Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-3840-2021.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Subarea
34Ek/3840/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Podbrezová, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o vymoženie 133,83 EUR s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom exekútorského úradu Jantárova 30, 040 01 Košice (ako nástupca odvolaného súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, so sídlom Ul. Š. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, ktorý ju viedol pod sp. zn. 74EX 1244/21), o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/3840/2021 zo dňa 09.08.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 19.01.2023 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol nedôvodný. Povinný za dôvod zastavenia exekúcie považoval jej duplicitu. Vyšší súdny úradník zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica sú voči povinnému vedené štyri exekučné konania, a to pod sp. zn. 19Ek/1023/2021, 47Ek/3840/2021, 26Ek/933/2023 a exekučné konanie 34Ek/3840/2021. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Ek/1023/2021 je oprávneným subjektom Slovenská konsolidačná, a.s. a exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 1201099772 zo dňa 04.03.2012, ktorý vydala DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a tiež rozhodnutie OR PZ Brezno sp. zn. ORPZ-BR-ODI2-120/2013-P zo dňa 12.07.2013. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 47Ek/3840/2021 je oprávneným subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 2221470117 zo dňa 17.08.2022, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 26Ek/933/2023 je oprávneným subjektom Orange Slovensko, a.s. a exekučným titulom je rozhodnutie Okresného súdu Brezno sp. zn. 3Csp/42/2021 zo dňa 07.07.2021. V exekučnom konaní sp. zn. 34Ek/3840/2021 (teda v tomto konaní) je oprávneným subjektom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/1/2020 zo dňa 30.07.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 14.11.2020. Z vyššie uvedených skutočností je zjavné, že voči povinnému je vedených viacero exekučných konaní, avšak v každom z nich je exekučným titulom iné rozhodnutie. Ani jedna z exekúcií, ktoré sa voči povinnému vedú nie je duplicitná. Voči povinnému môže byť vedených viac exekučných konaní zároveň, pokiaľ sa v každom z nich vymáha iný nárok. Samotná skutočnosť, že je voči povinnému vedených viac exekučných konaní nepredstavuje dôvod na označenie exekúcie ako duplicitnej. Skutočnosť, že povinný nevie overiť, či došlo k splateniu pohľadávky a len predpokladá, že k jej splateniu čiastočne alebo úplne došlo, nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko dôkazné bremeno viaže povinného, ktorý je povinný v návrhu na zastavenie exekúcie svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi, čo však
v tomto prípade neurobil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožňovali exekúciu vedenú voči nemu zastaviť, vyšší súdny úradník jeho návrh rozsahu zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2/ Proti rozhodnutiu povinný podal sťažnosť z dôvodu nesprávneho postupu súdu. Súd si od súdneho exekútora, nevyžiadal ním doložené potvrdenie ÚVTOS č. 2126044/13-2023 zo dňa 24.04.2023 a iné, ktoré ako súd tvrdí v predmetnom uznesení, že mu nebolo predložené. Mal za to, že súdny exekútor vedome zatajil, resp. zámerne nepredložil jemu dodané dôkazy. Mal za to, že súd bol voči nemu predpojatý v nepomere síl, a to preto, že sa nachádza v ÚVTOS, čím mu je sťažené, resp. znemožnené riadne predkladať dôkazy. Tvrdenie súdu, že voči jeho osobe je vedených viacero exekúcií a nie sú duplicitné, považoval za nanajvýš odvážny akt svojvôle (nedoložené tvrdenia). Ako príklad uviedol exekúciu v konaní sp. zn. 19Ek/1023/2021, ktorú rovnako považoval za duplicitnú a nezákonnú, o čom svedčí priamy dôkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno pod sp. zn. 1Spr/157/2023 a Spr/156/2023 zo dňa 27.07.2023. Tvrdenie súdu v ods. 16 (na 4. strane) je preto nesprávne a predčasné. De facto mu ním súd znemožňuje opravné konanie v konaní 19Ek/1023/2021 (nepomerom síl). Nesprávnym tvrdením v uznesení preto podľa jeho názoru došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd. Za nesprávne ďalej považoval že z upovedomenia o začatí exekúcie 74Ek 1244/2021 z 30.11.2021, ktoré mu bolo doručené dňa 05.06.2023, nie je zrejmé, čo počas takmer dvoch rokov robil exekútor, keď vedel kde sa nachádza, pretože mu do ÚVTOS doručoval inú korešpondenciu. Mal za to, že úmyselne spôsoboval prieťahy v tomto konaní. Nestotožnil sa ani s vyčíslením úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,83 eur od 01.12.2021 do zaplatenia. Za dobu nečinnosti súdneho exekútora nemôže byť zodpovedný. Keďže sa súd v napadnutom uznesením nevysporiadal s uvedenými dôkazmi považoval ho za nezákonné, nedôvodné a predčasné.
