Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/85/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej , v právnej veci žalobcu: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XXX, R., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška, s.r.o., so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XX, Y., 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XX, Y., obaja žalovaní právne zastúpení J.. J. X., bytom J. XXX/X, F., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -119 zo dňa 04. 12. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -119 zo dňa 04. 12. 2018 v celom rozsahu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku, zapísanému Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, pre k. ú. F. S., ako parcela C - KN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a tento prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných v 1/ a 2/, v režime BSM (výrok I. rozsudku). Žalovaným 1/, 2/ uložil spoločne a nerozdielne na vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcovi sumu 1 494,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu (výrok III. rozsudku).

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti, a to k pozemku, nachádzajúcom sa v okrese U., v obci F. S., zapísanom na LV č. XXXX, evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobca pozemok žiadal vyporiadať rozdelením na dva novovzniknuté samostatné pozemky podľa priloženého geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX, vyhotoveného spoločnosťou Z. J., s.r.o., zo dňa 06.09.2017. Na základe tohto geometrického plánu mal byť prikázaný novovzniknutý pozemok s parc. č. registra „C“ XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a novovzniknutý pozemok s parc. č. registra „C“ XX/X o výmere XX m2 mal byť prikázaný do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele 1/1. Žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak navrhli vyporiadanie prikázaním do ich výlučného vlastníctva, a to s ohľadom na viacero skutočností. Podľa svojej vedomosti mali byť žalovaní vlastníkmi celého tohto sporného dvora, nielen jeho podielu 1/3. V súčasnosti majú záujem užívať dvor ako celok, a preto ho žiadajú prikázať do svojho výlučného vlastníctva, najmä tým bude zabránené doterajšej činnosti a spôsobu užívania sporného dvora žalobcom či jeho rodičmi, ktorí tam okrem iného skladujú nepotrebné veci, vytvárajú nebezpečný stav nakopením týchto vecí a aj vytváraním úkrytu pre škodlivé hlodavce. V priebehu konania žalovaní predložili súdu návrh zmluvy, ktorú sú ochotní uzavrieť s rodičmi žalobcu za účelom zriadenia vecného bremena v ich prospech, t. j. tak, aby im bolo umožnené cez sporný dvor aj

