Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Maroš Jirkovský, s miestom podnikania Sv.Cyrila a Metoda 10/4, 036 07 Vrútky, IČO: 34703306, proti žalovanému: HBJ, s.r.o., so sídlom V. Šípoša 15, 036 01 Martin, IČO: 50 186 051, zastúpenému: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, o zaplatenie 212,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -128 zo dňa 11. apríla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -128 z 11. apríla 2018 v napadnutom výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -128 z 11. apríla 2018 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 212,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 212,- Eur od 11.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o náhrade trov konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 212,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 212,- Eur od 11.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. rozhodol o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku III. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 212,- Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 212,- Eur od 10.7.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na základe telefonickej objednávky z 20.6.2017 vykonal pre žalovaného mulčovanie trávnatého porastu. Faktúrou č. 2017145 z 26.6.2017, splatnou „10.7.20175“ (poznámka odvolacieho súdu - správne malo byť uvedené „10.7.2017“), vyúčtoval žalovanému za poskytnuté služby 264,- Eur s DPH. Faktúra bola žalovanému zaslaná 28.6.2017, vrátená bola žalobcovi dňa 19.7.2017 z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Opätovne bola žalovanému zaslaná 31.7.2017 s výzvou na zaplatenie a doručená 4.8.2017. Žalovaný uhradil svoj záväzok len čiastočne, vo výške 48,- Eur, dňa 26.7.2017 na účet žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania, preto si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania 8 % ročne.

2. S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), OZ, , , , , , , okresný súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť

žaloby a vyhovel jej v rozsahu vyjadrenom v I. výroku napadnutého rozsudku a vo zvyšku, pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za deň 10.7.2017, žalobu vo výroku II. zamietol.

3. Okresný súd uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, zmluva o dielo podľa ust. a nasl. . Vznik zmluvného vzťahu medzi stranami nebol sporný, ani predmet zmluvy o dielo - vykonanie dohodnutej úpravy pozemku žalovaného ( ), nebola sporná ani cena za dielo v rozsahu vyúčtovania žalobcom žalovanému vo faktúre č. 2017145. K obrane žalovaného, že žalobca svojou činnosťou spôsobil škodu vo vlastníctve tretieho subjektu pri vykonávaní predmetu zmluvy o dielo, okresný súd uviedol, že v prípade, ak by bolo preukázané, že tvrdená škoda vznikla činnosťou žalobcu, tak za takto vzniknutú škodu by zodpovedal žalobca v zmysle ust. , podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, nakoľko v zmysle ust. , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti. Podľa okresného súdu by ust. a bolo dôvodné aplikovať v prípade preukázania, že škoda skutočne bola spôsobená pri činnosti žalobcu pri vykonávaní diela pre žalovaného. Žalovaný na preukázanie, že škoda skutočne vznikla pri tejto činnosti, navrhol vypočuť ako svedka poškodeného (p. D.), avšak okresný súd tento návrh na dokazovanie zamietol, keďže vychádzal z právneho názoru, že pokiaľ by škoda vznikla spôsobom, ako ju opísal žalovaný, tak pri aplikácii ust. by vznikol (priamy) zodpovednostný vzťah medzi škodcom, teda žalobcom, ktorý mal spôsobiť škodu svojou prevádzkovou činnosťou a poškodeným, p. D.. Teda nevznikol by zodpovednostný vzťah medzi p. D. ako poškodeným a žalovaným ako objednávateľom zo zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom. Vykonanie dokazovania podľa návrhu žalovaného by bolo vzhľadom k vyslovenému právnemu názoru okresného súdu nadbytočné, nakoľko v danej veci nebola dôvodná ani aplikácia ust. ; žalovaný nemá voči žalobcovi právo na postih v zmysle ust. , lebo žalovaný by nezodpovedal za škodu spôsobenú zavinením žalobcu v prípade jej preukázania ( ), ani nejde o situáciu v zmysle ust. . Aplikácia uvedených zákonných ustanovení by prichádzala do úvahy, ak by išlo o škodu spôsobenú v rámci plnenia záväzku osobami, ktoré žalobca ako zmluvná strana použil pri plnení záväzku. Tak je tomu napr. v prípade zmluvy o dielo, keď zhotoviteľ (zmluvná strana) dielo nevykoná osobne, ale ho dá na svoju zodpovednosť vykonať inému, ale zmluvná strana sama zodpovedá za riadne splnenie záväzku a zodpovedá aj za škodu zavinenú osobami, ktoré na tento účel použila. To žalobcovi ako zmluvnej strane by vznikol osobitný regresný (postihový) nárok proti osobe, ktorá by vznik tejto škody spôsobila svojim zavineným protiprávnym konaním, teda proti osobe, ktorú ako zmluvná strana na plnenie záväzku zo zmluvy o dielo použil. Na základe uvedeného žalovanému nevznikol regresný nárok postupom v zmysle ust. a , ako to tvrdil žalovaný v spore, voči žalobcovi. Nevznikla mu voči žalobcovi pohľadávka z titulu nároku na regres (náhrady škody) ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Nebol naplnený zákonný predpoklad pre zánik nároku žalobcu voči žalovanému započítaním v zmysle ust. - chýbal základný zákonný predpoklad, a to vzájomnosť pohľadávok. Žalovanému voči žalobcovi nevznikla pohľadávka z titulu regresného nároku (viď odsek 25 - 27) a nevznikol mu nárok ani titulom bezdôvodného obohatenia, ako to tvrdil na pojednávaní 11.4.2018. Žalobca sa neobohatil bezdôvodne na úkor žalovaného, lebo nezískal na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu ani plnením z „neplateného“ (poznámka odvolacieho súdu - zrejme malo byť uvedené „neplatného“) právneho úkonu, príp. plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Ak žalovaný plnil bez právneho dôvodu poškodenému sumu, ktorú žiada voči žalobcovi započítať, tak podľa okresného súdu plnením poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného. Žalovanému voči žalobcovi nevznikol nárok na vymáhanie plnenia, ktoré žalovaný plnil poškodenému, ani v zmysle ust. , ani v zmysle ust. (viď odsek 25 - 27).

