Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. nad H. XX, o zaplatenie sumy 532,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -86 zo dňa 13.12.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 291,33 eura s 5,05% úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 241,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 241,60 eura od 12.02.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie , o elektronických komunikáciách, , , , , , , a nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa (ďalej len „ “) s tým, že žalobca mal úspech v rozsahu 45 % a žalovaná mala úspech v rozsahu 55 %, takže celkový úspech žalovanej bol v rozsahu 10 %; keďže jej však trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

2. Súd konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 532,93 eura príslušenstvom, a to na podklade uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. U zo dňa 22.06.2015 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej jej vypožičal SIM kartu, ktorá umožnila využívať poskytované telekomunikačné služby. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú, pričom zmluvu uzatváral žalobca so žalovanou, ktorá ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Zmluva mala formulárový charakter a predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie účastníckeho programu žalovanej „Kengura 30 s osobitným ROAM balíkom“. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať dojednané poplatky za poskytnuté služby, pričom v ten istý deň k tejto zmluve strany sporu uzavreli dodatok, ktorého predmetom bola aj dohoda strán o predaji zariadenia mobilného telefónu značky „Samsung Galaxy Ace 4 white“ za zľavnenú spotrebiteľskú kúpnu cenu vo výške 0,50 eura. Žalovaná v uvedenom dodatku vyhlásila, že si je vedomá, že bežná maloobchodná spotrebiteľská cena takéhoto mobilného telefónu bez zľavy je 160 EUR a že žalobca

jej odpredal za takúto zľavnenú kúpnu cenu mobilný telefón len z toho dôvodu, že sa zviazala užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku bez prerušenia. Okrem toho žalovaná sa zaviazala, bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a iné svoje záväzky. Zároveň si strany sporu v nadväznosti na takéto ustanovenie dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvných povinností, ak by počas doby viazanosti (24 mesiacov) žalovaná porušila povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby, resp. iný svoj peňažný záväzok, alebo ak poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po celú dobu viazanosti, ako aj povinnosť užívať bez prerušenia služby žalobcu prostredníctvom SIM karty. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná 159, 50 eura a táto sa mala postupne znižovať podľa pravidiel uvedených v dodatku v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou spotrebiteľskou cenou bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, za ktorú žalobca predal mobilný telefón žalovanej. Právo na zmluvnú pokutu vznikne žalobcovi samotným porušením povinností účastníka, a to okamihom porušenia týchto povinností.

3. Súd tiež konštatoval, že strany sporu uzavreli aj zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8661151 zo dňa 22.06.2015, na základe ktorej sa žalovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ zaviazala platiť dojednanú cenu za poskytnutý účastnícky program „Mobilný internet štart“ v prospech žalobcu. Zároveň bol uzavretý aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. U. a to dňa 22.06.2015, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej okrem služieb „Mobilný internet štart“ aj telekomunikačné zariadenie „Huawei MediaPad 7 Youth 2“ za zľavnenú spotrebiteľskú kúpnu cenu vo výške 0,50 eura. Žalovaná vzala na vedomie, že bežná maloobchodná spotrebiteľská cena bez zľavy takéhoto zariadenia je 145 eur s tým, že jej bolo odpredané za takúto zľavnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty a po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, užívať jeho služby, riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, pričom bude mať na SIM karte aktivovaný dohodnutý účastnícky program. Zároveň vzala na vedomie, že takéto zariadenie bolo predávané za zľavnenú kúpnu spotrebiteľskú cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutej zľavy zo spotrebiteľskej ceny, a to z dôvodu, že sa zaviazala užívať poskytované služby po dohodnutú dobu, v opačnom prípade by spôsobila škodu žalobcovi minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Zaviazala sa tiež zaplatiť zmluvnú pokutu, ak nebude riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby, resp. poruší svoju povinnosť zotrvať počas doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pričom bude po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná na sumu 144,50 eura a mala sa znižovať podľa závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Súd ďalej zistil, že žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2015, v ktorej žalovanej vyúčtoval sumu 9,17 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.08.2015 sumu 118,07 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2015 sumu 10,44 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2015 sumu 103,92 eura. Následne žalobca vyzval žalovanú pokusom o pokonávku zo dňa 23.11.2015 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 542,93 eura najneskôr do 11.02.2016 z titulu nezaplatených poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 241,60 eura ako aj z titulu nezaplatených zmluvných pokút vo výške 291,33 eura a nákladov na mimosúdne vymáhanie vo výške 10 eura.