v prípade, že bude tento vo výlučnom vlastníctve žalovaných, prechádzať, či už pešo alebo motorovým vozidlom, k ich domovej nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal i ohliadku na mieste samom, na základe ktorej zistil, že vyporiadavaný pozemok je v svahovitom teréne, stúpa od vstupnej brány smerom k parcele E-KN XXX/ X, resp. k rodinnému domu a dvoru rodičov žalobcu. Parcely registra „C“ XX/X a registra „E“ XXXX/ X sú pri verejnej komunikácii ukončené oporným múrom, okrem miesta, kde na parcele č. XXX/X je otvorené miesto s bráničkou a schodíkmi vedúcimi hore ku dvoru s rodinným domom rodičov žalobcu. Hodnota vyporiadavaného pozemku bola ustálená zhodným tvrdením strán, na základe doloženého dokladu doručeného súdu pre účely vyrubenia súdneho poplatku, od realitnej kancelárie diplomovaného Z.. P. O., v zmysle ktorého sa trhová cena pozemku v takejto lokalite pohybuje minimálne na úrovni 10,- Eur za 1 m2. Strany sa na takejto všeobecnej hodnote pozemku zhodli. Súd poukázal na ust. a uviedol, že pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov pri vyporiadaní použije, vychádzal z okolností a stavu tohto konkrétneho pozemku, ktorý výmerou patrí medzi menšie pozemky (XXX m2), je dvorom priliehajúcim k stavbe rodinného domu a zároveň zabezpečuje prístup do hlavného vchodu rodinného domu. Dlhodobo je využívaný aj na účely prejazdu vlastníkov iného pozemku a rodinného domu, teda osôb odlišných od spoluvlastníkov predmetného pozemku, pričom zo strany žalovaných je využívaný najmä na rekreačné účely spolu s rodinným domom. Zo strany žalobcu a jeho rodičov slúži aj ako úložná plocha slúžiaca na odkladanie vecí, keďže bezprostredne na tento pozemok nadväzuje jednak pozemok s rodinným domom rodičov žalobcu, ale aj pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve samotného žalobcu s dvoma umiestnenými stavbami na priľahlej parcele registra „E“ XXX/X. (garáž a šopa), pričom uvedené stavby sú už vedené aj na zameraných dvoch parcelách registra „C“ katastra nehnuteľností s č. XX a XX, bez založeného listu vlastníctva. Súd musel prisvedčiť žalobcovi, že pozemok je možné rozdeliť, a to najmä po technickej stránke, rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov je najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. V danom prípade súd porovnal spôsoby využitia predmetného pozemku žalobcom a žalovanými a možnosti jeho ďalšieho účelného využitia takým spôsobom, ktorý zodpovedá povahe pozemku a jeho spoločenskému poslaniu. Keďže sa jedná o dvor a teda pozemok priľahlý k existujúcej stavbe rodinnému domu, základným poslaním tejto plochy je prístup k rodinnému domu, zabezpečujúci pohyb osôb dovnútra aj von z rodinného domu, plní aj rekreačné účely pri užívaní domu, prípadne ako odstavná plocha pre motorové vozidlo, premiestňovanie vecí z a do domu a pod. Na strane žalobcu ide nevyhnutný prístup k obydliu osôb blízkych, v tomto prípade jeho rodičov ako vlastníkov priľahlého dvora a rodinného domu, ktorý sa nachádza hneď za rodinným domom žalovaných. Je zrejmé, že takéto využitie vo vzťahu k spoločenskému účelu dvora je účelom až druhotným, vrátane prípadného odkladacieho priestoru pre veci žalobcu či jeho rodičov. V prípade rozdelenia predmetnej parcely v zmysle doloženého geometrického plánu by v prospech žalovaných zostala k dispozícií a v ich vlastníctve minimálna plocha v okolí ich rodinného domu, s plochou XX m2 a s hranicou len niekoľko metrov od stien samotného domu. Vyplýva to z rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom dve tretiny prislúchajúce žalobcovi by sa premietli do ním vlastnenej novovzniknutej plochy o výmere XXX m2, ktorá je taktiež veľmi malou plochou, ale dostačujúcou pre účely prejazdu či uskladňovania drobných vecí na tomto dvore. Pre súd z toho vyplynulo, že rozdelenie predmetnej plochy na dve samostatné veci by v tomto prípade znamenalo, že iba jedna z takto vydelených plôch by aj naďalej mohla plniť svoj účel a spoločenský význam pre nového vlastníka, pričom z tých možností využitia, ktoré boli spomenuté vyššie, ide len o druhotné využitie (prejazd a prípadné uskladňovanie vecí). Využitie plochy, ktorá by zostala po rozdelení žalovaným, by bolo v zásade znemožnené a fakticky by žalovaní prišli o dvor pri svojom rodinnom dome. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že rozdelenie pozemku v tomto prípade dobre možné nie je, keď tu síce nie sú prekážky z technického hľadiska, avšak účelnosť využitia novovzniknutých vecí by bola takýmto spôsobom vyporiadania popretá. Preto súd pristúpil k druhej zákonnej možnosti vyporiadania, a to k prikázaniu veci v jej súčasnom stave niektorému so spoluvlastníkov. Kritérium účelného využitia tu svedčí v prospech žalovaných, keďže pozemok je dvorom priľahlým k ich domovej nehnuteľnosti. S prikázaním veci do ich výlučného vlastníctva v režime BSM je však spojená povinnosť žalovaných zaplatiť primeranú náhradu žalobcovi, pričom súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty, zistenej v konaní zhodným stanoviskom strán. Hodnota vyporiadavaného pozemku bola vyčíslená na 2 240,- Eur, z ktorých na vyplatenie žalobcu ako odstupujúceho spoluvlastníka v hodnote jeho 2/3 pripadá suma 1 494,- Eur. Túto súd uložil žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď nebolo možné konštatovať úspech niektorej zo strán v konaní, keď vyporiadanie bolo vykonané v prospech oboch strán,

bez ohľadu na to, ktorá z nich ho na súde iniciovala. Z toho dôvodu súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, pričom špecifikovali, že odvolanie smeruje voči výroku II., ktorým súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie sumu 1.494,-Eur. Žalovaní uviedli, že v danej veci sú podľa ich názoru dané odvolacie dôvody v zmysle a . Namietali, že súd prvej inštancie určení výšky primeranej náhrady neprihliadol na podstatné skutočnosti, ktoré žalovaní uviedli vo svojich vyjadreniach a komplexne na pojednávaní dňa 04.12.2018, počas ktorého výslovne žiadali, aby súd prihliadol na to, že : a. žalovaní za pozemok už raz zaplatili kúpnu cenu dohodnutú v predbežnej kúpnej zmluve, b. žalovaní na svoje náklady pozemok upravili, aby bolo možné motorovým vozidlom prísť až ku vchodu do domu žalovaných, c. žalovaní sa o pozemok riadne starajú a udržiavajú ho, d. žalovaní platia za pozemok daň z nehnuteľnosti v plnej výške aj za žalobcu, e. žalovaní používajú nehnuteľnosti iba za účelom rekreácie a oddychu.

