Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-78-2019.pdf
PDF · 86.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/78/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2019 prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovanej C. G., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom N. XXX, prechodne bytom R. XXXX/XX,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1T/56/2018 zo dňa 27.6.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovanej a prokurátorky z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/56/2018 zo dňa 27.6.2019 bola obžalovaná C. G. uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože od presne neustáleného obdobia, minimálne od polovice roku 2017 do 03.04.2018 od nezistených osôb na presne nezistených miestach si neoprávnene zadovažovala psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú prechovávala v mieste bydliska v N. č. XXX, byt č.. okres F., presne neustálené množstvo použila pre vlastnú potrebu a presne neustálené množstvo predala alebo bezplatne poskytla viacerým, najmenej štyrom osobám na rôznym miestach v okresoch F., U. G. nad H., R. nad R., U. N., N. nad H., ako aj v mieste svojho bydliska N. č. XXX, po predchádzajúcom kontakte telefonicky, alebo SMS správami na telefónne číslo, ktoré používala, a to XXXX XXX XXX, alebo po predchádzajúcom kontakte cez sociálne siete, a to N. N. predala pervitín celkom asi 15-krát, Y. T. predala pervitín najmenej 15-krát, C. C. zadovážila pervitín najmenej 2-krát, D. L. predala pervitín celkovo asi 4-krát, všetkým za cenu 10,- € za jednu dávku, pričom pri osobnej prehliadke obvinenej C. G. dňa 03.04.2018 dobrovoľne vydala policajtom jeden kus zatavenej injekčnej striekačky s obsahom 2 ml kryštalickej látky s hmotnosťou 163 mg, ktorej expertíznym skúmaním bolo zistené, že táto obsahovala metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky 30 mg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom metamfetamín je podľa zákona č: 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny omamných látok.
Bola za to odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. 1) Tr. zák. a za aplikácie § 38 odsek 3, ods. 8 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods.4 Tr. zák. súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. l Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranný dohľad v trvaní jeden rok a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanej uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaniami prokurátorky krajskej prokuratúry a obžalovanej. Odvolanie prokurátorky smerovalo proti výroku o treste. V odvolaní namietala, že obžalovaná C. G. sa dopustila závažnej drogovej trestnej činnosti, na potlačovaní ktorej má spoločnosť prvoradý záujem. V jej osobe sa jednalo o dílerku, ktorá zásobovala ďalšie drogovo závislé osoby v mieste bydliska i v okolí, čo podstatne zvyšuje nebezpečnosť jej konania pre spoločnosť a práve uložením trestu odňatia slobody dlhšieho trvania, v zmysle zákonnej trestnej sadzby by bola zabezpečená ochrana spoločnosti pred takýmito páchateľmi v zmysle § 34 Trestného zákona. Použitie ustanovenia podľa § 39 odsek 1,3 písm. c) Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené žiadnymi takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne. Úlohou súdu je aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby za neprimerané. Z výkladu ustanovenia § 39 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto Trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby. V prípade obžalovanej neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 Trestného zákona. Obžalovaná napr. neurobila na hlavnom pojednávaní ani vyhlásenie o vine, ktoré pri obzvlášť závažnom zločine, kde dolná hranica trestnej sadzby je 10 rokov môže byť považované za takú okolnosť, kedy trest odňatia slobody v minimálnej výmere 10 rokov môže byť neprimerane prísny. Aj ďalšie okolnosti prípadu a to, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, má maloleté dieťa, je tehotná, trestnej činnosti sa dopustila v mladom veku a z nedostatku životných skúseností nebola schopná domyslieť následky takto závažnej, vysoko spoločenskej nebezpečnosti trestnej činnosti nie sú takého charakteru, pri ktorých prichádza do úvahy aplikácia ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, ide o obvyklé okolnosti. Znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u obžalovanej nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Mimoriadne znížený trest odňatia slobody uložený v tejto trestnej veci rozhodne nie je spôsobilý odradiť potenciálnych páchateľov od páchania tejto závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej činnosti, práve naopak. Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že po zohľadnení všetkých vyššieuvedených skutočností, okolností prípadu, postoja obžalovanej k trestnej činnosti i z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je potrebné obžalovanej uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Preto žiadala, navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2,3,8 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad na dobu 1 roka a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. V písomných dôvodoch odvolania sa obžalovaná domáhala, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu l. stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil rozsudok súdu l. stupňa vo všetkých jeho výrokoch a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom a na základe skutku uvedeného v obžalobe uznal obžalovanú vinnú v právnej vete rozsudku, že neoprávnene kúpila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čím spáchala zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d) Trestného zákona a za to ju odsúdil podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a za aplikácie 38 odsek 3, odsek 8 Trestného zákona a 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na trest odňatia slobody, ktorého spôsob a dĺžku ponecháva na úvahu súdu. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona, aby jej uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky a podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona, aby jej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, aby jej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podaním odvolania sa domáha tzv. odklonu od súdnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a právneho posúdenia skutku v obžalobe podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona a uloženie trestu, ktorého spôsob a výšku ponecháva na úvahu súdu. Obžalovaná nemohla spáchať trestný čin podľa § 172 Tr. zák. (obj. stránka - predal) predajom omamnej látky s kvalifikačným znakom na viacerých osobách, keď každý kupujúci v tom istom skutkovom deji kupovaním omamnej látky spáchal samostatný trestný čin podľa § 172 Tr. zák. (obj. stránka - kúpil) a na margo veci, sám doznal, že si bol vedomý toho, že kúpou omamnej látky pácha trestný čin a sám uviedol, že mu nebola spôsobená žiadna škoda a ani iná ujma. Z akého dôvodu vždy aj pri aplikácii osobitných kvalifikačných pojmov a to závažnejší spôsob konania (§ 138) a chránená osoba (§ 139) má trestný čin spáchaný proti osobe vždy osobu poškodeného resp. poškodených (z viktimologického hľadiska - obeť trestného činu) a v tomto prípade pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty znakom "trestný čin na viacerých osobách" ako závažnejšieho spôsobu konania v obžalobe podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. postačí ďalší páchateľ trestného činu, ktorý v rovnakom skutkovom deji omamnú látku kúpil a spáchal tak samostatný trestný čin podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v časti znak objektívna stránka E. - konanie - kúpil. Tu poukazovala na právnu argumentáciu z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3To/118/2016, ďalej na odborné články týkajúce sa tejto problematiky, súdne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so záverom, že nesprávna aplikácia noriem Trestného zákona a nesprávne právne posúdenie skutku v otázke viny nemôže mať za následok nesprávnu aplikáciu noriem Trestného zákona pre uloženie neprimeraného trestu. Žiadala preto, aby odvolací súd právne posúdil odklon od zaužívanej právnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa otázky právnej kvalifikácie § 172 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., teda spáchanie trestného činu na viacerých osobách, pretože v predmetnom prípade sami svedkovia, ktorí obžalovanú usvedčovali, spáchali trestný čin, pričom neutrpeli žiadnu ujmu, ani psychickú ani fyzickú, čo potvrdili pri svojich výsluchoch na hlavnom pojednávaní. V prípade, ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, obhajoba žiada, aby pre ďalší postup súdu prvého stupňa vyjadril svoj právny názor. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovanej a prokurátorky nie sú dôvodné. V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa odstránil procesné pochybenie, ktoré mu bolo vytýkané krajským súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Ani odvolací súd vychádzajúc z takto zisteného dôkazného stavu nemal žiadne pochybnosti o tom, že skutky, pre ktoré bola obžalovaná uznaná vinnou sa stali. Napokon podľa vyjadrenia obhajcu v odvolacom konaní obžalovaná nedala vyhlásenie o vine, ktorú nepopierala jedine z toho dôvodu, že nesúhlasila s právnou kvalifikáciou skutku. Dôvody tohto nesúhlasu sú podrobne uvedené v písomných dôvodoch jej odvolania. S týmito sa však odvolací súd nestotožnil, pretože pokiaľ svedkovia od obžalovanej kupovali predmetné drogy, nedopustili sa sami trestného činu podľa ustanovenia § 172 ods. 1 Tr. zák., ako to uvádzala obhajoba, ale trestného činu podľa § 171 Tr. zák., pretože nebolo preukázané, že by omamnú látku svedkovia kupovali od obžalovanej aj pre iné osoby, ale výlučne iba pre vlastnú potrebu. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou obhajoby spočívajúcej v tom, že pokiaľ svedkovia, ktorí od obžalovanej kupovali psychotropné látky, uviedli, že sa necítia jej konaním poškodení, nebol naplnený zákonný znak, že obžalovaná sa trestného činu dopustila na viacerých osobách podľa ustanovenia § 138 písm. j) Tr. zák., pretože podľa obhajcu zákon tu vyžaduje, aby išlo o osoby poškodené, teda také, ktorým bola spôsobená nejaká škoda, resp. ujma, či už na zdraví alebo na majetku. Poukazoval pritom na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/118/2016 zo dňa 11.1.2017. S týmto tvrdením obhajoby sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa s tam uvedenými závermi jednoznačne stotožňuje a nemal žiadny dôvod meniť ustálenú
právnu prax tak, ako sa toho domáhal obhajca obžalovanej v rámci odvolacieho konania. Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v skutku, pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou, ide o trestný čin systémovo zaradený medzi trestné činy proti životu a zdraviu a osoby, ktorým predávala drogy, i keď tieto boli samotnými konzumentmi drog, sú osoby poškodené so širšími právami poškodených. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovanej, ktoré smerovalo proti výroku o vine nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd sa však stotožnil aj s postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanej. Neprisvedčil námietkam obžaloby, spočívajúcich v tom, že u obžalovanej nebol dôvod na použitie zmierňovacieho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na viacero okolností, ktoré vo svojom súhrne možno považovať za mimoriadne okolnosti prípadu, tak ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Tak predovšetkým v osobe obžalovanej ide o prvotrestanú páchateľku, matku maloletého dieťaťa, pričom v súčasnosti je vo vysokom štádiu tehotenstva. K žalovanému skutku nedala vyhlásenie o vine len z dôvodu nesúhlasu s jeho právnou kvalifikáciou, v jej prípade prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi a nešlo o typické dealerstvo drog osobou, ktorá sama drogy neužíva, a predáva ich konzumentom. Obžalovaná je sama drogovo závislá a predajom drog si zadovažovala finančné prostriedky na obstaranie si drog pre svoju potrebu. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený obžalovanej súdom prvého stupňa vo výmere 6 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, spolu s uložením ochranného dohľadu, obmedzenia a ochranného protitoxikomanického liečenia je spôsobilý naplniť svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Odvolací súd preto nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné zníženie, ale na druhej strane ani zvýšenie takto uloženého trestu. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolania obžalovanej a prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.