4. S ohľadom na preukázaný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným (zmluva o dielo podľa a nasl. , ods. 24) a na nespornosť splnenia povinnosti žalobcu vykonať dohodnutý predmet diela pre žalovaného, vznikol podľa okresného súdu žalobcovi nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, ktorú vyúčtoval žalovanému vo faktúre č. 2017145, v súlade s . Keďže žalovaný zaplatil na cenu diela 48,- Eur a žalobca si uplatnil voči žalovanému nesplatenú časť v rozsahu 212,- Eur dôvodne, preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela v uplatnenom rozsahu a úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry a vo zvyšku nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Žalovaný mal povinnosť splniť svoj záväzok voči žalovanému najneskôr dňom 10.7.2017 pri aplikácii ust. . Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi v žalovanom rozsahu nesplnil, ani nezanikol započítaním, ako to

tvrdil žalovaný, preto sa v zmysle ust. dostal do omeškania a v zmysle ust. žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , .

5. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) včas odvolanie, a to z dôvodov podľa , , , . Žalovaný uviedol, že v rozsahu sumy 212,- Eur žalobcovi za vykonané plnenie nezaplatil z dôvodu, že pri mulčovaní pozemku vo vlastníctve žalovaného žalobca spôsobil škodu na majetku suseda žalovaného, pána Hlušku, ktorého pozemok sa nachádza oproti pozemku vo vlastníctve žalovaného - konkrétne sa jedná o parcelu č. 664/53 zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. H. R., na ktorej žalobca vykonával mulčovanie. Žalovaný ako vlastník pozemku, po dohode s pánom D. a po preukázaní výšky a vzniku škody, túto uhradil, aj keď škodu sám nezavinil. Dôkaz o úhrade je súčasťou súdneho spisu. Z tvrdení poškodeného mal žalovaný za to, že škodu zavinil žalobca, preto si voči nemu uplatnil regres a vzájomné pohľadávky započítal. O týchto skutočnostiach mal žalobca vedomosť a bol o nich upovedomený aj písomne, čo vyplýva z mailovej komunikácie. V konaní žalovaný preukázal zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu na základe jednostranného započítania a pre prípad, že by okresný súd posúdil neplatnosť tohto úkonu, tak vzniesol kompenzačnú námietku „voči žalovanému“ (poznámka odvolacieho súdu - zrejme malo byť uvedené „voči žalobcovi“) podľa ust. , z dôvodu, že zaplatil za poškodeného škodu, ktorú zavinil žalobca a za ktorú žalobca aj zodpovedá. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo, vzhľadom na uplatnenú kompenzačnú námietku a procesnú obranu žalovaného, ktorý v konaní uviedol, že má voči žalobcovi právny nárok, či už z titulu regresu podľa ust. alebo z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , skúmať, či sú naplnené všetky predpoklady na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi, „t.j. vznik škody, zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením“, resp. skúmať, či sú naplnené zákonné predpoklady na uplatnenia bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v tomto konaní vznik škody nielenže neskúmal, ale nie je možné zistiť akým spôsobom vyhodnotil, či ku škode skutočne došlo, kto za ňu zodpovedá a v akom rozsahu. Rovnako žalovaný namietol, že konštatovanie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedostačujúce, arbitrárne a nesprávne, keďže súd len stroho skonštatoval, že nedošlo k naplneniu skutkových podstát bezdôvodného obohatenia podľa ust. , avšak bez nezohľadnia a aplikovania aj ust. . Žalovaný za nedostatočné resp. absentujúce považoval aj úvahy súdu prvej inštancie o tom, ako sa vysporiadal so vznesenou kompenzačnou námietkou. Žalovaný označil napadnutý rozsudok za arbitrárny a vzhľadom na to, že nie je možné zistiť, ako okresný súd vyhodnotil vznik škody, kto za ňu prípadne zodpovedá a následne nevyhodnotil ani vznik bezdôvodného obohatenia podľa príslušných ustanovení , tak podľa žalovaného mu odňal právo náležite skutkovo a právne argumentovať, pričom nie je možné zistiť, ako sa okresný súd vysporiadal so vznesenou kompenzačnou námietkou, preto týmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