5. Hoci žalovaní výslovne nerozporovali trhovú hodnotu pozemkov v danej lokalite pre určenie výšky súdneho poplatku, ale s poukazom na vyššie uvedené okolnosti teraz žiadajú, aby súd pri určení primeranej náhrady nevychádzal iba z trhovej hodnoty pozemkov v danej lokalite. Súdom určenú finančnú náhradu vo výške 1494,- EUR považujú za neprimeranú. Súd by mal minimálne prihliadnuť na vynaloženú dlhoročnú prácu žalovaných a nimi vynaložené náklady, vďaka ktorým tento pozemok môže slúžiť na pristavenie motorového vozidla k domu žalovaných, na rekreáciu a na oddych pre žalovaných. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nekompenzoval žalovaným nimi vynaložené nemalé náklady, považujú žalovaní za primeranú náhradu sumu vo výške 750 EUR, čo predstavuje viac ako polovicu určenej trhovej hodnoty pozemkov v danej lokalite. Navrhli preto, aby odvolací súd rozhodnutie v časti výroku II. zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ uloží spoločne a nerozdielne povinnosť na vyporiadanie zaplatiť sumu 750,-Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia alebo alternatívne navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote i žalobca, a to z dôvodov podľa ust. a . K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca poukázal na ust. , v ktorom sú uvedené spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predpokladom rozdelenia je aj funkčná opodstatnenosť, t. j., ak v prípade rozdelenia vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, resp. záujmu. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca namieta a uvádza, že takúto podmienku pre rozdelenie veci zákon neustanovuje, a teda by nemala nijako vstupovať do úvah súdu pri vyporiadaní spoluvlastníctva. Súd je povinný pristúpiť k vyporiadaniu spoluvlastníctva veci jej rozdelením, ak je fakticky deliteľná a rozdelenie zodpovedá veľkosti podielov spoluvlastníkov, pričom nevyžaduje pre svoje uskutočnenie neprimerané náklady a nevytvára stav, v ktorom niektorá z nových vecí je nevyužiteľná vôbec. Účelné využitie veci ako jedno z kritérií, na ktoré súd musí pri vyporiadaní rozdelením veci prihliadať, nemožno interpretovať tak, že rozdelením vzniknuté samostatné veci by mali alebo museli aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu, resp. záujmu. Ďalej žalobca namietal, že výsledkom vyporiadania spoluvlastníctva nemusí byť riešenie, ktoré zabezpečí optimálne užívacie podmienky; súd nakoniec nie je oprávnený a ani povinný nachádzať ideálne využitie spoluvlastnenej veci, ale stav zodpovedajúci zákonným kritériám pre vyporiadanie. Podľa názoru žalobcu tak rozsudok vyznieva arbitrárne. Žalobca považuje za minimálne nepriliehavé už samotné označovanie pozemku ako dvoru priľahlého k existujúcej stavbe rodinného domu, nakoľko pozemok totiž nie je o nič menej priľahlým, ďalším stavbám nachádzajúcim sa v blízkosti jeho hranice patriacim žalobcovi. Favorizácia užívania pozemku žalovanými na úkor žalobcu a jeho rodičov, ktorí oprávnenie užívať pozemok od práva žalobcu odvodzujú, vyznieva ako nedôvodná už z dôvodu, že žalovaní pozemok využívajú len občasne za účelom prístupu k ním vlastnenej stavbe určenej na rekreačné účely najmä v letných mesiacoch a počas ich pobytu sa zdržiavajú takmer výlučne na parcele CKN XX/X južne priliehajúcej k stavbe, ktorá je v ich výlučnom vlastníctve a ktorú si za týmto účelom zodpovedajúco upravili. Žalobca, ako aj jeho rodičia pozemok využíva počas celého roka, nielen ako prístupovú cestu k rodinnému domu