3/ Pred rozhodnutím o sťažnosti sudca vyzval súdneho exekútora o predloženie dôkazu, ktorý povinný v návrhu na zastavenie exekúcie označil a priložil - Potvrdenie ÚVTOS č. 2126044/13-2023 z 24.04.2023. Súdny exekútor ho súdu doručil dňa 04.10.2023.
4/ Vzhľadom k tomu, že sťažnosť neobsahovala tvrdenia, ku ktorým by sa musel oprávnený vyjadriť, bude mu sťažnosť povinného doručená spolu s týmto rozhodnutím.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postupu alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10/ V prvom rade je potrebné uviesť, že sťažnosť povinného neobsahuje podstatné náležitosti, pretože neuviedol čoho sa ňou domáha (ako žiada súd o jej sťažnosti rozhodnúť). Súd podotýka, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú (§ 246 CSP). Ak by aj prihliadal na to, že sťažnosťou sa povinný domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho zmeny, spočívajúcej v
zastavení exekúcie, neboli žiadne z jeho tvrdení spôsobilé dosiahnuť zastavenie exekúcie (ani zrušenie napadnutého rozhodnutia). Sťažnosť povinný odôvodnil nesprávnosťou a predčasnosťou napadnutého rozhodnutia, najmä v súvislosti s „nepreukázaním tvrdení súdu“, že voči povinnému nie je duplicitne vedená exekúcia, a že je mu vzhľadom k jeho pobytu v ÚVTOS znemožnené predkladať dôkazy.
11/ Vyšší súdny úradník správne zistil, že voči povinnému je vedených viacero exekúcií, pričom každá z nich je vedená na základe iného exekučného titulu, a z tohto dôvodu nemôže vyvolávať prekážku litispendencie (začatej veci), teda sa viesť duplicitne. Aj keď vyšší súdny úradník pri jednej z nich uviedol nesprávnu spisovú značku 47Ek/3840/2021 (správne má byť 47Ek/2543/2022), pod ktorou sa vedie voči povinnému exekúcia na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. č. 2221470117 zo dňa 17.08.2022, nemá táto skutočnosť zásadný vplyv na rozhodnutie, pretože inak je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, kto je oprávneným a aké rozhodnutie je v uvedenej veci exekučným titulom. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že mu súd nepreukázal tieto skutočnosti, sudca k uvedenému uvádza, že súd nie je účastníkom konania, ktorý má povinnosť niečo v konaní preukazovať, ale je orgánom verejnej moci so zverenou právomocou rozhodovať na základe skutočností, ktoré vyplynuli z dokazovania (dôkazov predložených účastníkmi konania). Procesný predpis (CSP) však zároveň upravuje z tohto pravidla výnimky tak, že vymenúva tie skutočnosti, ktoré súd dokazovať nemusí a aj napriek tomu ich môže vziať za preukázané, pravdivé, existujúce. V zmysle § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov SR a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Vyšší súdny úradník tak mal z registra spisov tunajšieho súdu (program Register) za preukázané (objektívne dané) informácie, že voči povinnému je vedených viacero exekúcií a nahliadnutím do každého zo spisov zistil, že ani v jednom z ním zistených ďalších konaní voči povinnému (sp. zn. 19Ek/1023/2021, sp. zn. 47Ek/2543/2022 a sp. zn. 26Ek/933/2023) sa exekúcia nevykonáva na podklade rozhodnutia – platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 17C/1/2020 zo dňa 30.07.2020, ktorý je exekučným titulom len v konaní sp. zn. 34Ek/3840/2021. O uvedených exekučných konaniach (teda aj ich predmete) má povinný vedomosť, pretože sa v nich aktívne bráni návrhmi na zastavenie exekúcie, kde však už nenamieta, že by toto exekučné konanie (34Ek/3840/2021) bolo duplicitným či už vo vzťahu k 19Ek/1023/2021 alebo k 47Ek/2543/2022. Preto vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že povinný nepreukázal, že by nárok vymáhaný v konaní 34Ek/3840/2021 bol duplicitne vymáhaný (vymožený) aj v inom exekučnom konaní. Nakoniec povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani len neoznačil konanie, ktoré by malo byť duplicitným ku konaniu sp. zn. 34Ek/3840/2021. Za neopodstatnené súd považoval jeho tvrdenie, že vyšší súdny úradník napadnutým rozhodnutím mu bráni v opravnom konaní sp. zn. 19Ek/1023/2021, nakoľko uvedené konanie (jeho predmet) vôbec nesúvisí s týmto konaním (34Ek/3840/2021), kde oprávneným je Slovenská konsolidačná, a.s. a exekučnými titulmi sú výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne DÔVERA a rozhodnutie OR PZ Brezno (zatiaľ čo exekučným titulom v prejednávanej veci 34Ek/3840/2021 je platobný rozkaz Okresného súdu Žilina v prospech oprávneného VšZP, a.s.).