6. Odvolateľ poukázal na to, že ustanovenia a , predstavujú všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá je založená na objektívnom () i subjektívnom () princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe je možné sa zbaviť zodpovednosti liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, a to v ust. . pozemku má určité povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o tento pozemok, vyplývajúce mu zo zákona. Je preto jeho povinnosťou túto starostlivosť dodržiavať tak, aby predchádzal škodám podľa ust. . V tomto konkrétnom prípade mal pozemku povinnosť zabezpečiť jeho úpravu. V tomto smere žalovaný poukázal na úpravu v ust. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy: „(1) Každý poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „") alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný: (b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Ďalšie povinnosti vlastníkovi nehnuteľnosti vyplývajú aj z ust. o rastlinolekárskej starostlivosti. V neposlednom rade sa musí pozemku zdržať konania uvedeného v ust. . Predmetná parcela je v KN zapísaná ako druh pozemku: trvalé trávne porasty, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a aj na tejto parcele vykonával žalobca mulčovacie práce. Žalovanému vznikla zo zákona povinnosť pokosiť, resp. vykonať úpravu pozemkov v jeho vlastníctve, aby sa predišlo škodám na majetku osôb alebo zdraví ľudí. Na splnenie tejto svojej zákonnej povinnosti využil služby žalobcu, ako odborne spôsobilej osoby na úpravu pozemkov, ktorý túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.

pozemku a teda aj osoby, prostredníctvom ktorých plní tieto svoje zákonné povinnosti, sú povinní počínať si tak, aby pri tejto činnosti, akou je aj úprava pozemku, nedošlo k vzniku škody na majetku tretích osôb, resp. zdraví ľudí, tak ako to predpokladá ust. . Žalovaný zdôraznil, že na úpravu svojich pozemkov využil služby žalobcu. Ako pozemku tak zodpovedá podľa všeobecných ustanovení upravujúcich nárok na náhradu škody. Vzniknutú škodu žalovaný ako pozemku aj uhradil, čo bolo v konaní preukázané, preto si vo vzťahu k žalobcovi podľa ust. uplatnil regres. Podľa neho objednávateľ ako nehnuteľnosti zodpovedá za škodu, ktorá vznikne tretím osobám v dôsledku činností vykonávaných na jeho pozemku. Týmto však nie je vylúčené uplatnenie regresu podľa ust. voči zhotoviteľovi, pričom zhotoviteľ má právo uplatniť si následný regres voči svojím zamestnancom podľa ust. . Je zrejmé, že povinnosti vznikajú stranám nielen zo zmluvných vzťahov, ale aj zo zákona, preto ak niekto zabezpečuje plnenie svojich zákonných povinností prostredníctvom tretích osôb, zodpovedá za konanie týchto osôb s tým, že mu následne vzniká právo regresu.

7. Podľa žalovaného okresný súd nemal za preukázaný vznik škody napriek tomu, že do konania boli predložené listinné dôkazy a fotografie, preukazujúce vznik škody. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný navrhol vypočuť aj svedka - pána D., ktorému sa škoda na majetku stala. Okresný súd však takto navrhnutý dôkaz nevykonal, napriek tomu, že jeho výsluch by objasnil vznik škody, ktorú súd v konaní považoval za nepreukázanú - za účelom preukázania vzniku škody a preukázania skutočnosti, že škoda vznikla pri vykonávaní diela žalobcom, okresný súd mal vykonať výsluch navrhovaného svedka, ak sám usúdil, že aplikácia ust. by bola v tomto prípade dôvodná.

8. Podľa odvolateľa, pokiaľ okresný súd nevyhodnotil žalovaný nárok ako regresný z titulu nároku na náhradu škody, potom bolo nutné skonštatovať, že žalovaný má nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj týmto nárokom v bode 28 predmetného rozhodnutia, avšak nedostatočne, s konštatovaním, že: „Žalobca sa neobohatil bezdôvodne na úkor žalovaného, lebo nezískal na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu ani plnením z neplatného právneho úkonu, príp. plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( )." S uvedeným právnym názorom sa žalovaný nestotožnil, keďže súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neaplikoval na tento prípad aj ust. . Nesprávny je potom aj právny záver súdu prvej inštancie o tom, že ak žalovaný plnil bez právneho dôvodu poškodenému sumu, ktorú žiada voči žalobcovi započítať, tak plnením poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného, ale žalovanému mal podľa ničím neopodstatneného názoru súdu prvej inštancie vzniknúť nárok na vymáhanie tohto plnenia voči poškodenému. Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil.