(postavenému na parcele C-KN XX) rodičov žalobcu, kôlní a pivníc, garáží a poľovníckej izbe, ale v určitej miere aj ako skladovaciu a manipulačnú plochu, ktorá je vzhľadom na vidiecky ráz obydlia nevyhnutná. Prostredníctvom pozemku sú tak okrem vyššie uvedených každodenných potrieb žalobcu a jeho rodičov zabezpečované aj potreby nevyhnutne potrebné pre naplnenie potreby bývania. Žalobca je tak s poukazom na všetky okolnosti presvedčený, že boli splnené podmienky na rozdelenie pozemku spôsobom navrhovaným žalobou a súd vec nesprávne právne posúdil, keď pozemok prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných, čím v konečnom dôsledku menšinové spoluvlastníctvo žalovaných k pozemku, či spôsob jeho využitia žalovanými bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu favorizoval na úkor žalobcu. Žalobca namietal i nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, keď k odseku 4 odôvodnenia súd nesprávne konštatuje, že z vykonanej ohliadky zo dňa 08. 11. 2018 vyplýva, že na parcele č. XXX/XXXX je otvorené miesto s bráničkou a schodíkmi vedúcimi hore ku dvoru s rodinným domom žalobcu. Žalobca si uvedený záver súdu prvej inštancie nevie vysvetliť, keďže už zo zbežného prezretia fotodokumentácie sa podáva, že na parcele EKN XXX/X sa žiadne schody nenachádzajú (na tejto je vybudovaný výlučne odvodňovací žľab). Rovnako žalobcovi nie je zrejmé skutkové zistenie súdu obsiahnuté v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého všetky pozemky uvádzané vyššie ako vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo žalobcu sú buď prístupné od verejnej komunikácie alebo z verejnej komunikácie cez parcelu EKN XXX/X, keďže nie je zrejmé, na základe akého dôkazu súd k predmetnému záveru dospel, keďže pri ohliadke svoju pozornosť prístupnosť parcely EKN XXX/X c.ez parcelu EKN XXX/ XX nevenoval, takže súdu ušlo, že na parcele EKN XXX/X sa nachádza ďalšia stavba nenaznačená na katastrálnej mape, ktorá patrí pánovi R. I. a ktorú tento aj so súvisiacou časťou dlhodobo užíva pre svoje potreby a má ju oplotenú. Žalobca je vlastníkom a užívateľom stavieb nachádzajúcich sa na parcele EKN XXX/X, ktoré sú užívané ako pivnica, garáž a kôlňa, a ktoré sú prístupné práve a len cez predmetný pozemok. Nesprávnym skutkovým zistením je aj to, že žalobca prístup k svojim nehnuteľnostiam nestráca, a to nielen z dôvodu uvedeného vyššie, ale aj z dôvodu, že v dôsledku rozsudku by žalobcovi, ako aj jeho rodičom bol zamedzený prístup motorovými vozidlami najmä k rodičovskému domu a parcelám CKN XX a XX a čiastočne aj EKN ako aj EKN XXX/X a XXX/X, keďže provizórny chodník umiestnený v svahovitom teréne na parcele EKN XXX/X takýto prístup neumožňuje a svojou povahou vylučuje aj úpravu na cestu pre motorové vozidlá. Vzhľadom na dôchodkový vek rodičov žalobcu, je takýto prístup nie len nedostatočný, ale aj nevhodný. Ako nesprávne je nutné tiež označiť zistenie súdu prvej inštancie, že rozdelením pozemku v zmysle žaloby by fakticky žalovaní prišli o dvor pri svojom rodinnom dome, keďže súd opomenul, že žalovaní sú vlastníkmi parcely CKN XX/X. Žalobca ďalej namieta i absenciu posúdenia dôvodov pre nevyporiadanie spoluvlastníctva, keď uviedol, že je presvedčený, že pokiaľ by aj bol správny záver súdu, že rozdelenie pozemku spôsobom navrhovaným žalobou nie je dobre možné, súd mal pred prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva ktorejkoľvek sporovej strany zisťovať, či neexistujú dôvody hodno osobitného zreteľa pre nevyporiadanie spoluvlastníctva. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa prípadnou existenciou takýchto dôvodov vôbec nezaoberal.

7. S poukazom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku, ktorý je predmetom prejednávanej veci a zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiada tak, že pozemok nachádzajúci sa v okrese U. v obci F. S. špecifikovaný vo výrokovej časti sa rozdeľuje na dva novovzniknuté samostatné pozemky podľa oddeľovacieho geometrického plánu č. XXXXXXX/XX/XXX, ktorý je prílohou rozsudku, a to pozemok parc. registra C č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, ktorý žalobca navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a pozemok CKN č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XX m2, ktorý by súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele 1/1. Ďalej žalobca žiadal priznať právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Dňa 14. 03. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcu. Žalovaní uviedli, že súhlasia so znením rozsudku (s výnimkou v časti výroku II., voči ktorému žalovaní podali v zákonnej lehote odvolanie) a nesúhlasia s vyjadreniami žalobcu, ktoré opätovne vyjadril v odvolaní a k uvedenému odvolaniu uviedli, že žalobca v tomto neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvej inštancie známe, ktoré by nevyplývali už z predložených listín a ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca sa opätovne snaží presadiť svoj právny názor ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri jeho zrušení, avšak z rozsudku vyplýva, že i Okresný súd Brezno je toho názoru, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba prihliadať nielen na veľkosť podielov, ale aj na účelné využitie predmetného pozemku nachádzajúceho sa v podielovom

spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných a v neposlednom rade aj na správanie žalobcu (jeho rodičov) voči žalovaným. Pri posudzovaní, či je rozdelenie veci dobre možné sa posudzuje deliteľnosť nielen z hľadiska technických kritérií, ale aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia zo strany podielových spoluvlastníkov. Súd už na prvom pojednávaní vyslovil svoj názor, že aj návrh rozhodnutia zo žalovaných je jednou z možností, ako zákonným spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v právnej veci. Žalobca v odvolaní účelovo uprednostňuje svoj účel využitia predmetného pozemku (právo prechodu) pred účelným využitím zo strany žalovaných, i napriek skutočnosti, že prikázaním predmetného pozemku do výlučného vlastníctva žalovaných žiadnym spôsobom neprišlo k obmedzeniu využívania okolitých nehnuteľností zo strany žalobcu, ako mylne tvrdí žalobca v odvolaní. Súd vykonal miestnu obhliadku predmetného pozemku, počas ktorej prišlo k potvrdeniu skutočností tvrdených zo strany žalovaných, a preto súd vydal rozsudok vo vyššie uvedenom znení. Záverom poukázali žalovaní na vulgárne správanie žalobcu (jeho rodičov) voči žalovaným a neustále zhoršovanie podmienok rekreácie, ktoré nútia žalovaných brániť svoje práva. Žalovaní vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav využívajú pobyt v obci F. S. za účelom rekreácie oddychu a načerpania síl a energie. Rozsudok okresného súdu v časti I. a III. navrhujú žalovaní potvrdiť a v časti II. výroku navrhujú rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom žalovaných.

9. Vyjadrenie žalovaných bolo doručené právnemu zástupcu žalobcu dňa 08. 04. 2019.

10. Žiadne ďalšie vyjadrenia žalobcu či žalovaných vo veci podané neboli.

11. V dôsledku podaného odvolania, ako žalobcu, tak aj žalovaných, krajský súd, ako súd odvolací ( - , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa zrušil a vec mu vrátil podľa , na ďalšie konanie.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie oboch sporových strán je dôvodné.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu žalobcov na zrušenie podielového spoluvlastníctva sporových strán k pozemku nachádzajúcom sa v obci F. S. špecifikovanom v žalobnom návrhu žalobcov a o návrhu na reálnu deľbu predmetnej nehnuteľnosti (pozemku). Po prejednaní veci súd prvej inštancie síce rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva sporových strán tak, ako to navrhoval žalobca a tak, ako súhlasili žalovaní, avšak pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd nerozhodol v zmysle žalobného návrhu žalobcu na rozdelenie veci, ale rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti, t. j. pozemku do vlastníctva žalovaných v režime BSM.

15. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vec právne posúdil podľa , ktoré upravuje zrušenie spoluvlastníctva súdom, avšak súd nesprávne právne vyhodnotil podmienky pre vykonanie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie upravuje zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Jedná sa o návrhové konanie, kde účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, t. j. súd nemôže prejednať návrh len s niektorými so spoluvlastníkov. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a preto môže rozhodnúť o vyporiadaní i iným spôsobom, obsiahnutým v ust. . Ak súd na návrh zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového výkladu vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný záväzným poradím: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a 3. nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon (t. j. ) takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a tiež na účelné využitie veci. Uvedené však nie sú jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je rozhodujúca.

16. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci, a preto súd musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Prichádza do úvahy najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (alebo niektorí z nich) záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, je vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku alebo prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy vtedy, ak je reálna deľba možná, t. j. má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v tomto prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie, t. j. výplata akejkoľvek náhrady. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska, ale aj z hľadiska právneho, pričom jedným z významných faktorov pri posudzovaní reálnej deliteľnosti veci je i faktor finančnej nákladnosti. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti - pozemku je nutné brať do úvahy i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a tu už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

17. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov, a to prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadania s tými, ktorí prestávajú byť spoluvlastníkmi. Prikázanie veci tretej osobe nie je možné. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je nutné uviesť, že je vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípade. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, uvedené však nemusí byť pravidlom. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne treba hodnotiť využitie pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorí zo spoluvlastníkov sa takémuto využitiu venuje, alebo v prípade, ak ide o rodinný dom a v dome dlhodobo býva, niektorý zo spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorí zo spoluvlastníkov vykonávali investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či a ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a podobne. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady.