12/ Z návrhu na zastavenie exekúcie sa však skôr javí, že dôvodom „duplicity“ má byť pochybnosť povinného, či pohľadávka alebo aspoň jej časť nebola splatená zrážkami zo mzdy, ktoré mu mal vykonávať jeho zamestnávateľ STAFF A.G., a.s.. K tomu vyšší súdny úradník rovnako zaujal správny záver, že tieto neisté tvrdenia povinný nepreukázal. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení (§ 559 až § 587 OZ) zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (R 104/2003). Inak povedané, iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v súvislosti s preukázaním zániku dlhu zásadne na povinnom. Ak neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Bolo teda na povinnom si dôkazy o plnení pohľadávky oprávneného zabezpečiť, resp. ich označiť. Ako jediný dôkaz povinný produkoval Potvrdenie ÚVTOS č. 2126044/13-2023 zo dňa 24.04.2023 (žiadny ďalší dôkaz v návrhu na zastavenie exekúcie neoznačil). Uvedené potvrdenie však nemohlo preukázať jeho tvrdenia o zániku dlhu, nakoľko je len potvrdením o tom, že povinný vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Banská Bystrica, od 02.08.2021 a pravdepodobne ho ukončí 31.01.2024. Umiestnenie povinného v ÚVTOS však nemožno považovať nielen za dôvod, ktorý by mu bránil v splnení si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti (predloženiu, resp. označeniu dôkazu alebo návrhu vykonať dôkaz), ale ani za zákonný dôvod zastavenia exekúcie, pretože nemá vplyv na
zánik vymáhaného nároku, ani na zrušenie exekučného titulu a ani na vymáhateľnosť exekučného titulu ako dôvody zastavenia exekúcie, ktoré má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s nárokom oprávneného na peňažné plnenie na podklade tuzemského exekučného titulu.
13/ Nakoniec pre rozhodnutie boli bezvýznamné tvrdenia o oneskorenom doručení upovedomenia o začatí exekúcie a nesúhlas povinného s výškou úrokov z omeškania uvedených v exekučnom titule, nakoľko sa jedná o novoty v sťažnostnom konaní, ktoré povinný neuvádzal v návrhu na zastavenie exekúcie. Ich prednesenie až v sťažnosti je v rozpore s koncentračnou zásadou, uplatňovanou v exekučnom konaní (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) a má za následok, že sa na ne neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Koncentračná zásada sa uplatňuje i v rámci sťažnostného konania, pretože sťažnosť nie je podaná v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia na začatie exekúcie (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, a pod.). Napriek tomu možno dodať, že ak povinný nepodal včas odpor proti platobnému rozkazu, tento sa stal riadnym exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, čím sa stal zásadne nezmeniteľným (aj čo do výšky priznaných úrokov z omeškania), a preto nesúhlas povinného s ktoroukoľvek časťou exekučným titulom priznaného nároku až v štádiu exekučného konania nepožíva žiadnu relevanciu.
14/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 34Ek/3840/2021 zo dňa 09.08.2023 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).