4. Súd prvej inštancie spor prejednal podľa bez nariadenia pojednávania po prijatí záveru, že hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov. Súd mal za preukázané, že žalobca poskytol a dodal služby žalovanej v zmysle uzavretej zmluvy a jej dodatku, že žalovaná služby prijala a cenu služby v lehote splatnosti vystavených faktúr neuhradila, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu ceny poskytnutých služieb vo výške 241,60 eura s príslušným úrokom z omeškania.

5. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 291,33 eura s príslušenstvom, súd zamietol ako nedôvodnú. Išlo totiž o spotrebiteľský právny vzťah, pri ktorom sú dohodnuté sankcie v zmysle neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto sú dohodnuté neplatne. Žalobca v tomto vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ s tým, že žalobca má právo ako poskytovateľ služieb zabezpečiť si splnenie povinnosti od odberateľa služieb, zákazníka, a zmluvná pokuta môže byť jedným z vhodných inštitútov

na zabezpečenie si svojich nárokov. Predmetom zabezpečenia bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zotrvať po určitú dobu v právnom vzťahu so žalobcom ako poskytovateľom telekomunikačných služieb a využívať jeho služby. Ak žalobca neposkytuje z titulu porušenia zmluvných povinností elektronické telekomunikačné služby žalovanej, tak dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa takejto služby, pretože ušetrí v rozsahu následného zníženia objemu dodávaných dát a služieb s tým, že zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Je potrebné tiež uviesť, že viazanosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov je pre účastníka rozsiahly záväzok z dôvodu, že vývoj cien technológie, resp. zmena ekonomickej situácie účastníka zmluvného vzťahu môžu spôsobiť, že tento záväzok bude pre neho nevýhodný. Zároveň počas tejto doby viazanosti sa môže stať, že spotrebiteľ nemôže alebo nechce využívať takýto rozsah služby, pričom vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku mu nesmie znemožniť možnosť voľby, ktorá môže spočívať aj v ukončení zmluvného vzťahu, resp. odmietnuť prijať poskytované služby. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá je síce určená degresívnym spôsobom, ale nie je v zanedbateľnej výške a niekoľko násobne presahuje paušálnu mesačnú platbu, ako sankcia pôsobí disproporčne a jednoznačne v prospech poskytovateľa telekomunikačných služieb. Zmluvná pokuta, dojednaná v dodatku č. U pre prvý mesiac doby viazanosti, bola dohodnutá minimálne až vo výške šesťnásobku mesačného paušálu, ktorý predstavoval sumu 30 eur. Poskytovateľ služieb má iné možnosti, ktoré mu priznáva právny poriadok, ako si zabezpečiť prípadné vrátenie výhod nedodržaním zmluvných povinností, napr. odkladaciu alebo rozväzovaciu podmienku poskytnutia zľavy, odstúpenie od zmluvy a pod., avšak takéto inštitúty musia byť v súlade s ochranou spotrebiteľa. Zároveň zmluvné pokuty boli dojednané ako súčasť spotrebiteľských zmlúv, resp. ich dodatkov, pričom nezohľadňujú rozsah, závažnosť a charakter porušenej povinnosti a nie je možné použiť ani moderačné právo uvedené v , pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné, a moderačné právo je možné použiť len v prípadoch, keď je zmluvná pokuta platne dojednaná. Zároveň zmluvné pokuty sa vzťahovali aj na prípady, keby žalovaná využila svoje právo odstúpiť, resp. iným zákonným spôsobom ukončiť zmluvu, pričom zmluvná pokuta nemôže postihovať výkon práva, ale len porušenie zmluvnej povinnosti.

6. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že dohodnuté sankcie jednostranne postihujú len žalovanú, ktorá nemohla ovplyvniť výšku, spôsob ako aj rozsah práv a povinností vyplývajúcich z dohodnutých zmluvných pokút, ale musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť spolu s uzavretím dodatkov. Vzhľadom na obsah podanej žaloby zmluvné pokuty v danom spore zabezpečujú nárok v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej riadne a včas uhradiť cenu za služby vo výške 241,60 eura, lebo v konaní nebolo preukázané, že žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu viazanosti. Ide preto o neprimeranú sankciu, ktorá k zabezpečenej povinnosti (nezaplateným poplatkom za poskytnuté služby) predstavuje postih vo výške 121 %. Okrem toho ak by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť napríklad len tým, že by nezaplatila riadne a včas dojednaný mesačný paušál za 1 mesiac, vznikol by žalobcovi nárok na takúto zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti uplatnených zmluvných pokút vo výške 291,33 eura zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 291,33 eura s 5,05% úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia do 3 dní a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie a , pričom namietal, t. j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K záveru súdu o tom, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť zmluvnú pokutu dojednanú v dodatkoch k zmluvám zo dňa 22.06.2015, že išlo o typové zmluvy, že v prípade zmluvnej pokuty nešlo o individuálne dojednané ustanovenie, uviedol, že toto tvrdenie súdu neobstojí, lebo každý účastník má reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmlúv o pripojení a aj ich dodatkov. Celý proces vzniku zmluvných vzťahov je založený na voľbe (slobodnej vôli) daného účastníka, či ide o dobu viazanosti, značku telekomunikačného zariadenia, výšku paušálu atď. Žalovaná uskutočnila individuálnu voľbu na základe vlastnej vôle, s čím žalobca súhlasil a uzatvoril dané zmluvy a ich dodatky. Pokiaľ súd konštatoval, že zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach medzi žalobcom a žalovanou, tak izoloval zmluvnú pokutu od ostatných zmluvných dojednaní a neprihliadol na benefity poskytnuté žalovanej. Zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovenia . Žalovaná si neplnila zmluvné povinnosti od augusta 2015 neuhrádzaním faktúr za riadne

a včas poskytnuté služby, lebo faktúru zaplatila len za jeden mesiac. To nasvedčuje tomu, že do zmluvného vzťahu vstupovala s nečestným a špekulatívnym úmyslom získať hodnotné telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu bez úmyslu uhrádzať faktúry a zotrvať po dobu viazanosti. Jej konanie hrubo porušuje dobré mravy a poskytnutie právnej ochrany ako v prípade čestného spotrebiteľa by predstavovalo zneužitie tohto právneho inštitútu. Výška zmluvnej pokuty sa pritom rovná rozdielu medzi maloobchodnou a predajnou cenou telekomunikačného zariadenia, ktoré jej bolo predané so zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať služby prostredníctvom pridelenej SIM karty po dohodnutú dobu viazanosti. Takto určená výška zmluvnej pokuty je primeraná a nemožno na ňu hľadieť ako na neprimerane vysokú. Zmluvné dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa a . Nejde ani o nárok, ktorý by bol v zmysle v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalovaná s k odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania ( , ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku ( , , ) urobil záver, že odvolanie je dôvodné. Preto podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj ostatnú časť žalovanej sumy s príslušenstvom. Rozsudok v I. vyhovujúcom výroku v dôsledku absencie odvolania žalovanej nadobudol právoplatnosť.

10. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Takýto odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom na ich základe súd posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zároveň by šlo o prípad, kedy by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a ani inak nevyšli počas konania najavo, resp. by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ktoré počas konania vyšli najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré by súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Išlo by teda o situáciu, kedy je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré z dokazovania vyplynuli alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až .

11. Odvolací súd sa s odvolacím dôvodom žalobcu o nesprávne zistenom skutkovom stave nestotožnil. Žalobca tento odvolací dôvod nezdôvodnil relevantným poukázaním na to, čo z toho - ktorého dôkazného prostriedku súd nesprávne vyvodil. Jeho odvolanie sa skôr v celom rozsahu opieralo o odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. V prípade uplatnenia odvolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu nevyhnutným predpokladom pre posúdenie opodstatnenosti odvolania. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa odvolateľa riešil súd prvej inštancie nesprávne, umožňuje totiž odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať.

12. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva taký skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie opísal v odôvodnení svojho rozsudku a ktorým bol aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že strany sporu uzavreli dve Zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 22.06.2015, v zmysle ktorej žalobca vypožičal žalovanej 2 SIM karty, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom s daným účastníckym programom. Toho istého

dňa strany sporu uzavreli k týmto zmluvám aj Dodatky k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorých predmetom bola aktivácia účastníckeho programu, ako aj odpredaj telekomunikačných zariadení (mobilných telefónov) za zľavnenú kúpnu cenu. Žalovaná vyhlásila, že si je vedomá, aká je bežná maloobchodná cena oboch mobilných telefónov, pričom žalobca jej za túto cenu mobilné telefóny odpredal oproti jej záväzku užívať služby prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu, t.j. dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovanej boli potom zaslané faktúry na úhradu ceny telekomunikačných služieb, z ktorých však uhradila len prvú faktúru, a hoci telekomunikačné služby využívala aj ďalej, následné faktúry už nehradila. Tým evidentne porušila svoje zmluvné povinnosti. Žalobca preto žalovanej zaslal pokus o pokonávku zo dňa 23.11.2015, ktorým ju vyzval na úhradu sumy 542,93 eura (241,60 eura za poskytnuté elektronické komunikačné služby, 291,33 eura zmluvnú pokutu / náhradu škody a náklady za mimosúdne vymáhanie 10 eur). Na uvedené však nijako nereagovala, a tak sa žalobca obrátil so žalobou na súd.

13. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si predmetný nárok, ktorý v časti súd prvej inštancie zamietol, uplatnil titulom zmluvnej pokuty na základe písomného zmluvného dojednania pre prípad porušenia zmluvných povinností. Žalobca si na základe porušenia ustanovení prvej zmluvy uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 152,85 eura a na základe porušenia ustanovení druhej zmluvy si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 138,48 eura. Inštitút zmluvnej pokuty upravuje v ustanovení , tak, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

14. Súd prvej inštancie po podaní žaloby v priebehu konania uznesením žalovanú vyzval na vyjadrenie v lehote 15 dní. Výzvu si žalovaná prevzala dňa 26.10.2017, no nijako na ňu nereagovala. Na to súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. odôvodnenia. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, pri ktorej splnenie zákonných podmienok nepreukázal, pričom ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné. V tomto prípade zmluva uzatvorená stranami sporu o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom je evidentne štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorej charakteristickou črtou je, že bola pre spotrebiteľa vopred pripravená. Za danej situácie bolo namieste podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné dojednania z toho hľadiska, či tieto nemajú charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v prípade porušenia povinností dodávateľa nie sú zmluvné dojednania o zmluvnej pokute absolútne neplatné. Súd prvej inštancie sa zaoberal konkrétnym znením dodatkov k zmluvám o dojednaní zmluvnej pokuty a jeho hodnotenie z odôvodnenia napadnutého rozsudku priamo vyplýva. V rozsudku zhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute so záverom o jeho neplatnosti.

15. Verejnému vyhláseniu rozsudku predchádzalo skúmanie zo strany súdu, či sú dané podmienky na postup podľa , podľa ktorého súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie, ktoré však nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd teda nenariadil pojednávanie, na ktoré by strany sporu predvolal, ale termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil nielen na úradnej tabuli súdu, ale 5 dní vopred aj na webovej stránke súdu. Sám súd konštatoval, že takýto postup zvolil po zistení, že skutočne ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia - v tomto prípade len žalobcu - nie sú sporné; žalovanej bola totiž žaloba s prílohami riadne doručená, no ona nepovažovala vôbec za potrebné sa k žalobe vyjadriť. Oproti tomu však vo svojom rozsudku, ktorým časť žaloby zamietol, skonštatoval, že nemal za preukázané platné dojednanie zmluvnej podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty, ktorá navyše podľa názoru súdu ani nebola dojednaná individuálne.

16. Týmto procesným postupom súdu bez toho, aby bola žalobcovi daná možnosť zareagovať na dané výhrady, došlo z pohľadu odvolacieho súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd za danej situácie, keď na jednej strane konštatoval nespornosť skutkových tvrdení žalobcu, a na strane druhej následne sám urobil záver, že žaloba je v časti zmluvnej pokuty neopodstatnená, mal zvoliť procesný postup spočívajúci v nariadení pojednávania a po vyjadrení sa súdu podľa poskytnúť žalobcovi priestor na objasnenie sporných skutkových tvrdení a prípadné predloženie ďalších dôkazov.

Súd však takýto postup nezvolil a napriek podľa neho sporným a nepreukázaným skutkovým tvrdeniam žalobcu uvádzaným v žalobe o platnom dojednaní zmluvnej pokuty, bez zabezpečenia stanoviska žalovanej, žalobu zamietol. Odvolací súd v takomto postupe súdu prvej inštancie videl porušenie zásady spravodlivého súdneho procesu ( ) vo vzťahu k žalobcovi, aj keď to žalobca takto v odvolaní neuvádzal.