18. Pokiaľ ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t. j. že súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného spôsobu vyporiadania stane tretia osoba.

19. V prejednávanej veci obe sporové strany, t. j. všetci podieloví spoluvlastníci, so zrušením podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, pozemku, ktorý má charakter prechodného dvora, súhlasili, avšak žalobca a žalovaní mali rôzne predstavy a návrhy na spôsob vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, keď žalobca ako vlastník predmetného pozemku v podiele 2/3 navrhoval

reálne rozdelenie pozemku a žalovaní ako vlastníci v podiele 1/3 v režime BSM navrhovali prikázanie predmetného pozemku do ich vlastníctva v režime BSM s uložením povinnosti výplaty primeranej náhrady žalobcovi.

20. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky pre zrušenie spoluvlastníctva súdom, nakoľko bol takýto návrh žalobcu na zrušenie spoluvlastníctva na súde uplatnený a sporové strany v tejto otázke zhodne so zrušením spoluvlastníctva súhlasili. Odvolací súd má však výhrady k spôsobu vykonania vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozdelenie veci v prejednávanej veci možné je. Preto na základe zisteného skutkového stavu, sa spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalovaných nejaví odvolaciemu súdu ako účelný, vhodný, pričom takéto rozhodnutie súdu nemá celkom oporu v odôvodnení rozsudku, z ktorého nie je zrejmý presvedčivý dôvod prikázania nehnuteľnosti

- pozemku do výlučného vlastníctva žalovaných. Odvolací súd uvedené konštatuje predovšetkým vzhľadom na právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva v predmetnej veci, a tiež s poukazom na skutkové okolnosti prípadu.

21. Na strane jednej je žalobca, ktorý návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva sám podával väčšinovým, dvojtretinovým vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci F. S., pričom tento v niektorej z nehnuteľností, ku ktorej je pozemok priľahlý zrejme i býva a taktiež zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rodičia žalobcu vo veku XX a XX rokov bývajú v nehnuteľnosti, ku ktorej sa dá ťažiskovo dostať predovšetkým po pozemku, ktorý je predmetom sporu, nakoľko uvedený má charakter prechodného spoločného dvora. Ako žalobca, tak aj jeho rodičia využívajú nehnuteľnosti susediace s pozemkom, resp. nehnuteľnosti, ku ktorým predmetný pozemok vyúsťuje na trvalé celoročné bývanie, a je tak potrebné a nevyhnutné, aby k domovým nehnuteľnostiam mali zabezpečený nerušený riadny prístup, a to pešo, ako i motorovým vozidlom a to v každom ročnom období bez obmedzenia vyplývajúceho z nepriaznivých poveternostných podmienok. Odvolací súd tým predovšetkým smeruje k tomu následku, že v prípade prikázania celého pozemku do vlastníctva žalovaných, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva záver vyriešenia otázky, akým spôsobom má zabezpečený prístup žalobca, ako aj jeho rodičia do nehnuteľností, v ktorých títo celoročne bývajú.

22. Na strane druhej žalovaní prichádzajú do svojej nehnuteľnosti prevažne v letných mesiacoch za účelom rekreácie a odpočinku, kedy logicky nie sú a nemusia byť nútení riešiť prístup do nehnuteľnosti v zimných mesiacoch, kedy býva predmetný svahovitý terén pokrytý súvislou vrstvou snehu a ľadu. Za situácie, kedy počas existencie spoluvlastníctva k pozemku mal žalobca dvojtretinový podiel k pozemku, ktorý využíval pravidelne za účelom prístupu k nehnuteľnostiam slúžiacim na trvalé bývanie, súd rozhodol o prikázaní pozemku do vlastníctva žalovaných v režime BSM, hoci títo boli spoluvlastníkmi menšinovými, t. j. pôvodne v jednej tretine. Za stavu, keď títo navštevujú predmetnú nehnuteľnosť nepravidelne len na rekreačne účely, sa uvedené vyporiadania podielového spoluvlastníctva javí ako nevhodné, nakoľko vyvstáva reálna možnosť ďalších možných sporov súvisiacich s umožnením prístupu k nehnuteľnostiam osobám tam trvalo žijúcim a bývajúcim.

