ďalšiu trvalú prácu, a teda možno reálne predpokladať, že jeho mesačné príjmy

okrem výsluhového dôchodku sa zvýšia. Napokon v predmetnom konaní sám uviedol, že si hľadá prácu popri výsluhovom dôchodku. V žiadnom prípade však nemôže byť na ujmu maloletých detí stanovené nižšie výživné len z dôvodu, že otec na vlastnú žiadosť odišiel do výsluhového dôchodku. Takýmto rozhodnutím by došlo k zníženiu životnej úrovne maloletých detí, na čo v súčasnosti nie sú dané opodstatnené dôvody.

21. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadne odstupného, ktoré bolo otcovi maloletých detí vyplatené v sume 18.608,83 eura. Hoci sa jedná o jednorazové plnenie, žiadna okolnosť nevylučuje, aby otec finančné prostriedky z tohto plnenia použil na úhradu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom do času, kedy si zabezpečí ďalšie príjmy postačujúce na úhradu jeho výživy ako aj výživy maloletých detí. Otec v predmetnom konaní uviedol, že tieto finančné prostriedky používa na rekonštrukciu domu, a teda sa rozhodne nejedná o finančné prostriedky, ktoré majú slúžiť na dočasné preklenutie jeho výrazne zhoršenej finančnej situácie. Za situácie, že otec zhodnocuje svoj majetok investovaním získaných finančných prostriedkov, rozhodne nemožno prijať záver o dôvodnosti zníženia jeho vyživovacej povinnosti pre zhoršenú finančnú situáciu. Skutočnosť, že okrem matky aj otec kúpi maloletým deťom oblečenie a obuv taktiež nie je odôvodnenou námietkou pre zníženie vyživovacej povinnosti otca.

22. Je zrejmé, že na strane otca sú dané možnosti a schopnosti na to, aby si zabezpečil dostatočné príjmy pre svoju výživu ako aj výživu svojich maloletých detí, u ktorých ide o prioritnú povinnosť. Obaja rodičia sa majú vyvinúť maximálne úsilie nájsť si, resp. udržať si vhodné zamestnanie, aby si mohli vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom riadne plniť. Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel. Odvolací súd teda stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).