9. Z listinných dôkazov doložených do spisu podľa odvolateľa vyplýva, že pánovi D. ako poškodenému uhradil škodu žalovaný. Ak však podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný za spôsobenú škodu nezodpovedá, je potom nutné na tento prípad aplikovať ust. , kedy za spôsobenú škodu zodpovedá žalobca. Ide o prípad objektívnej zodpovednosti, kedy zodpovedá za náhodu, pokiaľ nie sú preukázané liberačné dôvody stanovené zákonom v ust. . Žalovaný uviedol, že aj na pojednávaní poukazoval na to, že pri mulčovaní vzniká riziko odskočenia rôznych predmetov, aj napriek použitému krytu na stroji. Výrobcovia týchto strojov uvádzajú bezpečnostné pokyny a uvádzajú bezpečnostnú vzdialenosť, na predchádzanie škodám. Takto určená vzdialenosť je len minimálna, avšak neznamená, že predmet nemôže odskočiť aj do väčšej vzdialenosti a odskakovanie predmetov nie je možné žiadnym spôsobom vylúčiť. Pokiaľ sa však tak, ako to tvrdí žalobca, „mal na pozemku žalovaného" nachádzať akýkoľvek stavebný materiál a žalobcovi tak muselo byť zrejmé, že pri mulčovaní tento stavebný materiál môže spôsobiť akúkoľvek škodu, mal o tom žalovaného bezprostredne upozorniť a mulčovanie nevykonať. Žalobca však žalovaného neupozornil, mulčovanie vykonal a počas mulčovania bol o škode informovaný bezprostredne pánom D., ktorému bola škoda spôsobená. To, že žalobca škodu neuznáva a tvrdí, že ju nezavinil, je s poukazom na ust. irelevantné. Je zrejmé, že škodu pánovi D. uhradil žalovaný, preto je podľa vyššie opísaného skutkového stavu potrebné na tento prípad aplikovať ust. , kedy má následne žalovaný nárok na uplatnenie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi. Kompenzačná námietka žalovaného vznesená v konaní tak bola dôvodná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa odvolateľa neudržateľné, keďže je nezákonné, arbitrárne a v neposlednom rade aj nespravodlivé. Súd prvej inštancie nielenže nevykonal navrhnuté dôkazy, ale z predložených listinných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, nemal preukázané pre rozhodnutie vo veci samej podstatné skutočnosti, jeho rozhodnutie je založené na hypotetickom uvažovaní, a na základe takto vykonaného dokazovania a hypotézy vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný žiadal, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok „v celom rozsahu“ zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Zároveň žiadal, aby žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 152 a nasl. spisu). Uviedol, že s dôvodmi odvolania kategoricky nesúhlasí a trvá na svojom uplatnenom nároku; plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa neho súd prvej inštancie postupoval procesne správne v zmysle príslušných ustanovení , nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal preukázané všetky relevantné skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným - nebol sporný vznik zmluvného vzťahu medzi stranami, ani predmet zmluvy o dielo, nebola sporná ani cena za predmet zmluvy o dielo v rozsahu vyúčtovania žalobcom žalovanému vo faktúre č. 2017145. Keďže škoda nevznikla zavinením žalobcu, okresný súd dôvodne zamietol žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom poškodeného ako svedka. Naopak žalovaný mohol navrhnúť vypočutie ako svedkov osoby, ktoré v sledovanom období naozaj vykonávali kosenie trávy v blízkosti rodinného domu poškodeného, kde by jednoznačne bolo preukázané, že práve a jedine ich pracovnou činnosťou „kosenie trávy", mohla byť a bola spôsobená škoda na dome poškodeného p. D.. K uvedenému sa žalobca už vyjadril na výzvu okresného súdu v uznesení zo 06.02.2018. Uviedol, že na bezprostredne sa nachádzajúcej príjazdovej ceste sa v čase vykonávania mulčovania nachádzali zaparkované osobné motorové vozidlá, ktoré boli bezprostredne pri pozemku, na ktorom sa vykonávalo mulčovanie, a na týchto žiadna škoda nevznikla. Ďalej pozemky jednotlivých nehnuteľností sú oddelené plotmi a hlavne v čase, kedy bolo vykonávané mulčovanie, v okolí rodinného domu pána D. vykonávali kosenie trávy vlastníci pozemku vedeného pod číslom 664/1 kosačkou pripojenou k traktoru, kde pravdepodobnosť vystrelenia rôznych drobných častí je vysoká. Žalobca vyslovil názor, že práve a jedine touto ich činnosťou mohla byť a bola spôsobená škoda poškodenému p. D., a túto si tento mal bezodkladne žiadať a vymáhať od týchto osôb. Samotné predloženie fotodokumentácie poškodených dverí v žiadnom prípade nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi činnosťou žalobcu a poškodením dverí poškodeného, ba práve naopak preukazuje, že na základe viditeľného poškodenia (smer diery, veľkosť, celistvosť skla po poškodení) nemohla táto škoda byť spôsobená v žiadnom prípade žalobcom. Právny zástupca žalovaného zavádzajúco poskytol okresnému súdu iný a neprislúchajúci Návod na obsluhu s tvrdením, že sa jedná o všeobecné bezpečnostné pravidlá použiteľné pre každý typ mulčovača. Odvolanie sa na tento návod stiahnutý z internetu považuje žalobca za zavádzajúci dôkaz. Mulčovanie bolo vykonané mulčovačom od výrobcu INO (Slovinsko), dovozca SIP SK, s.r.o., so sídlom Červenej armády 75/532, 039 01 Turčianske Teplice, typ UNI 205. V Návode na obsluhu tohto konkrétne použitého mulčovacieho stroja je jasne a nespochybniteľné uvedený „POKYN NA DODRŽIAVANIE BEZPEČNOSTNEJ OCHRANNEJ ZÓNY V OKRUHU 10m“ čl. 3.2, čo dokazuje, že týmto použitým zariadením nemohla a ani nebola spôsobená škoda poškodenému p. D., nakoľko jeho rodinný dom sa nachádza niekoľkonásobne ďalej od miesta vykonávania mulčovacích prác. Zároveň žalobca dal do pozornosti, že v čase vykonania predmetných mulčovacích prác toto zariadenie bolo nové, malo maximálne 2 mesiace. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%.

