Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-122-2019.pdf
PDF · 97.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Q. Z., S.. XX.XX.XXXX, M.: W. XXXX/XX, M., v zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, v zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom: Majerníkova 3/A, Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12Csp/131/2017-176 zo dňa 19.02.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a g/, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, 5, 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017, domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti úverovej zmluvy, eventuálne určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.04.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "zmluva o spotrebiteľskom úvere" alebo "predmetná zmluva"). Žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ. Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.600 Eur, s úrokovou sadzbou 32,30%, RPMN - 37,54%, poplatok za expresné spracovanie úveru 100 Eur, počet mesačných splátok 12, celková čiastka splatná dlžníkom - 2.100.80 Eur. Má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených sporovými stranami a ich vyjadreniami, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.04.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.600 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému splatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach. Žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy, eventuálne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že predmetná zmluva odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
5. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
6. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na jej základe žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.600 Eur. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok vo výške 400,80 Eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 Eur, čo v prípade riadneho splácania úveru predstavuje sumu 500,80 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 2.100,80 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 Eur a ďalšie vo výške 262,10 Eur, vždy k 11. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 11.05.2016. Úrok je vo výške 32,30% ročne z poskytnutého úveru až do jeho uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia v dohodnutom termíne predstavuje sumu 400,80 Eur. Výška RPMN predstavovala 37,54%. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy a termín poslednej splátky nastane dňa 11.04.2017. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ (žalobca) svojim podpisom súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami, nemá k ním výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 18,96%.
7. V bode 6. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa uvádza rovnica, ktorou sa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch vypočítala RPMN. Bod 16 všeobecných obchodných podmienok stanovuje, že spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy.
8. Žalobca v konaní namietal, že výška RPMN uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá skutočnej výške RPMN. V konaní najskôr tvrdil, že skutočná výška RPMN predstavuje 68,81%, neskôr uvádzal, že predstavuje výšku 51,32%. V tejto súvislosti súdu predložil aj internetové výpočty, kde vychádzal z mesačnej splátky vo výške 153,66 Eur. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k predmetným základom pre svoje výpočty a musí konštatovať, že žalobca nepreukázal, že RPMN 37,54% uvádzané žalovaným v zmluve nezodpovedá skutočnosti.
9. V súvislosti so zmluvným RPMN žalobca ďalej napádal skutočnosť, že prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády takmer dvojnásobne. Vychádzajúc z vyššie uvedeného § 1a ods. 1 nariadenia, mal súd za preukázané, že toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalobca ňou berie na vedomie, že výška priemernej ročnej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy predstavuje výšku 18,96%. Dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje 37,92%. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere predstavovalo RPMN výšku 37,54%, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o prekročení maximálnej povolenej RPMN v čase uzatvárania zmluvy.
10. Žalobca ďalej namietal nesprávne uvedenú výšku priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy. Uviedol, že správna výška mala byť 17,78%, namiesto v zmluve uvedenej 18,96%. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že žalobca v danej veci vychádzal z nesprávnej tabuľky. Vychádzajúc z listinného dôkazu predloženého žalobcom - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2015 mal súd za preukázané, že žalobcom uvedená výška 17,78% nie je aplikovateľná na predmetný spotrebiteľský úver, nakoľko sa týka úveru so zabezpečením. V danom prípade je však vychádzajúc zo spotrebiteľskej zmluvy zrejmé, že táto nie je žiadnym spôsobom zabezpečená. V zmluve uvedenú priemernú hodnotu ročnej RPMN 18,96% je tak potrebné považovať za správnu.
11. Žalobca ďalej namietal, že v zmluve uvedený poplatok vo výške 100 Eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku vzhľadom na jeho neurčitosť a absenciu akejkoľvek špecifikácie. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2018 žalovaný ako reakciu na danú skutočnosť uviedol, že Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejnila zoznam poplatkov, ktoré sa do výpočtu RPMN nezapočítavajú. Medzi tieto je potrebné zaradiť aj poplatok za expresné spracovanie úveru, o čom súdu predložil aj listinný dôkaz. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedený poplatok v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy predpokladala aj samotná Národná banka Slovenska, nemožno jeho dohodnutie v spotrebiteľskej zmluve považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. Žalobca považoval dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 32,30% za priečiacu sa dobrým mravom a v rozpore s § 39 OZ, vzhľadom na skutočnosť, že priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov prestavovala v čase uzatvorenia zmluvy 5,5%. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia §1 ods. 1 a 4 v spojení s §1a ods. 1 vyhlášky. Zo spomínaných ustanovení vyplýva, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvorí o.i. aj úrok. Pri stanovení najvyššej prípustnej výšky odplaty (teda aj úroku), je potrebné vychádzať z priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov. Odplata potom nesmie prevýšiť dvojnásobok takejto priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže pre predmetný typ spotrebiteľského úveru pripadá priemerná hodnota RPMN vo výške 18,96%, najvyššia prípustná odplata, a teda aj úrok môže predstavovať maximálne dvojnásobok uvedenej hodnoty, teda 37,92%. Nakoľko v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá výška úroku 32,30%, súd je názoru, že takto stanovená úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy neodporovala zákonu.