23. Žalovaní 1/, 2/ síce v priebehu prvoinštančného konania deklarovali svoju vôľu zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v prospech rodičov žalobcu, a to predložením návrhu takejto zmluvy, avšak z predloženého spisového materiálu vyplýva, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanými sú pomerne napnuté, pričom dochádza i ku konfliktným situáciám, a preto ochota na uzavretie dohody v prebiehajúcom súdnom konaní, nie je zárukou i reálneho zriadenia vecného bremena po ukončenom súdnom konaní v prípade, ak medzi sporovými stranami opäť dôjde k vyostreniu susedských vzťahov. V takom prípade by opäť vznikla potreba vedenia súdneho sporu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez nehnuteľnosť pôvodne patriacu žalobcovi a rozhodnutím súdu prikázanú do vlastníctva žalovaným. Navyše, návrh zmluvy o zriadení vecného bremena sa týka len rodičov žalobcu, nie žalobcu samotného.

24. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd charakterizoval predmetnú nehnuteľnosť ako spoločný prechodný pozemok o výmere XXX m2 a konkretizoval ho ako pozemok priľahlý k domu - rekreačnej nehnuteľnosti žalovaných 1/, 2/. Zo spisového materiálu ani zo samotného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však nevyplýva, prečo tento pozemok súd nepovažoval za priľahlý k nehnuteľnosti žalobcu, resp. nehnuteľnosti jeho rodičov a či a akým spôsobom má zabezpečený žalobca prístup do svojej domovej nehnuteľnosti, v ktorej reálne býva. Z rozhodnutia súdu

prvej inštancie je zrejmé, že na trvalé bývanie využívajú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na parcele registra C - KN č. XX, avšak z odôvodnenia rozsudku a ani z ostatného obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, v ktorej nehnuteľnosti býva samotný žalobca, či a akým spôsobom má zabezpečený prístup do nehnuteľnosti, v ktorej celoročne býva. Z odôvodnenia rozsudku taktiež nie je zrejmé, aký charakter majú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré susedia s pozemkom, ktorý je predmetom sporu, ako sú využívané, akým spôsobom sú prístupné z verejnej komunikácie a či sú prístupné i iným spôsobom ako cez parc. C-KN č. XX/X, ktorá je predmetom sporu.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval nevhodnosť rozdelenia pozemku, nakoľko by reálnym rozdelením veci žalovaným zostal v zmysle argumentácie súdu prvej inštancie len „minimálna plocha“ okolo ich domovej nehnuteľnosti, z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, o akú šírku od danej nehnuteľnosti žalovaných sa jedná v najužšej a najširšej časti, nakoľko podľa fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise, nehnuteľnosť žalovaných, nemá pravidelný pôdorys, ale táto je vo svojej zadnej časti vystúpená. I prípadne vzniknutý pozemok o šírke niekoľkých metrov od hranice, resp. steny domovej nehnuteľnosti, by zodpovedal veľkosti súčasnému podielu žalovaných na nehnuteľnosti v podiele 1/3. Nemožno opomínať i tú skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ sú vlastníkmi tiež pozemku z opačnej (južnej) strany svojej nehnuteľnosti, a to parcely C-KN XX/X, ktorá je charakterizovaná ako druh pozemku „záhrada“ a má výmeru XX m2. Nie je tak možné sa jednoznačne stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prijal, že žalovaní 1/, 2/ by tak reálnou deľbou pozemku prišli dvor pri svojom rodinnom dome. Za súčasného spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva sa odvolaciemu súdu naopak javí, že ako žalobca, tak i jeho rodičia, ako osoby dotknuté, prišli o možnosť prístupu do domových nehnuteľností, v ktorých trvale a celoročne bývajú.