11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 159 a nasl. spisu) a s argumentáciou žalobcu nesúhlasil. V zásade poukázal na svoje dôvody podaného odvolania a zdôraznil, že vo vyjadrení žalobcu ide len o jeho nepodložené tvrdenia. Žalobca len tvrdí, že v deň, keď vykonával mulčovanie a došlo ku škode, kosili trávu aj iné osoby, pritom neuviedol, na ktorých konkrétnych pozemkoch. Keďže neuviedol, ktorý ďalší zo susedov poškodeného kosil trávu a mohol spôsobiť škodu, bez vykonaného výsluchu poškodeného žalovaný nemal dôvod navrhnúť výsluch svedkov - iných vlastníkov pozemkov v okolí rodinného domu poškodeného. Zároveň nemožno opomenúť, že z prípadného výsluchu poškodeného mohli byť zistené ďalšie skutočnosti, ktoré by preukázali potrebu vykonania ďalších dôkazov. K tvrdenia žalobcu, že v tom čase kosili trávu vlastníci pozemku vedeného pod číslom 664/1 kosačkou pripojenou k traktoru, žalovaný poukázal na umiestnenie pozemku pod číslom 664/1 a na umiestnenie rodinného domu a pozemku vo vlastníctve poškodeného (p.č.664/38, 664/177, 664/178). Tieto sú od seba značne vzdialené a sú medzi nimi rodinné domy - na pozemku C-KN parc.č.664/299, C-KN parc.č.664/270. Je preto podľa neho nepravdepodobné, že by kosením na pozemku pod číslom 664/1 došlo ku vzniku škody na dverách rodinného domu poškodeného. Napriek dodržiavaniu bezpečnostných prvkov a tiež bezpečnostných pravidiel pri mulčovaní, vrátane bezpečnostnej vzdialenosti, nemožno celkom odvrátiť vymršťovanie úlomkov. Práve z tohto dôvodu

má byť dodržiavaná aspoň minimálna bezpečnostná vzdialenosť, aby sa minimalizovalo riziko vzniku škody. Žalobca ako zodpovedná osoba, keďže mulčovanie je predmetom jeho podnikania, je povinný dodržiavať tieto bezpečnostné pravidlá a tomu prispôsobiť svoje konanie. Prípadne je povinný objednávateľa, v tomto prípade žalovaného, upozorniť na prípadné riziká s tým spojené a oznámiť, že mulčovanie v danej lokalite nie je vhodné, nakoľko nie je možné zabezpečiť bezpečnosť v okolí sa nachádzajúcich osôb a vecí. Žalovaný sa celkom spoliehal na odbornosť a profesionalitu žalobcu. Podľa žalovaného podstatné je, že okresný súd sa s okolnosťami vzniku škody vôbec nezaoberal, a z rozsudku nie je možné zistiť akým spôsobom okresný súd vyhodnotil, či ku škode skutočne došlo, kto za ňu zodpovedá a v akom rozsahu. Na preukázanie tvrdených skutočností vo vzťahu k okolnostiam vzniku škody preto navrhol ako dôkaz výsluch svedka - p. D., ktorý je v tejto veci poškodeným. Právny zástupca žalovaného, ani žalovaný, neboli na mieste v čase vzniku škody, avšak z komunikácie s poškodeným je zrejmé, že k škode na jeho rodinnom dome došlo v dôsledku neodborne vykonávaného mulčovania žalobcom. Žalovaný považoval za pravdivé tvrdenie poškodeného, ktorý označil práve žalobcu ako osobu zodpovednú za jemu vzniknutú škodu. Za týmto účelom bol navrhnutý výsluch poškodeného ako svedka a ktorý by sa vedel adekvátne vyjadriť k okolnostiam vzniku škody a kto ju spôsobil. Ak by súd konštatoval vznik škody a kto je za ňu zodpovedný, následne by bol povinný vyhodnotiť aj platnosť vykonaného zápočtu žalovaným proti pohľadávke žalobcu, prípadne by sa musel vysporiadať so vznesenou kompenzačnou námietkou, a to buď titulom uplatneného regresu podľa ust. , alebo z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. . Keďže tento dôkaz nebol zo strany súdu vykonaný, súd sa so vznikom škody a okolnosťami jej vzniku ani nezaoberal, preto jeho rozhodnutie nemôže byť zákonné. Súd prvej inštancie nielenže nevykonal navrhnuté dôkazy, ale z predložených listinných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, nemal preukázané pre rozhodnutie vo veci samej podstatné skutočnosti, jeho rozhodnutie je založené na hypotetickom uvažovaní, a na základe takto vykonaného dokazovania a hypotézy vec nesprávne právne posúdil. Žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Pre zákonné a správne rozhodnutie vo veci samej bolo podľa názoru odvolateľa nevyhnutné najskôr zistiť okolnosti vzniku škody, kto za ňu zodpovedá, kto ju zavinil a v nadväznosti na tieto zistenia bol súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť existenciu nároku žalobcu. Žalovaný zopakoval svoj odvolací návrh.