13. Žalobca konštatoval, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi, aby v spotrebiteľskej zmluve v prvom rade uviedol výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd preštudoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z ktorej jasne vyplýva, výška splácanej istiny, splácaného úroku, splácaného poplatku, výška splácanej celkovej odmeny ako aj výška splácanej celkovej čiastky úveru. Následne je v zmluve uvedený termín splátok, termín konečnej splatnosti úveru a špecifikovaná výška jednotlivej splátky, ktorá pomerne pozostáva zo všetkých vyššie uvedených veličín. Žalobca zmluvu riadne podpísal, čím uviedol, že s jej obsahom súhlasí, že k jej zneniu nemá žiadne výhrady a zmluve rozumie. Súd musí vnímať spotrebiteľa ako aspoň priemerne zmýšľajúcu osobu s plnou spôsobilosťou na právne úkony, ktorá jednoducho vie čo podpisuje. Podľa názoru súdu je spôsob rozpísania výšky, počtu a termínu jednotlivých splátok uvedený v predmetnej zmluve v súlade so zákonom, pričom žalobcom tvrdená požiadavka o uvedení spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a poplatky nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona.
14. Súd preskúmal žalobcom napadnutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a prílohy k nej prináležiace a to predovšetkým s ohľadom na §4 ako aj §9 zákona o spotrebiteľských úveroch a konštatuje, že v danej zmluve žalovaný splnil všetky náležitosti stanovené zákonom a poskytol žalobcovi aj všetky zákonom požadované informácie pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej porovnal obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a k nej prináležiacich príloh s ustanoveniami § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a nezistil obsah neprijateľných zmluvných podmienok.
15. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že úver nesplácal riadne a včas z dôvodu zdravotných problémov pretrvávajúcich doposiaľ a s tým súvisiacich finančných ťažkostí. Súd záverom považuje za potrebné poznamenať, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú záväzok jednej strany poskytnúť finančné prostriedky a záväzok druhej strany tieto finančné prostriedky v dohodnutej lehote vrátiť a poskytnúť za ne odplatu. Od spotrebiteľa ako osoby, ktorá uvedené finančné prostriedky od veriteľa prijíma, je spravodlivé požadovať, aby ako riadne zmýšľajúca a právne spôsobilá osoba zodpovedne vyhodnotila svoju schopnosť poskytnutý úver riadne a včas splácať. Pokiaľ podpisom na zmluve súhlasí s obsahom zmluvy, nemá voči nej výhrady a zaväzuje sa zmluvu dodržiavať, pričom má poskytnutú možnosť do 14 dní od predmetnej zmluvy odstúpiť, má súd za to, že daná osoba pri podpise zmluvy vedela čo koná a bola si vedomá následkov uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdeniam žalobcu v tomto konaní súd nemohol vyhovieť, nakoľko sa buď nezakladali na pravdivých skutočnostiach alebo neboli dostatočným spôsobom preukázané. Súd tvrdenia žalobcu považuje za účelové v snahe zbaviť sa svojich povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko má podľa vlastných slov finančné ťažkosti. Keďže však súd v priebehu konania nezistil žiadny taký relevantný dôvod, na ktorého podklade by mohol žalobe žalobcu vyhovieť, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
17. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. V rámci svojho odvolania uvádza, že súd len prevzal argumentáciu žalovaného bez toho aby sa skúmaním vád zmluvy riadne zaoberal, čím zrejme odoprel svojím postupom ochranu spotrebiteľovi. Žalobca poukazuje na § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že zákon o spotrebiteľských úveroch namiesto sankcie neplatnosti sankcionuje veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presné vymedzené náležitosti § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na viaceré súdu známe rozhodnutia. Ďalej žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/201/2014, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS SR I. ÚS 87/1993, PL ÚS 16/1995, II. ÚS 80/1999, II. ÚS 243/2005, IV. ÚS 14/2007 a ďalšie. Súd vo svojom rozhodnutí neozrejmil aké dôkazy v konaní vykonal. Žalobca poukazuje na bod 12 a 13 rozsudku, z ktorého nie je žalobcovi zrejmé, akú skutočnosť súd rieši. Ak súd tvrdí, že žalobca nepreukázal nesprávnosť RPMN, súd nevykonal žiaden prieskum na podporu svojich záverov, sám žalovaný priznáva, že poplatok do RPMN nezapočítal, čo je samo o sebe dôkazom nesprávnosti RPMN v zmluve. Žalobca poukazuje na to, že v konaní predložil dva výpočty RPMN, ktoré nesprávnosť potvrdili. Odvolateľ v súvislosti s RPMN ďalej upozorňuje na to, že pokiaľ súd chcel vyhodnocovať prípustnosť celkovej odplaty mal porovnať RPMN v zmluve, k údaju ktorý prislúcha platnej priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk. Výška úrokov považuje žalobca za v rozopre s dobrými mravmi, ktorá viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy. K absencii údaju o výške, počte a termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov poukazuje na § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia a.s. a Z. M... Je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy, bola aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V každej zmluve teda musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj počet a termíny splátok. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/61/2015, stanovisko Občianskeho kolégia Krajského súdu v Prešove a iné.
18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
21. N doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie, pričom žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie.
22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).