17. v ustanovení a pri spotrebiteľoch v stanovil, kedy nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Musí ísť pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nesmú byť sporné a dôležitá je aj hodnota sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné ( ). V danom spore sa žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, k žalobe nevyjadrila, a pravdepodobne v tom súd prvej inštancie videl prejav nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. S ohľadom na obsah spisu tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe spôsobom stanoveným v zákone popreté neboli, a teda by sa mali považovať za nesporné, a to by malo viesť k tomu, že by súd žalobe vyhovel. Vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľov platí osobitný režim zohľadňujúci postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v spore, lebo ustanovenie umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takéto znenie zákona umožňuje súdu ex offo vykonávať dôkazy, ktoré sú v prospech spotrebiteľa, aj keď ich nikto nenavrhol.

18. Žalovaná nepovažovala za potrebné k riadne doručenej žalobe sa vyjadriť a uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by nárok žalobcu spochybnili. Skutkové tvrdenia žalobcu však v záujme ochrany slabšej strany spochybnil súd, a preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na prejednanie sporu bez nariadenia pojednávania, keďže skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom platnosti dohody o zmluvnej pokute považoval súd za sporné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia žalobcu za sporné, javil sa ako najvhodnejší postup s nariadením pojednávania, na ktorom by v súlade s ustanovením určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, a tiež by uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci; prípadne tak mohol urobiť aj pri predbežnom prejednaní sporu. Pri takomto procesnom postupe by umožnil žalobcovi predložiť dôkazy, ktoré z pohľadu súdu absentovali, čím by súd zachoval právo žalobcu na spravodlivý proces a predišiel by tak pre žalobcu vydaniu prekvapivého rozhodnutia.

19. Uvedený možný odvolací dôvod podľa , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, však žalobca v podanom odvolaní neuplatnil, a tak sa odvolací súd uvedeným nedostatkom v procesnom postupe súdu podrobnejšie nezaoberal.

20. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku vychádzal z listinných dôkazov doložených žalobcom, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil konkrétne skutkové a právne závery. Je pritom zrejmé, že žalovaná mala možnosť výberu z viacerých možností pri dojednaní zmlúv o pripojení, resp. jej dodatkov s rôznymi variáciami, prípadne uzavretím zmluvy bez viazanosti alebo benefitov spočívajúcich napr. v poskytnutí telekomunikačného zariadenia za výrazne zvýhodnenú cenu. Účastník takéhoto zmluvného vzťahu si totiž môže vybrať rôzne mobilné telefóny s rôznymi cenovými alternatívami v rámci ponuky mobilného operátora. Je prirodzené, že s ohľadom na charakter ponúkaných služieb a množstvo klientov má mobilný operátor pripravené jednotlivé typy zmlúv, ktoré so spotrebiteľmi potom uzatvára, pričom zmluvná voľnosť v tomto smere nemohla podľa názoru odvolacieho súdu spôsobiť hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; súd prvej inštancie nebral uvedené skutočnosti na zreteľ, keď dospel len k jedinému záveru, že žalovaná nemala možnosť výberu.

21. V tejto veci je zjavné, že akciová cena telekomunikačných zariadení bola dohodnutá tak, aby riadnym využívaním služieb a platením úhrad za ne mal žalobca prostredníctvom úhrad za služby kompenzovaný aj rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou konečného telekomunikačného zariadenia. Preto bol zmluvný vzťah dohodnutý na dobu 24 mesiacov, pričom žalovaná si tejto dohody musela byť nesporne vedomá, no svoje zmluvné povinnosti zotrvania v zmluvnom vzťahu a včasného platenia ceny za poskytnuté služby evidentne už po prvom mesiaci prestala plniť, a teda v prípade oboch zmlúv o poskytnutí verejných služieb tieto svoje zmluvné povinnosti porušila v druhý mesiac z dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov. Tieto nesporné skutočnosti súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku

žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dostatočne nezohľadnil a žalovanej ako spotrebiteľovi poskytol neprimeranú ochranu. Súd pritom nedôvodnosť uzavretia právneho vzťahu na dobu 24 mesiacov oprel len o ustanovenie , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. V nadväznosti na uvedené bolo totiž potrebné konštatovať, že žalovaná podľa všetkého vstupovala do zmluvného vzťahu so žalobcom zo špekulatívneho dôvodu, keď hneď po prvom mesiaci využívania služieb žalobcu prestala cenu poskytovanej služby platiť. Spotrebiteľské právo a ochrana spotrebiteľa však v právnom štáte nemôže byť bez akýchkoľvek obmedzení. Pri hodnotení danej zmluvnej podmienky bolo potrebné vziať do úvahy, že to bola práve žalovaná, ktorá zo zmluvných strán porušila svoju základnú povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb, a to napriek tomu, že žalobca jej poskytol benefit v podobe zľavnených mobilných zariadení a svoje zmluvné povinnosti si plnil. Žalobca ako dodávateľ primerane chránil svoje obchodné záujmy v rámci svojho podnikania, t. j. poskytovania verejných služieb, a to aj sankciou vo forme riadne dojednanej zmluvnej pokuty.