12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 169 a nasl. spisu). Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, argumentáciu a dôkazy k žalobe. Napadnutý rozsudok považoval za správny. Zdôraznil nespornosť samotného nároku na úhradu ceny vykonaného diela v rozsahu podľa faktúry č. 2017145. Keďže škoda nevznikla zavinením žalobcu, okresný súd nemal dôvod vypočuť poškodeného ako svedka. Žalobca zdôraznil, že „je absolútne nepravdepodobné a nemožné“, že by v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou došlo ku vzniku škody na dverách rodinného domu poškodeného vzhľadom na typ stroja, vek a technicky stav stroja, a hlavne technológiu, resp. proces samotného mulčovania a pohyb a vzdialenosť stroja počas tohto mulčovania od pozemku poškodeného. Žalobca nie je oprávnený a ani nemôže vykonávať šetrenie, pátranie a hľadanie osôb, ktoré spôsobili alebo mohli spôsobiť škodu na dverách rodinného domu poškodeného. Žalobca tieto osoby nepozná, nemá dôvod ich poznať, tieto osoby môže poznať jedine poškodený, ktorý si mal u týchto aj nárokovať preplatenie vzniknutej škody. Taktiež iba samotné predloženie fotodokumentácie poškodených dverí v žiadnom prípade nepreukazuje príčinnú súvislosť medzí činnosťou žalobcu a poškodením dverí poškodeného, ba práve naopak je jednoznačným priamym dôkazom, že na základe viditeľného poškodenia (smer a tvar diery a veľkosť, celistvosť skla po poškodení) nemohla táto škoda byť spôsobená v žiadnom prípade žalobcom. Žalobca opakovane poukázal na typ použitého (nového) mulčovača a pokyny od výrobcu, čo je jediný možný priamy dôkaz, že týmto použitým zariadením nemohla a ani nebola spôsobená škoda poškodenému p. D., nakoľko jeho rodinný dom sa nachádza niekoľkonásobne ďalej od miesta vykonávania mulčovacích prác. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Toto vyjadrenie žalobcu bolo odvolateľovi doručené.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo žalovaným podané včas ( veta prvá ) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), sa ďalej zaoberal tým, či v celom rozsahu bolo podané na to oprávnenou osobou.

14. Nepochybne z ust. vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Tejto definícii subjektu, ktorý môže oprávnene podať odvolanie, však vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II. o zamietnutí zvyšku (časti) žaloby, nezodpovedá žalovaný

ako strana, v ktorej neprospech tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nevyznieva. Nevyhnutným dôsledkom nedostatku tejto podmienky pre vecné prejednanie odvolania voči uvedenej výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, je rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania žalovaného podľa ust. ako odvolania podaného neoprávnenou osobou.

15. Vo vzťahu k odvolaniu podanému voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a III., krajský súd odvolanie žalovaného v tomto rozsahu (, 380 ods. 1 ) prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a po zistení, že odvolaniu je potrebné vyhovieť, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. podľa ust. zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa ust. , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa ust. , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky.

19. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

20. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

21. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Žalovaný v odvolaní vymedzil popri sebe viacero odvolacích dôvodov, a to podľa vyššie citovanej právnej úpravy v ust. , , a , ktoré sa viazali primárne k rozhodnutiu o vyhovení žalobe vo veci samej a ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému svoj nárok na doplatenie zvyšku ceny za vykonané dielo podľa objednávky žalovaného za „mulčovanie trávnatého porastu“, resp. podľa žalobcom vystavenej faktúry č. 2017145 z 26.6.2017, splatnej 10.7.2017, na 264,- Eur (s DPH) za „mulčovanie rudelárnych porastov“ (cena zahŕňala mulčovanie - 252,- Eur a dopravné 12,- Eur). V konaní medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný z fakturovanej ceny žalobcovi zaplatil len časť, a to 48,- Eur (26.7.2017). Zvyšok tvorí predmet sporu, t.j. ide o nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky 212,- Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa v konaní bráni námietkou započítania, a to tak, že tvrdí zánik žalobcovej pohľadávky jednostranným kompenzačným prejavom v liste adresovanom žalobcovi („Odpoveď - na list - pokus o zmier“) z 25.8.2017 (č.l. 25 spisu), alebo v prípade zistenia o absencii takých právnych účinkov, kompenzáciou vykonanou v rámci procesnej obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie ( ). Z uvedených zistení podľa obsahu spisu vyplýva, že spor sa dôkazne, skutkovo i právne presunul na preukázanie (ne)dôvodnosti obrany žalovaného a v tomto smere spočívalo dôkazné bremeno na jeho strane.

23. Žalovaný teda v rámci svojej obrany tvrdí, že a) vznikla škoda (rozbité sklo na vstupných dverách) na majetku jeho suseda, p. Hluška, v príčinnej súvislosti - v dôsledku odskočeného kameňa od prevádzky (prí)stroja - zariadenia, ktorým žalobca vykonával mulčovanie (kosenie) trávnika na pozemku žalovaného, b) túto škodu p. D. namiesto žalobcu v sume 212,- Eur nahradil, c) preto mu vzniklo regresné právo voči žalobcovi a toto právo uplatnil formou zápočtu, resp. d) plnil za žalobcu (škodcu) čo by inak mal žalobca plniť sám p. D. (poškodenému), preto na strane žalobcu vzniklo na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie a z takto vzniknutého práva na jeho vydanie žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok formou zápočtu.

24. Žalobca v prvoinštančnom konaní vznik škody na strane p. D. v zásade nesporoval, poprel však, že by škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou (pri ním vykonávanom mulčovaní

trávnika). Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného dokonca poukazoval na to, že v rozhodnej dobe v okolí domu p. D. kosili trávniky aj iné subjekty.

25. K vyššie uvedenému žalovaný navrhol vykonať dokazovanie, najmä výsluchom svedka p. D. (ako poškodeného), čo okresný súd zamietol pri jeho právnom názore, že „zodpovednostný vzťah v zmysle vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu prevádzkovou činnosťou a poškodeným“, ďalej že „žalovaný nemá voči žalobcovi právo na postih v zmysle ust. , lebo žalovaný by nezodpovedal za škodu spôsobenú zavinením žalobcu v prípade jej preukázania ( ), ani nejde o situáciu v zmysle ust. “ a napokon, že žalovanému „nevznikol regresný nárok postupom v zmysle ust. a , ako to tvrdil žalovaný v spore, voči žalobcovi. Nevznikla mu voči žalobcovi pohľadávka z titulu nároku na regres (náhradu škody) ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Nebol naplnený zákonný predpoklad pre zánik nároku žalobcu voči žalovanému započítaním v zmysle ust. “, ... „a to vzájomnosť pohľadávok“... „Žalobca sa neobohatil bezdôvodne na úkor žalovaného, lebo nezískal na jeho úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu ani plnením z neplateného (správne malo byť uvedené „neplatného“ - poznámka odvolacieho súdu) právneho úkonu, prípadne plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol, ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Ak žalovaný plnil bez právneho dôvodu poškodenému sumu, ktorú žiada voči žalobcovi započítať, tak plnením poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie žalobcu na úkor žalovaného“.

26. S vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie je možné súhlasiť len čiastočne. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú škodu na majetku p. D., ide typovo o prípad škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou podľa úpravy v . V tomto prípade škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti ( ), pod ktorú definíciu je možné podradiť aj škodu rozbitím skla na domových dverách kameňom odfrknutým - odrazeným od zariadenia použitého pri mulčovaní alebo kosení trávnika. Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Ide o úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá nevyžaduje protiprávne konanie, avšak vyžaduje príčinnú súvislosť medzi okolnosťami tvoriacimi skutkovú podstatu zodpovednosti ( ), ktoré majú za následok škodu. Ide o objektívnu zodpovednosť (t.j. zavinenie škodcu sa nevyžaduje ani neskúma), pre vznik ktorej je potrebné kumulatívne splnenie predpokladov, a to: 1/ vznik škody, 2/ škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou a 3/ je daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.