26. Odvolací súd poukazuje tiež na možnú zmenu postoja žalovaných k dohode o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalobcu a jeho rodičov, keď i v otázke určenia náhrady za prikázanú nehnuteľnosť v priebehu konania žalovaní pred súdom prvej inštancie súhlasili s cenou nehnuteľností a teda výškou im ukladanej náhrady, avšak po (neprávoplatnom) rozhodnutí vo veci samej rozsudkom proti takto uloženej povinnosti podali odvolanie, a navrhujú uvedenú povinnosť výplaty znížiť na polovicu. Pokiaľ žalovaní majú za to, že za predmetný pozemok ako „priľahlý dvor“ už zaplatili pri kúpe domovej nehnuteľnosti a boli dobromyseľní v tom, že nadobúdajú celý pozemok, takáto skutočnosť doposiaľ spoľahlivo nevyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Z listu vlastníctva žalovaným aktuálne prináleží vlastníctvo k predmetnému pozemku, t. j. dvoru v podiele 1/3 a pokiaľ žalovaní uvádzajú, že sa cítia byť vlastníkmi celého dvoru, žalovaným nič nebránilo a doposiaľ ani nič nebráni v tom, aby podali určovaciu žalobu na určenie vlastníckeho práva k tvrdenej nehnuteľnosti v nimi uvádzanom rozsahu. Nepodanie takejto žaloby zo strany žalovaných 1/. 2/ nemožno však stotožňovať s ústretovosťou žalovaných smerom k žalobcovi, resp. jeho rodičom tak, ako to tvrdia žalovaní. Tvrdené vlastníctvo by museli v konaní pred súdom náležite preukázať nimi predloženými alebo navrhovanými dôkazmi.

27. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

28. Keďže výrok rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sú navzájom viazané, bolo nutné zrušiť rozsudok súdu prvej v celom rozsahu, nakoľko nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý výrok takéhoto rozsudku by zostal neprávoplatný.

29. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie vykoná vo veci dokazovanie za účelom zistenia a ustálenia skutkového stavu tak, ako bolo uvedené vyššie, aby z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo zrejmé, aký charakter má pozemok, ktorý je predmetom konania, či je tento priľahlý k nehnuteľnosti žalovaných 1/, 2/ a zároveň priľahlý k pozemku žalobcu a jeho rodičov, ďalej súd zistí a uvedie, akým spôsobom v prípade prikázania veci do vlastníctva žalovaných 1/, 2/ by mal zabezpečený prístup do nehnuteľnosti žalobca, v ktorej býva, akým spôsobom majú zabezpečený prístup do nehnuteľnosti rodičia žalobcu, či je takýto spôsob prístupu využiteľný počas všetkých ročných období, či je na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu a jeho rodičov nutné vykonať akékoľvek stavebné práce, či vynaložiť finančné investície a či je prístup zabezpečený aj motorovým vozidlom. Zároveň súd prvej inštancie ustáli, aký charakter majú nehnuteľnosti postavené na parcelách C - KN č. XX a XX., akým spôsobom sú využívané, ktorá z uvedených je domová nehnuteľnosť, v

ktorej žalobca reálne býva, akým spôsobom je zabezpečený prístup do týchto nehnuteľností. Ďalej súd prvej inštancie zistí a ustáli, v akej vzdialenosti od domovej nehnuteľnosti žalovaných by viedla hranica pozemku (prípadne) patriaca žalovaným v prípade reálnej deľby, a to v najširšom a najužšom bode hranice takéhoto pozemku. Všetky dokazovaním zistené skutočnosti súd prvej inštancie vezme do úvahy pri opätovnom rozhodnutí o zrušení spoluvlastníctva a jeho následnom vyporiadaní, pričom súd je viazaný poradím: 1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, a následne 3.nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Veľkosti podielov doterajších podielových spoluvlastníkov ako aj skutkový stav veci a pomery na strane žalobcu a žalovaných odvolaciemu súdu doposiaľ nasvedčujú spôsobu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozdelením veci tak, ako to navrhol žalobca, pokiaľ súd prvej inštancie svojím dokazovaním nezistí iné závažné skutkové okolnosti, ktoré by svedčali pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému (viacerým) spoluvlastníkom. Takéto dôvody však musia byť detailne uvedené v odôvodnení rozhodnutia.

30. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom zároveň v zmysle vyslovil na vec právny názor a uviedol, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať ( ).

31. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nakoľko odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v celom rozsahu, nakoľko uvedený spôsob vyporiadania sa odvolaciemu súdu nejavil ako účelný a vhodný, resp. pre takéto rozhodnutie odvolací súd nenašiel dostatočné odôvodnenie v rozhodnutí súdu prvej inštancie, nebolo dôvodné rozhodovať o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti výroku II. o uložení povinnosti výplaty, keď žalovaní 1/, 2/ podaním odvolaním namietali výšku uloženej povinnosti. Nakoľko rozhodnutie v celom rozsahu bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, z dôvodov vyššie uvedených nie je dôvod preskúmavať správnosť záveru súdu prvej inštancie o uložení povinnosti výplaty náhrady v súdom stanovenej výške. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o zrušení podielového spoluvlastníctva a o spôsobe jeho vyporiadania.

32. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).