22. Odvolací súd konštatoval, že pri uzatváraní predmetných zmlúv a dodatkov bola zachovaná zmluvná voľnosť, keďže žalovaná si mohla vybrať z viacerých ponúkaných alternatív, vrátane výberu mobilných operátorov, a teda si mohla vybrať také zmluvné podmienky, ktoré jej vyhovovali, vrátane zabezpečenia záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty. Predmetné zmluvy a ich dodatky boli vyhotovené čitateľne s primerane veľkým písmom textu, po prečítaní ktorého pred podpisom muselo byť žalovanej zrejmé, že v prípade neplatenia ceny služieb si žalobca bude môcť voči nej uplatniť aj dohodnuté zmluvné pokuty. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou s následkom jeho neplatnosti. Bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy a dodatkov so žalobcom mala zo strany žalobcu ponúknuté protiplnenie v podobe SIM kariet, mobilných telefónov a záväzku poskytovať jej telekomunikačné služby, a na druhej sa ona sama zaviazala po dobu primeraného času 24 mesiacov viazanosti žalobcovi hradiť cenu využitých služieb, vrátane platenia akciovej (zľavnenej) ceny mobilných telefónov. Vedome súhlasila s takýmito zmluvnými podmienkami, vrátane jasne dojednanej zmluvnej pokuty, a musela si byť vedomá aj toho, že za telekomunikačné zariadenia (mobilné telefóny) platí nižšiu cenu len z dôvodu, že bude využívať služby žalobcu po žalobcom navrhnutú dobu viazanosti. Žalovaná plnenie od žalobcu prijala, využívala jeho služby počas určitého obdobia, následne fakturované sumy však žalobcovi prestala platiť a tým hrubo porušila svoje zmluvne povinnosti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi v dôsledku toho mobilné telefóny vrátila, resp. že by dodatočne fakturované sumy aj uhradila. Spotrebiteľské právo vo všeobecnosti síce chráni spotrebiteľov ako slabšiu stranu daného právneho vzťahu, avšak danú právnu úpravu nie je na mieste používať pri vedome nezodpovednom spotrebiteľovi, včas a riadne neplniacom si zmluvné povinnosti zo zmluvného vzťahu, ktorý mu zvyšoval jeho životný komfort.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatoval, že zmluvné dojednanie o dobe viazanosti 24 mesiacov ako aj o zmluvnej pokute neodporuje zákonu, a to ani čo do jej výšky, ktorá bola stanovená primerane. Zmluvná pokuta vrátane jej výšky bola teda dojednaná v súlade s ustanovením , . Pokutu možno vo všeobecnosti dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Zmluvnú pokutu ako zabezpečovací prostriedok je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len vtedy, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzal, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikla škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy musela uvedomovať, no bez náležitých dôvodov ich plniť prestala, a preto bol daný dôvod zo strany žalobcu, aby si voči nej uplatnil nielen cenu poskytnutých služieb, ale aj nárok z platne dojednanej zmluvnej pokuty. Nebolo teda dôvodné dohodu o zmluvnej pokute posudzovať na podklade záveru o neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle . Odvolací súd nepovažoval za správne právne hodnotenie súdu prvej inštancie zo žiadneho hľadiska opísaného v odôvodnení napadnutého rozsudku.

24. Po prejednaní veci odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolanie žalobcu ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388

zmenil tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu oboch uplatnených zmluvných pokút v celovej výške 291,33 eura spolu s 5,05% úrokom z omeškania od 12.02.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Úroky z omeškania odvolací súd priznal žalobcovi na základe realizovanej výzvy žalobcu zo dňa 23.11.2015 (v spise na č.l. 30), ktorú žalovaná v konaní nepoprela, so stanoveným termínom zaplatenia do 11.02.2016, teda z rovnakých dôvodov, z akých mu aj súd prvej inštancie priznal sumu 241,60 eura za neuhradené faktúry v súlade s ustanovením , a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

25. Keďže v dôsledku zmeny zamietajúceho výroku napadnutého rozsudku bol žalobca úspešný v celom rozsahu svojej žaloby, poľa mu patrí náhrada trov konania. Odvolací súd podľa a rozhodol, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).