27. Je zrejmé, že povinnosť na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou podľa ust. stíha prevádzkovateľa činnosti bez ohľadu na to, že ju prípadne vykonáva za účelom splnenia záväzku voči tretej osobe (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky - ). Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná povahou prevádzkovej činnosti; prevádzkovateľ sa zároveň zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že by dokázal, že škodu nezavinil, ani poukazom na to, že prevádzkovú činnosť vykonával ako zhotoviteľ pre osobu odlišnú od poškodeného, pretože ustanovenie za platiteľa náhrady škody označuje každého, kto svojou prevádzkovou činnosťou spôsobí inému škodu (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky - ).

28. Z vyššie uvedeného je teda možné súhlasiť so súdom prvej inštancie i v tom, že ak škoda p. D. mala byť spôsobená v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalobcu, tak ide o priamy zodpovednostný vzťah medzi týmito subjektami ( ), na ktorý nemá bez ďalšieho vplyv obchodný záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je primárne skutkovým a právnym základom žaloby žalobcu voči žalovanému.

29. Pokiaľ však žalovaný poskytol v rámci obrany tvrdenie, že namiesto žalobcu nahradil p. D. škodu (v rozsahu 212,- Eur), za ktorú zodpovedá priamo žalobca, tak uvedená okolnosť je naplnením definície bezdôvodného obohatenia podľa ust. , podľa ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. S uvedeným zákonným ustanovením však okresný súd vo svojom rozsudku neuvažoval, neaplikoval ho, a preto ani nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie, ktoré malo preukázať aj naplnenie predpokladov hypotézy citovanej právnej normy, ktorými sú, že povinnosť plniť mala osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila (žalobca), že k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu (žalovaný) a že plnením došlo k bezdôvodnému obohateniu. Je nepochybné, že k vzniku

peňažnej pohľadávky môže dôjsť aj z bezdôvodného obohatenia. Vyplýva to z ust. , podľa ktorého záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok a z ust. , podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

30. Keďže súd prvej inštancie vo vzťahu k obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení o zániku žalobcovej žalovanej pohľadávky v rozsahu 212,- Eur (cena diela) započítaním s proti pohľadávkou žalovaného v rozsahu 212,- Eur (z bezdôvodného obohatenia plnením náhrady škody p. D. za žalobcu ako škodcu) nesprávne právne vec posúdil (neaplikoval ust. ) a z týchto nesprávnych prejudiciálnych právnych východísk nesprávne zamietol návrhy na vykonanie dôkazov, ktorými chcel žalovaný preukázať tak zodpovednosť žalobcu za škodu na majetku p. D. (najmä kauzálny nexus) ako aj vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, keď žalovaný tvrdí, že namiesto neho vzniknutú škodu, z ktorú žalobca zodpovedá, nahradil p. D..

31. V tomto smere bol ako opodstatnený vyhodnotený odvolací dôvod podľa ust. a podľa ust. a skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie sú bez vykonania ďalšieho dokazovania, predovšetkým výsluchom svedka p. D., predčasné a tým nesprávne. Doplniť dokazovanie odvolacím súdom sa pritom nejavilo ako účelné aj vzhľadom na proti argumentáciu žalobcu obsiahnutú vo vyjadreniach v odvolacom konaní, keď je potrebné dať priestor obom stranám, aby na základe v tomto rozhodnutí formulovaného a pre súd prvej inštancie záväzného právneho názoru ( ), mohli v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie opätovne produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to v rovine dôkaznej.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak v meritórnom výroku I. ako aj v na ňom závislom výroku III. o náhrade trov konania, za aplikácie ust. , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa ust. súčasne odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách vyššie formulovaných právnych východísk doplniť dokazovanie podľa návrhov strán, opätovne vec posúdiť v rovine skutkovej a právnej a následne rozhodnúť. Odvolací súd pripomína a zhŕňa, že v rámci obrany žalovaného bude potrebné prejudiciálne sa zaoberať najskôr dôvodnosťou tvrdenia o existencii zodpovednosti žalobcu za škodu na majetku p. D. (splnenie všetkých atribútov objektívnej zodpovednosti podľa ), vo väzbe na to (ne)existenciou bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného ( ) a až následne existenciou, resp. tvrdeným zánikom (kompenzáciou) žalobcovej pohľadávky voči žalovanému. Relevantné primárne je, že aj pri objektívnej zodpovednosti ( ) poškodený je povinný svoj nárok na náhradu škody voči konkrétnemu škodcovi preukázať. V danom prípade ide o prenesenie tohto dôkazného bremena poškodeného (ktorý sporovou stranou v konaní nie je) na žalovaného v rámci ním nastolenej prejudiciálne posudzovanej otázky náhrady škody p. D. spojenej s obranou žalovaného o vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného a dôvodnosti zápočtu (zániku) žalovanej pohľadávky žalobcu.

34. Odvolací súd vo vzťahu k dôvodnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu, resp. absenciu aplikácie správnej právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu v danom prípade nemožno naprávať pred odvolacím súdom, ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takéhoto nesprávneho postupu, zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové rozhodnutie vo veci samej.

35. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.