Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-100-2018.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: O. W., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, H., o zaplatenie 999,92 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 760,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 760,00 Eur od 10.02.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 52,00 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2018 domáhal zaplatenia istiny vo výške 999,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 10.02.2017 do zaplatenia titulom uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 03.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezhotovostný spotrebiteľský úver vo výške 600,00 Eur, za celkový úrok vo výške 36,80% z istiny, t.j. 220,80,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 820,80,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 68,40 Eur, prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 16.01.2017 upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.02.2017 oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 09.02.2017. Žalovaná uhradila spolu 00,00 Eur, dlžná čiastka tak činí 820,80 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zmluvou zaviazala platiť žalobcovi, t.j. 820,80 Eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 00,00 Eur (820,80 Eur- 0 Eur =820,80 Eur). Okrem uvedenej sumy si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 820,80 Eur od 10.2.2017 do zaplatenia.
2. Strany sporu uzatvorili dňa 03.10.2016 ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. S., na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 179,12 Eur, predmetom financovania uvedeného úveru bola úhrada kúpnej ceny z kúpnej zmluvy č. 7372. Nakoľko žalovaná neplnila povinnosti z uvedeného úveru v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, bola predžalobnou upomienkou zo dňa 16.01.2017 upozornená na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.02.2017 oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 09.02.2017. Žalovaná uhradila na
zmluvu č. S. celkovo 00,00 Eur, dlžná čiastka z uvedenej zmluvy tak činí 179,12 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zmluvou zaviazala platiť žalobcovi, t.j. 179,12 Eur bez poplatkov a úrokov a sumou uhradenou žalovanou vo výške 00,00 Eur (179,12 Eur- 0 Eur =179,12 Eur). Okrem uvedenej sumy si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 179,12 Eur od 10.2.2017 do zaplatenia. Celkovo sa tak žalobca domáha zaplatenia sumy 999,92 spolu s úrokom z omeškania od 10.02.2017 do zaplatenia.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 106 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 04.07.2019 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, k tejto sa písomne nevyjadrila.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, a to najmä úverovými zmluvami zo dňa 03.10.2016- Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. S., predžalobnými upomienkami- výzvy k úhrade dlžnej sumy, oznámeniami o zosplatnení záväzku, poštovými podacími hárkami, amortizačnou tabuľkou ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Strany sporu uzatvorili dňa 3.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 600,00 Eur, za celkový úrok vo výške 36,80% z istiny, t.j. 220,80,- Eur, s uvedením priemernej RPMN 31,71% a RPMN vo výške 84,95%.
7. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkový úver vo výške 820,80,- Eur v 12 mesačných splátkach vo výške 68,40 Eur (z toho istina je vo výške 73,10%, úrok vo výške 26,90% z každej jednotlivej splátky), prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 365.deň po uzatvorení zmluvy. Žalovaná na uvedenú zmluvu uhradila spolu 0,00 Eur, čiastka požadovaná žalobcom tak činí 820,80 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou sa žalovaná zmluvou zaviazala platiť žalobcovi, t.j. 820,80 Eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 0,- Eur (820,80 Eur- 0 Eur =820,80 Eur).
8. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 16.01.2017 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy 136,80 Eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 17.01.2017. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.02.2017 sa uvádza, že dlh k uvedenému dňu je vo výške 820,80 Eur. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanej dňa 13.02.2017.
9. Strany sporu uzatvorili dňa 03.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. S.. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 160,00 Eur, za celkový úrok vo výške 11,95% z istiny, t.j. 19,12,- Eur, s uvedením priemernej RPMN 31,71% a RPMN vo výške 48,89%.
10. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkový úver vo výške 179,12,- Eur v 6-tich mesačných splátkach vo výške 29,85 Eur (z toho istina je vo výške 89,33%, úrok vo výške 10,67% z každej jednotlivej splátky), prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 185.deň po uzatvorení zmluvy. Žalovaná na uvedenú zmluvu uhradila spolu 0,00 Eur, čiastka požadovaná žalobcom tak činí 179,12 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorou sa žalovaná zmluvou zaviazala platiť žalobcovi, t.j. 179,12 Eur a sumou uhradenou žalovanou vo výške 0,- Eur (179,12 Eur- 0 Eur =179,12 Eur).
11. Žalovaná bola predžalobnou upomienkou zo dňa 16.01.2017 vyzvaná na vrátanie dlžnej sumy 59,70 Eur do 5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 17.01.2017. V Oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 10.02.2017 sa uvádza, že dlh k uvedenému dňu je vo výške 179,12 Eur. Oznámenie bolo podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovanej dňa 13.02.2017.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)
Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka: 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 10.02.2017 bola vo výške 0,0 %.
13. Uzavreté zmluvy o úvere súd považoval za zmluvy spotrebiteľské, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárové“ zmluvy, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorá obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí oboch zmlúv a zistil, že obe zmluvy neobsahujú údaj o konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, pričom uvedený údaj musí byť vymedzený konkrétnym dátumom, musí ísť o presné časové vymedzenie. Nepostačuje označenie, že konečná splatnosť je 365., resp. 185. deň po uzavretí zmluvy, rovnako tiež nepostačuje takto uvedená doba trvania zmluvy. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj o výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť nebola v zmluve uvedená. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru, a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi.
15. V zmluvách tiež nie sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) presne uvedené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver vo výške 820,80,- Eur v 12 mesačných splátkach, vo výške 68,40 Eur, resp. v prípade druhej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. S. úver vo výške 179,12,- Eur v 6 mesačných splátkach vo výške 29,85 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súd má za to, že ide o dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce, nespĺňajúce
zákonu požiadavku § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch na presné a jednoznačné určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru.
16. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti pri uzatváraní úverových zmlúv. Nepreukázal, že by posudzoval schopnosti splácať úvery žalovanou, nepredložil údaje o jej sociálno-ekonomickej situácii.
17. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje stanovený konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru a ani konkrétne termíny splatnosti jednotlivých splátok, a preto sa predmetné spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1písm.b) v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonnému zneniu ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch a požiadavke jasnosti, zrozumiteľnosti a určiteľnosti podľa názoru súdu zodpovedá také určenie počtu splátok, termínov, tak konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj termínov splatnosti jednotlivých splátok, ktoré je vyjadrené konkrétnym dátumom, či číslom.
18. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ako aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. S., obe zo dňa 03.10.2016, je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročné a bez poplatkov. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX potom vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,- Eur. Žaloba tak bola podaná dôvodne len v časti istiny 600,00 Eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 600,00 Eur, od ktorej súd odčítal zaplatené splátky 00,00 Eur. Z úverovej zmluvy č. S. vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 160,- Eur. Žaloba tak bola podaná dôvodne len v časti istiny 160,00 Eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 160,00 Eur, od ktorej súd odčítal zaplatené splátky 00,00 Eur. Z priznanej istiny súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj úroky z omeškania o výške 5,00 % ročne od 10.2.2017 do zaplatenia, nakoľko žalobca zosplatnil oba úvery ku dňu 09.02.2017, nasledujúcim dňom sa tak žalovaná dostala do omeškania s plnením.
19. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to v časti istiny predstavujúcej úroky z úverov a poplatky, ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
20. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 76,00 % (istina 760,00 €) z celkovo požadovanej istiny 999,92 Eur a žalovaná vo zvyšnej časti 24,00%, t.j. celkový úspech žalobcu je 52,00 % (76-24), preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.